{"guid": "82f14dc5-a0de-47ce-8f63-fb0416b98ff9:22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2014, sp. zn. 2MCdo/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "identifikacne_cislo": "1105209474", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2014-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1/text", "citacie_n": 47, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/9/2013\n1105209474\n27. 08. 2014\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a\nsudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci navrhovateľa C. O., bývajúceho v\nT., proti odporcom 1/ KOOPERATÍVE poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,\nŠtefanovičova 4 a 2/ E.A., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. Pavlom Tamašim, advokátom v\nŽiline, Horný Val 31, o priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 74/2005, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. marca\n2011 č. k. 12 C 74/2005-334 v časti výroku, v ktorej súd návrh voči odporkyni 1/ vo zvyšku zamietol, ako\naj výroku, ktorým zamietol návrh voči odporcovi 2/ v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava z\n24. mája 2012, sp. zn. 3 Co 275/2011 vo výrokoch, ktorými rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených\nzamietajúcich výrokoch potvrdil, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .\nOdporcom 1/, 2/ náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. marca 2011 č. k. 12 C 74/2005-334 (druhým v poradí)\nzaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 140 998,31 € a trovy konania v sume 15 524,83\n€ k rukám JUDr. Evy Borovskej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku\nsúd návrh voči odporkyni 1/ zamietol. Návrh voči odporcovi 2/ zamietol. Odporcovi 2/ náhradu trov\nkonania nepriznal. Zároveň odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava\nI súdny poplatok v sume 8 460 € a trovy štátu v sume 42,28 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, vznesenou odporcom\n2/ a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka je subjektívna lehota na\nnáhradu škody dva roky a začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za\nňu zodpovedá a premlčí sa ak sa neuplatní v objektívnej premlčacej lehote, ktorá pri škode na zdraví\nupravená nie je. Pojem \"kedy sa poškodený dozvie o škode\" neznamená, možnosť takejto vedomosti, ale\nvyžaduje sa preukázaná vedomosť. Za takto preukázanú vedomosť súd považoval vyčíslenie bolestného\na sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo po prvýkrát vyčíslené posudkom o bolestnom MUDr.\nI. T. a MUDr. T. M. 31. mája 2004. O tom, kto za škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel 26.\nnovembra 2003, kedy bol odporca 2/ rozsudkom prvoinštančného súdu v Savare č. M 1238/03 uznaný\nvinným, že pri šoférovaní vozidla 14. júla 2002 zapríčinil navrhovateľovi zranenia na celom tele, pod\nvplyvom alkoholu, najneskôr však 6. decembra 2004, kedy podal na súde (správne vypracoval) svoj\npôvodný návrh. Keď navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví na súde voči odporcovi\n2/ 7. novembra 2008 (č. l. 161), urobil tak po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty. Súd\nprvého stupňa preto návrh voči odporcovi 2/ zamietol. V odôvodnení ďalej uviedol, že navrhovateľ sa\nnávrhom doručeným súdu 11. marca 2005 domáhal voči odporkyni 1/ zaplatenia 7 575 000 Sk s 10 %\n\núrokom z omeškania ročne od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, z titulu mimoriadneho\nzvýšenia náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965\nZb. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že 14. júla 2002 pri dopravnej nehode v Montbrovnn, na\nceste č. RD 823 vo Francúzsku, ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. E., E.A., utrpel\nmnohopočetné zranenia celého tela s trvalými následkami. Súd prvého stupňa mal z vykonaného\ndokazovania za preukázané, že škoda na zdraví navrhovateľa bola spôsobená aj jeho zavinením a\npreto jej následky musí znášať pomerne. Spoluzavinenie navrhovateľa súd videl v tom, že navrhovateľ\nnastúpil do motorového vozidla s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, t. j. mohol dopravnej nehode\nzabrániť tým, že by do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom alkoholu nenastúpil, alebo by\ntohto vodiča od šoférovania pod vplyvom alkoholu odhovoril. Navrhovateľ sa pre jazdu so šoférom\npod vplyvom alkoholu rozhodol sám a preto musí znášať aj následky svojho rozhodnutia. Tvrdenia\nnavrhovateľa o tom, že nevedel, že odporca 2/ bol pod vplyvom alkoholu súd s poukazom na hladinu\nalkoholu v krvi odporcu 2/ zistenú po dopravnej nehode 1,82 promile a navrhovateľovu vlastnú opitosť\nvyhodnotil ako účelovú, s cieľom získať vlastný prospech. Súd pomer spoluzavinenia navrhovateľa\nako spolujazdca, na vzniknutej škode na jeho zdraví, na základe uvedeného posúdil vlastnou úvahou\nna 50 %. V časti bolestného sa navrhovateľ domáhal 50 násobku bodového ohodnotenia za bolestné\nvyčíslené znalcom MUDr. J. K., CSc., pričom nesprávne svoj nárok odvodil z dvojnásobného zvýšenia\n2440 bodov. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšenie vychádza zo základného počtu\nbodov, t. j. pri bolestnom z 1220 bodov. Navrhovateľ dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie\nbolestného videl v trvajúcich, nesmiernych a opakovaných bolestiach, ktorými trpel a trpí, a pre ktoré\nsi chcel nechať amputovať nohu, ako aj v súbehu bolestivých zranení veľkého a ťažkého rozsahu.\nSúd prvého stupňa sa zaoberal otázkou, kedy došlo k stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa a\nustálil obdobie vytrpenej bolesti. Dospel k záveru, že k stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa došlo\n14. septembra 2005. Pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľa na bolestné v zmysle § 7 ods. 3\nvyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. J. K., CSc., č. X/XXXX. z 25. novembra\n2005, ktorým bolo bolestné navrhovateľa ohodnotené na 1220 bodov, čo predstavuje 146 400 Sk. Na\nzáklade vykonaného dokazovania, likvidačnou správou žalovanej 1/ z 13. septembra 2004, mal súd\nprvého stupňa za preukázané, že odporkyňa 1/ 18. novembra 2004 poskytla navrhovateľovi plnenie za\nbolestné vo výške 72 000 Sk, t. j. v maximálnej možnej výške podľa § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. bez\nzvýšenia v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa preto na rozdiel 74 400 Sk zaviazal\nodporkyňu 1/. Pokiaľ sa týka dôvodov osobitného zreteľa pre zvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhl.\nč. 32/1965 Zb. vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov MUDr. I. T. a MUDr. J. K., CSc. dospel\nk záveru, že sú dané. S poukazom na navrhovateľom vytrpené bolesti, ktoré vyhodnotil ako mučivé\nstavy, dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na 50 násobok bodového ohodnotenia za\nbolestné vyčíslené znalcom MUDr. J. K., CSc., je primeraný a vyčíslil ho nasledovne: Podľa § 6 ods.\n1 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšenie vychádza zo základného počtu bodov, t. j. (1220 bodov x 60 Sk) x\n50 násobné zvýšenie = 3 660 000 Sk. K tomu pripočítal vyššie uvádzaných 74 400 Sk, ako rozdiel\nmedzi bodovým ohodnotením vyčísleným MUDr. J. K., CSc. znaleckým posudkom č. X/XXXX. z 25.\nnovembra 2005 a odporkyňou 1/ vyplateným plnením. Takto vyčíslené odškodnenie za bolesť v zmysle\n§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., súd z dôvodu vyššie uvedeného záveru o spoluzavinení navrhovateľa\nvo výške 50 % znížil o túto čiastku a priznal navrhovateľovi z titulu bolestného 1 867 200 Sk, t. j.\n61 979,49 €. