{"guid": "95fb3948-6d2e-47af-b36d-61336bea329a:6e37d782-324b-4081-b1f4-85638b15e57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2013 z 16. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2014, sp. zn. 2MCdo/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "identifikacne_cislo": "1105245131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 243 ods. 1 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e37d782-324b-4081-b1f4-85638b15e57f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/13/2013\n1105245131\n16. 12. 2014\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a\nsudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobkyne KB servis automobilov\ns.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 171, zastúpenej JUDr. Elenou Ľalíkovou,\nadvokátkou v Bratislave, Podbrezovská č. 34, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody,\nvedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17 C 29/2006, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 4.\naugusta 2009 č. k. 17 C 29/2006-151 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.\naugusta 2012, sp. zn. 16 Co 43/2012, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 632,76 € k rukám JUDr.\nEleny Ľalíkovej do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. februára 2008 č. k. 17 C 29/2006-88 žalobu žalobkyne\no náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. zamietol s odôvodnením, že nárok na\nnáhradu škody môže byť voči štátu úspešne uplatnený až vtedy, keď žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný mu ho vydať, pričom\nžalobkyňa v danom prípade hodnoverným spôsobom nepreukázala, že vynaložila maximálne úsilie na\nuspokojenie svojej pohľadávky od spoločnosti VENT s.r.o. so sídlom v Bratislave.\nNa odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. mája 2008 sp. zn. 16 Co\n111/2008 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že základ\nnároku žalobkyne je daný a úlohou okresného súdu je doplniť dokazovanie na zistenie výšky náhrady\nškody vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ktorá žalovala 1 150 000 Sk s príslušenstvom.\nOkresný súd Banská Bystrica v rozsudku zo 4. augusta 2009 č. k. 17 C 29/2006-151 (druhý v poradí)\nzaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 48 390 € spolu s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy\n38 173 € od 1. marca 2006 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil\nžalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 5 777,95 € do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov\nsvojho nároku na náhradu škody, ktorá predstavuje reálnu (majetkovú) hodnotu pohľadávky, priznanú\nžalobkyni právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV zo 4. apríla 2007 sp.\nzn. 10 Cb 23/2006 a pozostáva z priznanej istiny vo výške 28 942,58 € (871 924,20 Sk), z trov právneho\nzastúpenia, ktorých náhrada bola žalobkyni v tomto konaní priznaná vo výške 4 309,10 € (129 843 Sk),\nz trov exekúcie vo výške 7 691,10 € (231 729,80 Sk) a to exekučného konania sp. zn. EX 458/2003\nvo veci oprávnenej VENT s.r.o. proti žalobkyni ako povinnej a táto suma bola žalobkyni zexekuovaná\nv prospech oprávnenej, zo sumy 277,04 € (8 346 Sk) ako úhrada trov exekútorovi JUDr. Jozefovi\n\nMartišíkovi v neúspešnom exekučnom konaní sp. zn. EX 870/2007, ktoré súdny exekútor žalobkyni\nvyúčtoval, zo sumy 3 512,78 € (105 826 Sk) ako náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania\npriznaných rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2005 sp. zn. 43 Cob 101/2004\na zo sumy 2 117,74 € (63 802 Sk) ako náhrada trov konania priznaných žalobkyni právoplatným a\nvykonateľným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 29. mája 2002 sp. zn. 61 Cb\n139/1998. V jednotlivých konaniach žalobkyňa uhradila súdny poplatok a právnej zástupkyni trovy\nprávneho zastúpenia, ktoré sa nepodarilo žalobkyni od spoločnosti VENT s.r.o. vymôcť. Okresný súd\nuzavrel, že nebyť právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.