{"guid": "fe145ea3-af45-4450-a7ea-f6beb8a57d7f:3603defc-10f9-4008-819a-0e16b13b62c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1", "spisova_znacka": "1Sža/13/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2014 z 10. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 1Sža/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1", "identifikacne_cislo": "1013201963", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3603defc-10f9-4008-819a-0e16b13b62c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/13/2014\n1013201963\n10. 06. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201963.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: I. G. C., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Somálska, podľa vlastného\nudania v krajine pôvodu naposledy bytom G., Z., časť T., aktuálne s miestom pobytu E. H. XX, R.,\nzastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-351-12/PO-Ž-2013 zo dňa 8. októbra 2013, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/70/2013-33 zo dňa 5. marca\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/70/2013-33 zo dňa\n5. marca 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-351-12/PO-Ž-2013 zo dňa 8. októbra\n2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 142,06 Eur (titulom náhrady trov\nprávneho zastúpenia) do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne Mgr.\nJarmily Vargovej, advokátky, vedený v E. E., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-351-12/POŽ-2013 zo dňa 8. októbra 2013, ktorým odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(ďalej len ,,zákon o azyle\") navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú, resp. predĺženú doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol na pojednávaní za účasti\nzástupkyne navrhovateľa a odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné\npotvrdiť ako zákonné a vecne správne.\nKrajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a\nrozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-351/\nPO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-253/PO-Ž-2011 a MU-384/PO-Ž-2012.\n\nZ obsahu spisu ČAS: MU-253/PO-Ž-2011 zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl 2. Júla 2011 z\nekonomických dôvodov a z obavy o život, keďže v krajine jeho pôvodu je vojna. V priebehu konania, o.\ni. uviedol, že nikdy nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie, že nebol členom žiadnej politickej\nstrany, či hnutia. Uviedol, že študoval na Hodan Primáry School, že príslušníci hnutia Al-Shabaab ho\noslovili, aby s nimi bojoval. Tiež uviedol, že patrí k menšinovému klanu (Gaboye), ktorým príslušníkom\ntohto klanu sa ostatní Somálčania vysmievajú, tiež, že v škole s ostatnými Somálčanmi nemôže spolu\nhrať futbal, a že, ak by bol v Somálsku, určite by bol mŕtvy. Vo veci tejto navrhovateľovej žiadosti o azyl\nrozhodol odporca rozhodnutím z 12. septembra 2011, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu\nvšak doplnkovú ochranu z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa osobitne v meste Mogadišo, odkiaľ navrhovateľ pochádza.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2012 zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa odporca\nrozhodnutím zo 14. augusta 2012 navrhovateľovi predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu\nnepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa.\nZ obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-351/PO-Ž-2013 zistil, že navrhovateľ 12. júla 2013 požiadal\no predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany z dôvodu pretrvávania dôvodov, pre ktoré mu bola\nposkytnutá (predĺžená). V priebehu pohovoru, vykonaného s navrhovateľom tento, o.i. uviedol, že\nsituácia v Mogadiši nie je stabilizovaná, že minoritný klan, ku ktorému patrí má horšie postavenie ako\nmajoritné klany. Odporca vyhľadal, a do spisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa\npochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie\nv Somálsku so zameraním na hlavné mesto Mogadišo, na otázky bezpečnostných rizík návratov\nsomálskych emigrantov, včítane správania sa k nim väčšinovými kmeňmi.