{"guid": "0fcb6fb2-7fd2-43b8-8e23-01b3ae4a581d:fab0c560-59be-4b10-97c0-426c74f60236", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1", "spisova_znacka": "10Sža/28/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/28/2014 z 17. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2014, sp. zn. 10Sža/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1", "identifikacne_cislo": "1014200461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/404", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení zákona č. 484/2001 Z. z. (404/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 404/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 404/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2002/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/404#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/404#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fab0c560-59be-4b10-97c0-426c74f60236", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/28/2014\n1014200461\n17. 09. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1014200461.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Z.\nZ., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria\"),\nposledne trvale bytom v krajine pôvodu mesto Z. M. (M.), aktuálne s miestom pobytu G. H. XX,\nT., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom pracoviska Brečtanová 21,\nBratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11. februára\n2014, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl ale bola poskytnutá doplnková ochrana, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/7/2014-27 zo dňa 28. mája 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/7/2014-27 zo dňa\n28. mája 2014, p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len\nodporca) rozhodnutím ČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11. februára 2014 podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o azyle\" alebo ,,ZA\") navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky ale v zmysle\n§ 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu\nna dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nRozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností\ndospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania\nz rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom\npostavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa\nktorého sú dôvody udelenia azylu uvádzané navrhovateľom (pátranie po jeho osobe bezpečnostnými\nzložkami a armádou) účelové, vykonštruované a nedôveryhodné, nakoľko tento je politicky neaktívnou\n\nosobou, zo Sýrie vycestoval v roku 2011 legálne a počas svojho štúdia na Slovensku opakovane využil\nslužby zastupiteľského úradu Sýrie na Slovensku. Ďalšie dôvody (diktátorský režim v Sýrii, ovládnutie\nRakky radikálnou Al-Kaidou a jej prívržencov) sú dôvodmi všeobecnými, bez individuálneho ohrozenia\nnavrhovateľa a predstavujú neselektívne násilie, ktoré spadá pod definíciu inštitútu doplnkovej ochrany.\nSkutočnosť, že navrhovateľ by rád na Slovensku dokončil štúdium na vysokej škole, nie je azylovo\nrelevantný dôvod, v zmysle odôvodnenia odporcu azyl ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany\nnemá za úlohu nahrádzať vnútorné predpisy o úprave pobytov.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/7/2014-27 zo dňa 28. mája 2014 dospel k názoru, že\nodporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Rozhodnutie odporcu v napadnutej časti\no neudelení azylu potvrdil ako vecne správne.\nKrajský súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom\nazylového spisu ČAS: MU-509/PO-Ž-2013, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie\nazylu dňa 13. novembra 2013 po tom, čo mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia na\nprechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom štúdia (na tento účel ho mal povolený od\n22. júla 2011 do 31. augusta 2013), a to z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Sýrii je nepokojná\npolitická situácia a bol prenasledovaný zo strany štátnych bezpečnostných síl. Uviedol, že počas pobytu\nna Slovensku sa boli pýtať jeho rodičov ľudia z vojenského obranného spravodajstva, kde sa nachádza,\npretože má