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že\nnavrhovateľ bol v dôsledku predmetného úrazu úplne vyradený z pracovného života vo veku 24 rokov,\nv čase keď si našiel výhodné zamestnanie vo Francúzsku a prišiel tak o možnosť finančne pomôcť aj\nsvojim štyrom súrodencom, ktorí vyrastali ako siroty. Tým u navrhovateľa došlo ku kvalitatívnej zmene\nživota a zmareniu jeho životných snov a cieľov. Naopak vyradenie z rodinného života navrhovateľa v\nkonaní preukázané nebolo, pretože navrhovateľ sa v priebehu konania 24. apríla 2010 oženil a dňa\n12. augusta 2010 sa mu narodila dcéra Patrícia. Okresný súd uviedol, že nezistil ani dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre vyradenie zo\nspoločenského a športového života, pretože navrhovateľ nebol ani pred úrazom aktívnym športovcom a\nnebol aktívnym ani v spoločenskom živote. Na základe uvedeného sťaženie spoločenského uplatnenia\nnavrhovateľa zvýšil o 1/3, t. j. o 33,33 násobok, zodpovedajúci vyradeniu navrhovateľa z pracovného\nživota. Súd pri rozhodovaní o výške nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3\nvyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal z dvoch znaleckých posudkov, znaleckého posudku MUDr. J. K., CSc.,\nznalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a jeho znaleckého posudku č. X/XXXX z 25. novembra\n2005, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil na 1450 bodov a znaleckého posudku Doc.\nMUDr. P., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, č. 1/06 z 1. júna 2006, ktorý sťaženie\nspoločenského uplatnenia vyčíslil na 900 bodov, t. j. spolu na 2350 bodov. Odporkyňa 1/ uvedené\n\nznalecké posudky uznala v celom rozsahu. Základné odškodnenie predstavuje 2350 bodov x 60 Sk/\nhod = 141 000 Sk. Na základe vykonaného dokazovania, a to likvidačnou správou odporkyne 1/ z 13.\nseptembra 2004, mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporkyňa 1/ 18. novembra 2004 poskytla\nnavrhovateľovi plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 79 500 Sk. Na rozdiel 61 500\nSk zaviazal odporkyňu 1/ a z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3\nvyhl. č. 32/1965 Zb. znalcami vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 33,33 násobok, za\núplné vyradenie navrhovateľa z pracovného života, takto: 1250 bodov x 60 Sk/hod x 33,33 násobok =\n4 699 530 Sk. Takto vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965\nZb. vo výške 61 500 Sk + 4 699 530 Sk = 4 761 030 Sk, súd rovnako ako pri bolestnom z dôvodu\nvyššie uvedeného záveru o spoluzavinení navrhovateľa znížil o 50 % a priznal navrhovateľovi z titulu\nsťaženia spoločenského uplatnenia 2 380 515 Sk, t. j. 79 018,62 €. Súd prvého stupňa zamietol návrh\nnavrhovateľa v časti o zaplatenie 10 % úroku z omeškania ročne od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku\ndo zaplatenia, ako predčasne podaný, keďže k takémuto omeškaniu ešte nedošlo. Súd zamietol tiež\nnávrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 88 500 Sk od 28. júla 2004\n(rozdiel medzi 240 000 Sk - maximálnym odškodnením upraveným v § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a\nskutočným odškodnením 151 500 Sk vyplateným odporkyňou 1/) ako nedôvodný. Odporkyňa 1/ poskytla\nnavrhovateľovi plnenie v súlade s § 6 ods. 1 a § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. na základe navrhovateľom\npredložených posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. I. T., lekára úrazového\noddelenia L., potvrdených primárom MUDr. T. M.. Odporkyni 1/ z § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.\nnevyplývala povinnosť, ale len možnosť primerane zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov\nzistenému lekárom až na dvojnásobok a preto k omeškaniu odporkyne 1/ s vyplatením tejto čiastky\nprísť nemohlo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo\nveci čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo\nod úvahy súdu. O trovách konania úspešného odporcu 2/ rozhodol podľa § 150 O.s.p. a úspešnému\nodporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď dôvody osobitného zreteľa videl v predmete sporu,\nkeď predmetom konania bol nárok, o ktorom podľa zákona rozhoduje súd. O povinnosti odporkyne 1/\nzaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. O trovách štátu rozhodol podľa\n§ 148 O.s.p. a na ich úhradu zaviazal neúspešnú odporkyňu 1/.\nKrajský súd v Bratislave na odvolania navrhovateľa a odporkyne 1/ rozsudkom (druhým v poradí) z\n24. mája 2012 sp. zn. 3 Co 275/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti odporkyne 1/\nzaplatiť navrhovateľovi sumu 79 018,62 € (titulom sťaženia spoločenského uplatnenia) a v časti, ktorou\nzamietol návrh vo zvyšku voči odporkyni 1/ ako aj v časti, ktorou zamietol návrh voči odporcovi 2/ potvrdil.\nRozsudok súdu prvého stupňa v časti 61 979,49 € (titulom bolestného), trov konania navrhovateľa a\ntrov štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že správne súd prvého stupňa\npostupoval, keď pri rozhodovaní o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa vychádzal z úvahy, že plnohodnotný život človeka predstavuje 100 % a skladá\nsa z pracovného života, rodinného a spoločensko-záujmového života. Navrhovateľ bol v dôsledku\núrazu úplne vyradený z pracovnej činnosti vo veku 24 rokov. V konaní však nebolo preukázané jeho\nvyradenie z rodinného života, keďže sa navrhovateľ v priebehu konania oženil a 12. augusta 2010\nsa mu narodila dcéra. Taktiež neboli dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za\nsťaženie spoločenského uplatnenia pre vyradenie zo spoločenského a športového života, keďže ani\npred úrazom navrhovateľ nebol aktívnym športovcom a nebol aktívny ani v spoločenskom živote. Súd\nprvého stupňa sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšil o 1/3, teda o 33,33 násobok,\nzodpovedajúci vyradeniu navrhovateľa z pracovného života. S uvedeným záverom súdu pri hodnotení\nzvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.\nK určeniu rozsahu spoluzavinenia navrhovateľa odvolací súd hodnotil jeho konanie aj z hľadiska\nustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať\nsi tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce\nspôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením\npoškodeného. Odvolací súd ďalej hodnotil spoluzavinenie aj z hľadiska § 441 Občianskeho zákonníka.\nUviedol, že bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ a odporca 2/ sa zúčastnili spoločne oslavy,\nkde obaja požívali alkoholické nápoje. Tvrdenia navrhovateľa, že odporca 2/ nebude piť zostali iba v\npolohe tvrdenia. Nepreukázal takúto dohodu, ako ani nepreukázal, že si počas celého večera (celej noci)\nnevšimol, že by alkoholické nápoje odporca 2/ požíval. Ak by aj tak bolo, musel by si pri nastupovaní\ndo auta v ranných hodinách všimnúť, či alkoholické nápoje požíval, alebo nie. V takomto prípade\nby nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Odvolací súd považoval za vysokú\nnezodpovednosť samotného poškodeného (navrhovateľa), ak súhlasil s odvozom autom, ktoré riadil\nodporca 2/ potom, ako tento požil alkoholické nápoje. Uviedol, že navrhovateľ je rovnako zodpovedný\n\nza následky spôsobenia škody, lebo svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody. Odvolací súd\nsa stotožnil aj so zamietnutím návrhu v časti o zaplatenie 10 % úroku z omeškania ročne od 4. dňa\npo právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Podľa jeho názoru je správny záver súdu prvého stupňa,\nže k omeškaniu ešte nedošlo. Taktiež sa stotožnil aj so zamietnutím návrhu v časti zaplatenia 9\n% úroku z omeškania zo sumy 88 500 Sk od 28. júla 2004. K odvolacej námietke navrhovateľa, že\nsúd prvého stupňa pochybil, keď návrh