{"guid": "caa61997-da3b-465e-b920-5ef72b23e43f:54553167-5972-49ce-b7a8-8c8633c711d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1", "spisova_znacka": "10Sža/40/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/40/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sža/40/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1", "identifikacne_cislo": "1014200785", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54553167-5972-49ce-b7a8-8c8633c711d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/40/2014\n1014200785\n10. 12. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1014200785.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: I. T.,\nnarodený XX. V. XXXX, štátny príslušník Bieloruskej republiky (ďalej len „Bielorusko\"), bez dokladu\ntotožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledne trvale bytom v krajine pôvodu v meste K., aktuálne s\npobytom v PT Rohovce, zastúpený Mgr. Jurajom Kollnerom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave,\nKoceľova 14, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-496-15/PO-Ž-2013 zo dňa 17. apríla 2014,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/15/2014-31 zo dňa 13.\naugusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/15/2014-31 zo dňa\n13. augusta 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad (ďalej len odporca) rozhodnutím ČAS:\nMU-496-15/PO-Ž-2013 zo dňa 17. apríla 2014 zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (ďalej len „zákon o azyl“) navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú\nochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal zistený stav veci, pričom neudelenie azylu odôvodnil\ntým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok udelenia azylu podľa § 8 zákona\no azyle. V tejto súvislosti nevylúčil, že sa v rokoch 1997 - 1998 zúčastnil demonštrácií proti\nLukašenkovi (bieloruskému prezidentovi), avšak prípadné krátkodobé zaistenia, vylúčenie zo štúdia,\nresp. prepustenie zo zamestnania nepovažoval za perzekúciu v zmysle zákona o azyle. Podľa jeho\nnázoru dôvodom odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu boli ekonomické dôvody. Pokiaľ ide\no neposkytnutie doplnkovej ochrany odporca dôvodil, že pre jej udelenie neboli splnené zákonné\npredpoklady. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.\nII.\n\nKonanie pred súdom I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového\nspisu ČAS: MU-496/PO-Ž-2013, z ktorého obsahu zistil, že navrhovateľ dňa 5. novembra 2013 požiadal\no udelenie azylu z dôvodu politického prenasledovania v domovskej krajine a obavy z uväznenia ako\npolitického väzňa. V rokoch 1997 - 1998 sa navrhovateľ podľa vlastného vyhlásenia zúčastňoval na\nrôznych protivládnych demonštráciách, za čo bol opakovane na niekoľko dní zaistený, z Bieloruska mal\nvycestovať v roku 1998 na platný cestový doklad a vízum do Poľska, kde pracoval ako stavebný robotník.\nPred oddelením azylu Policajného zboru (ďalej len „PZ“) navrhovateľ vyhlásil, že v roku 2000 ho okradli\na zobrali mu aj doklady, o pár hodín skôr pred oddelením cudzineckej polície tvrdil, že osobné doklady\n(pas) stratil. Podľa vlastných vyhlásení v Poľsku chcel opakovane žiadať o azyl, jeho žiadosti však\nprijaté neboli. Tri razy bol v Poľsku umiestnený v utečeneckých táboroch. Opakovane žiadal o udelenie\nazylu. V priebehu vstupného pohovoru pred odporcom dňa 25. novembra 2013 navrhovateľ zhodne s\njeho predchádzajúcimi vyjadreniami uviedol, že do Poľska pricestoval v roku 1998 legálne (za prácou\nvšak cestoval aj do iných krajín EÚ), v roku 2000 mu mali byť odcudzené doklady, čo riadne nahlásil (v\nsúvislosti s uvedeným mu mali byť odobraté aj odtlačky prstov) a