{"guid": "97a8b08d-d06e-4898-a37b-a3604c207727:a9e74361-407d-44ba-bf48-461b5e779e61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1", "spisova_znacka": "10Sža/17/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/17/2014 z 2. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2014, sp. zn. 10Sža/17/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1", "identifikacne_cislo": "1013202238", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a.odsek-1", "nazov": "§ 13a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9e74361-407d-44ba-bf48-461b5e779e61", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/17/2014\n1013202238\n02. 07. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013202238.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: N. J., narodeného\nX. T. XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len Afganistan), podľa vlastného\nudania v krajine pôvodu naposledy bytom B., aktuálne s miestom pobytu R., zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15. novembra 2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/74/2013-25 zo dňa 19.\nmarca 2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/74/2013-25 zo dňa 19. marca 2014 m e n í tak, že\nrozhodnutie odporcu ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15. novembra 2013 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia\nvo výške 802,81 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15. novembra 2013 rozhodol o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu\nnesplnenia podmienok uvedených v § 13a ods. 1 zákona o azyle. Rozhodnutie odôvodnil tým, že\npo vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade neboli splnené predpoklady\npredĺženia doplnkovej ochrany. Uviedol, že z vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva, že\nv Afganistane i naďalej prebieha vnútroštátny konflikt medzi Afganskými národnými bezpečnostnými\nsilami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom, pričom však jeho lokalizácia a intenzita je\nv jednotlivých provinciách rôzna. Oblasť provincie Kábulu (odkiaľ navrhovateľ pochádza), ako aj oblasť\nprovincie Kapisa (kam sa jeho rodina presídlila) však po bezpečnostnej stránke vyhodnotil ako také,\nv ktorých došlo k zlepšeniu situácie, ktorá umožňuje prípadný návrat navrhovateľa. Tiež uviedol, že\nnavrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, že mu nebol uložený trest smrti a že nebol nikdy objektom\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. V prípade návratu mu teda nehrozí žiadna z foriem\n\nvážneho bezprávia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré\nsa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave\nrozhodujúc o opravnom prostriedku navrhovateľa preskúmal rozhodnutie odporcu ČAS: 363-20/POŽ-2013 zo dňa 15. novembra 2013 a stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ho ako zákonné\na správne potvrdil.\nK argumentom navrhovateľa uviedol, že zo spisu ČAS: MU-240/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľovi\nrozhodnutím z 24. septembra 2009 nebol udelený azyl, bola mu však poskytnutá doplnková ochrana\ns poukazom na vnútroštátny ozbrojený konflikt, prebiehajúci v Afganistane. Následnými rozhodnutiami\nČAS: MU-405-17/PO-Ž-2010 zo 6. októbra 2010, ČAS: MU-296-17/PO-Ž-2011 zo 6. októbra 2011 a\nČAS: MU-456-17/PO-Ž-2012 z 3. októbra 2012 mu bola doplnková ochrana predlžovaná.\nZo spisu ČAS: MU-363/PO-Ž-2013 krajský súd zistil, že navrhovateľ opakovane dňa 17. júla 2013\npožiadal o predĺženie doplnkovej ochrany. V priebehu pohovoru o. i. uviedol, že o jej predĺženie žiada z\ndôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane, že jeho manželka sa cca v marci 2013 presťahovala\naj s deťmi k matke do dediny B., nachádzajúcej sa v blízkosti mesta Mahmud Raki v provincii Kapisa z\ndôvodu, že v Kábule nezvládala platenie nájmu za byt. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie\no krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov, a to jednak ako individuálne a jednak\nako súčasť komplexných správ o Afganistane, ktoré konkretizoval v napadnutom rozhodnutí.\nK námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v ktorej navrhovateľ namietal jeho nezrozumiteľnosť s\npoukazom na konkrétne údaje, uvádzané v odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že námietka\nnie je dôvodná, pretože navrhovateľ namietal, že odporca na strane jednej konštatoval zlepšenie\nbezpečnostnej situácie v Afganistane, pričom na strane druhej konštatoval, že v jeho niektorých častiach\nprebieha ozbrojený konflikt. Toto konštatovanie nie je protirečivé, pretože je skutočnosťou (jednak\nvšeobecne známou a aj vyplývajúcou zo založených správ), že lokalizácia a intenzita konfliktu medzi\nafganskou vládou a (predovšetkým) Talibanom je skutočne v jednotlivých 34 provinciách Afganistanu\nrôzna.\nNavrhovateľ namietal, že odporca uviedol, že v prvom štvrťroku 2013 v porovnaní s prvým štvrťrokom\n2012 sa počet útokov v provincii Kábul zvýšil o 10%, keď v prvom štvrťroku 2012 sa uskutočnili 2 útoky\na v prvom štvrťroku 2012 ich bolo 12. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o zjavnú chybu vpísaní, keď\nnamiesto údaju „o 10%“ malo byť správne uvedené „o 10“. Táto chyba v písaní však podľa názoru súdu\nnespôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako takého.\nAj ďalšiu námietku navrhovateľa, že zdroje informácií, z ktorých odporca čerpal, nie sú oficiálnymi\nzdrojmi, že tieto čerpal z interných správ a z rôznych internetových stránok a že zdroje použitých\ninformácií nespĺňajú kritériá smerníc Rady č. 2005/85/ES a 2004/83/ES súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nOdporca, ako to vyplýva z obsahu spisu a aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vyhľadal a\ndo spisu založil obsiahlu dokumentáciu - informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú tak\nz oficiálnych zdrojov, ako aj zo zdrojov neoficiálnych. Týmto postupom nijako neporušil svoje povinnosti,\nvyplývajúce mu z § 19a zákona o azyle, resp. §§ 32, 34, 46 zákona č. 71/1967 Zb. Ako to vyplýva z\njednotlivých informácií založených v spise, ich zdrojmi boli napr. USAID (Americká vládna agentúra pre\nmedzinárodný rozvoj), Ministerstvo vnútra Afganistanu, IOM Rakúsko, IOM Afganistan, MZV USA, MZV\nAustrálie, OSN, UNHCR, EASO (Európsky podporný azylový úrad), ANSO (Agentúra pre bezpečnosť\nNGO v Afganistane), ale aj tlačové agentúry, média, resp. iné neoficiálne zdroje. Súd iba poznamenáva,\nže informácie tak z oficiálnych, ako aj z neoficiálnych zdrojov sú vo všeobecnosti prístupné spravidla iba\nz internetových stránok ich zdrojov (orgánov, organizácií, médií a pod.), ktorá skutočnosť je iste známa\naj navrhovateľovi. Takýto postup získavania informácií je nielen v praxi bežným, ale v podstate jediným\nmožným.\n\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k zlepšenej bezpečnostnej situácii\nkrajský súd uviedol, že odporca správne vyhodnocoval bezpečnostnú situáciu v provincii Kábul (odkiaľ\nnavrhovateľ pochádza), ako aj v provincii Kapisa (kam je predpoklad že sa vráti, keďže sa do nej\npresídlila jeho najbližšia rodina). Ako to vyplýva z údajov, použitých na odôvodnenie výroku rozhodnutia,\nbezpečnostná situácia tak v provincii Kábul, ako aj v provincii Kapisa sa zlepšila. Je pritom potrebné\npoznamenať, že (ako to je známe súdu) číselné údaje o počte bezpečnostných incidentov boli\ndo prvého štvrťroka 2013 prístupné na oficiálnej stránke ANSO (Agentúra pre bezpečnosť NGO v\nAfganistane), kde sú označované ako „zásahy“. Informácie