{"guid": "07bdb4e5-755e-4ad6-9a8f-6edd8a155b5f:6bf6e54c-5b24-4ecf-975e-9e8afe2066e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1", "spisova_znacka": "8Sžo/63/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/63/2014 z 20. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2014, sp. zn. 8Sžo/63/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1", "identifikacne_cislo": "1014200110", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/129", "nazov": "zákon č. 129/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-111.odsek-2", "nazov": "§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-111.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669", "nazov": "zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-111"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bf6e54c-5b24-4ecf-975e-9e8afe2066e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/63/2014\n1014200110\n20. 11. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z.\nY., J. XX, B. H., zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, Žilina, proti\nžalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie\nslobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO\n35 919 001, zast. JUDr. Petrom Zdráhalom, advokátom so sídlom Nad plážou 16/A, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek zo dňa 20.\nnovembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 14/14 - 113 z\ndňa 30. apríla 2014, takto, jednohlasne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 14/14 - 113\nzo dňa 30. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek\nzo dňa 20. novembra 2013 a rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky\nč. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-018 zo dňa 22. júla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 140 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov\na vo výške 958,28 € z titulu trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalobcu, Mgr. Sone\nGrošaftovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPribratý účastník n e m á p r á vo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek zo dňa 20.\nnovembra 2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Nitra,\nodboru výstavby a bytovej politiky č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-018 zo dňa 22. júla 2013, ktorým\nvyvlastnil vlastnícke právo žalobcu k pozemkom parc. č. 1356/116, 1356/117, 1356/118, zapísaných na\nLV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce\", k. ú. O. F..\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so\nvšetkými odvolacími námietkami žalobcu, zistený skutkový stav zdôvodnil zákonným spôsobom.\nŽalobca nekonkretizoval, s ktorou námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, a teda nemohol\nkrajský súd k tejto otázke podrobnejšie argumentovať.\nVo vzťahu k namietanému nepreukázaniu bezvýslednosti dohody krajský súd uviedol, že vyvlastňovací\norgán dodržal zákonný postup, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu\nvyvlastňovaných pozemkov, doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení\n\nspoluvlastníckeho podielu na vyvlastňovanom majetku so všetkými náležitosťami a po odmietnutí návrhu\na podmienok v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam\nprostredníctvom vyvlastnenia. Navrhovateľ vyvlastnenia nemal s ohľadom na vypracovaný znalecký\nodhad hodnoty pozemku prakticky žiaden priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadne\nvýšky odplaty, ako sa toho dovolával žalobca. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné spôsoby naplnenia\ncieľa vyvlastnenia (zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku, zriadenie\nvecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto neprichádzali do úvahy, nakoľko pre daný\ntyp stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie\nprostriedkami verejného práva. Právny režim zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva,\nresp. vysporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi\nsúkromného práva. Ich použitie by bolo za rovnakých skutkových a právnych okolností neúčelné a aj tieto\ninštitúty predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán alebo vysporiadanie rozhodnutím súdu na\nzáklade ceny vysporiadavaného majetku zistenej znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhlášky\nč. 492/2004 Z. z.\nKrajský súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval\nza nedôvodnú, keď z obsahu spisu jednoznačne bolo zrejmé, že Slovenská republika konajúca v\nzastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnila NDS na podanie\nnávrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne NDS v\nrozsahu poverenia splnomocnila na zastupovanie advokáta JUDr. Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá\nboli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 4. januára 2010,\nz ktorej obsahu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca\nkonať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom konaní. Správny orgán nebol povinný z\núradnej povinnosti skúmať platnosť mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k\npredmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa\nvyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného.\nV súvislosti s neexistenciou predmetu vyvlastnenia krajský súd uviedol, že vyvlastňovací orgán\nmohol vychádzať len zo stavu, aký bol zapísaný v katastri nehnuteľností, a to aj napriek tomu,\nže vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou\nkomunikáciou zhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej\núpravy účinnej pred 26. júla 2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Predmetné\npozemky budú zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až po tom, čo sa predmetná líniová\nstavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k už\nzastavaným pozemkom, čomu slúži vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu stanoveného v §\n9a zákona č. 669/2007 Z. z. Žalobca neuviedol, akým spôsobom mal nesúlad medzi skutočným stavom\na stavom zapísaným v katastri nehnuteľností zasiahnuť do jeho právneho postavenia a ako bol v tejto\nsúvislosti ukrátený na svojich právach. Skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom\nzastaval neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného\nstavebného povolenia, nemohla mať podľa názoru krajského súdu vplyv na zvýšenie alebo zníženie\nhodnoty vyvlastňovaných pozemkov.\nVo vzťahu k tvrdenému nedostatku podkladu pre vyvlastnenie krajský súd dospel k záveru, že novela\nzákona č. 669/2007 Z. z. prijatá po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS\n19/09 vytvorila zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré\nboli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred\n26. júla 2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaných\ncestnými stavbami najneskôr do 28. februára 2013. Uvedený právny režim umožňuje aj dodatočné\nvyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných. Iné riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného\ntrvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby,\npokiaľ nedôjde k dohode medzi stranami, prakticky neprichádza do úvahy.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že stavebník nesplnil zákonom stanovenú podmienku\npre podanie návrhu na vyvlastnenie tým, že návrh podal pred 28. februára 2013. Stavebníkov pokus\no odkúpenie spoluvlastníckeho podielu ostal bezvýsledný a žalobca deklaroval ochotu sa dohodnúť,\navšak pri odkúpení 100 % pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované pozemky odčlenené\na za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu cenu stanovenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na túto\nskutočnosť, nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a zákona č. 669/2007 Z. z. podať návrh na\nvyvlastnenie. Nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný pred 28. februára 2013 nemalo prihliadať\nalebo že by z tohto dôvodu bolo potrebné konanie zastaviť. Zákon ukladá stavebníkovi povinnosť pokúsiť\nsa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek\nvlastníka pozemku. Pokus o dohodu urobený v dobe od nadobudnutia účinnosti právnej úpravy do 28.\n\nfebruára 2013 ostal bezvýsledný, a teda stavebník bol legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.\nAj v prípade, že návrh by bol podaný predčasne, dňom 1. marca 2013 by splnil zákonné požiadavky a\nbolo by potrebné o ňom meritórne rozhodnúť.\nVo vzťahu k verejnému záujmu na vyvlastnení dospel krajský súd k záveru, že pokiaľ správny\norgán vychádzal zo zákona č. 669/2007 Z. z., ktorý stanovuje zoznam stavieb, na ktorý sa vzťahujú\njednorazové mimoriadne opatrenia a verejný záujem na realizácii predmetnej stavby vyplýval priamo zo\nzákona, takýto postup je nutné považovať za rozporný s právnym poriadkom. Nie je možné zamieňať\npredmet a účel vyvlastnenia s verejným záujmom. Verejný záujem na vyvlastnení pre účely výstavby\ndiaľnic a rýchlostných komunikácií sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Skúmanie existencie\nverejného záujmy by malo dať odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení stavby prináša\ntaký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom\nvlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní. O tom, či je daný verejný záujem\nna vyvlastnení pre potreby určitej stavby nemôže rozhodovať zákonodarca, ale vyvlastňovací orgán v\nrámci vyvlastňovacieho konania, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Krajský súd nepovažoval\nnedostatočné individuálne skúmanie verejného záujmu za dôvod pre zrušenie vyvlastňovacieho\nrozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, keď existencia verejného záujmu na vyvlastnení\npozemkov pre potreby daného úseku rýchlostnej komunikácie ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula\nz podkladov zhromaždených vyvlastňovacím orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom\npomenovaný a zdôvodnený a čiastočne sa prekrýva s účelom výstavby rýchlostnej komunikácie,\nktorý bol definovaný rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Tým bolo predovšetkým prepojenie\nBratislavy so stredným Slovenskom, vyriešenie problematickej dopravy na danom úseku a zníženie\nalarmujúcej nehodovosti. Pokiaľ existuje verejný záujem na diaľničnom dopravnom prepojení Bratislavy\ns Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, ktorá potenciálne prináša vyššiu dopravnú bezpečnosť,\nmnohostranný rozvoj stredoslovenského regiónu, vytvára predpoklady pre prílev investícií a vznik\nnových pracovných príležitostí, potom je daný verejný záujem na vyvlastnení pozemkov zastavaných\npredmetnou rýchlostnou komunikáciou. Správne orgány sa nevenovali otázke verejného záujmu v\npotrebnej miere nevenovali a napadnuté rozhodnutie je z tohto pohľadu nedostatočne odôvodnené.