že v Poľsku žiadal neúspešne o azyl. Na\notázku odporcu aká je cieľová krajina cesty navrhovateľa tento o. i. odpovedal, že teraz prišiel požiadať\nna Slovensko, lebo by sa už chcel usadiť, už svoj vek a nechcem stále cestovať. Navrhovateľ ďalej\nuviedol, že proti nemu nebolo a ani nie je vedené trestné konanie, nikdy nebol členom politickej strany,\nale sympatizoval s ľuďmi, ktorí bojovali proti komunizmu, proti Lukašenkovi, v súvislosti s uvedeným sa\nzúčastňoval na demonštráciách, bol preto viackrát zadržaný na niekoľko dní za výtržnosti, kvôli čomu bol\nvylúčený z vysokej školy aj z práce. Na priamu otázku odporcu, nech navrhovateľ uvedie všetky dôvody\nžiadosti o azyl (resp. o poskytnutie doplnkovej ochrany) tento uviedol, že nebol v Bielorusku 15 rokov a\nnevie, či mu tam niečo zostalo, nechce a nemôže sa tam vrátiť, bol by vypočúvaný (kde bol, čo robil v EÚ),\nväznený, ďalej vyjadril obavy, že by ho mohli zavrieť do pracovného tábora pre politických väzňov. Dodal,\nže kým je pri moci Lukašenko, nemôže žiť v Bielorusku, zase by sa zúčastňoval demonštrácií a mal by\nproblémy. Odporca s navrhovateľom vykonal ďalší pohovor dňa 17. februára 2014, v ktorom v rozpore\nso svojimi predchádzajúcimi vyhláseniami uviedol, že nikdy (v Poľsku) nebol v žiadnom tábore pre\nutečencov, ale v deportačných táboroch, v ktorých bol umiestnený potom, ako bol kontrolovaný políciou.\nĎalej vyhlásil, že počas celých tých rokov, čo sa zdržiaval kvôli práci v Poľsku a v iných členských štátoch,\nsa nepokúsil požiadať o azyl pretože mal prácu a mohol všade slobodne žiť, preto v podstate žiadnu\nochranu nepotreboval. Na otázku, prečo prišiel žiadať ochranu na Slovensko navrhovateľ odpovedal, že\npo opätovnej krádeži jeho osobných vecí zistil, že Poľsko je krajina zlodejov a nechce tam zostať, neskôr\nv priebehu pohovoru uviedol, že chce byť na Slovensku, pretože už nechce viac cestovať, má svoj vek\na chce sa niekde usadiť a jeho veľkým problémom je že je bez akýchkoľvek dokladov totožnosti. Pokiaľ\nide o samotnú žiadosť o udelenie azylu tak navrhovateľ dodal, že o azyl žiada z dôvodu, že bol viackrát\npolíciou zaistený pre účasť na manifestáciách proti Lukašenkovi.\nV administratívnom spise odporcu sa nachádza úradný záznam o zaradení navrhovateľa do systému\nEURODAC zo dňa 5. novembra 2013, podľa ktorého tento dosiaľ nežiadal o udelenie azylu v inom\nštáte EÚ, čo, pokiaľ ide o Poľsko (ako krajinu kde sa mal navrhovateľ dlhodobo zdržiavať) potvrdil aj\nlist tamojšieho cudzineckého úradu, v zmysle ktorého prítomnosť navrhovateľa na ich území nebola\nžiadnym spôsobom evidovaná (od roku 2009). Navrhovateľ bol s negatívnym výsledkom lustrovaný\nv informačných systémoch (OTE POLDAT, ZOP, CLK, ECU, INO, MIGRA, EURODAC). V azylovom\nspise sú založené správy o krajine pôvodu navrhovateľa z obsahu ktorých vyplýva, že vnútropolitická\nsituácia a situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku ako autoritatívneho štátu nie je priaznivá,\ndochádza k všeobecnému obmedzovaniu občianskych slobôd, sú známe prípady perzekúcie politických\noponentov Lukašenka a aktivistov občianskej spoločnosti (vrátane väznenia, neobjasnené zmiznutia,\nnásilie voči demonštrantom, sledovacie zoznamy, zákaz cestovania). Pokiaľ ide o návrat neúspešných\nžiadateľov o azyl zo založených správ vyplýva, že Bielorusko nepodpísalo žiadne dohody o readmisii,\nštáty EÚ nemajú povinnosť (a neexistuje ani prax) informovať Bielorusko o navrátilcoch. Podľa správ z\nfebruára 2013 existuje len veľmi málo informácií týkajúcich sa tejto problematiky (prípadu sa týka výlučne\nrozhodnutie francúzskeho súdu z roku 2010, ktorý odmietol vrátiť členov demokratických opozičných\nskupín