{"guid": "8428a9a1-e8f2-4100-8669-309b03aeab85:03ac74b6-b6fc-45ed-8c3c-10c535e6678c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1", "spisova_znacka": "4Sžo/30/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/30/2014 z 4. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. júna 2014, sp. zn. 4Sžo/30/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1", "identifikacne_cislo": "1013202059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2014-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03ac74b6-b6fc-45ed-8c3c-10c535e6678c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/30/2014\n1013202059\n04. 06. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013202059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nE. súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa X. T.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom S., t. č. A., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín,\nHviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. značka 1N 7990/2013,\nČ. RZ: 50587/2013 zo dňa 29.10.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 12Sp/11/2013-16 zo dňa 14. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/11/2013-16 zo dňa\n14. januára 2014 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 12Sp/11/2013-16 zo dňa 14. januára\n2014 potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie odporcu\nnapadnuté opravným prostriedkom, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a uložil mu povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok v sume 35,- €.\nNapadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa\n§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no poskytovaní právnej pomoci“) vo veci zastupovania navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) o sťažnosti pre porušenie ústavných práv v konaniach pri\nuložení disciplinárneho trestu rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava (ďalej aj „ústav\nna výkon trestu“) č. 593051/1-2013 z 10. mája 2013 o uložení disciplinárneho trestu a č. 593051/1-2013\nzo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo\nveci navrhovateľa, v ktorej žiadal o priznanie nároku na právnu pomoc, mal za to, že nie je vylúčená\nzrejmá bezúspešnosť sporu, pretože v danom prípade nie je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (§ 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďže navrhovateľ pred\n\ntým, ako podal na ústavný súd svoju sťažnosť o porušení svojho základného práva, nevyužil možnosť\npreskúmania rozhodnutí o svojom disciplinárnom treste/disciplinárnom previnení všeobecným súdom v\nrámci piatej časti OSP (správne súdnictvo), pričom zákon využiť možnosť súdneho prieskumu týchto\nrozhodnutí správneho orgánu nevylučuje. Neboli teda naplnené kumulatívne požiadavky pre priznanie\nnároku podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nO povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol krajský súd podľa § 2 ods. 4 v spojení s § 4 ods.\n1, 2 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“),\nvychádzajúc z toho, že sa na navrhovateľa nevzťahuje ani osobné, ani vecné oslobodenie od jeho\nplatenia. Preto navrhovateľovi uložil podľa položky 10 písm. e) sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy\nzákona o súdnych poplatkoch, poplatkovú povinnosť vo výške 35,- €.\nVýrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.\n2 OSP neúspechom navrhovateľa v konaní.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP,\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP). Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a zároveň\npožiadal aj o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nPodľa navrhovateľa odporca prekročil jeho zákonné možnosti posúdenia zrejmej bezúspešnosť sporu\npodľa § 8 zákona o ústavnom súde a zároveň poukázal na možnosť podľa § 53 ods. 2 citovaného\nzákona, kedy len ústavný súd má právo neodmietnuť ústavnú sťažnosť podanú bez splnenia podmienok\nvyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak sťažovateľ preukáže, že pred\npodaním ústavnej sťažnosti nesplnil podmienku využitia opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov právnej ochrany z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nNavrhovateľ nesúhlasí s názorom, že rozhodnutia napadnuté ústavnou sťažnosťou sú preskúmateľné\nv správnom súdnictve, pretože neboli vydané podľa správneho poriadku a navyše, ak by aj boli, už\nuplynula zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie žaloby na súde.\nNavrhovateľ zároveň v odvolaní napadol aj výrok o určení mu poplatkovej povinnosti vo výške 35,- Eur\na to z dôvodu, že sa nachádza v hmotnej núdzi a preto je oslobodený od platenia súdnych poplatkov.\nNapadnuté rozhodnutie sa týka priznania právnej pomoci a preto je podľa navrhovateľa absurdné, aby\nmu v tomto konaní vznikli finančné povinnosti a určitým spôsobom by išlo o porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy\nSR. Preto navrhovateľ žiada odvolací súd, aby zrušil uloženú mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok 35,€ a zároveň, aby rozhodol o jeho oslobodení od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.\nIII.\nOdporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nPodľa názoru odporcu je otázka posudzovania právomoci súdu taktiež otázkou, s ktorou sa centrum\nprávnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti musí zaoberať. Ak nie je daná právomoc súdu\nna to, aby vo veci konal a rozhodol, nemožno potom hovoriť o žiadnom potenciálnom úspechu osoby\nv konaní pred súdom a z tohto hľadiska nie je ani možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca\nje preto povinný pri preskúmavaní zrejmej bezúspešnosti posudzovať aj právomoc súdu. Vzhľadom na\nustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je právomoc ústavného súdu podmienená využitím\nopravných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\n\nposkytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. V navrhovateľovom\nprípade však nedošlo k využitiu opravných prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje.\nTýmto opravný prostriedkom bola možnosť navrhovateľa podať návrh na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia o disciplinárnom treste podľa piatej časti OSP.