{"guid": "37c0f4b1-796d-4ec4-bf89-012781209b5b:85a83306-d316-48ab-81a2-764001b4f862", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1", "spisova_znacka": "1Sža/26/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 z 23. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2014, sp. zn. 1Sža/26/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1", "identifikacne_cislo": "1014200479", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85a83306-d316-48ab-81a2-764001b4f862", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/26/2014\n1014200479\n23. 09. 2014\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2014:1014200479.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nI. I. D. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Eritrejského štátu (ďalej len ,,Eritrea\"), naposledy v\nkrajne pôvodu bytom mesto O., mestská časť O., sídlisko K., t.č. pobyt neznámy, zastúpený JUDr.\nJarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-430-33/PO-Ž-2013 zo dňa 17. februára 2014, na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/8/2014-23 zo dňa 28. mája 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/8/2014-23 zo dňa\n28. mája 2014, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-430-33/PO-Ž-2013 zo dňa 17. februára 2014 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o\nneudelení azylu navrhovateľovi, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi\nazyl a podľa § 13a ods. 1 a § 20 ods. 4 zákon o azyle navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na\ndobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. O trovách rozhodol krajský súd\ntak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu\nnámietok a dospel k záveru, že nie sú dôvodné a že odporca rozhodol správne a v súlade so zákonom.\nK námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu uviedol, že táto nie je dôvodná. Odporca opísal\nstav veci a nikde nekonštatoval prijateľnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Práve\nz dôvodu hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu, mu poskytol doplnkovú ochranu. Predpokladom\nna udelenie azylu sú výlučne dôvody obsiahnuté v § 8 zákona o azyle.\n\nAj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Navrhovateľ\npožiadal o azyl z troch dôvodov: 1. Z dôvodu, že v Sudáne žil ako utečenec, kde nemal rovnaké práva ako\nštátni príslušníci Sudánu, 2. Z dôvodu, že po návrate do Eritrei bol bezdôvodne uväznený a umiestnený\ndo vojenského tábora, odkiaľ utiekol po dvoch mesiacoch, za čo mu hrozí nejaký trest a 3. Z dôvodu,\nže v Eritrei prebiehajú rôzne nepokoje.\nK prvému dôvodu krajský súd uviedol, že navrhovateľ je eritrejským štátnym príslušníkom a preto\nokolnosti, ku ktorým by aj došlo voči nemu v Sudáne nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pretože\ndôvody udelenia azylu sa viažu výlučne na krajinu pôvodu navrhovateľa, nie na iné krajiny.\nK druhému dôvodu krajský súd uviedol, že navrhovateľ okrem svojho uväznenia v roku 2003\nneprezentoval žiadne problémy s eritrejskými štátnymi orgánmi. Dôvodom jeho dezercie bola nevôľa\nbojovať, nie jeho politické presvedčenie. Eritrejské orgány síce trestajú nenastúpenie na vojenskú\nslužbu, či dezerciu neprimeraným a odsúdeniahodným spôsobom, túto skutočnosť však odporca\nzohľadnil poskytnutím doplnkovej ochrany. Iba samotné odmietnutie vojenskej služby nie je dôvodom k\nudeleniu azylu. Každý štát má právo upraviť aj povinnosť absolvovať vojenskú službu a právo stanovovať\ntresty za jej porušenie. Otázka posúdenia takéhoto trestania však nesúvisí s inštitútom azylu, ale s\ninštitútom vážneho bezprávia.\nK tretiemu dôvodu uviedol krajský súd toľko, že všeobecná bezpečnostná situácia v krajne pôvodu\nžiadateľov o azyle nie je dôvodom na udelenie azylu.\nPodľa názoru krajského súdu preto odporca rozhodol správne, ak dôvody navrhovateľa neuznal ako\nspôsobilé k udeleniu azylu. Odporca zohľadnil možné riziká návratu navrhovateľa ako riziká vážneho\nbezprávia a poskytol mu doplnkovú ochranu, a táto forma medzinárodnej ochrany je podľa názoru\nkrajského súdu dôvodná a zabezpečujúca náležitú ochranu navrhovateľa.\nKrajský súd na záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o dôvodoch\nsvojej žiadosti a napriek tomu, že jeho konanie vo veci udelenia azylu nebolo právoplatne ukončené,\njeho pobyt je neznámy, čo svedčí o tom, že navrhovateľ nemá skutočný záujem na jeho udelení.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľov\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že okrem informácií o krajine pôvodu, ktorými\nodôvodňoval naplnenie jednotlivých podmienok pre udelenie azylu, uviedol v opravnom prostriedku aj\npríručku UNHCR, ako aj príručky iných orgánov posudzujúcich žiadosti žiadateľov z Eritrey, ktorými\npreukazoval skutočnosť, že dezercia, ako aj požiadanie o azyl sú vnímané ako prejav politického názoru.