za ďalšie obdobia prístupné nie sú a\nzjavne preto najaktuálnejšie informácie čerpal odporca zo zdroja USAID (Americká vládna agentúra pre\nmedzinárodný rozvoj), ktorý však používa inú systematiku uvádzania štatistických údajov, keď jednotlivé\núdaje uvádzajú počty „zásahov\", pričom (ako to vyplýva z údajov), zásahom sa myslí priame postihnutie\njedného civilistu. S poukazom na zistené informácie v provincii Kábul bolo v roku 2010 zaznamenaných\n151 incidentov, v roku 2011 116 incidentov, v roku 2012 83 incidentov, v prvom štvrťroku 2013 12\nincidentov, za január - apríl cca 38 zásahov, za máj - júl 2013 cca 21 zásahov. Odporca poukázal\nna skutočnosť, že niektoré vymenované okresy nečelili žiadnym zásahom. V provincii Kapisa bolo v\nroku 2010 129 incidentov, v roku 2011 124 incidentov, v roku 2012 184 incidentov, v prvom štvrťroku\n2013 23 incidentov, za január - apríl cca 5 zásahov, za máj - júl cca 12 zásahov. Odporca poukázal na\nskutočnosť, že tieto zásahy sa uskutočnili výlučne v troch vymenovaných okresoch provincie, z ktorých\nsa ani v jednom prípade nejedná o okres, v teritóriu ktorého sa nachádza dedina B., kam sa najbližšia\nrodina navrhovateľa v poslednom čase presídlila z Kábulu. S poukazom na aj odporcom prezentovaný\nvývoj bezpečnostnej situácie, ako aj s poukazom na zmienenú cielenosť útokov opozičných skupín\nmožno konštatovať, že bezpečnostná situácia v provinciách Kábul a Kapisa umožňuje prípadný návrat\nnavrhovateľa. Odhliadnuc od uvedeného súd poznamenáva, že zo štatistických údajov založených v\nspise vyplýva, že aj celý rad ďalších provincií Afganistanu vykazuje nízku, alebo veľmi nízku úroveň\nnebezpečnosti (napr. Panjshir, Bamyan, Samangan, Nuristran, Badakhshan, Jawzjan, Zabul, Nimroz,\nKunduz, Baghlan, Panjshir, Daykundi), ktoré sú bezpečnostnou situáciou spôsobilé pre bezpečný návrat\nnavrhovateľa.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal konštatovanie súdu prvého stupňa\nv napadnutom rozhodnutí, že skutočnosť, že v prvom štvrťroku 2013 v porovnaní s prvým štvrťrokom\n2012 sa počet útokov v provincii Kábul zvýšil o 10%, keď v prvom štvrťroku 2012 sa uskutočnili 2\nútoky a v prvom štvrťroku 2013 ich bolo 12, je len zrejmou chybou v písaní, ktorá však nespôsobuje\nnezrozumiteľnosť rozhodnutia, pretože podľa názoru súdu prvého stupňa je zjavné, že namiesto údaju\n„ o 10%“ malo byť v rozhodnutí správne uvedené „o 10“. S týmto nemožno súhlasiť. V rozhodnutí\nodporcu sa na strane č. 3 sa uvádza: „...zvýšil počet útokov o 10%, pričom toto percento útokov\npredstavuje štatistické porovnanie prvého štvrťroka 2012 (2 útoky) a 2013 (l2 útokov). Môže to viesť k\nzdaniu, že bezpečnostná situácia v provincií Kábul sa rapídne zhoršila, čo však nezodpovedá objektívnej\nrealite, pretože 10 % predstavuje zvýšenie počtu útokov iba o 10 incidentov“. Z vyššie citovaného textu\njednoznačne vyplýva, že odporca založil svoje rozhodnutie percentuálnym zhodnotením zvýšenia počtu\nútokov v porovnávanom období. Nemôže ísť o zjavnú chybu v písaní, pretože aj keby sa dosadilo na\nmiesto údaja „o 10%“ údaj „o 10“, odporca v nasledujúcom texte znovu operuje s údajom 10% v súvislosti\ns objektívnou realitou, keď uvádza, že 10% predstavuje zvýšenie počtu útokov iba o 10 incidentov“.\nSúd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, ak uviedol, že rozhodnutie odporcu je v tomto smere\nzrozumiteľné, pretože nárast útokov z dvoch na 12 predstavuje percentuálny nárast o 500 %. Súd\nprvého stupňa v napadnutom rozhodnutí tiež nezobral do úvahy skutočnosť, že odporca pri posudzovaní\nbezpečnostnej situácie v Afganistane vychádzal zo skutočnosti, že zvýšenie útokov z počtu 2 na 12 je\nzvýšenie „len“ o 10% a nie o 500%, a aj v dôsledku týchto nesprávnych úvah vydal rozhodnutie č. ČAS:\nMU- 363-20/ PO-Ž-2013 zo dňa 15. novembra 2013.