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom by len doplnil\nodôvodnenie rozhodnutia v uvedenom smere by bolo neúčelné, pretože by viedlo len k formálnemu\nzopakovaniu konania a neprinieslo by v otázke existencie verejného záujmu na vyvlastnení žiadnu\nzmenu.\nKrajský súd tiež poukázal, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení\nvo väzbe na možné alternatívy trasovania rýchlostnej komunikácie a viesť polemiku o tom, ktorá z variant\ntrasy komunikácie R1 sa mala realizovať, prípadne, aké by boli dopady ostatných variant trasovania na\nštátny rozpočet. Tieto otázky patria do kompetencie orgánov vládnej moci. Pri posudzovaní existencie\nverejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o tom, či realizácia predmetnej cestnej\nstavby je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný\nzáujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy\nna pokojnom užívaní majetku. O existencii verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckeho podielu\nžalobcu na pozemkoch zastavaných cestou stavbou niet žiadnych pochybností.\nK namietanému rozsahu vyvlastnenia krajský súd uviedol, že pozemky tvoriace predmet\nvyvlastňovacieho konania majú výmeru 4719 m2, pričom zostávajúca výmera v spoluvlastníctve\nžalobcu predstavuje výmeru 17 062 m2. Vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie\nsituované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske\núčely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel (napr.\nskomplikovať prístup minimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov). Žalobca však v priebehu\nvyvlastňovacieho konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol využívať\nvôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami, len bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť\ncelé zvyšné pozemky, ktoré ostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.\nNebol dôvod pre rozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, nakoľko nebolo zistené, že by žalobca\nako spoluvlastník zostávajúcej výmery (78 %) z pôvodných pozemkov, nemohol tieto zvyšné časti užívať\nna poľnohospodárske či iné účely, prípadne že by ich užívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie\núčelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru krajského súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na cestné\nochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie. Právna úprava\nnevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely.\nKrajský súd sa stotožnil s výkladom žalobcu, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „stavebný zákon\")\nzákon neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zisťovaní trhovej ceny\n\nvyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom malo postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.\nz., podľa ktorej sa postupuje vždy ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie\nštátneho orgánu v rámci jeho právomoci. Žiaden iný právny predpis, na základe ktorého by mohol\nznalec určiť trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností neprichádzal do úvahy. Skutočnosť, že vo veci\nbol vypracovaný znalecký posudok na základe žiadosti navrhovateľa, ho nediskvalifikuje z podkladov\nrozhodnutia, nakoľko znalec je osobou nezávislou, ktorá je povinná vykonávať odbornú znaleckú\nčinnosť v súlade s právnymi predpismi, za vedome nepravdivý znalecký posudok možno znalca\ntrestne stíhať. Všeobecnú (trhovú) cenu vyvlastňovaných nehnuteľností možno zásadne určiť buď\nporovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie, ktoré by obe mali viesť k podobnému\nvýsledku, pričom výber metódy je na znalcovi. Znalec pri vypracovávaní posudku použil metódu\npolohovej diferenciácie, nakoľko nemal k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by tvorili zmluvy o\nprevode vlastníctva nehnuteľného majetku v k. ú. O. F. v porovnateľnom čase. Znalecký posudok\na jeho závery hodnotil krajský súd ako konzistentné, logické, bez vnútorných rozporov. Žalobca\nv konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť, či aktuálnosť záverov znalca\nnapr. potvrdenie obce Čierne Kľačany o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných\npozemkov, stanoviská realitných kancelárií. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by podporilo tvrdenia\nžalobcu, že vyvlastňované pozemky majú vyššiu cenu ako určenú znalcom. Žalobcom predložené\nzmluvy o prevode vlastníctva pozemkov v k. ú. B. H. či iných lokalitách, nemajú pre daný účel žiadnu\ndôkaznú hodnotu. Tvrdenie žalobcu, že nebola poskytnutá spravodlivá náhrada podvažoval krajský\nsúd za subjektívne a nepodložené. V procese vyvlastňovania je potrebné postupovať podľa exaktných\npodkladov aj so zreteľom na skutočnosť, že tento proces sa týka mnohých vlastníkov pozemkov. Pokiaľ\nsa žalobca domnieval, že určená náhrada nezodpovedá trhovej cene, mohol sa v zmysle § 8 ods. 3\nzákona č. 129/1996 Z. z. obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd.\nPokiaľ žalobca namietal, že vo veci existuje prekážka veci rozhodnutej, krajský súd dospel k záveru,\nže hoci sa skoršie rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15. februára\n2012 sa týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch pre tú istú\nstavbu, skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil svoj návrh sa zmenili. Bol vykonaný nový\npokus o dohodu so žalobcom, kde bola ponúknutá vyššia kúpna cena. Identita veci bola tiež narušená\nzmenou právnej úpravy, nakoľko návrh bol podaný podľa novelizovaného znenia zákona č. 669/2007 Z.\nz. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup pri majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod\nrealizovanou cestnou stavbou.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.\") tak, že ich náhradu\núčastníkom nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom sa uvádzajúc v\nzásade rovnaké argumenty ako v žalobe, domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší napadnuté\nsprávne rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zaviaže žalovaného k\nnáhrade trov konania.\nPoukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/96/2013, ktorý za totožného skutkového\nstavu zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie. Uviedol, že nie je zrejmé, čo krajský súd v rámci svojej\nčinnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie verejného záujmu preskúmaval, nakoľko samotná existencia\nverejného záujmu nebola v rámci vyvlastňovacieho konania skúmaná a už vôbec nie preukázaná. Súd\nsvojvoľne pristúpil k vysloveniu záveru, že táto podmienka bola splnená, pričom tento záver relevantne\nnezdôvodnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia ESĽP vo veci Sporrong a Loennroth\nvs. Švédske kráľovstvo, Lithgow vs. Spojené kráľovstvo, James a ostatí vs. Spojené kráľovstvo.\nPodmienky a následné preukazovanie verejného záujmu sú napĺňané okolnosťami konkrétneho prípadu.\nVerejný záujem je posudzovaný vo vzťahu k ostatným partikulárnym (súkromným) záujmom alebo\niným verejným záujmom, voči ktorým musí byť schopný sa presadiť, aby bolo možné pristúpiť k\nvyvlastneniu. Tento proces je možné naplniť až v rámci vyvlastňovacieho konania, ktoré môže byť\nzačaté len na základe účelu stanoveného v zákone. Nachádzanie verejného záujmu ako jednej z\npodmienok, ktorej naplnenie je pre vyvlastnenie nevyhnuté, je jednou zo základných podmienok\núspešnosti vyvlastňovacieho konania. Vzhľadom na nepreukázanie existencie verejného záujmu je\nrozhodnutie žalovaného nepochybne nepreskúmateľné a súd mal pristúpiť k jeho zrušeniu. Nedostatok\nskúmania verejného záujmu bol však nahradený vyslovením súdnej úvahy, pričom táto úvaha nemá\noporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp.\nzn. PL. ÚS 19/09, ktoré krajský súd ignoroval. Verejný záujem ako základná podmienka pre podanie\nnávrhu na vyvlastnenie, musí byť predmetom posudzovania a preukazovania vo vyvlastňovacom konaní,\n\npri zvážení všetkých dopadov na spoločnosť, nakoľko jeho preukázanie je priamo definované v § 108\nods. 3 stavebného zákona, pričom existencia výstavby diaľnice a ani právoplatné územné rozhodnutie\nnepreukazuje existenciu verejného záujmu.\nŽalobca vo vzťahu k nepreukázaniu bezvýslednosti dohody a odňatiu práva na uzatvorenie dohody v\nzákonnej lehote namietal, že v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona sa vyvlastnenie pripúšťa len\nza predpokladu, že jeho cieľ nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným vhodným spôsobom. Zákon\ndôsledne uprednostňuje dohodu ako aj iné spôsoby, ktorými možno získať práva k pozemkom potrebné\nna uskutočnenie stavieb. Žalobca od počiatku deklaroval záujem na doriešení majetkovoprávneho\nvysporiadania pozemkov cestou dohody, avšak pri zohľadnení spravodlivej náhrady za pozemky.\nNepodpísanie predloženej zmluvy nie je preukázaním nemožnosti získania vlastníctva dohodou.\nUzatvorenie dohody predpokladá konsenzus aj čo do výšky odplaty, inak nemožno hovoriť o nemožnosti\nuzatvorenia dohody. § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z. ukladá stavebníkovi povinnosť získania\nvlastníckeho práva v zákonom stanovenom termíne. Ak stavebník v tejto lehote právo nezíska dohodou,\nzákon mu ukladá povinnosť podania návrhu na vyvlastnenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po 28. februári 2013.\nVo veci neexistoval zákonný podklad pre vyvlastnenie, čo žalobca vyvodzoval z nálezu Ústavného\nsúdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09. Bolo zákonnou povinnosťou stavebníka získať vlastnícke právo do 28.\nfebruára 2013, pričom až uplynutím tejto lehoty, teda najskôr 1. marca 2013 mohol byť podaný návrh\nna vyvlastnenie; stavebník tak nesplnil zákonnú podmienku pre podanie návrhu na vyvlastnenie a odňal\nvlastníkovi zákonnú lehotu na možnosť uzatvorenia dohody.\nŽalobca rovnako namietal, že splnomocnenie pre podanie návrhu na vyvlastnenie zaniklo momentom\npodania návrhu na kolaudačné konanie, ktorý bol podaný dňa 12. augusta 2011. Pokiaľ platnosť\nsplnomocnenia je viazaná na existenciu mandátnej zmluvy, správny orgán bol povinný skúmať nielen jej\nrozsah ale aj čas jej platnosti. Záver krajského súdu sa míňa základným zásadám správneho konania,\npredovšetkým zásade zákonnosti, z ktorej vyplýva povinnosť skúmania každej podstatnej skutočnosti\nvzťahujúcej sa na vec.