\nmája 2003 sp. zn. 41 Cob 290/2002, na základe ktorého bola žalobkyni zexekuovaná suma vo výške\n38 173 €, a ktoré bolo následne v dovolacom konaní ako nezákonné rozhodnutie zrušené, nebolo\nby došlo ani ku konaniam sp. zn. EX 458/2003, 10 Cb 23/2006, 43 Cob 101/2004 a EX 870/2007,\npriamo súvisiacim so zrušeným rozhodnutím.\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. novembra 2009 sp. zn. 16 Co\n332/2009 (druhý v poradí) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobkyni 9 263,63 € (279 075,80 Sk) do 3 dní, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení poukázal\nna ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorých štát zodpovedá\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré súd vydal v občianskom súdnom konaní. V\nkonaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10 Cb 23/2006 súd uložil spoločnosti\nVENT s.r.o., Bratislava ako žalovanej zaplatiť spoločnosti AUTO-TRADING s.r.o., Banská Bystrica ako\nžalobkyni sumu 871 924,20 Sk s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Krajský\nsúd považoval za nesprávny názor okresného súdu, že ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nnebol vymožený pre insolventnosť obohatenej osoby (povinnej), oprávnený má nárok v tomto rozsahu na\nnáhradu škody voči štátu. V takomto prípade ešte žiadateľovi nevznikla škoda v súvislosti so zrušeným\nnezákonným rozhodnutím, pretože pri judikovanom vydaní bezdôvodného obohatenia v 10-ročnej\nlehote podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, by u žiadateľa k nemajetkovej ujme nedošlo. Krajský\nsúd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005, podľa\nktorého nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb., ani s ustanoveniami Občianskeho\nzákonníka, ak nie sú pri predbežnom prejednaní nárokov na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím uspokojované príslušným ústredným orgánom tie nároky, u ktorých je pri tomto\nprejednávaní zrejmé, že žalobcovi svedčia súvisiace pohľadávky, ktoré môžu po práve uplatniť voči\ninému subjektu, zodpovednému z dôvodu získania neoprávneného majetkového prospechu, a nie zo\nzodpovednosti za škodu. Žalobkyni teda ešte nevznikla škoda vo výške 871 924,20 Sk, v súvislosti so\nzrušeným nezákonným rozhodnutím, pretože v prípade vymoženia nároku z titulu bezdôvodného\nobohatenia, by u žalobkyne k majetkovej ujme nedošlo. Vo veci nebol preto daný zákonný predpoklad\nzodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia skutočnej škody. Krajský súd uzavrel,\nže žalobkyňa žaluje nielen sumu exekútorom zexekuovanú, ale aj sumu 871 924,20 Sk, o ktorej rozhodol\nOkresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 23/2006; tento rozsudok sa stal\nvykonateľným 2. júna 2007 a od 3. júna 2007 začala plynúť 10-ročná lehota na vymoženie dlžnej sumy\nvoči obohatenej spoločnosti z nezákonného rozsudku. Až do uplynutia uvedenej 10 ročnej premlčacej\nlehoty (t. j. do 3. júna 2017) nie je žalovaná Slovenská republika povinná nahradiť žalobkyni žalovanú\nsumu, okrem oprávnenej sumy 9 263,63 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne uznesením z 21. decembra 2010, sp.\nzn. 2 Cdo 48/2010, rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s vysloveným právnym názorom, že pri riešení tzv. súbehu nárokov na vydanie bezdôvodného\nobohatenia a na náhradu škody treba vychádzať zo zásady, ktorú akceptuje súdna prax i právna\nteória, a to že vzhľadom na subsidiárnu povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, má\nprednosť uspokojenie nároku z titulu náhrady škody, a len v prípade, ak nie sú splnené podmienky\npre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu náhrady škody, možno uplatniť nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (R 1/1979, s. 79/80, R 25/1986, s. 299, Zbierka súdnych rozhodnutí a\nstanovísk, ako aj V. Plecitý : Aktuálne otázky zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech,\nPrávnik č. 3/1984, s. 258, J. Vaněk : Ešte k niektorým otázkam vzťahu náhrady škody a\nneoprávneného majetkového prospechu, Soc. zákonnosť č. 8/1987 a naostatok J. Fiala - M. Kindl a\nkol. : Občanské právo hmotné, A. Čeněk, Plzeň, 2007, s. 654 a pod.).