{"guid": "107aa887-c5d2-4155-a25a-bb15c2912af2:bbd7fd59-c6c7-44fc-951d-66f67f182756", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1", "spisova_znacka": "1Sža/11/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/11/2014 z 10. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 1Sža/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1", "identifikacne_cislo": "1013201964", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbd7fd59-c6c7-44fc-951d-66f67f182756", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/11/2014\n1013201964\n10. 06. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: P. M. P. Z., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej republiky\n(ďalej len „Kongo\"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom X.-Z., mestská štvrť Z.,\naktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor J., zastúpeného: Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so\nsídlom Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný\núrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-263-25/PO-Ž-2013 zo\ndňa 26. septembra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n9Saz/71/2013-29 zo dňa 5. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/71/2013-29 zo dňa\n5. februára 2014, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-263-25/POŽ-2013 zo dňa 26. septembra 2013, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle\") navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a\nneposkytol mu doplnkovú ochranu.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q\nObčianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a\nods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na\npojednávaní, ktorého sa navrhovateľom zvolená zástupkyňa, súc riadne predvolaná, nezúčastnila. Bez\npredvolania sa na pojednávanie dostavil pán Mgr. Juraj Köllner, advokát, ktorý súdu predložil riadne\nplnomocenstvo, udelené mu navrhovateľom dňa 31. januára 2014. V konaní pred súdom bol teda\nnavrhovateľ zastúpený dvomi zástupcami -advokátmi. Po prejednaní veci krajský súd dospel k názoru,\nže napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.\n\nKrajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a\nrozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-263/\nPO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS: MU-312/PO-Ž-2012.\nZo spisu ČAS: MU-312/PO-Ž-2012 krajský súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 9.\njúna 2012 z dôvodu obavy o život tak v Kongu, ako aj na Ukrajine. Na polícii 9. Júna 2012 uviedol,\nže o azyl žiada kvôli otcovi a otcovej politickej príslušnosti. Pred odporcom uviedol, že miestom jeho\nposledného pobytu v Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že nebol nikdy trestne stíhaný a ani odsúdený, že\nnevyvíjal žiadne politické aktivity. Uviedol, že z Konga vycestoval v novembri 2009 výlučne za účelom\nštúdia v Maroku - v roku 2011 vycestoval následne z Maroka za účelom štúdia na Ukrajinu. Pretože\npo niekoľkých mesiacoch štúdia na Ukrajine už nemal finančné prostriedky na štúdium (toto financoval\njeho otec, ktorý však bol v súvislosti s výbuchom v Brazzaville zadržaný a obvinený, a preto ho prestal\nfinančne podporovať) a tiež bol dva razy na Ukrajine napadnutý, na falošné francúzske povolenie k\npobytu v júni 2012 pricestoval na Slovensko. Navrhovateľ uviedol, že v Kongu nemal žiadne problémy so\nžiadnou štátnou inštitúciou. Odporca vo veci tejto žiadosti o azyl rozhodol 8. augusta 2012 tak, že žiadosť\nzamietol ako zjavne neopodstatnenú. Voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, v\nktorom o.i. uviedol iba to, že z Konga vycestoval za účelom štúdia. Namietal, že počas jeho neprítomnosti\nv Kongu došlo v meste Brazzaville k veľkej explózii, z účasti na ktorej bol obvinený aj jeho otec - člen\npolitickej strany U.P.A.S. Napadnuté rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu z 21. novembra 2012\npotvrdené. Tento rozsudok bol následne potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 27. marca 2013.\nZo spisu ČAS: MU-263/PO-Ž-2013 krajský súd zistil, že navrhovateľ opakovane 29. mája 2013 požiadal\no azyl z dôvodu obavy o život kvôli jeho sexuálnej orientácii. Na polícii dňa 29. mája 2013, o.i. uviedol,\nže miestom jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto B., že v Kongu je hľadaný políciou, pretože na\nverejnom mieste slovne urazil manželku prezidenta. Počas vstupného pohovu u odporcu, o.i. uviedol,\nže miestom jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že vlastní svoj cestovný pas,\nvybavený bez problémov v júli 2009, že počas štúdia na Ukrajine žil v spoločnej domácnosti s priateľkou\nz Konga. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, či hnutia, že proti nemu nebolo nikdy\nvedené žiadne trestné stíhanie, a že nemal nikdy žiadne problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi\norgánmi. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol, že na Slovensku sa cíti bezpečne, a preto tu chce ostať.\nTiež uviedol, že je homosexuál, ktorú skutočnosť začal vnímať v roku 2007. Keď sa o jeho sexuálnej\norientácii dozvedeli jeho priatelia, začali sa mu posmievať. Iné problémy, viažuce sa k jeho sexualite\nnemal. V roku 2007 poskytoval sexuálne služby za peniaze priateľovi z Francúzska, neskôr sa medzi\nnimi vyvinul vzťah. Na otázku, či okrem posmievania sa mu jeho priateľmi za jeho sexualitu mal v\nKongu iné problémy navrhovateľ odpovedal, že iné problémy nemal. Na doplňujúcu otázku (položenú v\nsúvislosti s jeho výpoveďou na polícii) uviedol, že niekedy v auguste - septembri 2009 zomrel predseda\nparlamentu K. K.. Na jeho pohrebe sa zúčastnil aj prezident s manželkou. V dave ľudí, ktorý bol tiež\nprítomný na pohrebe, bol aj navrhovateľ. Tento dav slovne urážal prezidentovu manželku. Následne\nbolo cca 200 ľudí z davu zatknutých. Potom, ako navrhovateľ vycestoval z Konga do Maroka (november\n2009), sa mal od sestry dozvedieť, že dostal predvolanie na políciu - toto predvolanie navrhovateľ\nodporcovi predložil (na predvolaní je ako dátum jeho vydania uvedený 23. jún 2009). Ako to vyplynulo\nz odborného skúmania predmetného predvolania, toto bolo vyhodnotené ako falošné. Na otázku, prečo\no svojej sexuálnej orientácii a o udalostiach súvisiacich s pohrebom predsedu parlamentu nehovoril\npočas prvého azylového konania navrhovateľ uviedol, že nevedel, aké pomery na Slovensku sú a tiež\npreto, lebo nevedel, či by mu tieto informácie nepriťažili v azylovom konaní. Odporca vyhľadal a do spisu\nzaložil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané\nna okolnosti, uvádzané navrhovateľom v konaní pred odporcom, na všeobecnú bezpečnostnú situáciu.