z dôvodu, že by mohli čeliť prenasledovaniu a väzeniu). Podľa správy však dochádza i k\nzneužívaniu azylového systému EÚ občanmi Bieloruska, ktorí sa nakoniec dobrovoľne vracajú. Pokiaľ\nide o bieloruskú legislatívu, rovnosť občanov je zakotvená v ústave (t.j. aj na základe politického\nzmýšľania), správa osobitne poukazuje na čl. 369 (1) trestného zákonníka, v zmysle ktorého možno\n\nuložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 2 roky za trestný čin „diskreditácie\nrepubliky“, zároveň však dodáva, že z verejne dostupných zdrojov neboli získané informácie o tom, že\nby bol tento článok aplikovaný v prípadoch neúspešných žiadateľov o azyl (ani v prípade navrátilca Igora\nBeliatskii z roku 2006, ktorý bol síce po návrate ako odporca režimu Lukašenka podrobený policajnému\nvýsluchu, následne bol však prepustený). Trestný zákonník stále upravuje trest smrti, v roku 2013 však\npodľa správy nedošlo k žiadnej poprave a uvádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý v októbri 2013\nzrušil trest smrti za trestný čin vraždy a vec vrátil na ďalšie prešetrenie. Zo založených správ tiež vyplýva,\nže v Bielorusku niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nK jednotlivým námietkam krajský súd doslovne uviedol:\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci:\nTáto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal s\nnavrhovateľom dva pohovory v priebehu ktorých sa navrhovateľ podrobne a spontánne vyjadroval tak\nku kladeným otázkam, ak aj k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Podobne odporca okrem otázok, ktoré\nsú obsahom prílohy zákona o azyle (časti obsahu dotazníka) položil navrhovateľovi doplňujúce otázky,\nna ktoré navrhovateľ odpovedal. Odporca teda získal dostatok informácii priamo od navrhovateľa,\npotrebných pre ďalšie vedenie konania a v konečnom dôsledku aj na rozhodnutie vo veci. S\npoukazom na obsah vykonaného pohovoru vyhľadal a do spisu založil dostatok objektívnych informácií\npochádzajúcich z rôznych zdrojov o krajine pôvodu navrhovateľa, ktorých okruh vzišiel práve z obsahu\nprednesov navrhovateľa, uskutočnených v priebehu spísania dotazníkov. Do spisu tiež založil správy,\npochádzajúcich z rôznych zdrojov, ktoré boli zamerané tak na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v\nkrajine pôvodu navrhovateľa, osobitne tiež na ev. riziká návratov bieloruských repatriantov, včítane\nneúspešných žiadateľov o azyl.\nSúd má za to, že odporca pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov postupoval v súlade s právnymi\nzávermi R 8Sža/3/2009 (na ktorý poukázal navrhovateľ), nakoľko á priori nevylúčil, že navrhovateľ bol v\nsúvislosti s jeho účasťou na protivládnych manifestáciách zaistený a vylúčený zo školy a zamestnania\n(z tohto dôvodu nie je teda smerodajná identifikácia školy či inštitútu, v ktorom musel navrhovateľ\nukončiť pracovný pomer) a uvedené vzal do úvahy. Súčasne však súd poukazuje na skutočnosť, že\nnepredloženie akýchkoľvek dôkazov navrhovateľom, na ktorom leží dôkazné bremeno, nemôže byť\nkonvalidované povinnosťami odporcu, na ktoré navrhovateľ v súvislosti s citovaním vyššie označeného\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukázal.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:\nPodľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná.\nVo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je preukázanie\nopodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodu (okrem iného) zastávania určitých politických\nnázorov, resp. za uplatňovanie politických práv a slobôd. Dôkazná povinnosť pritom zaťažuje žiadateľa\no azyl - navrhovateľa. V prejednávanej veci navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal žiadnu z ním\ntvrdených skutočností, teda ani osobnú identitu (ktorú však odporca nespochybnil), ani absolvovanie\njednotlivých stupňov dosiahnutého vzdelania, ani priebeh svojho zamestnania či zamestnaní a ani\nsvoje (opakované) krátkodobé zadržania políciou, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku jeho účasti na\ndemonštráciách. I keď je skutočnosťou, že možno predpokladať, že každý žiadateľ o azyl môže byť v istej\ndôkaznej núdzi, jeho tvrdenia by mali byť konzistentné a logické tak, aby aj s poukazom na vyhľadané\nsprávy o krajine jeho pôvodu bolo možné s čo možno najväčšou objektivitou posúdiť ním podanú žiadosť\no azyl.\nOdporca v odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvody\nudelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosti, ktoré\ntento názor odporcu potvrdzujú: V prejednávanej veci navrhovateľ v priebehu pohovoru konaného 25.\nnovembra 2013 tvrdil, že absolvoval stredoškolské vzdelanie (teda ako osoba narodená 25. októbra\n1965 toto ukončil cca v roku 1984, v prípade 4-ročného štúdia v roku 1985), pričom následne pokračoval\n\nvo vysokoškolskom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Minsku (teda od roku 1984, resp. 1985), ktoré\nmusel po troch rokoch (teda v roku 1987, resp. 1988) ukončiť z dôvodu jeho účasti na demonštráciách.\nTiež tvrdil, že od roku 1994 do roku 1998 pracoval ako pedagóg na strednej škole, kedy bol z totožného\ndôvodu zo zamestnania vyhodený. Súčasne uviedol, že demonštrácií sa zúčastňoval v rokoch 1997\n-1998. V priebehu druhého pohovoru, konaného 17. februára 2013 potvrdil, že v štúdiu na Pedagogickom\ninštitúte v Minsku pokračoval následne po absolvovaní strednej školy a to v roku 1993, pričom v školskom\nroku 1995/1996 mal štúdium prerušené. Tiež uviedol, že v rokoch 1994-1998 (popri štúdiu na uvedenom\ninštitúte) pracoval ako pedagóg na strednej škole. Ak teda navrhovateľ po absolvovaní strednej školy (v\nroku 1984, resp. 1985) následne pokračoval v štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Minsku a toto štúdium\nmusel ukončiť po troch rokoch (teda v roku 1987 resp. v roku 1988, resp. - v prípade ročného prerušenia\nštúdia v roku 1989), jeho ukončenie štúdia (z dôvodu účasti na demonštráciách) nemohlo mať súvis s\nním prezentovanou účasťou na demonštráciách, nakoľko týchto sa, ako to tvrdil, zúčastňoval v rokoch\n1997 - 1998. Teda demonštrácií sa zúčastňoval cca 10 rokov potom, ako štúdium ukončil. Totožná\nargumentácia sa vzťahuje aj na jeho zamestnanie (resp. dôvod jeho skončenia), pretože v zamestnaní\nmal byť počas jeho vysokoškolského štúdia. Teda aj z tejto argumentácie súdu je zrejmé, že navrhovateľ\nnepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným predčasným ukončením štúdia resp. „vyhadzovom“\nzo zamestnania a účasťou na demonštráciách. Preto argumentácia navrhovateľa, vzťahujúca sa na jeho\ndôkaznú núdzu, je irelevantná. Hodnotiac zistený stav veci sa možno stotožniť s názorom odporcu, že\ndôvodom odchodu navrhovateľa z Bieloruska boli zjavne dôvody ekonomického charakteru a že zjavne\nnavrhovateľ nepreukázal perzekúciu, resp. jej hrozbu.\nOdporca dôvodil, že ak by sa aj navrhovateľ zúčastňoval demonštrácií v dôsledku čoho mal byť\nkrátkodobo zaistený, tak tieto skutočnosti nie sú dôvodom pre udelenie azylu. Súd sa s týmto názorom\nodporcu stotožňuje. Poukazuje pritom na skutočnosť, že na udelenie azylu z dôvodu § 8 zákona o azyle\nnepostačuje iba všeobecne nepriaznivá politická situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl (v danom\nprípade v Bielorusku). Perzekúcia, resp. jej reálna hrozba musí byť v konkrétnom prípade preukázaná\na jej objektom musí byť žiadateľ o azyl - v danom prípade navrhovateľ. Ako to je zrejmé z vykonaného\ndokazovania (predovšetkým z výpovedí navrhovateľa), jeho prípadné zadržanie políciou však nebolo\ncielené na jeho osobu, ale súviselo s konaním demonštrácií ako takých, resp. z dôvodu výtržností. Ak by\nbol navrhovateľ cielene objektom záujmu bieloruských štátnych orgánov, nebol by mu vydaný cestovný\npas, resp. by mu nebolo umožnené z Bieloruska vycestovať (ako to vyplýva z obsahu založených správ\no krajine pôvodu navrhovateľa).