\nPoukazujúc na čl. 17 Charty základných práv EÚ, čl. 20 ods. 4, čl. 123 Ústavy SR, ako aj ustanovenia\nstavebného zákona a správneho poriadku žalobca mal za to, že náhrada za vyvlastnenie nebola\nprimeraná a rovnako postup pri jej stanovení bol nezákonný. Objektivita znalca bola spochybnená\npredložením kúpnych zmlúv, čím bol spochybnený postup znalca a jeho tvrdenie o nedostatku zmlúv pre\npoužitie zákonnej porovnávacej metódy. Použitie porovnávacej metódy je dané stavebným zákonom,\nbolo povinnosťou správneho orgánu tento nedostatok odstrániť, vo veci ustanoviť znalca so zadaním\nznaleckej úlohy podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Momentom určenia spravodlivej náhrady za\nvyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia, nie na základe posudku\nvypracovaného na podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým znaleckým posudkom fakticky\nnahrádza zákonom stanovenú povinnosť správneho orgánu. Spôsob určenia primeranosti náhrady je\nzákonom zadefinovaný; základom pre jej určenie je porovnávacia metóda. Správny orgán nemohol\nvychádzať z neaktuálneho znaleckého posudku vypracovaného na podklade objednávky navrhovateľa\na rovnako nie je zákonom dovolené použitie metódy polohovej diferenciácie. Stavebný zákon rovnako\nneobsahuje ustanovenie, ktoré by oprávňovalo správne orgány na vydanie vyhlášky, ktorou by došlo k\nurčeniu primeranej náhrady za odňatie vlastníctva ako aj aplikáciu vyhlášky č. 492/2004 Z. z. pri určovaní\nnáhrady za vyvlastnenie. Splnomocnenie sa musí sformulovať tak, aby z jeho znenia jasne vyplývalo,\nkto je splnomocnený na vydanie právneho predpisu, aké veci a v akom rozsahu v ňom musí upraviť.\nDotváranie právneho poriadku prostredníctvom vykonávacích predpisov sa uskutočňuje len v medziach\nzákona.\nŽalobca tiež namietal rozpornosť záveru krajského súdu, pokiaľ dospel k záveru, že vo vyvlastňovanom\nkonaní netvrdil skutočnosť týkajúcu sa rozsahu vyvlastnenia a zároveň, že v rámci konania nebolo\nzistené, že žalobca by zvyšné parcely nemohol využívať. Na nemožnosť využívania zvyšných parciel\nbolo poukazované od počiatku, pričom žalobca žiadal rozšíriť rozsah vyvlastnenia nielen pre ochranné\npásma, ale aj na parcely, ktoré v dôsledku existujúcej stavby nemôže využívať. Pokiaľ vlastník požiada\no vyvlastnenie aj zostatkových parciel, pričom stačí iba tvrdenie, že výstavbou nastane stav, ktorý\nvyvolá obmedzenie užívacieho oprávnenia, vyvlastňovací orgán je povinný túto skutočnosť náležitým\nspôsobom skúmať a v prípade nepreukázania opaku, pristúpiť k rozšíreniu vyvlastnenia aj o zostatkové\nparcely.\nRovnako žalobca poukázal, že vo veci existuje prekážka veci rozhodnutej zdôrazňujúc, že novela zákona\nč. 669/2007 Z. z. v spojení so stavebným zákonom nepozná majetkové vysporiadanie pozemkov formou\nvyvlastnenia pod jestvujúcou stavbou. Nie je možné tvrdiť, že sa jedná o zmenu skutkového stavu,\npričom zmena právneho stavu nemôže byť dôvodom rozhodovania vo veci právoplatne rozhodnutej.\n\nZáverom žalobca vytýkal krajskému súdu porušenie právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, keď, vo vzťahu k namietanému nedostatku odôvodnenia v rozhodnutiach správnych\norgánov, len vyslovil svojvoľnú úvahu bez akejkoľvek právnej argumentácie, ktoré úvahy sú v zjavnom\nprotiklade. V tejto súvislosti považoval rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený.\nK podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 28. júla 2012 vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil so závermi\nkrajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku.\nUviedol, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Verejný\nzáujem v prípade stavby bol nesporný a preukázateľný rozhodnutím o umiestnení stavby ako aj zákon č.\n669/2007 Z. z. stavebný zákon vymedzuje na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim\nvo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je preukázaná účelom vyvlastnenia. Na stavby diaľnic\na ciest pre motorové vozidlá zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a významu označil ako stavby, na účel\nktorých je možné vo verejnom záujme vyvlastniť majetok. Správne orgány skúmali existenciu verejného\nzáujmu na vyvlastnení vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, pričom zohľadnili skutočnosť, že na\npredmetnú stavbu cesty pre motorové vozidlá, bolo vydané územné rozhodnutie, čím bol preukázaný\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania.\nŽalovaný sa nestotožnil s námietkami týkajúcimi sa náhrady za vyvlastnenie a spôsobu jej určenia.\nSprávny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods.\n2 stavebného zákona. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s takto stanovenou výškou náhrady, bol odkázaný s\npožiadavkou na vyššiu náhradu na súd. Správne orgány nie sú oprávnené skúmať primeranosť náhrady\nurčenej znalcom resp. ju spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý na podporu\nsvojho tvrdenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti\npostupov znalcov má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\nVýber metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku vykonáva znalec, pričom tento výber bol\nv znaleckom posudku zdôvodnený. Za použitie ktorejkoľvek metódy je zodpovedný výlučne znalec a\nsprávny orgán nie je oprávnený výber spochybňovať, či skúmať správnosť výpočtu náhrady. Znalcom\nurčená všeobecná hodnota nehnuteľností je odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia,\nktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Spochybnenie znaleckého posudku\nbez dôkazu, ktorým je výsledný protokol šetrenia vydaný ministerstvom spravodlivosti, je právne\nirelevantné. Za obsah úkony znaleckej činnosti je plne zodpovedný konkrétny znalec.\nŽalovaný vo vzťahu k namietanej predčasnosti podaného návrhu na vyvlastnenie uviedol, že s\núčinnosťou od 1. marca 2012 bol stavebník povinný získať práva k pozemkom a stavbám dohodou,\nnajneskôr do 28. februára 2013. V prípade, že stavebník preukáže, že pokus získať tieto práva dohodou\nbol bezvýsledný, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Lehota do 28.\nfebruára 2013 je lehotou na podanie návrhu na dohodu, avšak neznamená, že návrh na vyvlastnenie\nmôže stavebník podať až po tejto lehote. V prípade, že sa stavebník kedykoľvek v rozmedzí od 1. marca\n2012 do 28. februára 2013 pokúsi o dohodu a táto ostane bezvýsledná, je povinný podať návrh na\nvyvlastnenie. Takýmto postupom je splnená podmienka stavebného zákona, že vyvlastniť možno len\nvtedy, ak cieľ vyvlastnenie nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Bezvýslednosť dohody\nbola preukázaná doručením predmetnej výzvy aj s návrhom kúpnej zmluvy na adresu trvalého pobytu\nžalobcu. Nakoľko nedošlo k zhode vôle medzi žalobcom a žalovaným o podstatnej náležitosti - kúpnej\ncene, nebolo možné dohodu uzavrieť.\nPribratý účastník k podanému odvolaniu, považujúc ho za nedôvodné uviedol, že verejný záujem je v\ndanom prípade nespochybniteľný. Rôzne stavby si budú vyžadovať rôznu mieru či rozsah preukazovania\nverejného záujmu, v prípade dotknutej stavby je verejný záujem nepochybne zrejmý takmer každému\npriemerne informovanému občanovi SR. Zrušenie rozhodnutia len z tohto dôvodu by viedlo k formálnemu\nzopakovaniu konania, v ktorom by došlo len k doplneniu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.\nZotrvávanie na obsažnejšom zdôvodnení nemá vo veci preukázania existencie verejného záujmu žiaden\nvýznam a núti správny orgán k neprípustnému a nadbytočnému formalizmu. Správny orgán prvého\nstupňa sa s otázkou existencie verejného záujmu dostatočne vysporiadal a svoj názor zdôvodnil, pričom\nžalobca existenciu verejného záujmu kvalifikovane nikdy ani v podanej žalobe nevyvrátil. V konaní podľa\nzákona č. 669/2007 Z. z. ako lex specialis k stavebnému zákonu sa nevyžaduje preukázanie verejného\nzáujmu osobitným spôsobom, nakoľko stavba, pre účely ktorej sa vyvlastňuje je stavbou zaradenou do\nZoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia.\nVo veci strany nedosiahli dohodu, a pre tento prípad navrhovateľ uplatnil inštitút vyvlastnenia. Formálne\ndeklarovanie záujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov\nnemôže vylúčiť konštatovanie bezvýslednosti dohody. Požiadavku, aby navrhovateľ preukázal, či mohol\n\ndosiahnuť cieľ vyvlastnenia iným spôsobom, považoval účastník za nad rámec zákona, ktorá by mohla\nviesť k neprípustnej mechanickej aplikácii § 110 ods. 1 stavebného zákona a formalizmu neberúc ohľad\nna zmysel a účel tejto úpravy či konflikt s ustanoveniami iných právnych predpisov.\nK námietke žalobcu, že predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým stavom pribratý účastník\nuviedol, že v súlade s podkladmi rozhodnutia sú vyvlastňované pozemky, bez ohľadu na ich evidenciu\nv KN, súčasťou diaľničného stavebného pozemku. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.\nÚS 19/09 bolo nevyhnutné doriešiť tie prípady, kedy stavebné povolenie už bolo právoplatne vydané\npodľa právnej úpravy účinnej pred 26. júla 2011, ale kolaudačné konanie sa bude uskutočňovať v čase,\nkeď už podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. marca 2012 by sa už nemohlo preukazovať vlastnícke\nprávo ani iné právo k nehnuteľnostiam v riadnom kolaudačnom konaní. Možnosť vyvlastnenia podľa §\n9a zákona č. 669/2007 Z. z. sa vzťahuje aj na pozemky, na ktorých je stavba povolená do 26. júla 2011\naj postavená.\nZa nedôvodnú považoval pribratý účastník námietku nedostatku aktívnej legitimácie na podanie návrhu\nna vyvlastnenie, keďže správnemu orgánu bolo riadne predložené plnomocenstvo. Pokiaľ by správny\norgán skúmal, či v priebehu času plnomocenstvo náhodou nezaniklo, postupoval by v rozpore so\nsprávnym poriadkom.\nVo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie účastník uviedol, že výber najvhodnejšej metódy zistenia\nvšeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca. Pričom stavebný zákon nestanovuje žiadne požiadavky\npre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty. Absencia zákonných požiadaviek pre výber metódy\nzistenia všeobecnej hodnoty je logická, nakoľko bez ohľadu na použitú metódu výsledkom činnosti\nznalca je vždy zistenie všeobecnej hodnoty majetku v súlade s § 2 ods. 