nastúpiť na vojenskú službu. Pokračoval, že jeho mesto teraz okupuje organizácia Al-Kaida\na domov sa nemôže vrátiť, pretože každého kto sa vráti z Európy berú ako neveriaceho. Na vstupnom\npohovore pred odporcom, ktorý sa konal dňa 25. novembra 2013 navrhovateľ v súvislosti s nástupom\nna vojenskú službu tiež uviedol, že táto je povinná, trvá 18 mesiacov a pomery v nej nie sú priaznivé, z\nuvedeného dôvodu ignoroval predvolania. Jeho poslednej žiadosti o odklad (podanej už počas pobytu\nna Slovensku) nebolo vyhovené. V priebehu pohovoru navrhovateľ dodal, že v Sýrii je možné nástup na\nvojenskú službu obísť zaplatením finančnej pokuty, ktorá je v súčasnosti vo výške 15 000 USD a ktorú\nmomentálne nemá z čoho uhradiť. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu letecky vycestoval dňa 16. januára\n2011 na základe schengenských víz, do Sýrie sa potom vrátil dvakrát, a to dňa 27. januára 2011 (do\n23. júna 2011) a dňa 3. júla 2011 (do 22. júla 2011). Zastupiteľský úrad Sýrie v Slovenskej republike\nnavrhovateľ kontaktoval dvakrát, najprv za účelom získania potvrdenia o štúdiu (potrebné pre povolenie\nodkladu vojenskej služby v Sýrii) a dňa 16. augusta 2011 požiadal o predĺženie platnosti cestovného\npasu. Podľa vlastného vyhlásenia navrhovateľa proti nemu v krajine pôvodu nikdy nebolo vedené\ntrestného konanie, nikdy nemal problém s políciou a v súčasnosti jeho rodina žijúca v krajine pôvodu\nnemá žiadne problémy. Dodal, že on sám sa stal automaticky (ako všetci študenti) členom politickej\nstrany Albas a jeho odmietavý postoj k strane mu spôsoboval problémy tak v štúdiu ako aj pri neskoršom\nhľadaní zamestnania. V súvislosti s prenasledovaním zo strany bezpečnostných síl navrhovateľ uviedol,\nže tieto po ňom pátrajú už od septembra 2012 z dôvodu jeho účasti v bližšie nešpecifikovanej organizácii\n(navrhovateľ nevedel uviesť meno a ani vodcu), ktorá pôsobila proti vládnucemu režimu a ktorej schôdzí\nsa zúčastnil počas svojich dvoch návštev v Sýrii (v priebehu toho istého pohovoru však v rámci inej\notázky uviedol, že sa zúčastnil iba jednej schôdzi). O prenasledovaní sa dozvedel od rodičov, ktorých\nbezpečnostné zložky 4x (naposledy začiatkom roka 2013) navštívili a vypytovali sa na neho. Podľa ďalšej\nvýpovede navrhovateľa tento chcel zistiť skutočný stav a tak splnomocnil jeho priateľa na prevzatie\njeho výpisu z registra trestov, ktorý mu síce nevydali (a zadržali navrhovateľov občiansky preukaz) ale\ndovolili mu do neho nahliadnuť. V tomto výpise (navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 31. januára\n2014 poukázal na nepresnosť prekladu, výpis z registra trestov mal byť údajne preložený ako „policajný\nspis\") bolo pritom údajne uvedené, že o navrhovateľovi pátrajú bezpečnostné zložky štátu a ak by vstúpil\nna územie Sýrie má byť zatknutý. Ako ďalšie dôvody udelenia azylu navrhovateľ uviedol zlý politický\nrežim v Sýrii (ktorý považuje za ešte horší než diktátorský, ktorý tam vládol ešte pred prepuknutím\nprotestov, ktoré začali podľa šetrenia odporcu pravdepodobne už v marci 2011), neexistenciu slobody\n(hlavne politickej), prenasledovanie obyvateľov kurdskej národnosti, pátranie po jeho osobe armádou\n(nakoľko mu nebol predĺžený odklad na nástup na vojenskú službu), nadvláda radikálnej Al-Kaidy a jej\nprívržencov nad mestom Rakka (toto mesto bolo možné podľa šetrenia odporcu označiť za relatívne\n\npokojné až do konca roka 2012, zažilo len niekoľko malých protestov). V spise sa ďalej nachádzajú\ninformácie o krajine pôvodu ako aj o samotnom meste Rakka spracované odborom dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce (odporcu), z ktorých o. i. a už uvedeného vyplýva, že Rakka je od marca 2013,\nkedy sa z mesta stiahla sýrska vládna armáda, pod nadvládou militantnej skupiny Islamský štát v Iraku a\nLevante napojenej na organizáciu Al-Kaida. Táto je jedna z najradikálnejších a najlepšie organizovaných\nskupín bojujúcich proti režimu H. Z., podľa odhadov má maximálne 20 000 členov a takisto ako ostatná\nozbrojená opozícia operujúca v iných oblastiach Sýrie čoraz častejšie vykonáva závažné porušovanie\npráv, vrátane nevyberaných útokov, mimosúdnych popráv, únosov a mučenia. Následkom opatrení zo\nstrany