\nPri posúdení napadnutého rozhodnutia však súd pokladal za podstatnú tú skutočnosť, že od\nnavrhovateľom prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl (ku ktorému malo dôjsť v rokoch 1997 - 1998)\nuplynulo 15 rokov! Tento veľmi veľký časový odstup predstavuje prerušenie časovej súvislosti medzi\nprezentovaným dôvodom žiadosti o azyl a samotnou žiadosťou o azyl. Súd tiež poznamenáva, že je\nopodstatnená domnienka, že ak by bol navrhovateľ v stave, kedy by skutočne potreboval medzinárodnú\nochranu (resp. by jej potrebu pociťoval), o azyl by požiadal bezprostredne po vycestovaní z Bieloruska,\nresp. v priebehu obdobia následného pobytu v európskych štátoch v ktorých sa (nelegálne) zdržiaval.\nPodanie žiadosti o azyl v Poľku, kam z Bieloruska vycestoval, však poľskými orgánmi potvrdené\nnebolo, pričom podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa v iných štátoch (Nemecko, Česko, Rakúsko,\nŠvajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Luxembursko) o azyl ani nežiadal. Ak teda navrhovateľ\nnepokladal za potrebné požiadať o azyl v priebehu 15 rokov potom, ako z Bieloruska vycestoval,\ndomáhať sa azylu po tak dlhom časovom odstupe od udalostí, ktoré sám označil za dôvod vycestovania,\nnemôže byť dôvodné.\nNavrhovateľ nie je ani žiadateľom o azyl „na mieste“, pretože v krajine pôvodu v čase jeho neprítomnosti\nnenastali žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali takéto postavenie navrhovateľa. V súvislosti s\nvyhláseniami navrhovateľa, podľa ktorých má v pláne zúčastňovať sa protivládnych demonštrácií súd\nlen konštatuje, že žiadosť o udelenie azylu nemožno odôvodňovať udalosťami, ktoré ešte nenastali.\nPokiaľ ide o požiadavku navrhovateľa, prednesenú na pojednávaní pred súdom, udeliť mu azyl z\nhumanitných dôvodov (pretože ako sám uviedol, už má svoje roky, už má dosť nelegálneho pobytu v\neurópskych krajinách), súd konštatuje, že túto námietku navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku\n\nnevzniesol. Navyše sa jedná o nenárokový právny inštitút. Keďže teda nejde o nárok, o ktorom musí\nrozhodnúť odporca ex lége, ale o výsledok jeho správneho uváženia, ktorý nie je preskúmateľný súdom,\ntáto námietka navrhovateľa by ani nebola dôvodná, a to najmä za situácie, že navrhovateľ v priebehu\nadministratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody na udelenie humanitného azylu.\nVo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Podľa názoru súdu odporca rozhodol správne aj v otázke\ndoplnkovej ochrany. Navrhovateľ nebol nikdy súdne trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti, jeho\nuloženie mu ani nehrozí, pričom v Bielorusku neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Navrhovateľ nebol\nobjektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a preto niet dôvodu domnievať sa, že by\npo svojom prípadnom návrate do krajiny svojho pôvodu sa ním stal. V jeho prípade teda nebol naplnený\nani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, ako ich má na mysli § 2 písm. f ) zákona\no azyle.