\nK týmto dôkazom sa krajský súd nevyjadril, iba konštatoval, že nešlo o prejav politického názoru, ale\niba o jeho nevôľu bojovať.\nPodľa názoru navrhovateľa je chybou, že prvostupňový súd bagatelizuje informácie upravujúce postupy\npri posudzovaní žiadostí navrhovateľov, ktoré sa odporúčajú aplikovať v rámci rovnakého posudzovania\nžiadostí žiadateľov. Význam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v\nrámci konania pri posudzovaní žiadosti o azyl posudzovať a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní\nopodstatnenosti obáv z prenasledovania je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice.\nPodľa príručky odcitovanej v opravnom prostriedku, odmietnutie vykonávať vojenskú službu môže byť\nposudzované eritrejskými orgánmi, ako výraz politickej opozície voči vláde. Záver prvostupňového súdu\ni odporcu o tom, že sa v prípade navrhovateľa nejedná o politické dôvody, sú preto v rozpore so závermi\nUNHCR, ako aj inými správami, ktoré mal odporca k dispozícii. K rovnakému záveru sa prikláňa aj\nPríručka k posudzovaniu žiadostí o azyl podaných žiadateľmi z Eritrey vo Veľkej Británii z augusta 2012.\n\nNesprávne právne posúdenie spočívalo v tom, že prvostupňový súd skonštatoval, že v prípade\nnavrhovateľa nemožno dôvody, pre ktoré dezertoval, považovať za dôvody politické, a následne, že\nnenapĺňa podmienky na udelenie azylu.\nNavrhovateľa ďalej uviedol k forme prenasledovania, že v prípade návratu má obavy pred\nprenasledovaním najmä v podobe trestného stíhania alebo trestu za odmietnutie výkonu vojenskej\nslužby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v\n§ 13 ods. 2. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Pôvodcom\nprenasledovania je štát, pričom prenasledovanie zo strany neštátnych aktérov nemožno vylúčiť.\nDôvodom prenasledovania je nenastúpenie na povinnú vojenskú službu v čase konfliktu a vyhýbanie\nsa výkonu vojenskej službe, dezercia, čo je v zmysle usmernenie UNHCR na posudzovanie žiadostí\nžiadateľov z Eritrey považované za zastávanie určitých politických názorov. V prípade navrhovateľa\nje okrem subjektívneho prvku, strachu navrhovateľa, preukázaná aj objektívnosť obáv, podporených\nobjektívnymi správami o krajine pôvodu. Dôvody popísané počas konania napĺňajú podľa názoru\nnavrhovateľa podmienky pre poskytnutie azylu.\nNavrhovateľ preto žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie. Zároveň boli uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľov\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že s právnym názorom krajského súdu sa v plnej miere\nstotožňuje. Z priebehu konania je zrejmé a vyplýva to aj z obsahu spisového materiálu a samotného\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol, že by bol v krajine\npôvodu prenasledovaný, resp. mal obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.\nV odôvodnení rozhodnutia zistený stav veci komplexne opísal, uviedol z akých podkladov vychádzal\na preto azyl neudelil. Navrhovateľ v priebehu správneho konania, ani právna zástupkyňa v opravnom\nprostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o\nudelení azylu. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu uviedol,\nže navrhovateľ bol vrátený na územie SR, v súlade s Dublinským dohovorom, z dôvodu, že na konanie\no udelenie azylu je príslušná SR. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR 27. júna 2013,\npričom toto konanie bolo zastavené, pretože svojvoľne opustil azylové zariadenie. Ako dôvody žiadosti\no azyl uviedol, že v Sudáne žil ako utečenec, nemohol sa voľne pohybovať, sú tam nepokoje, krajina\nje rozdelená a vedú sa tam rôzne konflikty, a keď ho kontrolovali policajti, musel ich podplatiť aby ho\nprepustili. Do domovskej krajiny sa vrátiť nemôže, nakoľko ušiel z vojenskej služby a určite by mu hrozil\nnejaký trest.\nPokiaľ ide o splnenie podmienok na udelenie azylu, odporca vychádzal z vyjadrení žiadateľa, ako\naj z podkladov a materiálov, ktoré sú obsahom spisu. Po svojom návrate zo Sudánu bol zadržaný,\naby vykonal vojenskú službu. V krajine pôvodu na nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný\nani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa\nnemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu a tiež nebol prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd. Nesplnil tak podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n\nVzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na udelenie azylu, odporca posúdil, či žiadateľ spĺňa\npodmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedol, že v Eritrei neprebieha žiaden medzinárodný\nani vnútroštátny konflikt a nehrozí mu uloženie trestu smrti. Ak by bol ale vrátený do krajiny pôvodu,\ntak by mu za útek z vojenskej služby hrozilo trestné stíhanie. Vojenská služba je v Eritrei zneužitá, je\nmožné ju predĺžiť na neurčitú dobu a často sa podieľa na nútenej práci v štátnych projektoch, vrátane\nvýstavby ciest, či práce pre spoločnosti vlastnené a prevádzkované armádou alebo elitami vládnucej\nstrany. Legálnym trestom za vyhýbanie sa vojenskej službe je síce dvojročný trest odňatia slobody, v\npraxi sú ale takého osoby trestané miestnymi veliteľmi bez súdu, právnej pomoci, či možnosti odvolania\nsa lebo inej nápravy. Formy trestu sa obvykle skladajú z mučenia a svojvoľného väznenia na dobu\nneurčitú.