\nK otázke splatnosti nároku na náhradu škody vzniknutej z nezákonného rozhodnutia dodal, že štát sa\ndostane do omeškania najneskôr uplynutím 6-mesačnej lehoty, stanovenej na mimosúdne uspokojenie\ntakto uplatneného nároku podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ďalším v poradí tretím rozhodnutím zo 17. marca 2011 sp. zn. 16 Co\n43/2011, akceptoval zo zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu len právny názor ohľadne splatnosti\nnároku na náhradu škody; ohľadne konkurencie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady\nškody zotrval na pôvodnom názore, že „nárok na náhradu škody môže byť voči štátu úspešne\nuplatnený len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči\ndlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť (viď Soubor civilních rozhodnutí NS pod C 3031)“, preto žalobu v\ntejto časti opäť zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne proti zamietajúcemu výroku rozsudku\nkrajského súdu, uznesením z 21. decembra 2011, sp. zn. 2 Cdo 155/2011, zrušil rozsudok odvolacieho\nsúdu v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec mu v tomto\nrozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to s odôvodnením, že nerešpektoval\nbezpodmienečnú kasačnú záväznosť dovolacieho rozsudku podľa ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p.\nPre riešenie konkurencie nárokov vzniknutých z titulu bezdôvodného obohatenia a z titulu náhrady\nškody v rozsahu obohatenia z nezákonného súdneho rozhodnutia, zopakoval svoj predchádzajúci\nprávny názor, že prioritu má vždy nárok z náhrady škody, ak táto nebola do jej uplatnenia a\nvyhlásenia rozsudku uhradená tým subjektom, ktorý sa na úkor poškodeného obohatil, čo potvrdzovala\naj komentárová literatúra (Fekete, I. : Obč. zákonník, Veľký komentár, I. diel, Bratislava, 2011, s.\n1215-1215).\nKrajský súd ostatným rozsudkom z 28. augusta 2012, sp. zn. 16 Co 43/2012, rozhodol tak, že „rozsudok\nsúdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 39\n126,37 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28 909,37 € od 1.3.2006 do zaplatenia a vo\nvýroku o povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 5 777,95 € potvrdil a žalovanej uložil povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1 216,50 € do 3 dní na účet jej právnej zástupkyne“. Odvolací\nsúd konštatoval, že rozsah možného prieskumu rozsudku okresného súdu bol v zmysle § 212 ods.\n1 O.s.p. závislý len na vôli odvolateľky a keď táto namietala iba pasívnu legitimáciu z dôvodu, že\npôvodná exekúcia oprávnenej spoločnosti VENT s.r.o. bola vykonaná na podklade v tom\nčase právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré síce bolo neskôr zrušené, ale na\nzáklade nezákonného rozhodnutia sa bezdôvodne obohatila táto spoločnosť, preto len ona zodpovedá\nza jeho vydanie; keď k jeho čiastkovým zložkám nároku z titulu náhrady škody zostala žalovaná nečinná,\nvzhľadom na záväznosť rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré vyriešilo otázku riešenia kolízie nárokov\nna náhradu škody a bezdôvodné obohatenie tak, ako to právne posúdil aj prvostupňový súd, musel jeho\nrozhodnutie v tejto časti potvrdiť.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm.a/ a c/ O.s.p.\nz dôvodu, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. a zároveň aj k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci. Podľa jeho názoru vo vzťahu k náhrade škody nemôžu mať ustanovenia\no bezdôvodnom obohatení subsidiárny charakter (ani nikdy nemali), nakoľko ide o špecifický právny\ninštitút so špeciálnou právnou úpravou a v žiadnom smere nie je účelom a zmyslom tejto právnej úpravy\nbyť len podporným titulom ochrany majetkovej sféry osoby. Iný výklad súbehu obidvoch nárokov by\nbol v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv účastníka konania, čo má spravidla za následok\nporušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces. Pre úplnosť zdôraznil, že súdy priznali\nžalobkyni nárok z rovnakého skutku duplicitne, a to tak voči spoločnosti VENT, s.r.o., ako aj voči\nžalovanej, od ktorých ich môže aj dvakrát vymôcť