\nZ ich obsahu, o.i. vyplynulo, že predseda parlamentu K. K. zomrel v X. XX. P. XXXX. Počas jeho pohrebu\ndošlo k občianskym nepokojom, keď demonštranti poškodzovali súkromný a verejný majetok a nadávali\nprezidentovi, v ktorej súvislosti bolo 35 ľudí zadržaných až do 18. decembra 2008, kedy boli všetci\nprepustení. Obsahom založených informácií boli tiež informácie o legislatívnych opatreniach týkajúcich\nsa homosexuality, postoja verejnosti k nej.\nKrajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.\nNavrhovateľ na odôvodnenie svojej aktuálnej žiadosti o azyl uviedol svoju homosexualitu a obavu,\nsúvisiacu s udalosťami, ktoré nastali počas pohrebu predsedu parlamentu. Odporca s poukazom na tieto\n\nprezentované dôvody vyhľadal a do spisu založil správny o Kongu, pochádzajúce z rôznych zdrojov,\nobsahovo zamerané tak na postavenie homosexuálov, ich ev. postih, ich vnímanie spoločnosťou. Tiež\nna otázky udalostí, ktoré sa udiali počas pohrebu predsedu parlamentu, resp. ich následkov. Založené\nsprávy tiež zmapovali aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Tieto správy podľa\nnázoru súdu prezentovali dostatočným spôsobom postavenie homosexuálov v Kongu, podobne ako\ndostatočným spôsobom prezentovali udalosti týkajúce sa pohrebu predsedu parlamentu a ich následky.\nAk teda odporca zabezpečil dostatok informácií, viažucich sa k navrhovateľom prezentovaných dôvodov\njeho žiadosti o azyl, pričom odporca zákonným spôsobom vykonal aj dokazovanie vykonaním pohovoru\ns navrhovateľom, takto zistený stav veci bol postačujúcim na vydanie rozhodnutia.\nK námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu krajský súd uviedol, že ani táto námietka\nnie je dôvodná. Namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu súd nezistil. Odporca v\nrozhodnutí opísal, v priebehu konania zistený stav veci, jednotlivé skutkové zistenia vyhodnotil a vyvodil\nich právny záver. Pokiaľ odporca na základe takto zisteného stavu veci vyvodil právny záver, vyjadrený\nvo výroku rozhodnutia, ktorý je odlišný od právneho názoru navrhovateľa, túto skutočnosť nie je možné\nkvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.\nK bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, že\npreskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu aj z pohľadu, či odporca vo veci rozhodol v súlade so\nzákonom o azyle. Dospel k záveru, že rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom.\nAko to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca vydal negatívne rozhodnutie vo vzťahu k\nazylu z dôvodu, že osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nehodnovernú, ktorú správnu úvahu aj náležitým\nspôsobom odôvodnil. Krajský súd sa s týmto právnym názorom odporcu stotožnil a ďalej uviedol,\nže je nespochybniteľným, že navrhovateľ v priebehu prvého azylového konania (ČAS: MU-312/POŽ-2012) uvádzal ako jediný dôvod žiadosti o azyl nedostatok finančných prostriedkov na štúdium na\nUkrajine, pričom ako jediný dôvod svojho odchodu z Konga prezentoval štúdium v zahraničí (Maroko,\nUkrajina). Žiaden iný dôvod navrhovateľ neuviedol ani v odvolaní voči negatívnemu rozhodnutiu odporcu\nv tomto (prvom) konaní a ani v odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu. Teda v prvom azylovom\nkonaní pred odporcom, podobne ako v konaní pred tunajším súdom, či Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky navrhovateľ sa nikdy ani len nezmienil o svojej sexuálnej orientácii, či o svojej účasti na\npohrebe predsedu parlamentu a v tej súvislosti o akejkoľvek hrozbe. Ak teda navrhovateľ v aktuálnom\nazylovom konaní uvádzal práve tieto okolnosti ako okolnosti, pre ktoré žiada (opakovane) o azyl, takéto\nnavrhovateľovo správanie nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že tieto (nové) okolnosti sú účelovými,\nnezakladajúcimi sa na pravde. Už iba dôvodné vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej\nautomaticky spôsobuje vydanie negatívneho rozhodnutia, pretože, ak nedôveryhodná osoba prezentuje\npríbeh, ktorý naviac nepreukázala dôkazmi, nemožno uveriť tomu, že sa príbeh stal.\nNaviac k dôvodu, viažucemu sa k navrhovateľom prezentovanej homosexualite krajský súd poznamenal,\nže: 1/ (ako to bolo vyššie uvedené) navrhovateľ o tomto svojom „probléme\" nehovoril počas\npredchádzajúceho konania; 2/ navrhovateľ si de facto protirečil, pretože uviedol, že ako homosexuál\nžil na Ukrajine v spoločnej domácnosti so ženou; 3/ na svojej stránke facebook-u prezentoval svoje\nzasnúbenie a dokonca sobáš so ženou; 4/ sám navrhovateľ uviedol, že z dôvodu svojej odlišnej\nsexuálnej orientácie nemal v Kongu žiadne problémy, uviedol iba to, že sa mu jeho kamaráti posmievali;\n5/ svoju odlišnú sexualitu začal pociťovať až v 19. roku svojho veku (v roku 2007). Homosexuálny muž\nby zjavne nežil s inou ženou, neplánoval by zásnuby a svadbu so ženou a podľa názoru súdu nie je\npravdepodobné, že by svoju sexuálnu orientáciu, ktorá je vrodenou a nemennou, „začal pociťovať\" až v\n19. roku svojho veku. Nie je logickým ani vysvetlenie navrhovateľa, že sa pred slovenskými autoritami\nobával o svojej sexualite hovoriť, keď práve z tohto dôvodu (ako to aktuálne tvrdí) požiadal o azyl. Naviac,\ntiež súd poukazuje na obsah správ založených v spise, podľa ktorých homosexualita v Kongu nie je\ntrestná a ani trestaná.