\nKrajský súd k námietke nedostatočného zistenie stavu veci (vo vzťahu ku klanovej príslušnosti\nnavrhovateľa) uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ nikdy (tak v priebehu aktuálneho,\nale aj predchádzajúcich konaní) neprezentoval konanie voči nemu z dôvodu jeho klanovej príslušnosti,\nktoré by bolo možné subsumovať pod pojem neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania, jeho\ninformácia, že jeho minoritný kmeň má horšie postavenie ako kmene majoritné, resp. (ako to uviedol\nv konaní z roku 2011), že sa ostatní Somálčania vysmievajú kmeňu, ku ktorému prináleží, tiež, že v\nškole s ostatnými Somálčanmi nemôže spolu hrať futbal v žiadnom prípade nenesie známky vážneho\nbezprávia. Odporca však i napriek tomu informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa zisťoval správanie\nsa príslušníkov majoritných kmeňov k príslušníkom kmeňov minoritných, ktoré informácie aj prezentoval\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správne tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol v\nminulosti objektom neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania. Ak v tejto súvislosti poukázal aj (teda\nnie len) na výsledok skúmania tejto otázky v konaní z roku 2011, podľa názoru súdu týmto spôsobom iba\ndoplnil v aktuálnom konaní zistený stav veci. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ v\nžiadnom azylovom konaní neprezentoval neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie s jeho osobou, pričom\nz aktuálnych správ o krajine jeho pôvodu - konkrétne regiónu mesta Mogadišo nevyplýva takáto forma\nvážneho bezprávia (v súvislosti s klanovou príslušnosťou), zistenie stavu veci odporcom vo vzťahu k\nnavrhovateľovej klanovej príslušnosti bolo dostatočným. Odporca súčasne vykonal náležité dokazovanie\nsprávami, ktoré sa svojím obsahom týkajú návratov somálskych repatriantov. Podobne tiež aktuálnej\nbezpečnostnej situácie v meste Mogadišo.\nNavrhovateľ v podanom opravnom prostriedku tiež poukázal na pripravovanú príručku UNHCR pre\nposudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska, ktorej niektoré vybrané časti založil\ndo súdneho spisu v priebehu pojednávania. Krajský súd uviedol, že táto príručka bola publikovaná\n17. januára 2014, teda 3 mesiace po vydaní napadnutého rozhodnutia. Naviac, však súd poukázal na\nskutočnosť, že odporca v konaní a pri vydaní rozhodnutia vo veci nie je viazaný akoukoľvek príručkou,\nnávodom, či odporučením, ale výlučne zákonmi a ostatnými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1, § 46 zákona\nč. 71/1967 Z. z. o správnom konaní). Teda, aj keby bola označená príručka vydaná a prístupná v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia, jej obsah by mohol poslúžiť iba ako jeden z prameňov, z ktorých sa\nzisťuje stav veci.\n\nK námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov\n(vo vzťahu k posúdeniu individuálnych dôvodov, prezentovaným navrhovateľom): uviedol, že ani táto\nnámietka nie je dôvodná. Odporca zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutia,\na to vo vzťahu k všetkým formám vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona\no azyle. Poukázal na zistený stav veci - na obsah navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej\nochrany, na obsah správ, ktoré zabezpečil v rámci zisťovania skutkového stavu veci. Právny záver,\nktorý vyvodil z takto zisteného a opísaného stavu veci prezentoval osobitne ku každej z foriem vážneho\nbezprávia. Konkrétne sa venoval (ako to bolo vyššie uvedené) aj individuálnym dôvodom navrhovateľa.\nJe však faktom, že uviedol iba to, že jeho klan má horšie postavenie ako klany majoritné, pričom\nani neprezentoval akékoľvek správanie sa iných voči jeho osobe. Ak teda navrhovateľ neuviedol, že\nby bol objektom neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania, ani krajskému súdu nie je zrejmé, na\nzáklade akých skutočností namieta, že odporca sa nezaoberal individuálnymi faktormi jeho žiadosti,\nresp. osoby. Na okraj tejto argumentácie krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ v\nprvom azylovom konaní (2011) poukázal na skutočnosť, že ostatní Somálčania sa menšinovým kmeňom\nvysmievajú, tiež, že v škole s ostatnými Somálčanmi nemôže spolu hrať futbal, tak takéto konštatovanie\nnavrhovateľa nie je dôvodom pre jeho zohľadnenie vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany, resp. k\ntomu, aby sa ním odporca zaoberal v súvislosti s posudzovaním existencie vážneho bezprávia.