vlády je pohyb v krajine a vycestovanie z nej prísne obmedzené, navrátilci, ktorí sa neúspešne\nsnažili o azyl v iných krajinách a tí, ktorí mali v minulosti spojenie s Moslimským bratstvom, sú po návrate\ndo Sýrie stíhaní. Do azylového spisu bolo ešte pre vydaním rozhodnutia vo veci založené stanovisko\nnavrhovateľa zo dňa 31. januára 2014, kde okrem už uvádzaných skutočností zdôraznil, že konanie\nvo veci jeho administratívneho vyhostenia bolo zastavené z dôvodu existencie prekážky vyhostenia\nvzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Sýrii. Ďalej poukázal na fakt, že mu v prípade návratu do krajiny\npôvodu hrozí prenasledovanie z dôvodu zastávania politických názorov, nakoľko odmietnutie výkonu\nvojenskej služby vychádza z jeho politického presvedčenia nebojovať proti svojim spoluobčanom a tak\nnepodporovať diktátorský režim. Okrem toho citoval UNHCR (Posudzovanie medzinárodnej ochrany s\nohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, II. aktualizácia), podľa ktorého má ozbrojený\nkonflikt v Sýrii za následok masívnu humanitárnu krízu, hromadné vysídľovanie, vážne porušovania\nľudských práv (i na civilistoch) a UNHCR sa domnieva, že väčšina Sýrčanov žiadajúcich o medzinárodnú\nochranu pravdepodobne spĺňa požiadavku definície utečenca obsiahnutú v článku 1A (2) Konvencie\nz roku 1951, pretože budú mať opodstatnenú obavu z prenasledovania spojenú s jedným z dôvodov\nKonvencie (najmä v priamej alebo nepriamej, skutočnom alebo vnímanom spojení s jednou stranou\nkonfliktu). Rizikový profil podľa UNHCR pritom spĺňajú aj tí, ktorí sa vyhýbajú nástupu do armády.\nNavrhovateľ má za to, že je „utečencom sur-place\" tak ako ho charakterizuje príručka UNHCR.\nPodľa názoru krajského súdu, uvedeného v odôvodnení rozsudku, námietka navrhovateľa o\nnedostatočne zistenom stave veci nie je dôvodná, nakoľko odporca aplikujúc ustanovenia zákona o\nazyle, ako aj správneho poriadku zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Predovšetkým\npodrobne vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, pričom poskytol navrhovateľovi dostatok\npriestoru k tomu, aby aj sám a spontánne prezentoval svoj príbeh - dôvody ním podanej žiadosti o\nazyl. S poukazom na informácie získané priamo od navrhovateľa v priebehu vykonaného pohovoru\nvyhľadal a do spisu založil dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych\nzdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané tak na konkrétne okolnosti prezentované navrhovateľom, ako aj\nna všeobecnú bezpečnostnú situáciu v jeho domovskej krajine a v regióne jeho pôvodu. Podobne aj\nna problematiku návratov sýrskych repatriantov. Podľa názoru súdu tieto správy svojím obsahom ako aj\nskladbou poskytli odporcovi dostatok informácií, potrebných pre rozhodnutie o navrhovateľovej žiadosti\no poskytnutie medzinárodnej ochrany.\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa rozporu zisteného stavu veci s obsahom azylového spisu\nodporcu krajský súd uviedol, že táto námietka iba všeobecne deklarovaná, nie je dôvodná. Ako\nto bolo vyššie odôvodnené súdom, odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, o čom svedčia\ntak v administratívnom spise založené informácie, ako aj príslušná časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Odporca na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia nekonštatoval dobrú, resp.\nuspokojivú situáciu v Sýrii, v zhode s vyhľadanými informáciami opísal aj situáciu v meste Rakka.\nVyhodnotením zisteného stavu veci dospel k záveru, že existujú dôvody vážneho bezprávia, s ktorým by\nsa navrhovateľ v prípade návratu mohol stretnúť, ktorá správna úvaha vyústila do poskytnutia doplnkovej\nochrany navrhovateľovi ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany.\nTaktiež po posúdení námietky navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajský súd dospel,\npodobne ako v predchádzajúcich námietkach k záveru, že nie je dôvodná, teda že výrok o neudelení\nazylu navrhovateľovi je v súlade so zákonom.\nV tejto súvislosti krajský súd ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že: 1/ bezpečnostné\nzložky Sýrie po ňom od 12. septembra 2012 pátrajú; 2/ v Sýrii vládol diktátorský režim; 3/ že mu nebol\n\npovolený odklad vojenskej služby; 4/ mesto Rakka je pod kontrolou teroristickej organizácie; 5/ na\nSlovensku chce dokončiť vysokoškolské štúdium.