voči odporcovi 2/ zamietol z dôvodu, že nárok navrhovateľa\nvoči odporcovi 2/ je premlčaný, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukázal na to, že\nnavrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví na súde voči odporcovi 2/ 7. novembra\n2008 (č. l. 161) a urobil tak po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty (§ 106 OZ). O tom kto\nza škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel 26. novembra 2003, kedy bol odporca 2/ rozsudkom\nprvoinštančného súdu v Savare č. M 1238/03 uznaný vinným, že pri šoférovaní vozidla 14. júla 2002\nzapríčinil navrhovateľovi zranenia na celom tele pod vplyvom alkoholu, najneskôr však dňa 6. decembra\n2004, kedy podal na súd svoj pôvodný návrh. Odvolací súd napadnutý výrok rozsudku v časti 61 979,49\n€ (titulom bolestného) pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa\nnároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného na 50 násobok je nepreskúmateľné, keďže\nnie je zistiteľné akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní primeranosti zvýšenia bolestného na 50\nnásobok. Priznaný násobok podľa názoru odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený. Vzhľadom\nna zrušenie napadnutého rozsudku v časti 61 979,49 € (titulom bolestného), musel odvolací súd zrušiť\ni výrok o trovách konania a trovách štátu.\nOkresný súd Bratislava I následne rozsudkom (tretím v poradí) zo 16. novembra 2012 č. k. 12 C\n74/2005-451 opätovne zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 61 979,49 € (titulom bolestného) a\ntrovy konania 18 954,84 € k rukám JUDr. Evy Borovskej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nOdporkyňu 1/ zároveň zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 8 460 € a\ntrovy konania štátu 42,28 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nProti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. marca 2011 č. k. 12 C 74/2005-334 v časti výroku,\nv ktorej súd návrh voči odporkyni 1/ vo zvyšku zamietol, ako aj výroku, ktorým zamietol návrh voči\nodporcovi 2/ v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2012, sp. zn. 3 Co 275/2011\nvo výrokoch, ktorými rozsudok prvého stupňa v uvedených zamietajúcich výrokoch potvrdil, podal\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutia v\nuvedených častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Generálny prokurátor\nSlovenskej Republiky v odôvodnení svojho mimoriadneho dovolania uviedol, že odvolací súd nesprávne\npostupoval, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti 61 979,48 € z titulu bolestného zrušil a vrátil\nna nové konanie, pričom v časti, v ktorej súd prvého stupňa nárok z titulu bolestného zamietol v časti\nprevyšujúcej sumu 61 979,48 € potvrdil, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (vada v\nzmysle § 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že nie je možné, aby súdy právoplatne najprv rozhodli o časti\nnároku na bolestné, ktoré navrhovateľovi nepatrí a až následne po vrátení veci súdu prvého stupňa\nrozhodovali o nároku na bolestné, ktoré navrhovateľovi patrí. V dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu,\nsúd prvého stupňa opätovne rozhodoval o nároku na bolestné v časti 61 979,49 €, opätovne posúdil\nnárok navrhovateľa na bolestné tak, že mu patrí v sume 61 979,49 €, ale v dôsledku rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorým potvrdil zamietajúcu časť bolestného, súd prvého stupňa nemohol rozhodovať\no zvyšku nároku, keďže v tejto časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, a tým došlo k vytvoreniu\nprekážky res iudicata (vada v mysle § 237 písm. d/ O.s.p.). Ďalej uviedol, že rozhodnutím odvolacieho\nsúdu v časti bolestného, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a v dôsledku ktorého už súd prvého stupňa\npri opätovnom rozhodovaní nemohol rozhodnúť o zvyšku nároku na bolestné, bola navrhovateľovi\nodňatá možnosť konať pred súdom a je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. l písm. a/, b/ O.s.p. Pokiaľ ide o rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa v časti zvýšenia odškodnenia za bolesť, generálny prokurátor nepovažoval názor\nsúdu o určení základného počtu bodov a tomu zodpovedajúcej sumy náhrady za správny. Bolestné\nnavrhovateľa bolo stanovené sumou 2440 bodov po jeho zvýšení podľa § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č.\n32/1965 Zb., príloha A bod I. Súd však za základný počet bodov považoval sumu 1220 bodov, z ktorej\npri rozhodovaní vychádzal. Keďže súd prvého stupňa v danej veci do základného počtu bodov pre\nhodnotenie bolestného nezahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A bod I. ods. 6,\n7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. správne použitý právny predpis nesprávne vyložil a preto jeho rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p. Ďalej generálny prokurátor namietal, že súd rovnako nesprávne postupoval, keď aplikoval § 415 a\n§ 441 Občianskeho zákonníka, keďže tým porušil cieľ smernice č. 90/232/EHS, ktorá zakazuje aplikáciu\nustanovení, ktoré by vylučovali cestujúceho z poistného krytia na základe toho, že vedel alebo mal\n\nvedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Konštatoval, že nie je možné dať\nna rovnakú úroveň zodpovednosť vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom\nvedel, že po požití alkoholu bude viesť motorové vozidlo a rovnako musel mať vedomosť, že môže\ntak ohroziť seba, spolujazdcov ako aj iných účastníkov cestnej premávky a zodpovednosť spolujazdca,\nktorý síce požil alkohol a sadol do motorového vozidla ako spolujazdec, avšak ktorý týmto svojím\nkonaním neporušil žiadne zákonné ustanovenia o premávke na pozemných komunikáciách. Rovnako\nnebola naplnená požiadavka zavinenia poškodeného ako základného predpokladu pre aplikáciu § 441\nObčianskeho zákonníka. Generálny prokurátor napokon namietal, že súdy nesprávne posúdili aj otázku\npremlčania nároku voči odporcovi 2/, pričom porušili ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z., keďže nie\nje možné, aby bol nárok navrhovateľa premlčaný voči škodcovi, keď bol riadne a včas uplatnený voči\npoisťovateľovi. Ak zákonodarca umožnil poškodenému zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť svoj\nnárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, nie je možné, aby sa navrhovateľ realizáciou svojho\npráva ocitol v horšom právnom postavení, ako keby si nárok uplatňoval priamo voči škodcovi. Ak sa v\nzmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi uplatní\nrovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, je potrebné uvedené\nustanovenie aplikovať analogicky i na opačný prípad. Ak bol teda nárok navrhovateľa včas uplatnený u\npoisťovateľa je potrebné ho považovať za včas uplatnený aj u samotného škodcu, keďže uplatnením\nnároku voči poisťovateľovi sa považuje nárok za uplatnený priamo voči škodcovi.\nOdporkyňa 1/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns argumentáciou uvedenou v rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. novembra 2012 č.\nk. 12 C 74/2005-451 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24. mája 2012 sp. zn. 3 Co\n275/2011. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal\nnavrhovateľa k úhrade trov konania.\nNavrhovateľ a odporca 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v\n§ 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,\nt. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred\nsúdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným. V konaní\no mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/, e/ a g/ O.s.p.\nnamietané, tieto neboli ani zistené.