\nNavrhovateľ tiež namietal, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou jeho\nnávratu do Bieloruska ako neúspešného žiadateľa o azyl. Je skutočnosťou, že odporca v tejto otázke na\nstrane jednej poukázal na povinnosti iného štátneho orgánu, rozhodujúceho o ev. návrate navrhovateľa\ndo krajiny jeho pôvodu, na strane druhej však skonštatoval neexistenciu vážneho bezprávia ako\ntakého. Pritom v konaní vykonal dokazovanie aj na otázku bezpečnostných rizík návratov bieloruských\nrepatriantov. Z vyhľadaných a do spisu založených správ, pochádzajúcich z rôznych zdrojov však\nvyplýva, že bezpečnostné riziko z tohto dôvodu navrhovateľovi nehrozí. Nič teda odporcovi nebránilo,\naby sa otázkou neexistencie bezpečnostného rizika návratu navrhovateľa zaoberal podrobnejšie v\nodôvodnení svojho rozhodnutia. Za použitia § 250i ods. 3 OSP na toto opomenutie odporcu súd\nneprihliadol, nakoľko nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.\nPretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie\nvychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní\nopodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov,\npričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do\nkrajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako\nsprávne.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom\nuviedol, že odporca nespochybnil tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa jeho pôvodu a navrhovateľom\ntvrdenú perzekúciu jeho osoby určil za možnú. Rozporuje však tvrdenia navrhovateľa ohľadom\nokolností a dôvodov jeho odchodu z krajiny pôvodu, ako i ním popísaný priebeh straty zamestnania,\nresp. vylúčenie zo vzdelávacieho procesu, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti posudzuje a\nvyhodnocuje len na základe osobnej výpovede navrhovateľa a teda nie je zrejmé, čo bolo kritériom\nna rozlišovanie ich dôveryhodnosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na už navrhovateľom namietané\nnedostatočné zistenie skutkového stavu.\nPokiaľ odporca argumentoval vydaním cestovného dokladu zo strany bieloruských orgánov, navrhovateľ\npovažoval za potrebné pripomenúť, že tento samotný fakt nemôže znamenať beztrestnosť návratu\nnavrhovateľa a jeho bezproblémovosť ako zástancu opozičných politických názorov. Cestovné pasy\nbývajú (a boli nezriedka aj v našej krajine pred r. 1989) vydávané aj osobám pre režim nepohodlným,\nza účelom ich „upratania“, čo bez náležitého preskúmania nemožno vylúčiť ani v tomto prípade.\nV tejto súvislosti poukázal na znenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. apríla\n2013, sp. zn. 1Sža/10/2013, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2013: „Žiadateľ\nnesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a\n\ndoplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. „Naopak,\npovinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, spochybňujú alebo potvrdzujú.“\nĎalej uviedol, že zo spisu vedeného odporcom i z vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave, v krajine\npôvodu navrhovateľa vnútropolitická situácia a situácia v oblasti ľudských práv nie je priaznivá, dochádza\nk všeobecnému obmedzovaniu občianskych slobôd, sú známe prípady perzekúcie politických oponentov\nprezidenta Lukašenka a aktivistov občianskej spoločnosti (vrátane väznenia, neobjasnených zmiznutí,\nnásilia voči demonštrantom, sledovacích zoznamov, zákazu cestovania).\nNavrhovateľ sa preto domnieval, že splnil podmienky pre udelenie azylu, pretože má opodstatnené\nobavy z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov, ako aj podmienky na\nposkytnutie doplnkovej ochrany, pretože by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestu.\nZároveň, napriek tomu, že udelenie azylu podľa § 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle nie je nárokovateľné,\navšak môže byť predmetom správnej úvahy odporcu, vzhľadom na osobu navrhovateľa, jeho vek,\ndlhodobé odlúčenie z prostredia krajiny pôvodu a v neposlednom rade i jeho dobrú povesť, ktorú si\nvybudoval v azylovom zariadení na území Slovenskej republiky, bolo by podľa navrhovateľovho názoru\nv ďalšom konaní dôvodné aj zváženie udelenia azylu z humanitných dôvodov.\nNa základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\n9Saz/15/2014-31 zo dňa 13. augusta 2014 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-496-15/POŽ-2013 zo dňa 17. apríla 2014 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľ sa v deväťdesiatych rokoch minulého\nstoročia zúčastnil niekoľkokrát na politických protestoch proti vláde prezidenta Lukašenka. Po niektorých\ndemonštráciách mal byť na niekoľko dní vzatý do väzby kvôli výtržnostiam. V roku 1998 bol potom\nvylúčený zo štúdia na Pedagogickom inštitúte v Minsku a z práce pedagóga na strednej škole. Následne\nsa rozhodol Bielorusko opustiť. Z Bieloruska vycestoval v roku 1998 na svoj cestovný pas s vízom na\nvstup do Poľska, kde začal pracovať načierno na stavbách. Z Poľska za prácou odchádzal aj do iných\nkrajín EÚ - Švajčiarska, Talianska, Francúzska, Španielska, Luxemburska, kde bola práca, pričom v\nžiadnej krajine nemal problémy s Políciou. V roku 2000 mu v Poľsku na ubytovni údajne ukradli osobné\ndoklady a laptop. Skutočnosť mal nahlásiť na polícii, kde mu mali zobrať aj odtlačky prstov. Zároveň mali\npolicajti odmietnuť prijať jeho žiadosť o udelenie azylu. V Poľsku ďalej ostal bývať, pričom cestoval do\nzahraničia za prácou do Českej republiky, Rakúska a na Slovensko. V novembri 2013 opustil územie\nPoľska cez hraničný prechod Chyžné. Po príchode na územie Slovenskej republiky bol kontrolovaný\npolicajnou hliadkou, pričom sa nevedel preukázať povolením na pobyt na našom území. Pri podaní\nvysvetlenia na polícii prejavil záujem požiadať na území Slovenskej republiky o udelenie azylu. Okrem\nsvojej politickej činnosti v minulosti povedal, že by sa rád usadil, nakoľko má už svoj vek a nechce sa\nmu cestovať za prácou po Európe.\nSkutočnosť, že bol menovaný zatknutý a vypočúvaný v súvislosti s protivládnymi demonštráciami\nneznamená, že bol politicky prenasledovaný. Išlo o bežný postup polície pri vyšetrovaní a stabilizovaní\nvzniknutej situácie. Menovaný bol zakaždým prepustený, nebol teda v súvislosti s jeho názormi dlhodobo\nväznený. Rovnako si vybavil cestovný pas a vízum na vstup do Poľska, čo nepotvrdzuje jeho tvrdenia,\nže bol predmetom záujmu štátnych orgánov, ktoré mu umožnili z Bieloruska vycestovať. Ako vyplýva z\ninformácií o Bielorusku vypracovanými odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č.p.: MUODZS-2014/000223-002, situácia ohľadne väznených osôb sa v roku 2013 zlepšila, keď boli niektorí\naktivisti z väzby prepustení a väznených ostáva už len osem osôb. Jeho tvrdenia, že bol v Poľsku na\npolícii ohlásiť krádež dokladov sa nepotvrdili, nakoľko zo správy Úradu pre cudzincov Poľskej republiky\nz 27. januára 2014 vyplynulo, že v Poľsku nebol štátnymi orgánmi notifikovaný, teda neprišiel s poľskými\nštátnymi orgánmi do styku. Je zrejmé, že opustil Bielorusko za získaním práce v zahraničí, kde sa\nzdržiaval od roku 1998 a neprejavil v krajinách Európy záujem získať medzinárodnú ochranu, keďže\n\no túto ochranu sa začal zaujímať až po odcudzení jeho dokladov, resp. snahy usadiť sa. Doklady\nmu mali byť odcudzené v roku 2000, o azyl však požiadal až v novembri 2013. Skutočnosť, že si\nvybavil cestovný pas, na ktorý z krajiny vycestoval dokazuje, že jeho osoba nebola predmetom záujmu\nštátnych orgánov, ktoré v takýchto prípadoch sledovaným osobám obmedzujú možnosti cestovania.