\nSúd poukázal na skutočnosť, že posudzovanie predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle\nje totožné tak v prípade žiadateľa o azyl, ktorý krajinu pôvodu opustil s poukazom na konkrétne\n(prezentované) prenasledovanie, ako aj v prípade žiadateľa „na mieste\".\nK dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 1/: Odporca tento dôvod vyhodnotil ako účelový\n- vykonštruovaný, navrhovateľom nijako nepreukázaný a s poukazom na okolnosti jeho opisu\nnavrhovateľom za nedôveryhodný. Ako to vyplýva z obsahu podaného opravného prostriedku,\nnavrhovateľ správnu úvahu odporcu, ktorú opísal v príslušnej časti napadnutého rozhodnutia ani\nnenapadol. Je skutočnosťou, že podľa názoru súdu tento dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl odporca\nposúdil a následne vyhodnotil logicky a správne. A to tak vo vzťahu k vyhodnoteniu tvrdení, týkajúcich sa\nnešpecifikovanej organizácie, ktorej schôdzí sa mal navrhovateľ zúčastniť (nevedel uviesť jej názov, či\nkonkrétne zameranie - ciele, resp. iné podrobnosti), ako aj vo vzťahu k okolnostiam nahliadnutia priateľa\nnavrhovateľa do výpisu z registra trestov navrhovateľa. Odporca správne vyhodnotil aj skutočnosť, že ak\nby skutočne bolo po navrhovateľovi vyhlásené pátranie, resp. bol vydaný zatykač, sýrske bezpečnostné\norgány (aj s poukazom na navrhovateľom proklamovaný diktátorský režim v Sýrii) by mu neumožnili\nbezproblémové vycestovanie z krajiny. Teda, ak odporca vyhodnotil tento dôvod ako nedôveryhodné\ntvrdenie navrhovateľa, jeho správna úvaha je logická a správna.\nK dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 2/: Aj tento dôvod odporca správne posúdil. Všeobecná\npolitická situácia v krajine pôvodu žiadateľov o azyl sama osebe, teda bez ďalšieho existujúceho dôvodu\nnemôže byť dôvodom k udeleniu azylu. Je tomu tak preto, lebo zjavne absentujú všetky predpoklady §\n8 zákona o azyle. Koniec koncov navrhovateľ neakceptovanie tohto dôvodu odporcom ani nenamietal,\npričom (ako to vyplynulo z prednesov navrhovateľa v priebehu konania pred odporcom), dôvodom\nnavrhovateľovho odchodu zo Sýrie bolo výlučne štúdium na slovenskej vysokej škole.\nK dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 3/: K tomuto dôvodu bolo konštatované, že dôvodom\nnavrhovateľovho odchodu zo Sýrie bolo výlučne štúdium na slovenskej vysokej škole a nie vyhnutie\nsa absolvovaniu povinnej vojenskej služby. Vo veci odkladu, či odkladov povinnej vojenskej služby\nnavrhovateľ nepredložil žiadne doklady, či dôkazy, na ktorú skutočnosť poukázal aj odporca a v tejto\nsúvislosti tiež poukázal na nedôveryhodnosť tohto dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl.\nNavrhovateľovi bol odklad vojenskej služby povolený dva razy. Prvý raz potom, ako začal študovať na\nTechreen University v Lattakia, druhý raz potom, ako bol prijatý na Slovensku na externé doktorandské\nštúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako to vyplýva z výpovede\nnavrhovateľa, predovšetkým však z obsahu rozhodnutia Oddelenia Cudzineckej polície PZ Nitra zn.\nPPZ-HCP-BA11-417-10/2013-Ž zo dňa 26. septembra 2013, navrhovateľ bol dňa 1. februára 2013\nvylúčený z predmetného doktorandského štúdia. Následne navrhovateľ požiadal o vykonanie rigoróznej\nskúšky.\nBez ohľadu na skutočnosť, či tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa povolenia, či nepovolenia odkladu\nvojenskej služby sú alebo nie sú pravdivé, faktom je, že každý štát má právo upraviť si podmienky\nvýkonu vojenskej služby, včítane jej obligatórnosti, ako aj legislatívne vymedziť okruh (druhy) porušenia\ntýchto zákonných povinností, včítane prípadných trestných postihov. Ako to vyplýva zo samotného\nprednesu navrhovateľa počas vstupného pohovoru - časti týkajúcej sa odkladu nástupu na vojenskú\nslužbu, navrhovateľ sa obáva toho, že po poslednom neudelení odkladu po ňom armáda pátra.\nŽiadne iné dôvody tejto časti svojej žiadosti - na rozdiel od obsahu podaného opravného prostriedku\n- neprezentoval.