\nK dôvodu, viažucemu sa k udalostiam týkajúcim sa pohrebu predsedu parlamentu krajský súd uviedol,\nže: 1/ navrhovateľ o tomto svojom „probléme\" nehovoril počas predchádzajúceho konania. Ak by\nskutočne tieto udalosti boli dôvodom pre obavy navrhovateľa, resp. pre jeho odchod z Konga,\n\nnavrhovateľ by ich (celkom logicky) prezentoval počas svojho prvého azylového konania. Ak tak\nneurobil, a to ani v podávaných opravných prostriedkoch a odvolaniach, týkajúcich sa tohto prvého\nazylového konania, takéto jeho aktuálne správanie sa svedčí o jeho účelovosti dosiahnuť kladný\nvýsledok aktuálneho konania; 2/ z obsahu správ založených v spise je zrejmé, že predseda parlamentu\nzomrel v X. XX. P. XXXX; 3/ navrhovateľ opakovane ako dátum jeho pohrebu uvádzal jún roku 2009;\n4/ i keď možno uznať, že v uvedení roku sa mohol navrhovateľ pomýliť, vyvstáva otázka, prečo\nopakovane a bez pochybností navrhovateľ udával ako dátum pohrebu jún 2009 - ako pravdepodobným\nsa súdu javí fakt, že navrhovateľ odporcovi na preukázanie svojich tvrdení predložil (i keď falošné)\noznámenie o pátraní po ňom, datované však až 23. júna 2009; 5/ súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\naj keby bolo toto oznámenie pravé, nemôže sa vzťahovať na udalosti súvisiace s pohrebom, nakoľko\npredseda parlamentu zomrel v X. XX. P. XXXX, všetky osoby zatknuté v súvislosti s pohrebom boli\nnajneskôr 18. decembra 2008 zo zadržania prepustené, pričom oznámenie je datované 23. júna 2009;\n6/ navrhovateľom prezentované pátranie políciou po ňom je v ostrom protiklade voči tomu, že v novembri\n2009, teda v čase údajne vyhláseného pátrania mu bolo bezproblémové vycestovanie z Konga na pravý\ncestovný doklad, naviac keď v júli 2009 mu bol bez problémov vydaný cestovný pas.\nAk teda odporca na základe zisteného stavu veci vyhodnotil osobu navrhovateľa dôvodne ako\nnedôveryhodnú a v tom dôsledku vydal negatívne rozhodnutie, takýto právny názor je podľa krajského\nsúdu správny a v súlade so zákonom.\nKrajský súd tiež poznamenal, že otázka údajného zatknutia otca navrhovateľa v súvislosti s výbuchom\n(sabotážou) v Brazzaville s navrhovateľom nijako nesúvisí. Z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa\nvyplýva, že tam neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Navrhovateľ nebol\npočas svojho pobytu v Kongu terčom žiadneho zaobchádzania, ktoré má na mysli zákon o azyle v ust.\n§ 2 písm. f/. Naviac, tiež niet dôvodu predpokladať, že by navrhovateľ po svojom návrate bol uväznený.\nPreto aj rozhodnutie vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany je v súlade so zákonom.\nAk by aj navrhovateľ nebol nedôveryhodnou osobou, vydanie negatívneho rozhodnutia by bolo správne:\nPokiaľ by išlo o homosexualitu navrhovateľa, ako to je zrejmé z vyhľadaných informácií, takáto orientácia\nnemá v Kongu za následok perzekúciu v zmysle zákona o azyle. Naviac, navrhovateľ podľa vlastného\nudania nebol v tejto súvislosti objektom prenasledovania. Ani vo vzťahu k okolnostiam viažucim sa\nk pohrebu predsedu parlamentu ako dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl by nebolo možné vydať\nkladné rozhodnutie, nakoľko tvrdenia a dokazovanie navrhovateľa vo vzťahu k objektívne zisteným\ninformáciám na strane druhej sa nepotvrdili.\nS poukazom na uvedené, nakoľko odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pričom\njeho právny názor vyjadrený v enunciáte napadnutého rozhodnutia je správny a v súlade so zákonom,\nsúd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím\nkrajského súdu nesúhlasí, má za to, že je nesprávne a v rozpore s ustanovením § 205 ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. konkrétne :\nd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ poukázal na to, že požiadal dňa 29. mája 2013 o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, konkrétne z dôvodu sexuálnej orientácie - je\nhomosexuál, pričom z tohto dôvodu čelil v krajine jeho pôvodu vyhrážkam a mal obavy o svoj život,\n\nďalej sa obáva prenasledovania z dôvodu hrozby zatknutia kvôli účasti v demonštračnom dave počas\npohrebu predsedu parlamentu K. K. a vulgárnych prejavom smerom k manželke vtedajšieho prezidenta,\nktorý bol politickým oponentom predsedu parlamentu, a poukázal na zatknutie svojho otca v súvislostí\ns výbuchom muničného skladu v marci v roku 2012 v Brazaville a na to, že dodnes sním nie je v\nkontakte. Odporca navrhovateľovi azyl neudelil a súčasne mu neposkytol doplnkovú ochranu, pretože v\nprípade navrhovateľa neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, a dôvody jeho žiadosti\nnemožno považovať za dostačujúce z hľadiska udelenia azylu na území SR. Rovnako podľa odporcu\nnebola súčasne zistená reálna hrozba vážneho bezprávia, preto sa mu neposkytuje ani doplnková\nochrana. S týmito závermi sa krajský súd v napadnutom rozsudku stotožnil. Uviedol, že odporca\ndostatočným a zákonným dôvodom zistil stav veci, a jeho právny názor považuje za správny.\nNavrhovateľ sa nestotožňuje so záverom súdu, že dôvody ním uvádzané nie sú dostatočnými a\nzákonnými dôvodmi na udelenie medzinárodnej ochrany. Navrhovateľ opísal viaceré individuálne\nproblémy, ktorým čelil v krajine pôvodu.