\nPretože odporca zákonným, a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci,\na pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné, z obsahu, ktorého je zrejmá správna\núvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a to v súvislosti s posúdením\nkaždej z foriem vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, krajský súd dospel k názoru, že napadnuté\nrozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal rozsudok krajského\nsúdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa\nnavrhovateľa krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nsúd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci.\nNavrhovateľ ako dôvody, pre ktoré mu hrozí vážne bezprávie v krajine uvádzal : obavy z dôvodu\nzlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, obavy pred návratom -individuálne obavy v súvislosti s\nodmietnutím príslušnosti k členom hnutia Al-Shabaab a príslušnosti rodinných príslušníkov k tomuto\nhnutiu príslušnosť k menšinovému kmeňu Gaboye absencia rodinného zázemia v krajine pôvodu.\nNavrhovateľ s konštatovaním súdu, že odporca sa riadne vysporiadal s informáciami a náležité\nzistil skutkový stav, čo viedlo k správnemu rozhodnutiu o tom, že v prípade navrhovateľa zákonné\npodmienky na predĺženie doplnkovej ochrany splnené neboli, vyjadril nesúhlas. Uviedol, že do konania\npredložil informácie o nestálej bezpečnostnej situácií v krajine jeho pôvodu a o tom, že v daných\nmiestach prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt a neselektívne násilie (často koordinované tajnými\nskupinami Al-Shabaab, ktoré sú napojené na Al-Kaida). Zdôraznil, že odporca sa venoval len okrajovo\nbezpečnostnej situácii civilistov a už vôbec sa nezaoberal klanovou príslušnosťou navrhovateľa.\nKrajský súd sa s týmto postupom stotožnil a operatívnu príručku UNHCR (resp. v čase posudzovania\nžiadosti navrhovateľa, len jej čiastkové znenie) pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo\nSomálska ani iné dostupné aktuálne informácie o situácií v meste Mogadišo, Somálsko a okolí nebral\ndo úvahy. A to aj napriek verejne dostupným informáciám, že v meste Mogadišo, odkiaľ navrhovateľ\npochádza, je zlá bezpečnostná situácia a aj v súčasnosti neustále dochádza k neselektívnemu násiliu zo\nstrany hnutia Al-Shabaab. Tieto informácie o dianí v krajine pôvodu navrhovateľa navrhovateľ predostrel\nv opravnom prostriedku.\n\nRovnako argumentoval prípravou operatívnej príručky UNHCR pre posudzovanie žiadostí o azyl\nžiadateľov zo Somálska a odcitoval v čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa dostupnú časť\npojednávajúcej o zložitosti situácie v Mogadišo. (Na demonštráciu potreby skúmania žiadosti\nnavrhovateľa v rozsahu požadovanom navrhovateľom, navyše na pojednávaní predložil vybrané state\nz príručky UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov zo Somálska z januára 2014).\nNavrhovateľ uviedol, že rovnako zdôrazňoval nevyhnutnosť zaoberať sa skúmaním návratu (aj v\nkontexte jeho príslušnosti k menšinovému klanu, a z toho vyplývajúcich dôsledkov). Je zrejmé, že takáto\nosoba bude požívať menšiu podporu v prípade snahy o opätovnú integráciu, nakoľko klanové väzby sú\ndôležité v somálskej spoločnosti, a to aj v súčasnom období. Krajský súd však podľa svojho vyjadrenia\nmá za to, že: „MÚ MV SR vykonal náležité dokazovanie správami, ktoré sa svojim obsahom týkajú\nnávratov somálskych repatriantov\".\nPodľa navrhovateľa je potrebné vždy skúmať postavenie navrátilcov, ktorí sa do krajiny ich pôvodu vrátili\nalebo sa vracajú nedobrovoľne. Podľa dostupných správ IOM Slovensko, sa do južnej a strednej časti\nSomálska nerealizujú z dôvodu bezpečnosti ani len dobrovoľné návraty.\nNavrhovateľ poukazoval tiež na verejne dostupnú operatívnu príručku UNHCR pre posudzovanie\nžiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska. Hoci táto nebola v jej plnom znení k dispozícii\nodporcovi v čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa, tento mal k dispozícii jej čiastočné znenie, tak,\nako odcitoval v opravnom prostriedku (resp. v texte ďalej). Krajský súd však v rozhodnutí k námietke\nnevyužitia jednoznačných informácií obsiahnutých v operatívnej príručke UNHCR pre posudzovanie\nžiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska uvádza, „..aj keby bola označená príručka vydaná a\nprístupná v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. rozhodnutia prvostupňového súdu), jej obsah by\nmohol poslúžiť iba ako jeden z prameňov, z ktorých sa zisťuje stav veci.\".