\nPočet útokov v roku 2012 a 2013 sa zvýšil, je preto otázne, ako mohol súd prvého stupňa rozhodnutie\nodporcu o tom, že sa bezpečnostná situácia v Afganistane zlepšila, považovať za správne.\n\nSúd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ďalej uvádza, že hodnotenie navrhovateľa o tom, že je\nrozporné tvrdenie odporcu o počte útokov v provincii Kábul, keď odporca uviedol, že ich bolo 11 - 20,\npričom v predchádzajúcom texte odôvodnenia odporcu uviedol, že ich bolo 12, je zjavne nesprávne.\nSúd prvého stupňa tento svoj záver nijako neodôvodnil. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil\nvec, ak dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15. novembra\n2013 je zrozumiteľné.\nPokiaľ ide o o námietku zlepšenej bezpečnostnej situácie v Afganistane, nie je zrejmé, keď počet útokov\nnarástol o 500% v období rokov 2012 a 2013, ako mohlo dôjsť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie? Z\nrozhodnutia odporcu tiež vyplýva, že v provincii Kapisa bolo v roku 2011 124 útokov a v roku 2012 až\n183 útokov. Odporca v rozhodnutí uviedol, že ide o kolísanie počtu útokov. Nie je zrejmé, ako mohol súd\nprvého stupňa dospieť k záveru, že rozhodnutie odporcu je správne, keď je zjavné, že počet útokov v roku\n2011 a v roku 2012 narástol. Ak by aj počet útokov kolísal, tak ako uviedol odporca vo svojom rozhodnutí,\nnie je zrejmé, ako mohol súd prvého stupňa vyhodnotiť rozhodnutie odporcu o tom, že bezpečnostná\nsituácia v Afganistane sa zlepšila ako správne, keď z rozhodnutia odporcu vyplýva, že počet útokov\nje kolísavý.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že bezpečnostná situácia v Afganistane nemôže byť stabilizovaná, keď\nsám odporca v rozhodnutí uvádza, že počet útokov v provincii Kábul (v posudzovanom období) narástol\na v provincii Kapisa kolíše. Taktiež nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhodnotil námietku\nnavrhovateľa, že rozhodnutie odporcu je nezrozumiteľné ako nedôvodnú, keď odporca v napadnutom\nrozhodnutí uvádza, že došlo k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie v niektorých provinciách\nAfganistanu, keď z vyššie uvedeného vyplýva, že sám odporca označil počet útokov v provincii Kapisa\nza kolísavý a zo skutočností ním uvedených v rozhodnutí vyplýva, že počet útokov v provincii Kábul v\nporovnávanom období narástol.\nSúd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou navrhovateľa, že odporca\nv napadnutom rozhodnutí konštatuje iba toľko, že k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Afganistane\nnedošlo. Zlepšenie situácie nikde neuvádza. Nie je zrejmé, prečo v porovnaní s predchádzajúcim\nrozhodnutím odporcu (ČAS: MU-456-17/PO-Ž-2012) bolo v rozhodnutí odporcu ČAS: MU-363-20/POŽ-2013 zo dňa 15. novembra 2013 konštatované, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na predĺženie\ndoplnkovej ochrany.\nPrvostupňový súd sa nijako nezaoberal námietkou navrhovateľa ohľadne skutočnosti, že\npredchádzajúce rozhodnutie odporcu o predĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľa bolo vydané\ndňa 3. októbra 2012. V spise odporcu sa nachádza dokument „Vypracované odpovede“ MUODZS-2012/000122-54 zo dňa 11. júla 2012, teda z obdobia, ktoré predchádzalo vydaniu\npredchádzajúceho rozhodnutia odporcu. Bezpečnostná situácia v Afganistane popísaná v tomto\ndokumente je totožná s bezpečnostnou situáciou, ktorá je v Afganistane teraz, resp. v žiadnom prípade\nnemožno konštatovať jej zlepšenie.