{"guid": "319a5b71-5cc1-4d9f-a063-d27450d0ee49:cc837432-9bba-4140-98d0-6c02e24cfe05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1", "spisova_znacka": "10Sža/6/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/6/2014 z 6. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. marca 2014, sp. zn. 10Sža/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1", "identifikacne_cislo": "1014200005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc837432-9bba-4140-98d0-6c02e24cfe05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/6/2014\n1014200005\n06. 03. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1014200005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. B., narodeného XX. U. XXXX,\nštátneho príslušníka Turecka, v čase zaistenia umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom v Lovči, ul.\nGeronettova č. 131, pracovisko Bratislava, Ul. Brečtanova č. 21, proti odporcovi: Prezídium Policajného\nzboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,\nOddelenie cudzineckej polície policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o zaistenie,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 7. decembra 2013, sp. zn. PPZ-HCPBA6-174-011/2013-AV, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n9Sp/2/2014-32 zo 14 . januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/2/2014-32 zo dňa\n14 . januára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym orgánom\nRozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Bratislava, Hrobákova\n44, Bratislava zo dňa 7. decembra 2013, sp. zn. PPZ-HCP-BA6-174-011/2013-AV odporca v zmysle §\n88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 7. decembra 2013 o 17.00\nhod. na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov bola dĺžka doby zaistenia stanovená do 7. februára 2014\na navrhovateľ bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove.\nV odôvodnení rozhodnutia odporca doslovne opísal vysvetlenie podané navrhovateľom po obmedzení\njeho osobnej slobody 7. decembra 2013 za prítomnosti tlmočníka, v ktorom opísal svoje putovanie po\nEurópe od roku 2006, kedy opustil Turecko a prechádzal niekoľkými štátmi Európskej únie, pričom\nv niektorých sa zdržal i dlhší čas a v niektorých požiadal dokonca o medzinárodnú ochranu s\nodôvodnením, že nechce slúžiť vo vojsku moslimského štátu, pretože je kresťan.\n\nII.\nOdvolanie - návrh na začatie konania\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie (krajskému súdu doručené 27. decembra 2013) navrhovateľ,\nktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie.\nRozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP, teda z\ndôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť,\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNamietal najmä to, že v konaní nebolo dostatočne preukázané riziko úteku a rovnako tento dôvod použitý\nvo výroku napadnutého rozhodnutia nebol náležite, resp. vôbec uvedený v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia a tým je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.\nIII.\nKonanie pred krajským súdom\nKrajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu odporcu navrhovateľom\npodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP v spojení s § 250l ods.1 a 2 OSP v intenciách zákona č. 404/2011\nZ. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je\ndôvodný, napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.\nRozsudok odôvodnil v podstate tým, že Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na\nosobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah. t. j. pozbavenia osobnej\nslobody je v zmysle čl. 5 ods. 1, písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody\nosoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí\nmať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia\nslobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa\nzaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie\nosobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp\nproporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné\nlen z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má\nobmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou\nustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný\ncieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto\nobmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré\nby obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite.\nZo skutkového stavu veci, v dostatočnej miere zistenej odporcom vyplynulo, že navrhovateľ je štátnym\npríslušníkom Turecka, bez cestovného dokladu. Na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt.\nJe ženatý. Na území Slovenskej republiky nežijú jeho rodinní príslušníci. Partnerka F. O. je českej\nnárodnosti, má trvalé bydlisko v Prahe, nezdržuje sa na našom území. Dieťa zo vzťahu s touto partnerkou\nsa nenarodilo a nezdržuje na území SR.\nNavrhovateľ požiadal o udelenie azylu vo viacerých štátoch ES (Taliansko, Rakúsko overené cez\nEurodac, Nemecko, Švédsko, Nórsko); na území SR o udelenie azylu nepožiadal.\nNemecká spolková republika sa rozhodla navrhovateľa prijať späť v zmysle Nariadenia Rady ( ES ) č.\n343/2003.\nS ohľadom na tento skutkový stav bolo preskúmavané rozhodnutie vydané v súlade s § 88 ods. 1\npísm. c/ zákona v znení do 31. decembra 2013 na účel zabezpečenia prevozu navrhovateľa podľa\nNariadenia Rady ( ES ) č. 343/2003 do krajiny, v ktorej o udelenie azylu požiadal, pričom NSR navrátenie\nnavrhovateľa akceptovala. Odporca preto rozhodol o zaistení navrhovateľa v súlade so zákonom, pričom\n\ndanosť rizika úteku u navrhovateľa vyplýva jednak priamo zo znenia § 88, ods. 2 zákona v znení do 31.\ndecembra 2013 (neoprávnený pobyt), jednak z doterajšieho správania sa navrhovateľa. Navrhovateľ\nopakovane opustil krajiny, v ktorých o azyl požiadal, s úmyslom dosiahnuť povolenie na podnikanie\npoužíval falošnú identitu (Švédsko), nepravdivo deklaroval stratu osobných dokladov na území Rakúska,\nneakceptoval návrat do Turecka a uniesol civilné lietadlo (Albánsko). Riziko úteku je podľa názoru\nkrajského súdu zvýšené tiež tou skutočnosťou, že v čase zaistenia tehotná partnerka navrhovateľa, ktorú\nz Rakúska cez naše územie mienil sprevádzať do Ostravy, sa už na našom území nenachádza.\nK obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda k zásahu do jednej zo základných slobôd, došlo na\nzáklade zákona; napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v urýchlenom konaní (§ 250sa\nOSP). Existujúca právna úprava, či už v zákone o pobyte cudzincov alebo v Občianskom súdnom\nporiadku korešponduje teda citovanému medzinárodnému dohovoru i únijnému právu.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu\nako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v plnej\nmiere rešpektujúc ústavnoprávny aspekt tohto rozhodnutia, ktorým sa nepochybne zasiahlo do osobnej\nslobody navrhovateľa.\nKrajský súd v Bratislave však doplnil, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, vydaného v správnom\nkonaní, nemožno považovať za postačujúce, ak sa do odôvodnenia bez ďalšieho vyhodnotenia uvedie\nobsah výpovede účastníka (dôkaz), i keď z nej vyplýva existencia rizika úteku v zmysle § 88, ods. 2\nzákona. S ohľadom na relatívnu novosť inštitútu zaistenia v našom právnom poriadku i skutkový stav\nveci, ktorý v plnej miere odôvodňuje zaistenie navrhovateľa ako i skutočnosť, že pri každom zrušení\nrozhodnutia o zaistení súdom z akéhokoľvek dôvodu (teda i podľa Správneho poriadku) je potrebné\nrozhodnúť i o prepustení osoby zo zaistenia (§ 250sa, ods. 7 OSP), súd preskúmavané rozhodnutie\nodporcu potvrdil (§ 250q, ods. 2 OSP).\nIV.\nOdvolanie\nProti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala právna zástupkyňa navrhovateľa (už\nv čase jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky) v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby\nodvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové\nkonanie. Považovala rozsudok krajského súdu za nezákonný v zmysle § 205 ods.2 písm. b/ a f/ OSP, teda\nže súd nesprávne právne posúdil vec a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nPoukázala najmä - opakovane - na nedostatočne preukázané riziko úteku navrhovateľa a takisto na\nnedostatočné odôvodnenie tohto rizika v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí o zaistení.\nOdporca považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny a podotkol, že už v čase podávania\nopravného prostriedku proti rozsudku bol navrhovateľ vydaný policajným autoritám Turecka.\nV.