\nPodľa navrhovateľa odporca ani krajský súd sa nijako nezaoberal jeho ďalšími osobnými dôvodmi obáv\n(príslušnosť k minoritnému klanu, odmietnutie spolupráce s Al- Shabaab a pod.). Nepreskúmanie týchto\ntvrdení navrhovateľa rovnako viedlo k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam.\nVychádzajúc z osobného postavenia žiadateľa (navrátilec, bez akejkoľvek možnosti opätovnej\nintegrácie, bez rodiny a ochrany klanu, nakoľko je príslušníkom menšinového klanu) je zrejmé, že v\nkrajine pôvodu, ktorou je Somálsko, by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Navrhovateľ má za to,\nže krajský súd dospel na základe úvah a dôkazov, ktoré vykonal, k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nsúčasne nevykonaním v opravnom prostriedku predložených informácií a dôkazov dospel k neúplnému\nzisteniu skutkového stavu.\nV súvislosti s inou vadou, ktorou je postihnuté konanie, navrhovateľ uviedol, že podľa názoru krajského\nsúdu sa odporca vo svojom rozhodnutí zrozumiteľným a logickým spôsobom vysporiadal s individuálnym\nposúdením dôvodov navrhovateľa, no z rozhodnutia je zrejmé, že sa s individuálnymi dôvodmi\nnevysporiadal. Neskúmal žiadne individuálne dôvody, pre ktoré by mohol navrhovateľ spĺňať podmienky\npre poskytnutie /predĺženie/ doplnkovej ochrany, hoci na ne navrhovateľ poukazoval. Odporca neskúmal\nmožnosti jeho opätovnej reintegrácie, neskúmal existenciu podpory v mieste jeho pôvodného bydliska,\nneskúmal jeho postavenie ako príslušníka menšinového klanu ani ohrozenie zo strany hnutia AlShabaab.\nZdôraznil, že odporca v mnohých ďalších konaniach posúdil situáciu (všeobecnú bezpečnostnú situáciu)\nv Somálsku, konkrétne v meste Mogadišo, úplne odchylne od prípadu navrhovateľa. V množstve\nprípadov, resp. vo všetkých prípadoch posudzovania žiadostí navrhovateľov zo Somálska, resp. z\nmesta Mogadišo, ktoré sú mu známe, a ktoré posudzoval v zmysle novšieho do spisu založeného\nsúboru správ o krajine pôvodu, MU-ODZS-2013/000039-054 zo dňa 18. októbra 2013, ktorá však\nobsahuje správy jednotlivo zverejnené pred vydaním rozhodnutia prípadu navrhovateľa (a teda tieto boli\n\nodporcovi dostupné a mali mu byť známe počas posudzovania žiadosti navrhovateľa), vyvodil závery\no stave bezpečnosti v Somálsku, resp. v meste Mogadišo, že tieto negarantujú bezpečnosť žiadateľov\na doplnkové ochrany týchto žiadateľov predĺžil (napr. . ČAS: MU-781/PO-Ž-2012, ČAS: MU-251/POŽ-2013). Závery uvedené v citovanej správe navrhovateľ priložil ako dôkaz. Tieto podľa navrhovateľa\njednoznačne potvrdzujú tvrdenia uvádzané navrhovateľom v konaní pred súdom.\nPodľa navrhovateľa všetky správy založené v administratívnom spise pojednávajúce o všeobecnej\nbezpečnostnej situácii civilistov preukazujú značné zhoršenie bezpečnostnej situácie. Hovoria o\nnáraste násilných útokov, nestabilite bezpečnosti, pokračovaní násilia v Mogadiše prostredníctvom\ncielených neselektívnych útokov, extrémnej neistote, ktorá sa vyznačuje fyzickým násilím, zabíjaním,\nznásilneniami a vydieraním, získaní kapacít AI-Shabaabom na realizáciu priamych útokov na civilistov\nprostredníctvom samovražedných bombových útokov, improvizovaných výbušných zariadení a granátov\nv Mogadiše, o podozrení, že zložky SNAF boli infiltrované Al-Shabaabom, o zvýšení úrovne násilia\nvoči civilnému obyvateľstvu, tak v absolútnom, ako aj v pomernom vyjadrení. Štátni a neštátni aktéri,\nvrátane Al-Shabaabu zostávajú zdrojom strachu, neistoty a pokračujúceho porušovania ľudských práv\na zneužívania civilistov. Osobitne k návratom pojednávajú do spisu založené správy, o.i o tom, že osoby,\nktoré prichádzajú do Mogadiša a nemajú prístup k systému ochrany svojho klanu alebo rodiny, riskujú,\nže skončia v jednom z mnohých rozľahlých osád pre presídlené osoby, pričom situácia v táboroch pre\nvnútorne presídlené osoby vnútri aj mimo Mogadišu je katastrofálna.\nVnútorne presídlené osoby sú naďalej veľmi zraniteľné voči zlému zaobchádzaniu a trpia pokračujúcim\nporušovaním ľudských práv. Žiadna alternatíva vnútorného úteku (alebo premiestnenia) nie je k\ndispozícii v južnom a strednom Somálsku. Klanová diskriminácia je rovnako rozšírená, podľa správ hrá\nhlavnú úlohu spoločne s prítomnosťou aktérov, ktorí vykonávajú kontrolu nad všetkým, čo je v táboroch\npre vnútorne presídlené osoby. Ľudia vracajúci sa do Somálska zo zahraničia sú veľmi zraniteľní, ak\nnemajú silné klanové a rodinné spojenia, ako aj ekonomické prostriedky na zariadenie života.