\nPokiaľ právny zástupca poukazuje na možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov, je potrebné\nuviesť, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle nie je právny nárok a ani\nv priebehu azylového konania neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli udelenie azylu\nna základe humanitných dôvodov navrhovateľovi opodstatňovať. Postup správneho orgánu pri vydaní\nrozhodnutia, zaobstaraní a vyhodnotení dôkazov bol preskúmaný krajským súdom, pričom krajský súd\nkonštatoval, že rozhodnutie migračného úradu bolo vydané v súlade zo zákonom.\nSprávny orgán sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že bol prenasledovaný z dôvodov\nuvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov\nzastavánia určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva\nzo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako\nneboli zistené žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nvážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle.\nZ týchto dôvodov navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz /15/2014-31 zo dňa 13.\naugusta 2014 potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení\n§ 8 a nasl. zákona o azyle.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv§ 8 alebo§10.\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\n\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie\nspôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického\nnásilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach,\nktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej\nochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo\ndiskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu\nvojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené\nv § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nUstanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia\nrodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nV predmetnej veci je potrebné s poukazom na dôvody uvedené v rozsudku krajského súdu, na ktoré\nsa i odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 OSP odvoláva, uviesť, že navrhovateľ je podľa vlastných\nvyjadrení príliš dlhú dobu na území Poľska, resp. ďalších štátov Európskej únie, než by bolo možné\nuveriť, že doposiaľ nepociťoval potrebu požiadať o medzinárodnú ochranu z dôvodov prenasledovania,\nak by jeho tvrdenia mali byť pravdivé. V kontexte jeho vyjadrení sa dostatočne vierohodným nezdá nielen\ntvrdenie o dĺžke pobytu v Poľsku, strate jeho dokladov, o ich opätovnom vydaní a získaní prostredníctvom\nBieloruských orgánov, ale napokon ani tvrdenie a jeho živote a prežitých udalostiach v Bielorusku.\nNavrhovateľ nemôže očakávať dobrodenie vo forme medzinárodnej ochrany, ak orgánom Slovenskej\nrepubliky, teda i odporcovi nepredostrel dostatočne vierohodnú a odôvodnenú žiadosť, ale naopak jeho\nžiadosť je spochybňovaná ďalšími vlastnými navrhovateľovými vyjadreniami, ako na to poukázal i krajský\nsúd.\n\nZa tejto situácie je záver odporcu a neudelení azylu, (či doplnkovej ochrany) dokonca ani z\nhumanitárnych dôvodov celkom logický a dôvodný, pretože navrhovateľ na ich udelenie, či poskytnutie\nnesplnil zákonné predpoklady, predostreté prvostupňovým súdom.\nRozsudok krajského súdu z týchto dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny a ako taký\nho podľa § 219 ods.1, 2 OSPpotvrdil.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP,\nneúspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Odporca zo zákona nemá nárok na\nich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/15/2014", "guid": "7d52d1d7-3fc2-4f06-be75-edce550d62ff:a5bb193a-63c8-41b0-b782-4622233ad6ce", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}