\nMigračný úrad dospel k záveru, že v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu, berúc do\núvahy celkovú situáciu v Eritrei a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany\nnemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozne vážneho bezprávia.\nPreto rozhodol, že je potrebné menovanému doplnkovú ochranu na území SR poskytnúť.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.\nseptembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu, preto primárne v medziach\nodvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\n\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Odbor dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce MÚ MV SR - Analýzy krajín pôvodu, Eritrea, ODZS 29.10.2013 pod\nč. ODZS-2013/00037-009, MU-ODZS-2013/00037-011 z 8.11.2013, MU-ODZS-2013/00037-13 z\n08.11.2013, informácie z tlače za rok 2013) a informáciami o pobyte navrhovateľa a azylových konaniach\nvo Švédsku a Nórsku získanými prostredníctvom Dublinského strediska.\nOdvolacie námietky navrhovateľa boli v podstate totožné s námietkami uplatnenými v opravnom\nprostriedku. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa považuje za dôležité\nzdôrazniť, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne\nnavrhovateľa, oboznámil sa s administratívnym spisom navrhovateľa a vo svojom rozhodnutí zaujal\nstanovisko k dôvodom žiadosti o azyl.\nNa podrobné závery krajského súdu o nesplnení podmienok na udelenie azylu odvolací súd v\npodrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu\nstotožňuje.\n\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca zákonným a pre posúdenie\nžiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, ktorý nie je v rozpore o obsahom spisu, a zistený stav\nveci správne a dôvodne posúdil vo vzťahu k žiadosti o udelenie azylu.\nOdporca podľa názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci náležité dokazovanie, z ktorého vyplynuli\nzávery o nesplnení podmienok na udelenie azylu.\nPočas celého konania neuviedol navrhovateľ ani jeden dôvod, na základe ktorého by mu správny orgán\nmohol poskytnúť azyl v súlade so zákonom o azyle.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný\nza účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom.\nAzyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie,\npovažuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že\núčelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone\nvymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom\nurčitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo\nmá (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z\ndôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému\nprenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že\nby odporca, resp. krajský súd k niektorým predloženým podkladom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje, z ktorých informácie\nčerpal. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje\nnavrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu, a na základe akých skutočností dospel k záveru,\nže navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákon o azyle. Z administratívneho\nspisu odporcu je ďalej zrejmé, že zástupkyni navrhovateľov bolo umožnené oboznámiť sa s obsahom\nspisu, a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne\npochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pobyt navrhovateľa je neznámy.\nRovnako tomu tak bolo aj počas konania na krajskom súde. Takisto v minulosti, počas prvého azylového\n\nkonania, navrhovateľ svojvoľne opustil priestory záchytného tábora a konanie o udelenie azylu bolo\nzastavené. Následne bol na územie SR vrátený zo Švédska na základe Dublinského dohovoru. Tieto\nskutočnosti nesvedčia o tom, že by mal navrhovateľ skutočný záujem o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa dostatočne zaoberal\nvšetkými námietkami a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti\no neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd je taktiež toho názoru,\nže poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi je dôvodné a táto forma medzinárodnej ochrany\nzabezpečuje náležitú ochranu navrhovateľa.\nNavrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí\na postupov odporcu a krajského súdu vyvrátili, odvolacie námietky, ktoré boli v podstate totožné\ns námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vzhľadom na neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}