od dvoch rôznych subjektov. Na tom nič nezmení ani\nfaktická nevymáhateľnosť nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ale len premlčanie judikovaného\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti VENT, s.r.o. Za nesprávny tiež považoval\nzáver súdov o existencii príčinnej súvislosti medzi vynaložením nákladov v konaniach vedených voči\nspoločnosti VENT, s.r.o. a nezákonným rozhodnutím len preto, že v tomto smere súdy vôbec nezisťovali\nskutkový stav veci a v tomto smere svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili z hľadiska obrany žalovanej,\nv dôsledku čoho porušili jej právo na spravodlivé súdne konanie. Pre nedostatok dôvodov zostal\nrozsudok krajského súdu nepreskúmateľný, lebo zo samotného výroku nie je zistiteľné, ktorý rozsudok\n„potvrdzoval“. Generálny prokurátor navrhol, aby najvyšší súd napadnuté rozsudky okresného súdu a\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok, tak ako aj\nrozsudok okresného súdu, považuje za správny. Domnieva sa, že zo strany generálneho prokurátora\nnejde o skutočné odškodnenie toho, komu bola spôsobená majetková ujma nezákonným rozhodnutím\nsúdu, ale o odďaľovanie jej reštitúcie voluntaristickým chápaním tohto inštitútu. Vytýkala mu aj\npovrchnosť pri jej označovaní v mimoriadnom dovolaní a mala za to, že nie sú splnené podmienky\npre začatie dovolacieho konania. Žalobkyňa navrhla, aby najvyšší súd buď dovolanie zamietol pre\n\nneopodstatnenosť alebo odmietol pre neprípustnosť a priznal jej na trovách dovolacieho konania sumu\n632,76 € k rukám právnej zástupkyne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preskúmal mimoriadne dovolanie podľa\nustanovenia § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie generálneho\nprokurátora nie je v časti prípustné a v časti dôvodné, preto ho podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p. zamietol, a to z nasledovných dôvodov.\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, ktorý najvyšší súd akceptuje, že mimoriadne\ndovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho\nvýnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v\nodôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú\nsplnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť\nvyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní.\nRešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), ako\naj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 Dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010, III. ÚS 307/2012).\nZ obsahu mimoriadneho dovolania najvyšší súd zistil, že generálny prokurátor napadol rozsudok\nkrajského súdu týmto mimoriadnym opravným prostriedkom z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1\npísm.a/, c/ - odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p. a že rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci.\nUž prima facie je zrejmé, že žalovaný štát mohol rozsudok krajského súdu dôvodne napadnúť dovolaním\nz dôvodov uvedených v § 237 O.s.p., teda aj z generálnym prokurátorom namietanej vady konania podľa\n§ 237 písm.f/ O.s.p., a teda že nápravu porušenia svojich práv mohol a mal dosiahnuť aj sám.\nAk tak neurobil, mimoriadne dovolanie ohľadne tejto námietky nie je prípustné, a to z dôvodu\nabsencie zákonnej podmienky upravenej v ustanovení § 243e ods. 1 O.s.p. Odhliadnuc od uvedeného\nk prípadným vadám konania prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti podľa § 242 ods. 1 O.s.p.; tieto\nvšak nezistil.\nPokiaľ išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, najvyšší súd musí\nuviesť, že v našej platnej právnej úprave je odvolanie vybudované na zásadách preskúmavacieho\nopravného systému vo forme neúplnej apelácie. Neúplná apelácia je systém, ktorý kladie na účastníkov\nkonania zvýšené nároky, lebo títo sú povinní skutočnosti a dôkazy, na ktorých stavajú obranu proti\nnepriaznivému rozsudku okresného súdu, veľmi dobre pripraviť, a to pod sankciou straty úspechu v\nspore. Postup žalovanej v odvolacom konaní bol však len všeobecný a formálny, preto dôvodne niesla\nnásledky svojej povrchnej procesnej a hmotnoprávnej činnosti tak, ako to správne definoval vo svojom\nrozhodnutí odvolací súd. Aj v tomto prípade platí subsidiarita hmotnoprávneho prieskumu prieskumu\nprocesnoprávnemu, ako predpoklad pre podanie úspešného dovolania (aj mimoriadneho).\nPovinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia je rovnako ako povinnosť na náhradu škody\nzodpovednostnou (sekundárnou) povinnosťou. Porušenie primárnej právnej povinnosti, ku ktorej sa\nbezdôvodné obohatenie ako zaväzovací dôvod upína, je povinnosť vydať majetkový prospech\noprávnenej osobe. Toto porušenie spočíva v omisívnom konaní zaviazaného, ktorému objektívne\nnesvedčí titul na privlastnenie si určitej majetkovej hodnoty. Obohatenie nadobudol plnením od\nžalobkyne na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý neskôr bol ako nezákonný\nzrušený.\nPrimárna právna povinnosť, ku ktorej sa povinnosť na náhradu škody ako zaväzovací dôvod upína, je\npovinnosť nezasahovať do majetkových práv iného protiprávnym konaním. Porušenie tejto povinnosti\nspočíva spravidla v komisívnom konaní zaviazaného, v tomto prípade vydaním nezákonného súdneho\nrozhodnutia.\nKonkludujúc z uvedeného celkom jasne vyplýva záver, že bezdôvodné obohatenie je pri obdobných\nskutkových súvislostiach vo vzťahu ku škode v pomere subsidiarity tak, ako to najvyšší súd uviedol\nv predchádzajúcich dvoch kasačných rozhodnutiach, ktoré sa opierali o dostatok argumentov\nvyplývajúcich z česko-slovenskej jurisprudencie a publikovanej judikatúry, na ktoré aj teraz odkazuje\na na nich nič nemení; ak žalovanej osobe možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie (vydanie\nnezákonného rozhodnutia) ide o náhradu škody.\nZ kasačnej účinnosti svojich rozhodnutí vyplýva záver, že takéto rozhodnutie bolo záväzné nielen pre\nkrajský súd, ale aj všetky orgány a účastníkov konania a zakladá neopominuteľnú procesnú\nprekážku rei iudicatae, ktorá bráni akémukoľvek ďalšiemu meritórnemu prieskumu či prehodnoteniu veci\naj pre najvyšší súd, okrem prípadu uvedeného v § 22 zák. č. 757/2004 Z.z. V konaní nasledujúcom po\nkasačnom rozhodnutí už preto nebol priestor ani pre generálneho prokurátora v zmysle § 243f ods. 2\n\npísm.c/ O.s.p. pre úvahy, či bol vyslovený právny názor najvyššieho súdu správny, fundovaný či úplný\npráve preto, aby sa zabezpečila predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a právna istota ako imanentný\nprvok práva účastníkov na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení\ns čl. 1 ods. 1 ústavy.\nAj pri použití argumentu a contrario bolo možné, pri nevymožiteľnosti prisúdeného bezdôvodného\nobohatenia súdnym exekútorom, konštatovať, že nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, bol opodstatnený.\nNezákonné súdne rozhodnutie a uplatňovaná škoda žalobkyňou, sú vo vzájomnom pomere príčiny a\nnásledkov na majetku žalobkyne, preto odvolací súd správne rozhodol, že aj táto otázka bola správne\nvyriešená okresným súdom, pretože nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí ak pôjde iba o jednu z príčin,\nktorá sa podieľala na nepriaznivom majetkovom následku, o odškodnenie ktorého ide, avšak musí ísť o\npríčinu podstatnú. K tejto situácii možno iba dodať, že nebyť nezákonného rozsudku vydaného orgánom\nsúdnej moci (súdom), spor by nevznikol. Tento rieši dôsledky nezákonného rozsudku, ktoré sa prejavili\nv majetkovej sfére žalobkyne a jej následnej reštitúcii.\nNajvyšší súd uzatvára, že krajský súd posudzoval napadnuté rozhodnutia v príčinnej súvislosti so\nvznikom škody u žalobkyne, preto aj najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu je vecne správne a dovolanie generálneho prokurátora zamietol.\nDovolací súd priznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania v sume 632,76 €, ako odmenu\nprávnej zástupkyni za podanie písomného vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu (§ 243b ods. 5, § 142\nods. 1 a § 149 O.s.p. a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/29/2006", "guid": "61d757ce-f287-4bdd-9e68-f589b9b8a3d7:f91f09ec-7011-4e94-b87a-5eb0d93e81da", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}