\nVo vzťahu k navrhovateľovmu poukazu na možný postup ústavného súdu podľa ustanovenia § 53 ods.\n2 zákona o ústavnom súde, odporca uviedol, že navrhovateľ v čase konania o žiadosti o poskytovanie\nprávnej pomoci nepredložil rozhodnutie alebo vyjadrenie ústavného súdu, ktorým by preukazoval postup\npodľa § 53 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ by navrhovateľ uvedené vyjadrenie ústavného súdu\npredložil, odporca by mal za to, že došlo k splneniu podmienky týkajúcej sa založenia právomoci\nústavného súdu. Odporca posudzuje žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na základe skutočností, ktoré\nexistujú v čase rozhodovania o žiadosti. S prihliadnutím na uvedené mal odporca zákonnú povinnosť\nskúmať, či sú splnené napr. aj základné podmienky konania pred ústavným súdom. Jednou z podmienok\nbolo aj skúmať, či bola založená právomoc ústavného súdu na prejednanie veci. Zároveň odporca\npoukázal na právne závery uvedené v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. US 732/2013 zo dňa\n11.12.2013, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti navrhovateľa.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l\nods. 1 OSP).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nÚstavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný\n\nsúd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej\nlen „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili\njej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila\npodmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o\npriznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa nesporne\nvyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) pre porušenie základných práv alebo\nslobôd v konaniach pri uložení disciplinárneho trestu rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody Ilava (ďalej len „ústav na výkon trestu“) č. 593051/1-2013 zo dňa 10. mája 2013 o uložení\ndisciplinárneho trestu a č. 593051/1-2013 zo dňa 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu\no uložení disciplinárneho trestu.\nPo zistení, že navrhovateľ spĺňa predpoklad priznania nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 písm. a)\nzákona o poskytovaní právnej pomoci, pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné\npožiadavky, t. j., že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, že túto nemožno vylúčiť), a\nže hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na\nčo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nPri posúdení splnenia podmienky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, t. j. v tomto prípade, že\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa\nosobitných predpisov, mohol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) podľa § 53 ods.\n2 zákona o ústavnom súde prihliadnuť i na dôvody hodné osobitného zreteľa a odpustiť nesplnenie\n\nuvedenej zákonnej podmienky pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Avšak v predmetnej\nveci tak ústavný súd neurobil.\nUvedená skutočnosť vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 732/2013\nzo dňa 11.12.2013, ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu neprípustnosti predmetnú sťažnosť\nnavrhovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd rozhodnutiami Ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody Ilava č. 593051/1-2013 z 10. mája 2013 o uložení disciplinárneho trestu\na zo 17. mája 2013 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu. V tejto\nveci Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre\nnevyčerpanie dostupného a účinného právneho prostriedku ochrany základných práv a slobôd, a preto ju\nodmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa názoru ústavného súdu\nsťažovateľ mal a má možnosť domáhať sa ochrany všetkých ním označených práv tak, ako to namietal v\nsťažnosti podanej ústavnému súdu, prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho\ndozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu, ktorá je oprávnená a zároveň povinná v\nprípade zistenia porušenia právnych predpisov ústavom na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa\nzabezpečiť nápravu nezákonného stavu. Ústavný súd vo vyššie uvedenej veci zároveň poznamenal, že\n„.... všeobecné súdy rozhodnutia funkcionárov ústavov na výkon trestu odňatia o uložení disciplinárneho\ntrestu odsúdenému vo výkone trestu môžu preskúmať taktiež v rámci správneho súdnictva na základe\npodanej správnej žaloby podľa relevantných procesnoprávnych ustanovení (pozri napr. rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/40/2012 zo dňa 16. januára 2013). V takom prípade by ochranu\nsťažovateľovým základným právam bol oprávnený a povinný poskytnúť práve všeobecný súd.“\nVzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nzo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva\nnavrhovateľa na poskytnutie mu právnej pomoci bez finančnej účasti odporca pri posudzovaní zrejmej\nbezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok kladených zákonom na konanie o ústavnej\nsťažnosti navrhovateľa pred ústavným súdom. Správnosť rozhodnutia odporcu nepriamo potvrdzuje aj\nvyššie uvedené rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorá už bola\nodmietnutá z tých istých dôvodov, ktoré v napadnutom rozhodnutí predpokladal odporca.\nKrajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto je namieste skonštatovať vecnú\na právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu.\nPreto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP a podľa § 219 ods. 1 OSP).\nO poplatkovej povinnosti navrhovateľa v odvolacom konaní rozhodne krajský súd a to následne potom,\nako rozhodne o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 138 OSP).\nV odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.\nPoplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní\nnebol úspešný (§2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov). Vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach\npoplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje,\nak o poplatku nerozhodol odvolací súd (§ 12 ods. 1 citovaného zákona).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi ich náhradu\npre neúspech v konaní nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}