{"guid": "38a02663-0e4a-4fcf-a8c7-c5812745f408:efec15aa-f151-4872-8f11-3f433f38b6ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1", "spisova_znacka": "10Sža/8/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/8/2014 z 30. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 10Sža/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1", "identifikacne_cislo": "1013202046", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20a.odsek-3", "nazov": "§ 20a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efec15aa-f151-4872-8f11-3f433f38b6ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/8/2014\n1013202046\n30. 04. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013202046.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G. I. I., narodeného XX. G. XXXX,\nštátneho príslušníka Alžírska, v krajine pôvodu naposledy bytom X., na Slovensku naposledy s pobytom\nv Pobytovom tábore Rohovce, aktuálne na neznámom mieste v Rakúskej republike, zastúpeného\nMartinom Škamlom, advokátom, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-1/DS-Ž-2013 zo dňa 16. júla 2013, o odvolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/72/2013-19 zo dňa 27. januára\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/72/2013-19 zo dňa\n27. januára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu\nProti rozhodnutiu odporcu č. k. ČAS: MU-1/DS-Ž-2013 zo dňa 16. júla 2013, ktorým podľa § 11 ods. 1\npísm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení\n(ďalej len „ZA“) navrhovateľovu žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky zamietol ako neprípustnú\na súčasne vyslovil, že na jej posúdenie je príslušná Rakúska republika, podal navrhovateľ v zákonnej\nlehote opravný prostriedok zo dňa 20. novembra 2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom\nrozsahu.\nKrajský súd napadnutým uznesením odmietol opravný prostriedok navrhovateľa ako oneskorene\npodaný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu\nzistil, že navrhovateľ bol umiestnený po vykonaní úvodných úkonov v azylovom zariadení odporcu - v\nPobytovom tábore Rohovce (ďalej len „PT Rohovce“). Dňa 14. januára 2013 bol zákonným spôsobom\npoučený o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl. Na základe jeho žiadosti mu odporca\n18. apríla 2013 udelil povolenie na pobyt mimo PT Rohovce na obdobie od 18. apríla 2013 do 17. mája\n2013 na adrese P.. Dňa 16. mája 2013 navrhovateľ osobne požiadal odporcu v jeho sídle o predĺženie\ndlhodobej priepustky (udelenej na obdobie 18. apríla - 17. mája 2013). Nakoľko sa navrhovateľ chcel\npred vydaním rozhodnutia oboznámiť so spisovým materiálom, jeho žiadosti o predĺženie dlhodobej\npriepustky nebolo vyhovené - žiadna iná priepustka mu už udelená nebola. Predvolaním z 22.mája 2013\nodporca predvolal na 29. mája 2013 navrhovateľa na oboznámenie sa s obsahom spisu. Dňa 20. mája\n2013 navrhovateľ bez oznámenia dôvodu, bez priepustky a bez udania adresy svojho pobytu opustil\n\nPT Rohovce. Túto skutočnosť oznámil Pobytový tábor Rohovce 27. mája 2013 so súčasným návrhom\nna vyradenie navrhovateľa z evidencie žiadateľov o azyl. Dňa 16. júla 2013 odporca vydal napadnuté\nrozhodnutie. Z dôvodu neznámeho pobytu navrhovateľa bolo rozhodnutie uložené postupom podľa §\n7 zákona o azyle v PT Rohovce a oznámenie o uložení tejto nedoručenej písomnosti bolo vyvesené\n23. júla 2013. Dňa 25. septembra 2013 doručil zástupca navrhovateľa faxom odporcovi všeobecné\nplnomocenstvo z 24. septembra 2013, udelené mu navrhovateľom pre všetky konania, začaté podľa\nzákona o azyle. Dňa 17. októbra 2013 doručil zástupca navrhovateľa odporcovi žiadosť o doručenie\nnapadnutého rozhodnutia spolu s plnomocenstvom z 26. septembra 2013. Napadnuté rozhodnutie\nprevzal 6. novembra 2013.