\nK problému homosexuality uviedol, že je skutočnosťou, že je homosexuál. Spochybňovanie tohto\nfaktu zo strany odporcu ako aj krajského súdu navrhovateľ považuje za neodôvodnené. Dôvody, ktoré\nzopakoval súd, a síce, že navrhovateľ nie je homosexuál, pretože žil v spoločnej domácnosti so ženou\na oznámil svoje zasnúbenie, spolu s vekom, kedy začal pociťovať svoju odlišnú sexuálnu orientáciu\nnemožno považovať za dôvody preukazujúce heterosexuálnu orientáciu. Je všeobecne známou\nskutočnosťou, ktorú v dnešnej dobe netreba preukazovať, že homosexuáli nezriedka vstupujú do\nmanželstva a zakladajú si rodiny iba preto, aby naplnili spoločenské očakávanie. V čase dospievania sa\nsnažia byť ako väčšina, a proces prijatia sexuálnej orientácie býva rôzne dlhý a zložitý. Spochybňovanie\nsexuálnej orientácie navrhovateľa z dôvodov uvádzaných odporcom, v plnej miere prijaté súdom, je\npreto v rozpore s dnes už všeobecne známymi faktami. Je zrejmé, že navrhovateľ tvrdenie o svojej\nhomosexualite nemá akým iným spôsobom dokázať, len svojimi vyhláseniami. Navrhovateľ to urobil,\nvysvetlil aj svoj „vzťah\" so ženou. Ak odporca chcel spochybňovať sexuálnu orientáciu navrhovateľa, mal\ntak urobiť prostriedkami, ktoré by viedli k odbornému vyvráteniu jeho homosexuality Podľa doložených\ninformácii homosexualita ako taká nie je v krajine pôvodu navrhovateľa oficiálne trestaná, avšak stále\nzostáva veľkým ľudskoprávnym problémom. Je prejavovanie môže byť trestné. O homosexualite ako\no probléme, vypovedajú informácie, ktoré doslovne hovoria o obťažovaní zo strany bezpečnostných\nzložiek, či o spoločenskej diskriminácii a zneužívaní. Informácie boli prezentované navrhovateľom v\npriebehu konania.\nK politickým problémom:\nPodľa navrhovateľa odporca nesprávne vyhodnotil jeho problémy s politickými aktivitami ako účelové,\npretože o nich v predchádzajúcom konaní nehovoril. Navrhovateľ uvádzal, že o týchto problémoch\nsa v prvom konaní bál hovoriť. Bol účastný demonštrácie, na ktorej prejavil svoj politický názor\nosočovaním manželky prezidenta. Účasť ne tejto demonštrácii bola dôvodom na zatýkanie na nej\nzúčastnených osôb. Navrhovateľ má preto odôvodnenú obavu z návratu do krajiny pôvodu, že bude\npostihnutý rovnakým správaním bezpečnostných zložiek a bude za svoje správaní uväznený. V priebehu\nkonania boli doložené informácie a dôkazy pojednávajúce o neľudských podmienkach vo väzniciach.\nTieto podmienky boli doslova vyhodnotené ako „zlé a život ohrozujúce\". Ani odporca, ani súd sa vo\nsvojich rozhodnutiach nevenovali preskúmaniu podmienok vo väzniciach. Navrhovateľovi pritom hrozí\nuväznenie nielen z dôvodu politických aktivít, ale aj za prejavovanie sexuálnej orientácie.\nK hrozbe vážneho bezprávia:\nPodľa navrhovateľa odporca ani súd sa nezoberali jeho individuálnymi problémami a v kontexte možnej\nhrozby vážneho bezprávia, a to vo vzťahu k možnému hroziacemu uväzneniu navrhovateľa a k\npostaveniu navrátilcov.\nAni súd ani odporca jeho prejav na pohrebe predsedu ako individuálny problém navrhovateľa s tým, že by\nmu zaň hrozilo uväznenie a tým pádom aj neľudské zaobchádzanie. Vzhľadom na to, že podmienky vo\n\nväzniciach, (pričom z verejne dostupných správ a výpovede navrhovateľa je zrejmé, že by uväznený bol),\nsú zlé až život ohrozujúce, bolo povinnosťou odporcu túto preukázanú skutočnosť zvážiť, a postavenie\nnavrhovateľa vyhodnotiť v kontexte hrozieb, ktoré by mu hrozili v prípade uväznenia. Tejto otázke\nsa odporca nevenoval. Keby tak urobil, musel by dôjsť k záveru, že navrhovateľovi hrozí neľudské\nzaobchádzanie, čo je dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nTak isto, ako syn osoby obvinenej z podpaľačstva a ohrozovania štátnej bezpečnosti by navrhovateľ\nmohol čeliť vážnemu bezpráviu, o čom boli v priebehu doložené dôkazy. V konaní bolo potrebné zvážiť,\nako sa táto skutočnosť dotkne osoby navrhovateľa v prípade jeho návratu. Konštatácia odporcu, že\nnavrhovateľ túto hrozbu neuviedol vo svojej žiadosti, poukazujem na to, že je povinnosťou správneho\norgánu skúmať skutočný stav veci. V azylovom konaní je správny orgán povinný posúdiť každú žiadosť\nžiadateľa o azyl individuálne, pričom je povinný vychádzať z údajov a tvrdení, ktoré žiadateľ o azyle v\npriebehu konania uvedie, posúdiť všetky dôvody žiadosti v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktoré vo\nsvojom rozhodnutí musí špecifikovať s uvedením zdroja z ktorého čerpal a tieto objektívne preskúmať\na komplexne posúdiť (Príručka UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca). Je zrejmé,\nže keďže navrhovateľ počas pohovoru hovoril o problémoch svojho otca v krajine jeho pôvodu, a\nzástupkyňa navrhovateľa doručila odporcovi informácie o súdnych konaniach voči týmto osobám, mal\nsa odporca týmito skutočnosťami zaoberať a posúdiť azylovú žiadosť navrhovateľa aj v tomto rozsahu.\nK uvedenému pochybeniu sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nevyjadril.\nK otázke postavenia navrátilcov sa odporca vyjadril len v kontexte nedôveryhodnosti navrhovateľa a v\nkontexte neexistencie predchádzajúcej skúsenosti s perzekúciou v krajine jeho pôvodu. Navrhovateľ,\nako homosexuál, ktorému hrozí uväznenie, na základe vyššie uvedeného, oprávnené obavy z návratu\nmá. Okrem toho, všeobecne postavenie navrátilcov v krajine pôvodu navrhovateľa je zlé, títo sú\nterčom zneužívania príslušníkmi štátnych bezpečnostných služieb ako aj rebelantskými a ozbrojenými\nskupinami, ako sa uvádza v informáciách o krajine pôvodu prezentovaných v priebehu konania.\nNavrhovateľ v konaní uviedol dôvody svojich obáv pred návratom do krajiny pôvodu, ktoré podložil\ndôkazmi - informáciami o krajine pôvodu, ktoré hovoria o zlom zaobchádzaní s homosexuálmi,\no hrozbách uväznenia navrhovateľa, o zlých podmienkach vo väzniciach a pod. Odporca podľa\nnavrhovateľa pochybil, pretože na základe podkladov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a\nnesprávne právne posúdil právne žiadosť navrhovateľa tak, že skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa\npodmienky stanovené v § 8 a § 13a zákona o azyle.\nZ vyššie uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Na základe uvedených dôvodov žiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne\nsprávny. Zotrval na dôvodoch pre ktoré navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol doplnkovú ochranu uviedol,\nže išlo o opakovanú (druhú) žiadosť o azyl, dôvodom ktorej boli obavy o svoj život, hlavne kvôli jeho\nsexuálnej orientácii.