\nV napadnutom rozhodnutí sa súd prvého stupňa taktiež nijakým spôsobom nezaoberal námietkou, že\nna splnenie zákonom stanovených podmienok je postačujúce, že by navrhovateľ pravdepodobne mohol\nbyť vystavený hrozbe vážneho bezprávia a nie to, že je konkrétnym cieľom ozbrojencov. Prvostupňový\nsúd sa taktiež nezaoberal námietkou ohľadom odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s informáciami\nUNHCR, konkrétne tým, že v rozhodnutí odporcu nebolo uvedené, z akých krajín sa Afganci vracajú\ndo Afganistanu.\nPokiaľ ide o zdroje informácií, z ktorých čerpal odporca navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa\nnesprávne právne posúdil vec, ak konštatoval, že tieto informácie spĺňajú podmienky stanovené v čl. 4\nods. 3 smernice Rady č. 2004/83/ES a čl. 8 ods. 2 písm. b) a taktiež kritériá vyplývajúce z rozhodnutí\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Salah Sheek) a Veľkej komory Európskeho súdu pre\nľudské práva (rozhodnutie NA proti Spojenému kráľovstvu). Vzhľadom na to, že rozhodnutie odporcu\nbolo vydané dňa 15. novembra 2013, nemožno dokumenty obsiahnuté v spise považovať za aktuálne.\nSúd prvého stupňa odôvodňuje svoje rozhodnutie ohľadom námietok navrhovateľa týkajúcich sa zdroja\ninformácií, z ktorých odporca čerpal tým, že z jednotlivých informácií založených v spise vyplýva že\nzdrojmi informácií boli napr. USAID (americká agentúra pre medzinárodný rozvoj), Ministerstvo vnútra\nAfganistanu, IOM Rakúsko, IOM Afganistan, MZV USA, MZV Austrálie, OSN, UNHCR, EASO (Európsky\n\npodporný azylový úrad), ANSO (Agentúra pre bezpečnosť v Afganistane), ale aj tlačové agentúry, médiá,\nresp. iné oficiálne zdroje.\nŽalobca je toho názoru, že skutočnosť, že určitý dokument je súčasťou spisového materiálu automaticky\nneznamená, že bol aj podkladom pre rozhodnutie vydané vo veci samej. Podkladom, resp. zdrojom\ninformácie pre vydanie určitého rozhodnutia sa môže stať len vtedy, keď jeho obsah správny orgán\npodrobí analýze a z tejto analýzy vyvodí závery, ktoré uvedie do rozhodnutia spolu s odkazom, že\nvychádzal práve z tohto dokumentu. V závere svojho rozhodnutia odporca uvádza, že za účelom\nposúdenia žiadosti menovaného o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR boli využité informácie\nmigračného úradu (čísla rozhodnutí) a z internetových stránok (názvy internetových stránok). V texte\nrozhodnutia odporca ďalej odkazuje na IOM (vo všeobecnosti, bez bližšej konkretizácie) a MZV Austrálie.\nKonkrétny odkaz na to, ktoré informácie boli zistené zo zdroja informácií USAID, ANSO, EASO a iné\nsúdom prvého stupňa uvedené zdroje informácií sa v texte nenachádza, preto nie je zrejmé, ako súd\nprvého stupňa dospel k záveru, že tie ktoré informácie uvedené v rozhodnutí odporcu pochádzali práve\nzo zdrojov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. O tom, že zdroje informácií\n(keď ani nie je jasné, ktoré informácie pochádzali z ktorého zdroja) splnili podmienky stanovené vyššie\nuvedenými smernicami nemožno hovoriť.\nPodľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne aj z toho dôvodu, že súd\nprekročil svoju kompetenciu a doplnil odôvodnenie rozhodnutia odporcu; v treťom odseku na strane č.\n6 rozhodnutia uvádza zdroje informácií a taktiež informácie z týchto zdrojov o bezpečnostnej situácií v\nAfganistane, ktoré sa v rozhodnutí odporcu nenachádzajú. Tiež sa tam nenachádza informácia o tom,\nže v roku 2010 bolo v provincii Kábul zaznamenaných 151 incidentov, ani informácia o počte útokov v\nprovincií Kapisa v roku 2010, ktorú súd prvého stupňa uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nna strane č. 6.\nZ týchto dôvodov navrhovateľ považuje rozhodnutie odporcu za natoľko nezrozumiteľné a\nnepreskúmateľné, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku toto rozhodnutie znovu presvedčivejšie\na zrozumiteľnejšie odôvodňuje. Napadnuté rozhodnutie má preto inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nNa záver si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v prípade úspechu vo výške\n184.65 € podľa pripojeného vyčíslenia.