\nZástupca navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku namietal spôsob doručovania napadnutého\nrozhodnutia navrhovateľovi. Dôvodil, že odporcovi bola adresa pobytu navrhovateľa známa a preto\nmu mal napadnuté rozhodnutie doručovať postupom podľa § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok), a iba ak by objektívne nebolo možné rozhodnutie navrhovateľovi doručiť do\nvlastných rúk, mal odporca postupovať v zmysle § 7 ZA.\nSúd s poukazom na zistený skutkový stav (teda za situácie, že navrhovateľ prostredníctvom svojho\nzástupcu podal voči napadnutému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok viac ako 3 mesiace po\nuplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty) sa súd prednostne zaoberal posúdením zákonnosti\nodporom vykonaného spôsobu doručenia napadnutého rozhodnutia a dospel k názoru, že odporca pri\ndoručovaní rozhodnutia navrhovateľa postupoval v súlade so zákonom. Súd predovšetkým poukazuje\nna povinnosť navrhovateľa zdržiavať sa v azylovom zariadení odporcu, o čom bol navrhovateľ riadnym\nspôsobom 14. januára 2013 aj poučený. Navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, že toto azylové\nzariadenie môže opustiť iba na základe priepustky. Túto možnosť aj využil, keď požiadal o udelenie\ndlhodobej priepustky, ktorá mu bola poskytnutá na obdobie od 18.04. do 17.05.2013. Nakoľko mu\nv období po 17. máji 2013 nebola udelená žiadna (krátkodobá či dlhodobá) priepustka, mal sa\nzdržiavať v určenom azylovom zariadení, teda v PT Rohovce. Dňa 20. mája 2013 však navrhovateľ PT\nRohovce opustil bez povolenia, bez dôvodu a bez oznámenia adresy svojho pobytu. Dňa 16. júla 2013\nvydal odporca napadnuté rozhodnutie. Nakoľko v čase vydania rozhodnutia odporcovi nebolo miesto\npobytu navrhovateľa známe, pričom navrhovateľ nebol nikým zastúpený, správne aplikoval pri doručení\nrozhodnutia postup podľa § 20a ods. 3, § 7 zákona o azyle.\nZástupca navrhovateľa namietal v podanom návrhu, že odporcovi bolo miesto pobytu známe a že s\npoukazom na § 52 ods. 1 správneho poriadku mal napadnuté rozhodnutie doručovať navrhovateľovi\npodľa § 24 správneho poriadku, a iba ak by mu miesto pobytu navrhovateľa nebolo známe, mal zvoliť\npostup podľa § 7 zákona o azyle. K tomu je potrebné uviesť, že takýto jeho právny názor nie je správny.\nZákon o azyle je špeciálnym zákonom, ktorého ustanovenia sa uplatňujú prednostne a iba v prípade,\nak niektoré otázky tento zákon neupravuje, dochádza k aplikácii ustanovení správneho poriadku. Pokiaľ\nvšak ide o doručovanie písomností, včítane rozhodnutí vo veci konania o udelenie azylu, tieto sa\nžiadateľovi (ktorý nemá v konaní zástupcu) o azyl doručujú výlučne spôsobom, upraveným zákonom\no azyle. Tento spôsob doručovania písomností vyplýva napr. z povinnosti odporcu zabezpečiť preklad\nrozhodnutia tlmočníkom (§ 18 zákona o azyle). Ako to vyplýva z ustanovení zákona o azyle, miesto\npobytu žiadateľa o azyl počas konania o žiadosti o udelenie azylu určuje výlučne odporca. Okrem iného\nje žiadateľ o azyl povinný zdržiavať sa v určenom azylovom zariadení (s výnimkami ustanovených\nzákonom o azyle), ako to vyplýva z § 22 ZA. Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou odporcu\nzisťovať pobyt žiadateľa o azyl, ktorý bezdôvodne a bez povolenia odišiel z jemu určeného azylového\nzariadenia. Ak teda navrhovateľ takýmto spôsobom opustil PT Rohovce, odporca pri doručovaní (v\ndanom prípade napadnutého rozhodnutia) správne aplikoval vyššie citované ustanovenia zákona o\nazyle. Z uvedených dôvodov je teda postup pri doručovaní rozhodnutia žiadateľovi o azyl, ktorý\nnemá zástupcu, podľa ustanovení správneho poriadku vylúčený. V prejednávanej veci navrhovateľ bez\npovolenia a navyše aj bez udania adresy svojho pobytu opustil PT Rohovce a preto odporca nemal\npovinnosť akýmkoľvek spôsobom zisťovať adresu jeho pobytu. Pokiaľ teda navrhovateľ svojím (zjavne\númyselným) konaním spôsobil aplikáciu doručenia napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 7 ZA,\nmusí dôsledky takého postupu (fikcie doručenia) znášať v celom ich rozsahu, resp. dôsledkoch.\nPreto ak v dôsledku správneho postupu pri doručovaní napadnutého lehota na podanie opravného\nprostriedku voči nemu uplynula dňom 17. augusta 2013, pričom opravný prostriedok voči nemu bol\npodaný až 19. novembra 2013, súd podaný návrh odmietol ako podaný oneskorene.\n\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol totožné dôvody, ako v návrhu a žiadal\nnapadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nOdporca z rovnakých dôvodov, aké uviedol vo vyjadrení k návrhu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie\nkrajského súdu.\nIII.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\nďalej len „OSP“), preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a\njednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP.\nV predmetnej veci krajský súd postupoval správne, keď preskúmaním podaného návrhu a pripojeného\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že návrh bol podaný oneskorene a doručovanie rozhodnutia\nodporcu bolo správne a v súlade so zákonom.\nOdvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP poukazuje na odôvodnenie krajského súdu\nuvedené v bode I. Navyše zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľ 20. mája 2013 bez povolenia a v rozpore\nso zákonom opustil pobytový tábor, kde bolo jeho povinnosťou počas konania o azyle sa zdržiavať,\nmusí znášať dôsledky toho, že sa pre jeho neprítomnosť v tomto zariadení nedozvedel o doručovaní a\ndoručení písomnosti, ktorá mu bola v tomto zariadení doručovaná v súlade so ZA.\nOneskorene podané odvolanie len z toho dôvodu, že azylant sa včas nedozvedel o doručení rozhodnutia\no žiadosti o azyl z dôvodu, že nerešpektoval príkaz daný mu orgánmi konajúcimi o jeho žiadosti o\nudelenie azylu zdržiavať sa v pobytovom tábore a nedovolene sa zdržiaval na inom mieste, nemožno\nposúdiť ako podané včas len preto, že žiadateľ o azyl v pobytovom tábore nechal odkaz, kde sa bude\nnachádzať, s kontaktnými údajmi.\nBolo povinnosťou žiadateľa o azyl, aby sa zdržiaval v pobytovom tábore a bol tak k dispozícii orgánom\nkonania o žiadosti o azyl. Ak túto povinnosť nerešpektoval, nemohol sa neskôr spravodlivo dožadovať\ndoručenia písomnosti na inú adresu, než na adresu pobytového tábora, pretože žiadny právny predpis\ntakú povinnosť zamestnancom pobytového tábora neukladá.\nKrajský súd správne citoval aj zákonné ustanovenia § 7, § 20a ods. 1, 3, § 21 ods. 2, § 22 ods. 2 § 52\nods. 1 ZA a § 250p OSP, ktoré odôvodňovali zákonný postup odporcu pri doručovaní a postup krajského\nsúdu pri odmietnutí návrhu. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 a 2 OSP potvrdil.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní\núspešný nebol a odporcovi náhrada trov konania nepatrí zo zákona.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}