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo\npostihnuté vadami v zmysle § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. Generálny prokurátor namietal v mimoriadnom\ndovolaní, že rozhodnutím odvolacieho súdu v časti bolestného, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a v\ndôsledku ktorého už súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní nemohol rozhodnúť o zvyšku nároku\nna bolestné (čím došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata), bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať\n\npred súdom a je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daný\ndovolací dôvod podľa § 243f ods. l písm. a/, b/ O.s.p.\nPodľa ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať\nznova.\nV zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a\njej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva\npredovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom\nkonaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého\npredmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo\nstav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený\n(t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).\nPre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej\nstránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom\nkonaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či\nrovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v\nskoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,\nkto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie\nžalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni\nnástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa 11. marca 2005\n(vyhotovenom 6. decembra 2004) domáhal voči odporkyni 1/ náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 50 násobku výšky plnenia odporkyne 1/ vyjadreného sumou 151 500 Sk, teda sumy\n7 575 000 Sk s úrokom z omeškania. Uznesením z 15. februára 2006 č. k. 12 C 74/2005-65 súd pripustil\nzmenu návrhu tak, že odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 14 218 500 Sk s 10 % úrokom z omeškania\nročne od 4-tého dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, 9 % úroku z omeškania zo sumy 88 500\nSk od 28.7.2004 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. K pripusteniu zmeny návrhu došlo na návrh\nnavrhovateľa po tom, čo si dal vypracovať znalecké posudky MUDr. J. K.. X/XXXX z 25. novembra 2005\na Doc. MUDr. P. E., CSc. zo 6. januára 2006. Podaním z 5. januára 2008 navrhovateľ navrhol pripustiť\ndo konania ako odporcu 2/ E.A. a oboch odporcov zaviazať k plneniu spoločne a nerozdielne a súd o\ntomto návrhu rozhodol uznesením z 3. júla 2009 č. k. 12 C 74/2005-170. Týmto boli určení účastníci\nkonania a predmet konania, ktorý bol vymedzený skutkovými tvrdeniami. Uvedené podmienky nastali\nnezmenené v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa rozsudkom z 11. marca 2011 č. k. 12 C 74/2005-334,\nv čase rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudkom z 24. mája 2012 sp. zn. 3 Co 275/2011. Z obsahu spisu\nnemožno vyvodiť (a nevyplýva to ani z mimoriadneho dovolania), že uvedeným rozhodnutiam súdov\nprvého stupňa a odvolacieho predchádzali rozhodnutia súdov v nejakých totožných veciach, a že teda\ntu ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutú. Preto dovolací súd uzavrel, že v danej veci neexistuje\nprekážka veci už právoplatne rozhodnutej\nPre úplnosť dovolací súd podotýka, že súd prvého stupňa rozsudkom zo 16. novembra 2012 č. k.\n12 C 74/2005-451, ktorým zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 61 979,49 € (titulom\nbolestného) a nahradiť mu trovy konania taktiež nerozhodol o veci, kde by jestvovala prekážka veci\nrozhodnutej. Tento rozsudok sa týka časti návrhu navrhovateľa, v ktorej odvolací súd zrušil pôvodný\nrozsudok súdu prvého stupňa a súd prvého stupňa ho odôvodnil naviac oproti pôvodnému odôvodneniu\ntým, že zvlášť mučivý stav navrhovateľa je podľa úvahy súdu dôvodom na 100 násobné, t. j. maximálne\nzvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., no pretože si navrhovateľ uplatnil návrh iba\nna 50 násobné mimoriadne zvýšenie, súd mu priznal len takto uplatnené zvýšenie bolestného, pretože\nnemohol priznať viac ako bolo uplatnené.\nDovolací súd tiež dospel k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka generálneho prokurátora týkajúca\nsa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo toto\nrozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p.\n\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch uvedených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal,\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nVýklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozsudku.\nÚčelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly\nsprávnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom\ndostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nJudikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj\nGeorgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).\nRovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj\nuznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).\nDovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd náležite odôvodnil svoje rozhodnutie.\nRiadne skutkovo a právne vymedzil, prečo rozsudok súdu prvého stupňa v časti potvrdil a odôvodnil,\nprečo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie na\n50 násobok považuje za nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené\nskutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nadväzujúce na dôvody\nrozsudku súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Samotná skutočnosť,\nže dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp. zn. I. ÚS 188/2006). Na\nzáklade uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím súdov prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu nedošlo k procesnej vade ani podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nMimoriadne dovolanie ako ďalšie dovolacie dôvody uvádza nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších stupňov (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého\nstupňa vo vzťahu k určeniu základného počtu bodov a tomu zodpovedajúcej sumy náhrady za bolesť.\nBolestné navrhovateľa bolo stanovené sumou 2440 bodov po jeho zvýšení podľa § 6 ods. 1, 2 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., príloha A bod I. Súd však za základný počet bodov považoval sumu 1220 bodov, z\nktorej pri rozhodovaní vychádzal. Keďže súd prvého stupňa v danej veci do základného počtu bodov\npre hodnotenie bolestného nezahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A bod I. ods.\n6, 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa názoru generálneho prokurátora, správne použitý právny predpis\nnesprávne vyložil a preto jeho rozhodnutie nie je v tomto smere správne a spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení.\nV prejednávanej veci pri určovaní náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd\nsprávne vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského\nuplatnenia v znení účinnom v čase vzniku škody (por. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).\n\nPodľa § 1 vyhlášky, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z\npovolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len \"poškodenie na zdraví\") sa odškodňujú\njednorazovo.\nPodľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na\nzdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených\nv prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a\npriebehu liečenia.\nPodľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na\nzdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len \"následky\").\nOdškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich\npredpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa\nv živote a spoločnosti.\nPodľa § 6 ods. 1 vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo\nzákladného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.\nPodľa § 6 ods. 2 vyhlášky, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa\nprimerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol\npoškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia\nobmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,\npolitickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom\nsa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie\nlekára podľa § 10.\nPodľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa\nurčuje sumou 60 Sk za jeden bod.\nPodľa § 7 ods. 2 vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia\nz jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť\nnesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.\nPodľa § 7 ods. 3 vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a\nza sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.\nRozsah a spôsob poškodenia zdravia, jeho závažnosť, priebeh liečenia vrátane náročnosti použitej\nliečby a vzniknuté komplikácie sú zohľadnené už pri určení základného bodového ohodnotenia bolesti\nv medziach sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky.\nZásady pre hodnotenie za bolesť sú uvedené v prílohe A., bod I. vyhlášky a sadzby pre hodnotenie\nbolestného pri úrazoch v prílohe B. bod I. vyhlášky. Podľa prílohy A., bod I. ods. 2 vyhlášky, lekár\npodávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.\nPodľa ods. 6, hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu,\nak a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého\ndoba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako\nsú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal\npľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú\ninjekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná,\nak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie. Podľa\nods. 7, pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť\nnajviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil\nprednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. Výsledný takto stanovený počet bodov\npotom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného (por. tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2009, 3 Cdo 64/2008, 3 Cdo 72/2008, 3 Cdo 229/2008, 5 Cdo\n27/2008).\nV prejednávanej veci z posudku o bolestnom z 25. novembra 2005 (znalec MUDr. K., CSc.)\nvyplýva, že lekár pri hodnotení bolestného po úraze vychádzal zo základného počtu bodov ako sú\nstanovené pod písm. B bod I. prílohy vyhlášky, ktoré u všetkých položiek (okrem položky 300b) znížil\nna 3/4 a položky 232c a 164b použil dvakrát, čo aj odôvodnil a celkový počet bodov bol ustanovený\nna 1220 bodov.\nSúdom ustanovený znalec vo svojom znaleckom posudku ohodnotil bolestné navrhovateľa základným\npočtom bodov 1220 (ktorú výšku generálny prokurátor v dovolaní ani navrhovateľ v konaní nespochybnil)\nv zmysle zásad pre hodnotenie za bolesť uvedených v prílohe A., bod I. vyhlášky a sadzieb pre\nhodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B. bod I. vyhlášky. Pokiaľ však znalec takto celkom\nstanovený počet bodov s poukazom na zásady pre hodnotenie uvedené v prílohe A. bod I. vyhlášky\n\na jeho ods. 6 písm. b/, c/, a ods. 7 zvýšil na dvojnásobok celkového počtu bodov, dostal sa mimo\nlimitov práva, pretože takéto zvýšenie možno priznať iba so súhlasom prednostu príslušného odborného\noddelenia alebo jeho zástupcu, kedy by takto stanovený počet bodov predstavoval základné bodové\nohodnotenie bolestného. V prejednávanej veci totiž zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok\nnepotvrdil prednosta oddelenia. Zvýšenie bodového hodnotenia znalcom na dvojnásobok celkového\npočtu bodov bolo preto v predmetnej veci potrebné posudzovať len ako odporúčanie znalca poskytnúť\nnavrhovateľovi odškodnenie za vytrpenú bolesť vo výške dvojnásobku podľa ustanovenia § 6 ods. 2\nvyhlášky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 10/2013).\nNámietka generálneho prokurátora, že súd prvého stupňa do základného počtu bodov pre hodnotenie\nbolestného nezahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A. bod I. ods. 6 a 7 vyhlášky,\ntak nebola dôvodná.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky ďalej namietal, že súdy nižšieho stupňa nesprávne\naplikovali ustanovenia § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecnú preventívnu\nzodpovednosť a spoluzodpovednosť, pričom nedostatočne aplikovali ustanovenia týkajúce sa\nobjektívnej zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky osôb vykonávajúcich\ndopravu a súčasne neprihliadli na právnu úpravu Európskej únie, a to najmä na smernice Rady č.\n90/232/EHS a č. 2005/14/ES. Uviedol, že smernice zakazujú aplikáciu ustanovení, ktoré by vylučovali\ncestujúceho z poistného krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase\nnehody pod vplyvom alkoholu.\nV zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo\nku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\nV zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením\npoškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\nSmernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES vo svojom osemnástom bode uviedla, že\nnajväčším úspechom platných právnych predpisov je zahrnutie každého cestujúceho vo vozidle do\npoistného krytia. Tento cieľ by bol ohrozený, keby vnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné\nustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve vylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli\nalebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky.\nCestujúci obyčajne nedokáže správne zhodnotiť hladinu intoxikácie vodiča. Cieľ odradenia osôb od toho,\naby viedli vozidlo, keď sú pod vplyvom omamných látok, sa nedosiahne znížením poistného krytia pre\ncestujúcich, ktorí sú poškodenými pri nehodách motorových vozidiel. Krytie týchto cestujúcich v rámci\npovinného poistenia motorového vozidla nepredurčuje zodpovednosť, ktorú na seba mohli prevziať\npodľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, ani úroveň stanovenia výšky odškodného škôd pri\nkonkrétnej nehode.\nV súčasnom komunitárnom práve problematiku poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorových vozidiel upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES\nzo 16. septembra 2009. Touto smernicou bola v záujme jasnosti a prehľadnosti zrušená a nahradená\ndoterajšia právna úprava danej problematiky, ktorá bola upravená opakovane, podstatným spôsobom\nzmenenými a doplnenými smernicami Rady č. 72/166/EHS, 84/5/EHS, 90/232/EHS, 2000/26/\nES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/14/ES. Generálny prokurátor vo svojom\nmimoriadnom dovolaní súdom nižšieho stupňa vyčítal aj to, že pri svojom rozhodovaní neprihliadli na\nsmernicu Rady č. 90/232/EHS (účinnú od 18. mája 1990 a zrušenú 27. októbra 2009) a smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2005/14/ES (účinnú od 11. júna 2005 a zrušenú 27. októbra 2009).\nPráve druhá spomínaná smernica si vo svojom pätnástom bode po prvý raz stanovila za cieľ zahrnúť\nkaždého cestujúceho vo vozidle do poistného krytia. Uviedla, že tento cieľ by bol ohrozený, keby\nvnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné ustanovenia obsiahnuté v poistnej zmluve\nvylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli alebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v\nčase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky. Generálny prokurátor sa podľa obsahu\nmimoriadneho dovolania dovolával aplikácie práve tohto cieľa smernice Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2005/14/ES.