\n\nPrvýkrát požiadal o udelenie azylu 9. júna 2012. Počas pohovoru uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval\nvýlučne za účelom štúdia na Ukrajine. V krajine pôvodu nemal nikdy žiadne problémy, ani sa mu\nnikdy nič konkrétne nestalo. Z Ukrajiny na Slovensko pricestoval z dôvodu, že jeho otec, ktorý mu\nštúdium na Ukrajine financoval, bol v súvislosti s výbuchom muničného skladu v meste Brazzaville dňa\n4. marca 2012 zatknutý a od tohto času mu nemal kto finančne pomáhať. Konanie bolo vedené pod\nčíslom písomnosti MU-312/PO-Ž-2012. Migračný úrad ako správny orgán príslušný na rozhodovanie\nvo veci žiadosti o azyl rozhodol dňa 8. augusta 2012 podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zamietnuť\njeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Menovaný sa voči tomuto rozhodnutiu\nodvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom 9Saz/57/2012-27 zo dňa 21. novembra 2012\npotvrdil rozhodnutie migračného úradu. Voči tomuto rozsudku sa menovaný v zákonnej lehote odvolal\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom 10Sža/6/2013 potvrdil rozhodnutie migračného\núradu a to nadobudlo právoplatnosť dňa 23. mája 2013.\nS navrhovateľom bol za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o azyl vykonaný dňa 10. júna\n2013 vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že na Slovensku sa cíti bezpečne, a preto by tu chcel ostať\naj naďalej žiť. V priebehu pohovoru uviedol aj nové dôvody, ktoré v rámci predchádzajúceho konania\nneuvádzal.\nPrvým dôvodom odchodu z krajiny pôvodu mala byť jeho sexuálna orientácia. V priebehu roka 2007\nzačal pociťovať sexuálnu náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia a vstúpil do vzťahu s iným mužom.\nZ jeho strany išlo spočiatku len o nezáväzné sexuálne stretnutia, za ktoré dostával peniaze. Neskôr\ntieto stretnutia prerástli do vzťahu, ktorý trval asi rok a dva mesiace. Svoj vzťah však na verejnosti\nneprezentoval, držal ho v anonymite. Po určitom čase sa so svojou sexuálnou orientáciou zdôveril\nniektorým kamarátom, iní to vydedukovali zo spôsobu jeho obliekania, správania, prípadne podľa toho,\nže mal pri sebe stále väčší obnos peňazí. Po odhalení jeho sexuality sa mu niektorí z jeho priateľov\nzačali posmievať. Okrem výsmechu týchto priateľov sa mu v súvislosti z jeho sexuálnou orientáciou\nnikdy nič iné nestalo, ani nemal žiadne iné problémy.\nDruhým dôvodom odchodu z krajiny pôvodu bola jeho účasť na pohrebe predsedu parlamentu K. K.,\nktorý sa konal v júni 2009 v meste Pointe-Noire. Spomínaného pohrebu sa zúčastnil aj vtedajší prezident\ns manželkou a niekoľko desiatok iných ľudí. Menovaný bol počas pohrebu účastníkom početného\ndavu, z ktorého ľudia kričali hanlivé a vulgárne slová na manželku prezidenta. Polícia v tej chvíli voči\ndemonštrantom nijako nezasiahla, ale v priebehu niekoľkých dní došlo k zatknutiu vyše 200 ľudí. Nakoľko\nsa bál, aby polícia aj jeho nezatkla, odišiel bývať k svojmu strýkovi do mesta Brazaville. U strýka býval\naž do novembra 2009, kedy z Konga, za účelom štúdia vycestoval do Maroka. Počas pobytu v Maroku\nmu sestra kuriérom poslala predvolanie z polície, na základe ktorého sa domnieva, že polícia po ňom\npátrala v súvislosti s účasťou na spomínanej demonštrácií. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. V krajine\npôvodu nevyvíjal žiadne politické aktivity a taktiež nebol členom žiadnej politickej strany. Trestne stíhaný\nv krajine pôvodu nikdy nebol.\nZ krajiny pôvodu vycestoval za účelom štúdia v novembri 2009 do Maroka. Po dvoch rokoch štúdia,\nv novembri 2011, z Maroka letecky vycestoval na Ukrajinu, kde na univerzite v meste Ľvov študoval\ndo marca 2012. Nakoľko mu od marca 2012 nemal kto financovať štúdium na Ukrajine, rozhodol sa\npricestovať na Slovensko. Urobil tak v júli 2012, kedy na hraničnom priechode Čierna nad Tisou - Cop\npožiadal o udelenie azylu.\nV prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva možných problémov v súvislosti s účasťou na spomínanej\ndemonštrácií, prípadne kvôli jeho sexuálnej orientácií. Na podloženie svojich tvrdení predložil do konania\noznámenie o pátraní, ktoré mu do Maroka kuriérom zaslala jeho sestra.\nNavrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol ako jeden z hlavných dôvodov odchodu z krajiny pôvodu\nsvoju sexuálnu orientáciu. Nakoľko začal pociťovať sexuálnu náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia,\nvstúpil do vzťahu s iným mužom. Tento vzťah trval rok a dva mesiace a ukončil ho niekedy v roku\n\n2008 po tom, čo jeho priateľ odišiel z Konga preč. Okrem uvedeného priateľa nemal v Kongu žiadneho\niného priateľa a do odchodu z krajiny pôvodu nevstúpil do žiadneho iného vzťahu s osobou rovnakého\npohlavia. Čo sa týka problémov súvisiacich s jeho sexualitou uviedol, že po tom, ako sa s ňou zdôveril\nniektorým kamarátom, tí sa mu začali posmievať. Okrem výsmechu jeho najbližších priateľov nemal\nv krajine pôvodu žiadne iné problémy súvisiace s jeho sexuálnou orientáciou. Odporca na základe\njeho tvrdení pristúpil k posudzovaniu, či v jeho prípade išlo skutočne o prenasledovanie. To, že sa mu\nniektorí z jeho kamarátov posmievali napĺňa určité znaky diskriminácie, no spomínané vysmievame\nnikdy neprešlo do perzekúcie. Bola to určitá nepríjemná skúsenosť, s ktorou sa ľudia bežne stretávajú\naj vo vyspelých demokratických krajinách. Takáto posmievame nie je možné subsumovať pod pojem\nprenasledovanie, pretože zo strany jeho priateľov nedochádzalo k závažnému alebo opakovanému\nkonaniu spôsobujúcemu vážne porušovanie základných ľudských práv, tak ako to vymedzuje § 2 písm.\nd/ zákona o azyle. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú\ncelú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom\nkontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovania\nzo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nOdporca uviedol, že väčšina zdrojov uverejnených v analýze o krajine pôvodu uvádza, že v Kongu\nneexistuje žiadny zákon, ktorý by trestal homosexuálne správanie osôb. Taktiež Ústava Konžskej\nrepubliky zakazuje diskrimináciu osôb na základe sexuálnej orientácie. Iba jediný zdroj v analýze\nuvádza, že zákon prijatý ešte počas koloniálnej éry a stále platný, umožňuje trestanie homosexuálneho\nsprávania. Spomínaný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, v praxi sa však\ntento zákon už neuplatňuje. Posledné zatknutie na základe tohto zákona sa uskutočnilo v roku 1996.