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004\nZ. z. Nemožno vyvodiť, že všeobecná hodnota bude automaticky kolísať v závislosti od použitej metódy\nocenenia. Primeranosť náhrady nie je predmetom subjektívneho hodnotenia správneho orgánu, či\nvyvlastňovaných, ale je určená podľa trhovej ceny v zmysle znaleckého posudku.\nPokiaľ sa jednalo o rozsah vyvlastnenia, žalobca kvalifikovaným spôsobom nepožiadal o rozšírenie\nvyvlastnenia na susedné pozemky, ani nenamietal, že by ich mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami a taktiež ochranné pásma nie sú súčasťou diaľnic. Úžitková plocha zodpovedajúca\nsusedným pozemkom je 17 062 m2 a objektívne a preukázateľne je obhospodarovaná ako\npoľnohospodárska pôda.\nRozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-183-002 nepredstavuje prekážke veci\nrozhodnutej, keďže v prejednávanej veci ide o zmenený skutkový stav - nový pokus o dohodu, nový\nobsah navrhovanej dohody, navrhovaná vyššia kúpna cena, povinnosť podať návrh na vyvlastnenie v\nprípade nezískania pozemku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v zmysle odvolacích dôvodov a dospel k záveru,\nže rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.\nnovembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nVo vzťahu k obsahu odvolacích dôvodov sa najvyšší súd prvotne zaoberal existenciou a preukázaním\nverejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní.\nPodľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba\nv nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nPodľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len ,,vyvlastniť\").\nPodľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a\nsprávu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných\npredpisov.\n\nPodľa § 108 ods. 3 vety prvej stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v\nodseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nPodľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje\nvydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo\nvyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.\nAk možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.\nAk sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k\npozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku\nalebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený\npožiada.\nPodľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v\npeniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto\nzákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v\ntom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 129/1996 Z. z.\"), ak stavebník\ndiaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní\nsa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 8 ods. 2 zák. č. 129/1996 Z. z., správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného\nstavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení, a či sú splnené podmienky\nvyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný\npozemok, vrátane stavieb na nich.\nPodľa §9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z., o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave\nniektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v\nznení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 669/2007 Z. z.), ak bolo vydané stavebné\npovolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k\npozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013.\nAk stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol\nbezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa\nstavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný\npreukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie\nkolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým\npozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané.\nPodľa §9a ods. 4 zák. č. 669/2007 Z. z., na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť\nvlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26.\njúlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k\npozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.\nPodľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nrozsudku len „správny poriadok\"), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\n\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nÚstavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené\na dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a\nslobôd. Vyvlastnenie musí byť v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu, ak účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak.\nJednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania\nverejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. 19/09 zo dňa 26.\njanuára 2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55):\n„Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z. z. inštitút vyvlastnenia vo\nverejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že\nvyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení\ns odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice,\nmusí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno\nvykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a\nteda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného\nzákona výslovne ustanovuje, že \"Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.