\nNavrhovateľ z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn.: 9 Saz/74/2013 zo dňa 19. marca 2014 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-363-20/POŽ-2013 zo dňa 15. novembra 2013 <. zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a uloží mu povinnosť zaplatiť\nnavrhovateľovi náhradu trov konania.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ako to potvrdil svojim rozsudkom č. k. 9Saz/74/2013-25 zo\ndňa 19. marca 2014 aj Krajský súd v Bratislave, postupoval pri rozhodovaní o navrhovateľovej žiadosti o\npredĺženie doplnkovej ochrany vecne správne, pričom vychádzal z jeho výpovede zo dňa 9. septembra\n2013 a z objektívne zistených skutočností a všeobecne dostupných informácií o Afganistane, ktoré boli\nzaložené do spisu ČAS: MU-363/PO-Ž-2013. Rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-340-20/POŽ-2009 zo dňa 24.09.2009 nebol navrhovateľovi udelený azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a zároveň\nmu bola podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na území SR na dobu\njedného roka (do 07.10.2010), nakoľko uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2009.\nMigračný úrad navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany rozhodnutím ČAS: MU-405-17/\nPO-Ž-2010 zo dňa 6. októbra 2010 podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle vyhovel a predĺžil mu\nposkytnutie doplnkovej ochrany na jeden rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j.\ndo 11. októbra 2011. Rozhodnutím ČAS: MU-296-17/PO-Ž-2011 zo dňa 6. októbra 2011 podľa § 13a\na § 20 ods. 3 zákona o azyle odporca znovu vyhovel žiadosti navrhovateľa o predĺženie doplnkovej\nochrany a predĺžil mu poskytnutie doplnkovej ochrany o jeden rok (do 10. októbra 2012). Rozhodnutím\nodporcu ČAS: MU-456-17/PO-Ž-2012 zo dňa 3. októbra 2012 podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o\nazyle správny orgán vyhovel opäť navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany a znovu mu\npredĺžil poskytnutie doplnkovej ochrany o jeden rok (do 4. októbra 2013).\n\nNakoľko navrhovateľ dňa 17. júla 2013 podal v zákonom stanovenej lehote opäť žiadosť o predĺženie\ndoplnkovej ochrany, bol s ním dňa 9. septembra 2013 vykonaný pohovor na účely jej zdôvodnenia, na\nktorom poverenému pracovníkovi migračného úradu uviedol, že v jeho prípade sa nič nezmenilo a všetky\núdaje a informácie, ktoré už uviedol v predchádzajúcich azylových konaniach sú pravdivé. Na otázku,\nči chce nejaké údaje alebo informácie migračnému úradu doplniť, uviedol, že nie. Taktiež uviedol, že\nod poskytnutia doplnkovej ochrany pracuje v reštaurácii s názvom „Tulipán“ na Obchodnej ul. č. 37 v\nBratislave, a to od júna 2012. O predĺženie doplnkovej ochrany žiada kvôli tomu, že v krajine jeho pôvodu\nje veľmi zlá bezpečnostná situácia, dokonca ešte horšia, ako bola počas jeho pobytu v tejto krajine, a\npreto sa nemôže vrátiť domov. Na otázku, ako sa má jeho manželka, ktorá zostala v Afganistane a či sú\nspolu v kontakte, odpovedal, že raz, resp. dvakrát do mesiaca sú prostredníctvom počítača v kontakte,\npričom uviedol, že sa jeho manželka má dobre. Taktiež uviedol, že situácia je v Afganistane čím ďalej\nhoršia, avšak keď tieto slová mal konkretizovať odpovedal, že nevie uviesť prečo. Spomenul aj to, že sa\njeho manželka odsťahovala aj s deťmi k svojej matke do dediny B., provincia Kapisa. Ďalej uviedol, že B.\nje vzdialený asi 5 kilometrov od mesta Mahmud Raki. Na otázku, prečo jeho manželka odišla z Kábulu\nuviedol, že dôvodom bola tá skutočnosť, že nestíhala platiť nájomné za byt, v ktorom žila, nakoľko ceny\nnájmov sa zvýšili, preto odišla k svojej matke. Na ďalšiu otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu, uviedol, že má strach o svoj život z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie. Na\nzáver poznamenal, že všetkým otázkam dobre rozumel a pravdivo uviedol všetky údaje týkajúce sa jeho\nosoby, pričom nechce nič dodať.\nZmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnutie subsidiárnej ochrany a možnosti legálneho pobytu\nv SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, avšak by u nich bolo\nneúnosné, neprimerané, alebo inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie zo SR z dôvodov taxatívne\nuvedených v zákone o azyle. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám\npo prípadnom návrate žiadateľa o udelenie azylu do krajiny pôvodu, t. j. k čiastočne iným skutočnostiam\nnastávajúcim v odlišnom čase, ako v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o doplnkovej\nochrane určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, a tiež dostupné informácie týkajúce sa bezpečnostnej\nsituácie v navrhovateľovej krajine pôvodu. Bezpečnostnú situáciu v Kábule a v provincii Kapisa, kde mal\nmenovaný pred odchodom z krajiny pôvodu trvalý pobyt, možno považovať za jeden z bezpečnejších\nregiónov v Afganistane, čo potvrdzujú dostupné informácie, ktoré odporca založil do spisu ČAS: MU-363/\nPO-Ž-2013. O stabilizácii bezpečnostnej situácie v tejto oblasti svedčí aj tá skutočnosť, že zodpovednosť\nza bezpečnosť v provincii Kábul, resp. Kapisa prešla priamo na národné bezpečnostné sily Afganistanu,\npričom medzinárodné bezpečnostné sily vyslané do tejto oblasti im stále poskytujú dostatočnú podporu.\nNa základe všeobecne dostupných informácií k hlavným cieľom, na ktoré je Taliban zameraný, patria\npredstavitelia štátnej moci, príslušníci ozbrojených a bezpečnostných zložiek, politickí predstavitelia,\ncudzí štátni príslušníci (s cieľom získať za nich vysoké výkupné), ako aj pracovníci humanitárnych\norganizácií.\nĎalej uviedol, že odvolacie námietky navrhovateľ nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi\nvzťahujúcimi sa na predmetnú žiadosť a neuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli\nby opodstatnené na zrušenie tohto rozsudku a tým aj rozhodnutia migračného úradu o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany. Odporca ich považuje za účelové a právne irelevantné. O žiadosti navrhovateľa\nrozhodol po analýze a vyhodnotení všetkých skutočností súvisiacich s predĺžením doplnkovej ochrany\nz toho hľadiska, či by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu čelil reálnej hrozbe vážneho bezprávia,\npričom do spisu založil všetky dostupné správy o krajine jeho pôvodu so zameraním na provincie\nKábul a Kapisa, ktoré pochádzali z rôznych zdrojov a boli zabezpečené odborom dokumentaristiky a\nzahraničných stykov migračného úradu, čo v samotnom rozsudku č. k. 9Saz/74/2013-25 potvrdil aj\nKrajský súd v Bratislave. Odporca z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\n\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. júla 2014 (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle (ďalej aj ZA), ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím\n1. Uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. Mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. Vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 20 ods. 3, veta prvá zákona o azyle sa doplnková ochrana podľa § 13a a 13b poskytuje na\ndobu jedného roka a po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži\nvždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky, ktoré sú uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na\njej neposkytnutie.