\nZ uvedeného teda vyplýva, že menovanému by v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozilo žiadne\nnebezpečenstvo, prípadne prenasledovanie v súvislosti s jeho sexuálnou orientáciou.\nV neprospech tvrdení ohľadne žiadateľovej sexuálnej orientácie však hovoria aj viaceré fakty. Prvým z\nnich je skutočnosť, že počas pobytu na Ukrajine mal priateľku, s ktorou býval v spoločnej domácnosti.\nAk by totiž menovaný bol skutočne homosexuálom, ako to o sebe tvrdí, určite by nevstupoval do vzťahu\nso ženou. Druhým faktom spochybňujúcim jeho orientáciu je skutočnosť, že dňa 7. septembra 2010\nna internetovej stránke <O.>verejne zdieľal informáciu ohľadne svojich zásnub a následne dňa 12.\nnovembra 2011 zdieľal informáciu ohľadne svojho sobáša. V čase svojich zásnub a sobáša sa nachádzal\nna území Maroka a nakoľko v arabských krajinách je uzatváranie manželstva osôb rovnakého pohlavia\nzakázané, je viac než pravdepodobné, že manželstvo musel uzavrieť s osobou iného pohlavia. Tretím\nfaktom spochybňujúcim jeho orientáciu je skutočnosť, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu\nna území SR a v predchádzajúcom konaní sa vôbec nezmieňoval o tejto orientácií. Uvedené skutočnosti\nteda popierajú jeho tvrdenia ohľadne ním uvedenej sexuálnej orientácie - homosexuál.\nV prípade navrhovateľom uvádzaného druhého dôvodu odchodu z krajiny pôvodu odporca uviedol, že\nani tento sa pravdepodobne nezakladá na pravde. Navrhovateľ najprv uviedol, že pohreb predsedu\nparlamentu menom K. K. sa konal v auguste - septembri 2009. Neskôr uviedol, že na presný dátum\nkonania pohrebu si už nespomína, ale údajne sa mal konať niekedy po jeho maturitnej skúške,\npravdepodobne v júni 2009. Podľa informácií o krajine pôvodu K. K., bývalý predseda parlamentu\nzomrel XX. P. XXXX v X. a pohreb sa konal X. P. XXXX v meste Pointe - Noire, čo je v rozpore\ns tvrdeniami žiadateľa. Počas pohrebu skutočne došlo k občianskym nepokojom, počas ktorých\ndemonštranti poškodzovali súkromný aj verejný majetok a taktiež vykrikovali nadávky proti prezidentovi\nZ.. V súvislosti s týmito nepokojmi bolo zadržaných niekoľko desiatok demonštrantov, z ktorých 35 osôb\nbolo zadržiavaných až do 18. decembra 2008, kedy boli všetci prepustení na slobodu. Tieto nepokoje\nboli verejne známe a publikované v rôznych novinách a časopisoch a pravdepodobne z týchto médií\nsa o nich dozvedel aj žiadateľ.\nNeobstojí tu ani tvrdenie právnej zástupkyne žiadateľa, podľa ktorej k tomuto omylu došlo len kvôli tomu,\nže žiadateľ bol ku koncu pohovoru vyčerpaný, a preto sa pomýlil v rokoch. Žiadateľovi bola v priebehu\npohovoru viackrát položená otázka ohľadne pohrebu predsedu parlamentu a on stále tvrdil, že ten sa\nkonal v roku 2009. Na podloženie svojich tvrdení predložil do konania aj oznámenie o pátraní na základe\n\npríkazu na zatknutie, ktoré bolo vydané na jeho osobu v júni 2009. Uvedené oznámenie bolo podrobené\nodbornému skúmaniu, na základe ktorého vyšlo najavo, že sa jedná o falošné oznámenie o pátraní.\nText daného dokumentu bol vytvorený prefotením, podpisová doložka bola vyhotovená atramentovou\ntlačou červenej farby a podpis bol vytlačený modrou farbou. Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná\no falošné oznámenia o pátraní a predložením tohto dokumentu sa žiadateľ pravdepodobne pokúšal\nzavádzať správny orgán týmto novo vymysleným dôvodom.\nS ďalším dôvodom udelenia azylu, ktorý vo svojom stanovisku uviedla právna zástupkyňa sa správny\norgán nezaoberal, nakoľko tento žiadateľ v priebehu pohovoru vôbec nespomínal. Podľa ustálenej\njudikatúry si správny orgán nemôže za žiadateľa domýšľať dôvody, pre ktoré žiada o azyl. Ak by\nmenovaný pociťoval, že mu hrozí nejaké bezprávie, či prenasledovanie po návrate do krajiny pôvodu\nv súvislosti s výbuchom v muničnom sklade v Mpile (časť hlavného mesta Konga Brazaville) zo 4.\nmarca 2012 a v nadväznosti s údajným zatknutím jeho otca, bol by to výslovne uviedol v žiadosti\no azyl. Uväznenie otca v súvislosti s výbuchom v Mpile však žiadateľ uviedol len pre stratu zdroja\npríjmov a nie preto, že by mu v súvislosti s tým po návrate do krajiny pôvodu hrozili reálne problémy.\nVykonávanie dôkazov na zistenie dôvodov žiadosti o udelenie azylu, ktorých zistenie je podmienkou\nzistenia skutočného stavu veci v administratívnom konaní je úlohou migračného úradu, pričom je\npotrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (správny\nporiadok) má správny orgán v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol.\nPri posudzovaní výpovede navrhovateľ dospel odporca k záveru, že jeho tvrdenia, tak ako ich poskytol,\nnemožno považovať za dôveryhodné. Svoju žiadosť totiž odôvodňuje nesúvislými, protirečivými,\nnepravdepodobnými a nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať\nza dôveryhodnú.\nOdporca uviedol, že u navrhovateľa ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu na území SR. V oboch\nkonaniach bol poučený o tom, že musí vypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti, pre ktoré sa\nrozhodol požiadať o azyl na území SR. Zároveň bol ubezpečený o utajení skutočností, ktoré uvedie\npočas pohovoru, ako aj všetkých údajov týkajúcich sa jeho osoby. Pohovory boli s navrhovateľom\nvykonané opakovane, za prítomnosti tlmočníkov z francúzskeho jazyka, ktorým žiadateľ rozumel. Pokiaľ\nby v jeho prípade boli skutočne dôvodmi žiadosti o azyl problémy uvedené v tomto konaní, takúto\nzávažnú skutočnosť by bol podľa správneho orgánu uviedol už v predchádzajúcom azylovom konaní.\nTakto novo uvádzané dôvody opustenia krajiny pôvodu preto odporca považuje za účelové v snahe\nuspieť so svojou žiadosťou o udelenie azylu a vyhnúť sa bezprostredne hroziacemu riziku vyhostenia z\núzemia SR. Vzhľadom na výpovede navrhovateľa, ktoré dostatočne presvedčivo neodôvodnil, odporca\nvyhodnotil jeho tvrdenia za nedôveryhodné.\nVzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle\ntiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\nČo sa týka uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, tento možno v prípade navrhovateľa vylúčiť. V\nkrajine pôvodu nespáchal žiaden trestný čin, za ktorý by mu hrozil trest smrti. Čo sa týka problémov s\npolíciou uviedol, že polícia po ňom pátrala v dôsledku účasti na demonštrácií počas pohrebu predsedu\nparlamentu K. K.. Uvedené tvrdenia však boli vyhodnotené za nedôveryhodné, a preto by mu v súvislosti\ns touto demonštráciou v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Ak by\ntotiž polícia po menovanom skutočne pátrala, nemohol by krajinu pôvodu opustiť legálnou cestou tak,\nako to uviedol v pohovore. Polícia by ho totiž pri pokuse vycestovať z krajiny pôvodu určite zadržala,\npripadne by ho zadržala pri tom, ako si vybavoval cestovný doklad. Ten mu bol totiž vydaný 25. mája\n2009 v meste Pointe-Noire. V jeho nedôveryhodnosť nasvedčuje aj tvrdenie, podľa ktorého mal ihneď\npo demonštrácií, ktorá sa konala v júli 2008, odísť bývať k svojmu strýkovi do mesta Brazzavile, kde sa\nmal zdržiavať až do odchodu z krajiny pôvodu. Ak by tomu tak bolo, nemohol by mu byť cestovný doklad\nvydaný dňa 25. mája 2009 v meste Pointe-Noire.\n\nPo posúdení jeho výpovede dospel odporca k záveru, že v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny\npôvodu nie je reálny predpoklad, že by bol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu, nakoľko v priebehu konania ničím nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu vystavený\nakejkoľvek forme perzekúcie. Preto ani nie je objektívne domnievať sa, že by jej mohol byť vystavený\nv prípade návratu do tejto krajiny. Ako sám menovaný uviedol, okrem tvrdení o účasti na demonštrácii,\nktoré boli vyhodnotené za nedôveryhodné, žiadne iné problémy s políciou, pripadne iným orgánmi štátu\nnemal. Taktiež nemal problémy ani s neštátnymi aktérmi prenasledovania. Ústava a zákony Konžskej\nrepubliky zaručujú občanom slobodu pohybu vo vnútri krajiny, cestovania do zahraničia, emigrácie a\nrepatriácie. Ústava taktiež zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.\nČo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu možno skonštatovať, že ani táto nebola naplnená, resp., že ani táto forma\nvážneho bezprávia menovanému nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Podľa aktuálnych\nanalýz z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce odporcu v Konžskej republike momentálne\nneprebieha žiadny medzinárodný, respektíve vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by\nmohol byť ohrozený jeho život, prípadne nedotknuteľnosť jeho osoby.\nDôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené a nebola zistená reálna hrozba vážneho\nbezprávia. V jeho prípade teda neboli zistené dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, a\npreto odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi.\nZa účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa bola využitá analýzy z Odboru dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce Migračného úradu MU-ODZS-2013-000322-002: z 11. júla 2013 a z\ninternetového portálu <O.>.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, uvedené v § 8 alebo v § 10\nzákona o azyle, odporca mu neudelil azyl na území SR a súčasne mu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona\no azyle neposkytol ani doplnkovú ochranu.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.\njúna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský\nsúd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\n\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nPodľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,\nministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná\ndôveryhodnosť žiadateľa\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (analýzy z Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu MU-ODZS-2013-000322-002: z 11. júla\n2013 a z internetového portálu <.O.).\nOdvolacie námietky navrhovateľa boli v podstate totožné ako námietky uplatnené v opravnom\nprostriedku. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa považuje za dôležité\nzdôrazniť, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd dokazovanie v prejednávanej veci dokazovanie\nnedoplnil, pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom\nprvostupňového správneho spisu ČAS: MU-263/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS:\nMU-312/PO-Ž-2012. Podrobné zistenia správneho orgánu prevzal do svojho rozhodnutia a zaujal\nstanovisko jednak ku každému z dôvodov jeho žiadosti o azyl (k problémom homosexuality, k politickým\nproblémom) ako aj k otázke významnej pre posúdenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany\n(vážne bezprávie).\nNa podrobné závery krajského súdu o nepreukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania a\nnesplnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.\nPodľa odvolacieho súdu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca\nvychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca vo veci\nvykonal náležité dokazovanie, v prejednávanej veci v správnom konaní zistil dostatočne skutkový stav\nveci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania\na zistený skutkový stav aj náležite správne právne posúdil.\nOdvolaciu námietku navrhovateľa, ktorou vyčítal odporcovi nedostatočne zistený stav veci, na základe\nčoho mal odporca nesprávne rozhodnúť, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú.\nOdporca aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci náležité dokazovanie, z ktorého vyplynuli\nzávery o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o hrozbách prenasledovania v zmysle zákona o azyle.\nSo závermi odporcu, že ani jeden z dôvodov, pre ktoré navrhovateľ požiadal o azyl nebolo možné\npovažovať za preukázaný sa odvolací súd stotožňuje .