\nK základným princípom vymedzujúcim kategóriu právneho štátu, ktorým je aj Slovenská republika\n(porov. článok 1 ústavy), patrí princíp ochrany dôvery občanov v právo a s tým súvisiaci princíp zákazu\nspätnej účinnosti (retroaktivity) právnych noriem. Hoci zákaz retroaktivity právnych noriem je v článku\n40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd výslovne upravený len pre oblasť trestného práva (podľa\nuvedeného ustanovenia trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď\nbol čin spáchaný, a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), je nutné z článku 1\nústavy vyvodiť pôsobenie tohto zákazu aj pre ďalšie odvetvia práva (por. nález Ústavného súdu ČR zo 4.\n2. 1997 sp. zn. Pl. ÚS 21/96, publikovaný pod č. 63/1997 Zb. a uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení\n\nÚstavného súdu, zväzok 7, nález č. 13). Akcent kladený na zákaz retroaktivity právnych noriem ako na\njeden zo základných prvkov právneho štátu pramení z požiadavky právnej istoty. Zákaz retroaktivity\nspočíva v tom, že podľa súčasnej právnej normy zásadne nie je možné posúdiť ľudské správanie, právne\nskutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa uskutočnili skôr, než právna norma nadobudla účinnosť. Zákaz\nretroaktivity právnych noriem vychádza z princípu, podľa ktorého každý musí mať možnosť vedieť, ktoré\nkonanie je zakázané, aby mohol za porušenie tohto zákazu niesť zodpovednosť. Tento zákaz súvisí i\ns funkciou právnych noriem, ktoré svojim adresátom ukladajú, ako sa majú správať po ich účinnosti,\na preto zásadne platí len do budúcnosti. Retroaktivita má totiž za následok, že v čase, keď subjekt\nprávne významne koná nemôže vedieť, aké právne dôsledky jeho správania vyvolá podľa budúceho\nretroaktívneho právneho predpisu.\nProblematiky zákazu retroaktivity právnych noriem sa dotkol už Ústavný súd ČSFR vo svojom náleze z\n10. decembra 1992 sp. zn. Pl. ÚS 78/92 (pozri Zbierka uznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR, 1992,\nč. 15), v ktorom uviedol, že princípy právneho štátu vyžadujú pri každom možnom prípade retroaktivity\njej výslovné vyjadrenie v ústave alebo v zákone s cieľom vylúčiť možnosť retroaktívnej interpretácie\nzákona a zároveň vyžadujú v zákone vyriešiť s retroaktivitou späté dôsledky tak, aby nadobudnuté práva\nboli riadne chránené. Neprípustnosť retroaktivity a retroaktívneho výkladu právnych noriem zdôraznil\nÚstavný súd Slovenskej republiky v náleze PL. ÚS 16/95, podľa ktorého k znakom právneho štátu\nneoddeliteľne patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery občana v právo; tento postup zahŕňa zákaz\nretroaktivity právnych noriem, resp. ich retroaktívneho výkladu.\nRovnako sa ani právo EÚ neaplikuje retroaktívne, teda pokiaľ to jasne nevyplýva z výslovného\nustanovenia (príslušnej právnej normy EÚ), ktoré by tvrdilo opak. Nová hmotnoprávna úprava práva EÚ\nsa všeobecne neaplikuje na situácie, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy.\nSúdny dvor EÚ preto v tomto ohľade zakazuje, aby nová právna úprava založila svoje právne účinky\npre obdobie pred svojou vlastnou publikáciou (porovnaj napr. rozsudok z 25. januára 1979, Racke, 98/78,\nRecueil, s. 69, bod 20; rozsudok z 25. januára 1979, Decker, 99/78, Recueil, s. 101, bod 3; rozsudok\nz 29. apríla 2004, Sudholz, C-17/01, Recueil, s. I-4243, bod 33).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že právo EÚ na území členského štátu je účinné\nokamžite (až) od jeho pristúpenia k EÚ. Tento princíp je možné odvodiť zo samého Aktu o podmienkach\npristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej\nrepubliky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej\nrepubliky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, ktorý vo svojom čl. 2 ustanovuje,\nže odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou\ncentrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok\nstanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.\nZ hore uvedeného vyplýva, že na posudzovanie právnych skutočností z hľadiska hmotného práva\nsa aplikujú právne normy platné a účinné v čase, keď k posudzovaným právnym skutočnostiam došlo.\nAko bolo uvedené vyššie, právo EÚ je na území členského štátu účinné okamžite od jeho pristúpenia\nk Európskej únii. Slovenská republika vstúpila do Európskej únie 1. mája 2004 a už od tohto momentu\nzabezpečuje plnenie záväzkov vyplývajúcich z práva ES/EÚ prostredníctvom jeho aplikácie slovenskými\nsúdmi a ďalšími orgánmi aplikácie práva. V súdenej veci k dopravnej nehode (posudzovanej právnej\nskutočnosti), pri ktorej navrhovateľ utrpel zranenia na celom tele, došlo 14. júla 2002. Súdy nižšieho\nstupňa preto boli povinné pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa voči odporcom skúmať hmotnoprávne\npodmienky pre priznanie náhrady škody na zdraví v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej na území\nSlovenskej republiky k 14. júlu 2002. Generálny prokurátor preto neopodstatnene vytýkal súdom nižšieho\nstupňa, že pri svojom rozhodovaní neprihliadli na právnu úpravu Európskej únie, a to najmä na smernice\nRady č. 90/232/EHS a č. 2005/14/ES, keďže právo EÚ v čase posudzovanej právnej skutočnosti nebolo\nna území Slovenskej republiky platné a účinné. Dovolací súd navyše poznamenáva, že smernica Rady\nč. 2005/14/ES (ktorej cieľov sa generálny prokurátor dovolával) nadobudla účinnosť až 11. júna 2005. Aj\nz tohto dôvodu, ju na posudzovanie právnej skutočnosti, ktorá nastala 14. júla 2002 nemožno aplikovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že z predmetných smerníc nevyplýva,\nže by bola pripustená ich retroaktívna aplikácia.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky ďalej namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení § 415 a § 441\nObčianskeho zákonníka.\nUstanovenie § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa\nvzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a vzťahuje sa samozrejme aj na toho,\nkomu riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti poškodeným môže preto zakladať jeho\nspoluzavinenie na vzniku škody v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Ide o záväznú\nprávnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti\n\nprevzaté zmluvne, ale - aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne,\naby konaním alebo opomenutím konania nevznikla škoda iným ani jemu samému. Takto stanovená\ngenerálna prevencia je súčasťou občianskoprávneho zodpovednostného systému. Ustanovenie §\n415 Občianskeho zákonníka nemá len preventívne výchovnú povahu. Povinnosť vyslovená týmto\nustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou\nurčitým spôsobom sa správať. Preto jej nedodržanie predstavuje porušenie. Toto ustanovenie je súčasne\nvyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch spočívajúce v\ntom, že sa účastníci občianskoprávnych vzťahov majú správať vždy tak, aby nespôsobili škodu na zdraví,\nmajetku, právach iného, prírode či životnom prostredí. Všetky pravidlá správania sa v najrôznejších\nsituáciách nemôžu byť ustanovené či podrobne upravené právnymi predpismi. Ustanovenie § 415\nukladá preto povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nedal príčinu k\nvzniku škody na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Správať sa v rozpore s touto povinnosťou\nznamená správať sa protiprávne. Ustanovenie § 415 ale nezakladá samostatnú skutkovú podstatu\nzodpovednosti za škodu, ako je niekedy mylne vyvodzované, ale porušenie tejto povinnosti (namiesto\nporušenia konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti) predstavuje porušenie, ktoré - ak je príčinou\nvzniku škody - znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vždy je\npotrebné posúdiť, či škodlivý výsledok by nebol nastal aj bez tohto porušenia, teda či počínanie v súlade\ns prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť.\nVýchodiskom ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba\nvýsledkom konania škodcu (viacerých škodcov), ale aj samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby\nv súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť\nzohľadnená a poškodený buď pomerne, alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či\nzdraví. Aj keď zákon hovorí o zavinení poškodeného, neznamená to, že zavinenie vo forme úmyslu\nalebo nedbanlivosti je nevyhnutným predpokladom jeho spoluúčasti v zmysle § 441 Občianskeho\nzákonníka. V občianskom súdnom konaní súd o spoluzavinení poškodeného prihliada aj bez návrhu\nz úradnej povinnosti (pozri R 27/1979). Ak v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové\nokolnosti na strane poškodeného, ktoré boli príčinou, popr. jednou z príčin vzniku škody, nemožno\nvyvodiť plnú zodpovednosť škodcu práve pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a\nškodou. V rozsahu, v akom sa na škodlivom následku podieľali okolnosti na strane poškodeného, nie je\ndaná zodpovednosť škodcu. Príčinná súvislosť medzi odškodňovaným následkom a konaním škodcu je\nnevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti za škodu. Preto stále platí, že v spornom konaní súd\naj bez námietky škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti poškodeného na vlastnej škode.\nZ obsahu spisu má dovolací súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca 2/ sa 13. júla 2002 zúčastnili\nna večierku v meste Butten (Francúzska republika), na ktorom požili veľké množstvo alkoholu. Z večierka\nsa vracali 14. júla 2002 motorovým vozidlom odporcu 2/, ktoré aj sám pod vplyvom alkoholu šoféroval,\npričom navrhovateľ bol jeho spolujazdcom. Počas cesty z večierka došlo k dopravnej nehode, ktorú\nzapríčinil odporca 2/. Navrhovateľ pri tejto dopravnej nehode utrpel zranenia celého tela. Z písomných\npotvrdení účastníkov večierka Q. J., S. - D. G. a D. I. jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ a odporca 2/\nsa spolu s týmito osobami zdržali počas celého večierka, pričom obaja požili veľké množstvo alkoholu\n(svoju opitosť aj priznali). Podľa názoru dovolacieho súdu preto navrhovateľ musel mať a mal vedomosť\no skutočnosti, že odporca 2/ počas celého večierka požíval alkoholické nápoje. Napriek tejto skutočnosti\nodporcu 2/ neodhovoril od riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ale navyše do tohto\nmotorového vozidla nastúpil ako spolujazdec, pričom ako sám vo svojej výpovedi uviedol, celú situáciu\nvnímal. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že navrhovateľ týmto svojím správaním porušil\nsvoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, pretože\nak by do motorového vozidla, ktoré riadil odporca 2/ pod vplyvom alkoholu nenastúpil, resp. odporcu 2/\nod riadenia odhovoril, ku škode na jeho zdraví by vôbec nedošlo. Keďže okolnosti na strane navrhovateľa\nviedli k vzniku škody na jeho zdraví, súdy nižšieho stupňa správne postupovali, keď v zmysle\nustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka rozhodli, že navrhovateľ a odporca 2/ budú znášať následky\nškodnej udalosti pomerne.\nSúdy nižšieho stupňa teda vo veci správne aplikovali ustanovenia § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka.\nAk generálny prokurátor v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci\noporu v zákone.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky napokon namietal nesprávne právne posúdenie otázky\npremlčania nároku voči odporcovi 2/ ako aj porušenie ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. súdmi\nnižšieho stupňa. Uviedol, že ak bol nárok navrhovateľa včas uplatnený u poisťovateľa je potrebné ho\npovažovať za včas uplatnený aj u samotného škodcu, keďže uplatnením nároku voči poisťovateľovi sa\npovažuje nárok za uplatnený priamo voči škodcovi.\n\nV zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza\npoisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti\npoisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.\nV povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok), pričom\nsa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako\nna premlčanie nároku voči škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu\nškody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva\nnároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide\no situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich\nz iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide\no osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Postavenie\nškodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa\nvoči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to\nisté plnenie dvakrát. Navrhovateľ mal preto v súdenej veci možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody\nbuď od odporkyne 1/, od odporcu 2/ alebo od oboch naraz, pričom začatie plynutia premlčacej doby\nsa u odporcov posudzuje osobitne. Tvrdenie generálneho prokurátora, že včasným uplatnením\nnároku u poisťovateľa je nárok včas uplatnený aj proti odporcovi 2/ ako škodcovi, nemá oporu v žiadnom\nzákonnom ustanovení, naopak je v rozpore s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré umožňuje\npoškodenému pri uplatnení si náhrady škody žalovať poisťovateľa alebo/aj škodcu. Skutočnosť, že\nnavrhovateľ si neuplatnil svoj nárok na náhradu škody proti škodcovi včas má za následok, že jeho nárok\nje voči nemu premlčaný. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto aj z tohto dôvodu namieta\nnesprávne právne posúdenie súdmi nižšieho stupňa neopodstatnene.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade podnet podal navrhovateľ, ale Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky mu neuložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, pretože odporcovia\nnepodali návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., §\n224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/74/2005", "guid": "304b7a8b-b9d4-4c4e-9e7d-08fbda82079e:e70f2ab4-8e69-4198-b65f-5c7b24672020", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8741de4f-0550-48e4-8a63-c24ebd1ca05e:2228bbca-d911-4e8e-8062-ccbfcf766db0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8117222766.2", "spisova_znacka": "2Cdo/53/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8117222766.2"}, {"guid": "870a682f-f209-43c1-b042-487684ad4bb3:55dff7a1-5e66-412e-a2f8-068b970e549a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8220200261.1", "spisova_znacka": "7Cdo/153/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/153/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8220200261.1"}, {"guid": "d2d2c20e-8867-4d67-81b6-8f1ffbd0a0ac:058fe45a-3618-4b37-abdf-6c357bfccb5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1", "spisova_znacka": "4Cdo/53/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/53/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1"}, {"guid": "a1a93b5b-cb70-4540-9ee3-cf7bbeb4ff88:5ae9c85d-6b8b-4ef8-a514-d3c9ba18fea6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "spisova_znacka": "7Cdo/322/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/322/2021 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1"}, {"guid": "04f33314-9979-4450-aa18-ece3629d793d:b1ab2513-e9cc-4169-8a1a-21fda76cf84f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1115229702.2", "spisova_znacka": "5Obdo/32/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2021 z 16. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1115229702.2"}, {"guid": "44a48111-2c1e-42ad-8d69-87a8374c1753:e9163d0f-ef21-4583-8150-6c6aafd4d174", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6317207808.1", "spisova_znacka": "9Cdo/181/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 15, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6317207808.1"}, {"guid": "8fd4ab9f-2188-4c3a-ac43-019eb158c138:f976b302-08a6-4c27-ac33-3bbf149cff83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1110206524.1", "spisova_znacka": "2Cdo/105/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/105/2019 z 28. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1110206524.1"}, {"guid": "a4872ad0-aa22-4b93-82e9-0acd1f173e03:9ec8fe1e-d3a6-4068-8fc9-eab3395475ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1418200160.1", "spisova_znacka": "16Co/65/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/65/2024 z 30. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1418200160.1"}, {"guid": "6d4e5356-5ddf-4ab5-b659-1e5d314f5c42:4405ab4f-8bfd-40bc-93f8-45d3ee7671e5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7124221068.1", "spisova_znacka": "2Co/132/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/132/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7124221068.1"}, {"guid": "5f798670-bbbb-4b8e-bcc3-fd412ce2ad66:8b6b3f36-55a0-4240-84ed-e409702349c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2", "spisova_znacka": "14Co/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/48/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2"}, {"guid": "e6895219-8cac-473e-89f6-ccb6d33ddcaa:7336456f-6386-4dba-a7e6-ce1f086e7702", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122205848.1", "spisova_znacka": "9Co/71/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/71/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122205848.1"}, {"guid": "e7d47a63-79e4-4a67-9eed-6e330455481b:83e7d218-594f-4afe-8e71-cbf3fc5b3bb5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6124294054.1", "spisova_znacka": "16Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/25/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6124294054.1"}, {"guid": "79c5237b-b327-40d8-87cc-09ef841b5427:34ecbc7f-c59a-49dd-8754-1ca2fb19ea4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6901899743.10", "spisova_znacka": "17Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/45/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6901899743.10"}, {"guid": "db6ad676-397c-4eac-8b28-adfced53b981:d3ba0ea1-09cb-4c68-9626-7579ccab1cd7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2", "spisova_znacka": "8CoEk/32/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoEk/32/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2"}, {"guid": "eb715786-242c-4583-9f31-3966432b3cad:4c1d1107-7a21-440f-b815-7193def760a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1617208972.4", "spisova_znacka": "4Co/147/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/147/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1617208972.4"}, {"guid": "24a898c8-e66a-4747-8b94-d6267b5158a9:dcc37a1f-44a3-4982-b7fb-b5cf90376c00", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1105242007.3", "spisova_znacka": "16Co/175/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/175/2020 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1105242007.3"}, {"guid": "082eb0f5-a671-400f-abb1-d199e1cc5024:6111adb2-0072-4899-ac65-b5e90bf8c900", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1", "spisova_znacka": "6Co/79/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/79/2023 z 16. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1"}, {"guid": "870b0720-59af-485d-8196-afa698ec3155:26358221-59f0-48a7-976e-62cf131a2924", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "spisova_znacka": "8Co/95/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/95/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2"}, {"guid": "6baad04f-d763-48ed-9031-3125a6fd5cc3:3e2c63d3-c185-455c-a219-43e7de3dcf00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3", "spisova_znacka": "14Co/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/11/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3"}, {"guid": "0b4d3978-aba7-4896-a653-f6603cfc88c9:3f6ea26d-9df1-4db7-aa8c-d1d70facfcbb", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4118203608.2", "spisova_znacka": "25Co/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/14/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4118203608.2"}, {"guid": "17fa5b74-0355-40cf-a91f-6bdbadaf26f0:78f2fc25-be36-4590-8400-3f4bf7abb786", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7517217910.2", "spisova_znacka": "6Co/137/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/137/2023 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7517217910.2"}, {"guid": "36eb2604-83e1-483b-9ff2-7e9883f85ef7:58234955-6526-4ed8-8e75-e0f32f5715f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6122328775.3", "spisova_znacka": "14Co/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/64/2024 z 17. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6122328775.3"}, {"guid": "738b596d-e3b5-48ac-a72b-6fbfd06b03d1:1d65e555-49c5-4d40-8b31-8f7fff802ed7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2518201510.1", "spisova_znacka": "26Co/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/1/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2518201510.1"}, {"guid": "2c8542df-bae5-41e4-a5ce-e94ec1ca3a51:d9739fb4-f180-4828-ae2b-e419b2f21f94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6820010267.1", "spisova_znacka": "3To/28/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/28/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6820010267.1"}, {"guid": "47146bcd-2a4c-4ef2-8a84-2fbca0c6c2eb:467e05e8-35f0-436a-bbb9-2e41c802e324", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319201274.1", "spisova_znacka": "25Co/74/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/74/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319201274.1"}, {"guid": "47146bcd-2a4c-4ef2-8a84-2fbca0c6c2eb:c141c2dc-bc13-4e03-b671-8c17b2abc849", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319201274.1", "spisova_znacka": "25Co/74/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/74/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319201274.1"}, {"guid": "9660ce05-3bb1-40e5-915c-0eca98a08d81:44128b14-a54a-4784-a836-0ddd708c1283", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8318203662.1", "spisova_znacka": "22Co/68/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/68/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8318203662.1"}, {"guid": "9660ce05-3bb1-40e5-915c-0eca98a08d81:dbff714d-02f0-4a2c-ab17-29481093a7e2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8318203662.1", "spisova_znacka": "22Co/68/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/68/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8318203662.1"}, {"guid": "564384ef-00e3-43ba-86bf-35ce477552de:bc59328b-9e59-48ec-b369-891d5b87808a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6317207808.1", "spisova_znacka": "16Co/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/4/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6317207808.1"}, {"guid": "564384ef-00e3-43ba-86bf-35ce477552de:13955ba4-c9bb-46de-a4ff-3ed2354089bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6317207808.1", "spisova_znacka": "16Co/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/4/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6317207808.1"}]}