\nV prerokúvanom prípade sú so zreteľom na uvedené ustanovenia dôvodné všetky odvolacie námietky\nnavrhovateľa. Počty útokov, ktoré porovnával odporca v napadnutom a preskúmavanom rozhodnutí o\nnepredĺžení doplnkovej ochrany sú natoľko rozporné, a tým i mätúce, že nie je v konečnom dôsledku\nzrejmé, či na prelome rokov 2012 a 2013, ktoré sú v ňom porovnávané, došlo k nárastu alebo poklesu\nútokov a akým spôsobom (výrazným, nepatrným, pozvoľným). Správy, ktoré sú založené v spise nie\nsú dostatočne aktuálne pre posúdenie konkrétnej veci, ale čo je dôležitejšie, nie sú podkladom pre\nrozhodnutie tak, aby bolo presvedčivé. Ak je nejaká správa alebo dokument podkladom rozhodnutia,\nmusí byť priamo v rozhodnutí o tom odkaz alebo aspoň zmienka, aby bolo možné takéto konštatovanie\npodrobiť preskúmaniu, či už zo strany navrhovateľa alebo súdu.\nOdporca sa z uvedených dôvodov nadväzne na svoje zistenia ani dostatočne nezaoberal možnosťou\nhrozby vážneho bezprávia, mučenia, či hrozby uloženia trestu smrti navrhovateľovi po jeho návrate do\nkrajiny pôvodu. Odporca mal nielen zhodnotiť novú situáciu v Afganistane, ale najmä so zreteľom na\nosobné pomery navrhovateľa a jeho rodiny v krajine pôvodu posúdiť podmienky možného bezpečného\nnávratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, rešpektujúc splnenie podmienok uvedených v § 20 ods. 3 ZA.\nOdporca podľa názoru odvolacieho súdu náležite nevyhodnotil individuálnu situáciu navrhovateľa pri\njeho prípadnom návrate a dôsledne nezistil či mu pri návrate alebo po ňom nehrozí vážne bezprávie\nuvedené v § 2 písm. f) ZA.\nPochybenia odporcu v tomto smere nemohol nahradiť ani postup súdu konajúceho nad rámec jeho\noprávnení, keď vykladal dôvody napadnutého rozhodnutia bez opory v samotnom rozhodnutí, či dopĺňal\ntoto rozhodnutie.\nVzhľadom na uvedené preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja\nods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s.\np. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 a 5 O. s. p a § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho\nsúdneho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 802,81 Eur, ktorá pozostáva z:\n1. trov prvostupňového konania vo výške 632,36 Eur:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby:\n- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 10.12.2013\n(§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) - 130,16 €,\n- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - opravný prostriedok zo dňa 12.12.2013 (§13a ods.\n1 písm. c) vyhlášky) - 130,16 €,\n- účasť na konaní pred súdom dňa 13.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) -\n\n134,- €,\n\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,81 € (rok 2013) a 1 x 8,04 € (rok 2014) = 23,66 €,\n· z cestovného (§ 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných\nnáhradách, v znení neskorších predpisov) - cesta na pojednávanie dňa 13.03.2014 Žilina - Bratislava\na späť - 396 km pri spotrebe 6,8 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,356 €/l (cena zistená Štatistickým\núradom Slovenskej republiky, keďže navrhovateľ nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe) a\nnáhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km - spolu 108,99 €,\n· z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 105,39 €.\n2. trov odvolacieho konania vo výške 170,45 Eur:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby:\n- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odvolanie zo dňa 08.05.2014 (§13a ods. 1 písm.\nc) vyhlášky) - 134,- €,\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,04 €,\n· z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 28,41 €.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 802,81 Eur\nk rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/74/2013", "guid": "9740d62a-fd89-4b43-b2e5-a087a9f9fdb5:ab611227-7227-4812-b1f3-066dea5bdc10", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}