\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný\nza účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom.\nAzyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie,\npovažuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že\núčelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone\nvymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom\nurčitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo\nmá (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný\n\nz dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k\ntakému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Odporca k politickým dôvodom žiadosti o azyl\nuviedol, že jeho tvrdenia ohľadne hrozby prenasledovania (možného stíhania) keď sa mal zúčastniť\npohrebu predsedu parlamentu K. K. a počas pohrebu došlo k občianskym nepokojom, počas ktorých\ndemonštranti poškodzovali súkromný aj verejný majetok, a taktiež vykrikovali nadávky proti prezidentovi\nza čo mu hrozí stíhanie, považoval za nepreukázané pre rozpory vo výpovedi ako aj falšovanie dôkazu\n(predvolania na políciu), ktorý predložil navrhovateľ odporcovi. Takýto záver vyplynul z odborného\nskúmania predmetného predvolania, (predmetný dôkaz bol vyhodnotený ako falošný).\nÚdaje, ktoré uvádzal navrhovateľ v priebehu konania sa nezhodovali s informáciami dostupnými\nodporcovi. Rozpory spočívali v dátume kedy sa mal konať pohreb, (podľa navrhovateľa sa konal v\nauguste - septembri 2009, neskôr uviedol, že na presný dátum konania pohrebu si už nespomína, ale\núdajne sa mal konať niekedy po jeho maturitnej skúške, pravdepodobne v júni 2009), podľa informácií\no krajine pôvodu K. K., bývalý predseda parlamentu zomrel XX. P. XXXX v X. a pohreb sa konal X. P.\nXXXX v meste Pointe - Noire, čo je v rozpore s tvrdeniami žiadateľa.\nZo správ o krajine pôvodu vyplynulo, že počas pohrebu skutočne došlo k občianskym nepokojom, počas\nktorých demonštranti poškodzovali súkromný aj verejný majetok, a taktiež vykrikovali nadávky proti\nprezidentovi Z.. V súvislosti s týmito nepokojmi bolo zadržaných niekoľko desiatok demonštrantov, z\nktorých 35 osôb bolo zadržiavaných až do 18. decembra 2008, kedy boli všetci prepustení na slobodu.\nTieto nepokoje boli verejne známe a publikované v rôznych novinách a časopisoch a pravdepodobne\nz týchto médií sa o nich dozvedel aj žiadateľ. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal hrozbu\nprenasledovania z uvedených dôvodov, nakoľko neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.\nV prípade hrozby prenasledovania za homosexualitu, rovnako musí žiadateľ nielen tvrdiť, ale aj\npreukázať, z čoho pramenia jeho obavy z prenasledovania (konkrétna skúsenosť z minulosti, nedostatok\nprávnej úpravy v krajine pôvodu, nemožnosť domáhať sa ochrany pred vnútroštátnymi orgánmi\ndomovskej krajiny alebo neschopnosť štátnych orgánov poskytnúť mu ochranu pred prípadným\nprenasledovaním alebo šikanou).\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, takéto tvrdenia navrhovateľ vôbec neprodukoval,\nokrem výsmechu priateľov, ktorým sa zdôveril so svojou orientáciou sa mu v súvislosti z jeho sexuálnou\norientáciou nikdy nič iné nestalo, ani nemal žiadne iné problémy.\nOdporca naviac do spisu založil správy o krajine pôvodu, ktoré nasvedčujú tomu, že v Kongu neexistuje\nzákon, ktorý by trestal homosexuálne správanie osôb. Taktiež Ústava Konžskej republiky zakazuje\ndiskrimináciu osôb na základe sexuálnej orientácie. Iba jediný zdroj v analýze uvádza, že zákon prijatý\nešte počas koloniálnej éry a stále platný, umožňuje trestanie homosexuálneho správania. Spomínaný\nzákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, v praxi sa však tento zákon už neuplatňuje.\nPosledné zatknutie na základe tohto zákona sa uskutočnilo v roku 1996. Z uvedeného, teda aj podľa\nodvolacieho súdu, odporca vyvodil správny záver, že navrhovateľovi by v prípade návratu do krajiny\npôvodu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, prípadne prenasledovanie v súvislosti s jeho sexuálnou\norientáciou.\nPodľa odvolacieho súdu pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o\nazyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom\nprípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia (vo vzťahu k\npolitickým dôvodom, ani k dôvodom obáv pre svoju homosexualitu), ani bremeno dôkazné.\nPozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že navrhovateľ tieto dôvody (politické a homosexualitu)\nneuvádzal v predchádzajúcom konaní (v prvej žiadosti o azyl) a jeho vysvetlenie, že sa obával o nich\nzmieniť, odvolací súd nemohol prijať ako prijateľný a logický dôvod pre takéto konania najmä za situácie,\nže takéto obavy už nemal v opakovanej žiadosti.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil,\nže by odporca, resp. krajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z\nrozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na\nzdroje, z ktorých informácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané\ndokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci\nrozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje\nnavrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu, a na základe akých skutočností dospel k záveru,\nže navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle\nzákon o azyle. Z administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené\noboznámiť sa s obsahom spisu, a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súdu Slovenskej\nrepubliky nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa\nobsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal\nvšetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím\nodporcu nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov navrhovateľa, pričom svoj právny\nzáver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nOdporca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov odporcu a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky, ktoré boli v podstate totožné\ns námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}