\nPodľa názoru súdu, ak odporca navrhovateľovi azyl vo vzťahu k tomu dôvodu azyl neudelil, jeho správna\núvaha je v súlade so zákonom. Ustanovenie § 8 zákona o azyle jednoznačne uvádza za splnenia,\nktorých predpokladov sa azyl udelí. Navrhovateľ môže mať obavy z prípadného postihu zato, že i napriek\nneudeleniu odkladu nástupu na vojenskú službu na túto službu nenastúpil, avšak aj prípadný postih nie\nje perzekúciou, ale iba sankciou za takéto konanie. Prípadná neprimeranosť hroziacej sankcie môže byť\ndôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany. Navyše (s poukazom na konkrétnosť prejednávanej veci\nnavrhovateľa) nemôže ísť o postih z dôvodov špecifikovaných v § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť,\nnáboženstvo, zastávanie určitých politických názorov).\n\nS poukazom na uvedené súd poukázal na skutočnosť, že odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú\nochranu, ktorá svojím zmyslom pokrýva možné vážne bezprávie, teda aj prípadný neadekvátny postih\nnavrhovateľa, spojený s jeho nenastúpením na vojenskú službu. Súd tiež poznamenal, že odporca sa v\nkonaní riadi zásadou legality, teda rôzne usmernenia, výklady, či príručky nemôžu byť pre jeho konanie\nči rozhodovanie záväzné.\nK dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 4/: Aj tento dôvod odporca správne posúdil. Navrhovateľ\nv podanom návrhu posúdenie tohto prezentovaného dôvodu ani nenamietal a to s poukazom na\nposkytnutú doplnkovú ochranu.\nK dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 5/: Tento dôvod zjavne nemôže byť dôvodom k udeleniu\nazylu, ako to správne konštatoval aj odporca v napadnutom rozhodnutí. V tomto prípade zjavne\nabsentujú všetky predpoklady § 8 zákona o azyle.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom\nuviedol, že v súvislosti s nenastúpením služby v ozbrojených silách navrhovateľom došlo k\nnedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci. Poukázal pritom na to, že v Sýrii je povinná vojenská\nslužba a navrhovateľ spadá medzi osoby, ktoré sú povinné nastúpiť povinnú vojenskú službu, že (aj)\nvládna armáda je aktérom, ktorý porušuje ľudské práva a jej činy možno označiť za trestné činy proti\nľudskosti, že v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym trestom,\nže osoby, ktoré odmietnu konať činy proti ľudskosti sú perzekvované a že UNHCR odporúča takýmto\nosobám udeliť azyl. Podľa jeho názoru sa jedná jednoznačne o prenasledovania vo forme trestného\nstíhania alebo trestu za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej\nslužby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle.\nĎalej navrhovateľ poukázal na nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že prvostupňový\nsúd sa vôbec nezaoberal správami citovanými v opravnom prostriedku, ako dôkazmi, ktoré mal vykonať\n(oboznámiť sa s nimi). Situácia v krajine Sýria presne zodpovedá situácii, ktorá stavia (môže postaviť) jej\nobyvateľov podliehajúcim všeobecnej mobilizácii do situácie, kedy im hrozí trestné stíhanie alebo trest\nza odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné\nčiny alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle.\nPoukázal tiež na to, že prvostupňový súd bagatelizuje informácie upravujúce postupy pri posudzovaní\nžiadostí navrhovateľov, ktoré sa odporúčajú aplikovať v rámci rovnakého posudzovania žiadostí\nžiadateľov. Prvostupňový súd výslovne konštatoval, že odporca sa v konaní riadil zásadou legality.\nNavrhovateľ na rozdiel od toho citoval článok 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice (SMERNICA RADY\n2004/83/ES zo dňa 29. apríla 2004), ktorá konštatuje, že pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú\nobavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti\nprenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty\nzohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\na osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali\npresné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených\nnárodov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.