\nKonanie na odvolacom súde\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\n\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP). Rosudok bol verejne vyhlásený dňa 6. marca 2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\npotvrdiť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja\nods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 OSP s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) OSP.\nPodľa § 88 ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom do 31. decembra 2013 policajt je\noprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa\nosobitného predpisu / Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 /, ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený\npobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nZ obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ bol rozhodnutím odporcu sp. zn.\nPPZ-HCP-BA6-174-011/2013-AV zo dňa 7. decembra 2013 vydaného o 17.00 hod. zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najneskôr do 7. februára 2014. Navrhovateľ je štátnym príslušníkom Turecka,\nbez cestovného dokladu. Na území Slovenskej republiky sa nachádza neoprávnene. Je ženatý. Na\núzemí Slovenskej republiky nežijú jeho rodinní príslušníci. Partnerka F. O. je českej národnosti, má trvalé\nbydlisko v Prahe, nezdržuje sa na území Slovenskej republiky. Dieťa zo vzťahu s touto partnerkou sa\nzatiaľ nenarodilo a nezdržuje na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ požiadal o udelenie azylu vo viacerých štátoch ES (Taliansko, Rakúsko overené cez\nEurodac, Nemecko, Švédsko, Nórsko); na území Slovenskej republiky o udelenie azylu nepožiadal.\nZ vysvetlenia podaného navrhovateľom pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyplynulo, že pobýval po\ndlhší čas v rôznych krajinách Európy (Švédsko, Nemecko, Rakúsko, Taiansko), podnikal, uniesol lietadlo\npri pokuse o jeho navrátenie do Turecka atď. Niektoré z týchto tvrdení sa v krátkom čase podarilo\nverifikovať správnym orgánom rozhodujúcim o zaistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci zdôrazňuje, že neuniklo jeho pozornosti,\nprávnou zástupkyňou navrhovateľa namietané nedostatočné preukázanie rizika úteku navrhovateľa a\ntiež nedostatočné odôvodnenie tohto rizika v napadnutom rozhodnutí o zaistení.\nOdvolací súd však po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo zistil,\nže navrhovateľ bol kontrolovaný 6. decembra 2013 v hoteli Lindner v Bratislave. Bol bez dokladov\ntotožnosti, ktorú nevedel preukázať a preto bol predvedený za účelom zistenia totožnosti. Po jej\nneúplnom zistení, pretože navrhovateľ vystupoval vo viacerých štátoch EÚ pod viacerými odlišnými\nmenami a priezviskami, uvádzal rôzne dátumy narodenia a skonštatovaní, že sa na území Slovenskej\nrepubliky nachádza neoprávnene, prepustením hrozilo riziko úteku, najmä preto, že navrhovateľ nemal a\nnemá žiadne väzby na území Slovenskej republiky a nepožiadal na jej území o medzinárodnú ochranu.\nNavyše osobné vzťahy ho viažu k Turecku, resp. k Českej republike, kde sa zrejme zdržuje jeho tehotná\npriateľka.\nTieto dôvody a úvahy správne rezultovali do rozhodnutia o zaistení, i keď, ako už správne skonštatoval\nkrajský súd, nenašli vyjadrenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu to však nemá vplyv na podstatu rozhodnutia a jeho vecnú správnosť.\nZrušenie takéhoto rozhodnutia by pre tento nedostatok preto neprichádzalo do úvahy, nielen z dôvodu,\nže navrhovateľ sa už na území Slovenskej republiky nenachádza, ale znamenalo by to i stotožnenie sa s\ntvrdením právnej zástupkyne, že u navrhovateľa neexistovalo riziko úteku, čo sa nezhoduje so zisteným\nskutkovým stavom.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako zákonný a vecne správny\nstotožňujúc sa s konštatovaním nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré však\nnerezultovalo v jeho úplnú nezákonnosť a teda ani nevyhnutnosť jeho zrušenia.\n\nVI.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 250k ods. 1 OSP\ntak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ v konaní úspech\nnemal a odporcovi zo zákona nárok na náhradu trov konania nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/2/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4d2f3d18-65d9-45d8-9491-be0067cf68db:f84bade8-df77-41d9-a12a-a398afc4be7f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200038.1", "spisova_znacka": "9Sp/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/2/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200038.1"}], "citovane_v": []}