\".\nVerejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani\nautomaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené).\nAko vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04), verejný záujem nie\nje vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže\nbyť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako\nzáujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem.\nVerejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej\nkoncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe\nzvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z\nodôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí\njednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými\nzáujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom\ndokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a\npriori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie\nzákonodarnej.\"\nNa základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia, pokiaľ nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom\nnepovažoval za takú vadu, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.\nZ vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej\nstotožňuje s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby\nuvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností, ktorý\npostup je v rozpore s vyššie citovaným záverom ústavného súdu, a preto nemohol sa stotožniť najvyšší\nsúd s názorom krajského súdu, že zrušenie napadnutých rozhodnutí by znamenalo len formálne\nzopakovanie konania. Okrem toho, že pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel, v\nkonaní sa musí preukázať aj verejný záujem.\nSkúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj\nzáver náležite zdôvodniť. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť\nnaprávanie závažných pochybení správneho orgánu v priebehu administratívneho konania. O. s. p.\nani iný právny predpis neumožňuje správnemu súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným\n\nposúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci.\nZisťovanie verejného záujmu spadá do právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej.\nVo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie odvolací súd uvádza, že na účely stavebného zákona sa za trhovú\ncenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v\ntom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto\ntrhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva,\nči cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene\nnehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone.\nStavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa\ntrhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia\npozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,\nnezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav\ntýkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.\nVo vzťahu k ostatným námietkam vzneseným v odvolaní sa najvyšší súd stotožnil so závermi krajského\nsúdu o ich nedôvodnosti. Vzhľadom na tú skutočnosť, že s predostretou argumentáciou žalobcu sa\ndostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa, aby nadbytočne neopakoval ním uvedené závery, v\npodrobnostiach v tomto zmysle poukazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu.\nNa základe uvedeného bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia žalovaného ako aj\nsprávneho orgánu prvého stupňa zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav a ich nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení\ns § 224 ods. 1, 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich\nnáhradu spolu vo výške 1098,28 € spočívajúcu v\n- zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140 € (za podanú žalobu a odvolanie)\n- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške 681,79 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm.\na/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška\")\n- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, odvolanie; účasť\nna pojednávaní, režijný paušál k úkonom právnej pomoci /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 8,04 €),\nzvýšenú o DPH v sadzbe 20 %.\n- náhradu za stratu času vo výške 160,80 € (za 10 polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 9.\napríla 2014 a späť, vo výške á 13,40 € /§ 17 ods. 1 Vyhlášky/), zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %.\n- cestovné náklady vo výške 115,69 € /základná náhrada vo výške 73,20 €: 360km x 0,183 € podľa § 1\npísm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej\nnáhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách/, zvýšené o DPH v sadzbe\n20 % a cena za spotrebované pohonné hmoty vo výške 27,85 €.\nŽalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s.\np. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu, č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v R., a.s., v\nlehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nNakoľko § 250k ods. 1 O. s. p. umožňuje priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi, pribratý\núčastník nemá právo na ich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}