\nNavrhovateľ s ohľadom na vyššie uvedené, žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 9Saz/7/2014-27 zo dňa 28. mája 2014, ktorým potvrdzuje rozhodnutie Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11. februára 2014\nv napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu,\n\nČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11. februára 2014 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V prípade\núspechu si uplatnil i nárok na náhradu trov konania.\nOdporca vo vyjadrení uviedol, že v podanom opravnom prostriedku právna zástupkyňa neuviedla žiadne\nskutočnosti, ktoré by migračný úrad oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Navrhovateľ podľa\nnázoru odporcu v odvolaní uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle, čo vo\nsvojom rozsudku č. k. 9Saz/7/2014-27 zo dňa 28. mája 2014 potvrdil v konečnom dôsledku aj Krajský\nsúd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. septembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nku dňu 31. decembru 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva\nvnútra SR a v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových\norganizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNa základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do\npostavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu\nzákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej\nkonané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. Pod všeobecným označením odporca je\npotom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého\nsa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\n\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR ale\nbola mu poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také,\nktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu\nrelevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.\nZ dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na\nstranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, navrhovateľ musí\nsplniť podmienky v tomto ustanovení uvedené.\nKrajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku, odcitovanom doslova odvolacím súdom v tomto\nrozsudku, uviedol, z akého dôvodu ani nenastúpenie služby v ozbrojených silách Sýrie, resp. trest za\ntakéto konanie, nie je dôvodom, pre ktorý by azyl mohol byť navrhovateľovi udelený.\nUviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z ďalších\ndôvodov, ktoré navrhovateľ uvádzal: 1/ bezpečnostné zložky Sýrie po ňom od 12. septembra 2012\npátrajú; 2/ v Sýrii vládne diktátorský režim; 3/ navrhovateľovi nebol povolený odklad vojenskej služby; 4/\nmesto Rakka je pod kontrolou teroristickej organizácie; 5/ na Slovensku chce dokončiť vysokoškolské\nštúdium.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi\nprvostupňového súdu i v tom, že súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa dostatočne\nsvojou ochranou pokrýva rozhodnutie odporcu o poskytnutí doplnkovej ochrany, ktoré je neustále\nvyhodnocované a podľa nevyhnutnosti situácie i predlžované. Rovnako dostatočne vysvetlil, že\nprenasledovanie navrhovateľa bezpečnostnými zložkami Sýrie nebolo bez pochybností preukázané a z\ntoho dôvodu nie sú splnené podmienky na udelenie azylu.\nKrajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré\npovažoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Týka sa to aj namietaného\nnenastúpenia služby v ozbrojených silách a z toho vyplývajúcich konzekvencií. Na ne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení\nobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v zhode s argumentáciou odporcu k podanému odvolaniu navrhovateľa dopĺňa, že ani\njeden z dôvodov uvedených v odvolaní neodôvodňuje udelenie azylu navrhovateľovi a poskytnutá\n\ndoplnková ochrana mu dostatočne poskytuje dočasnú medzinárodnú ochranu pred prípadným vážnym\nbezprávím, ktoré by mu mohlo v súčasnosti hroziť v prípade návratu do Sýrie a Rakky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako\nvecne správny, nakoľko sa stotožnil s jeho dôvodmi ako i právnym posúdením veci.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP.\nNeúspešnému navrhovateľovi trovy konania nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný. Odporca nemá\nzo zákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/7/2014", "guid": "d7b2ac81-f28d-4d54-8319-f39a71d48ba4:6c7d2bd8-1692-4744-a9a7-0bf8b6ce4f00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}