\nJe preto nejasné, z akého dôvodu práve navrhovateľovi doplnková ochrana predĺžená nebola, keď\nv iných prípadoch posudzovaných na základe rovnakých správ (resp. ktoré boli posudzované na\nzáklade správ, ktoré mali byť odporcovi známe v čase rozhodovania o prípade navrhovateľa) žiadateľom\ndoplnkovú ochranu predlžoval. V tomto zmysle dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti\npráva.\nNavrhovateľ poukázal ďalej na nesprávnu interpretáciu inštitútu nepredĺženia doplnkovej ochrany. Zákon\no azyle vyslovene definuje doplnkovú ochranu ako ochranu, ktorú ministerstvo udelí žiadateľovi, ktorému\nneudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vážne bezprávie je\ndefinované v § 2. Zákon o azyle výslovne uvádza v § 20 ods. 3, že ...po uplynutí jedného roka sa\nposkytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť.\nV konaní o predĺženie doplnkovej ochrany je preto podľa navrhovateľa potrebné vždy skúmať všetky\ndôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť, a pokiaľ sa takéto nenájdu, môže správny\norgán rozhodnúť o jej nepredĺžení. V opravnom prostriedku navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporca\nsa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou situáciou v meste Mogadišo a okolí, v Somálsku, vec\npovažoval už za raz rozhodnutú a problémami v súvislosti s kmeňovou príslušnosťou navrhovateľa\nsa nezaoberal. Odporca ďalej žiadosť navrhovateľa v tomto smere neskúmal. Ďalej poukázal na\nnezrozumiteľnosť tvrdenia krajského súdu, podľa ktorého, nakoľko navrhovateľ nikdy neprezentoval\npočas svojho pobytu v krajine pôvodu neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie, je vyhodnotenie\npredpokladov doplnkovej ochrany z pohľadu ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle, ako neexistujúcich\nsprávne. Navrhovateľ výslovne uviedol svoje individuálne obavy v kontexte hrozieb v prípade návratu,\nno prvostupňovému súdu bolo dostačujúce skonštatovať, že sa v minulosti s takým zaobchádzaním\nnestretol. Takéto právne posúdenie je podľa navrhovateľa nesprávne. Zákon o azyle ani iný právny\npredpis, nevyžaduje od navrhovateľa preukázanie už existujúceho alebo prebiehajúceho bezprávia voči\njeho osobe.\n\nU navrhovateľa je zrejmé, že podmienky na udelenie/predĺženie doplnkovej ochrany spĺňa. Nesprávne,\nresp. neúplné skutkové zistenia viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu a k záveru, že\nnavrhovateľ podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany nespĺňa.\nS ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne\nsprávny.\nNámietky, ktoré podal navrhovateľ, pričom nepredložil žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na\npredmetnú žiadosť a neuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na\nzrušenie tohto rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu o nepredlžení doplnkovej ochrany menovanému,\npovažuje odporca za účelové a právne irelevantné.\nUviedol, že rozhodol o žiadosti navrhovateľa po analýze a vyhodnotení všetkých skutočností súvisiacich\ns predĺžením doplnkovej ochrany z toho hľadiska, či by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu čelil\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom do spisu založil relevantné správy o krajine jeho pôvodu, ktoré\npochádzali z rôznych zdrojov, ktoré boli všeobecne dostupné odboru dokumentaristiky a zahraničných\nstykov odporcu, a ktoré boli zamerané na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie v Somálsku so\nzameraním na Mogadišo, odkiaľ menovaný pochádza, na otázky rizika návratov somálskych emigrantov\na správania sa k nim väčšinovými klanmi, čo v samotnom rozsudku č. k. 9Saz/70/2013-33 potvrdil aj\nKrajský súd v Bratislave.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle\")\nnavrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú, resp. predĺženú doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania o predĺženie doplnkovej ochrany boli všetky\nskutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Odporca uviedol, že\nvýpoveď navrhovateľa skúmal v dvoch rovinách:\n1/ Príslušnosť k menšinovému klanu Gaboye.\n2/ Nepriaznivá všeobecná situácia v Somálsku, zapríčinená pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom.\nAd 1/ Podľa výpovede navrhovateľa, v Somálsku bol členom menšinového klanu Gaboye, a preto sa\nobáva, že by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu mal horšie postavenie, ako majoritné\nklany. K uvedenému odporca uviedol, že problémy klanového systému už boli predmetom vyhodnotenia\nv konaní ČAS: MU-253/PO-Ž-2011 z 12. septembra 2011, pričom bolo konštatované, že tieto nejavili\nžiadne známky prenasledovania a ani vážnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu.\n\nAd 2/ Nepriaznivá všeobecná situácia v Somálsku, zapríčinená pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom,\nbola dôvodom, prečo bola menovanému predmetným rozhodnutím poskytnutá a následne aj predĺžená\ndoplnková ochrana na území SR.\nV poslednom období však došlo k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste\nMogadišo, ale prakticky v celej krajine. Militantná skupina Al-Shabaab stratila v krajine takmer všetky\npozície a bola vytlačená zo všetkých svojich bášt, ako Afgoye, Kismayo a tiež hlavné mesto Mogadišo.\nOd mája 2012, kedy sa Al-Shabaab definitívne stiahol z bojov v Mogadišu, sa situácia v tomto meste\npodstatne zlepšila a táto tendencia pokračuje aj v súčasnom období. Doplnková ochrana je sekundárnou\nformou medzinárodnej ochrany, nie je trvalého charakteru a jej poskytnutie je viazané na preklenutie\ndoby, kedy žiadateľom v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho\nbezprávia. Vzhľadom k uvedenému, preto migračný úrad opätovne prehodnotil riziko vážneho bezprávia\nv prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu.\nPodľa aktuálnych informácií možno podľa odporcu skonštatovať, že v Somálsku síce ešte prebieha\nvnútroštátny konflikt medzi Somálskymi národnými ozbrojenými silami (SNAF) s podporou AMISOM-u\n(Misia Africkej únie v Somálsku - The Afričan Union's mission in Somalia) a militantnou skupinou AlShabaab, bezpečnostná situácia sa však v jednotlivých častiach krajiny diametrálne líši. Lokalizácia a\nintenzita tohto konfliktu a útokov je rôzna v jednotlivých oblastiach Somálska. Rôzne zdroje hovoria o\nstále sa zlepšujúcej situácii v Mogadišo. Podľa Centra Elman pre mier a ľudské práva sa od októbra 2012\nsituácia v tomto meste pre obyvateľov zlepšila. Už viac nedochádza k ostreľovaniu a bojom s ťažkými\nzbraňami. V súčasnosti narastá počet Somálčanov vracajúcich sa do Mogadiša zo zahraničia, pričom\nnejestvujú žiadne informácie o tom, že by vracajúce sa osoby boli vystavené akejkoľvek forme násilia\nzo strany štátnych orgánov.\nV prípade bezpečnostnej situácie v meste Mogadišo nemožno uplatniť ani rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004\no minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo\nosôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a\nobsah poskytovanej ochrany\" vyložil nasledovne: „Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života\nalebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz\no tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto\nohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia\ncharakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi\nrozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú\núroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená\ndo predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti\nna tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia\". Z analýzy\nbezpečnostnej situácie vyplýva, že Al-Shabaab bol z mesta vytlačený hoci sa snaží prostredníctvom\nozbrojencov a sporadickými útokmi rozširovať svoj vplyv. Samotná prítomnosť a existencia útokov\nale nestačia na posúdenie a vyhodnotenie individuálnej situácie v prípade návratu menovaného do\nMogadiša, ako situácie vážneho a individuálneho ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z\ndôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa\nodporcu je nevyhnutné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu, ako aj štruktúru týchto útokov a\nsamotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva. Predmetné násilie v súvislosti s vnútroštátnym alebo\nmedzinárodným ozbrojeným konfliktom, pri ktorom vznikajú uvedené ohrozenia je kvalifikované ako\n„nediskriminačné\" (ohrozenia života alebo osoby civilistu na základe neselektívneho násilia), čo je\npojem, ktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu na ich osobnú situáciu. Uvedené\nvšak v tomto prípade neplatí, nakoľko z dostupných zdrojov je zrejmé, že Al-Shabaab sa zameriava\nnajmä na skupiny bývalých členov, ktorí dezertovali, vojakov Somálskej národnej armády, políciu, členov\nvlády, poslancov a ľudí spojených s vládou alebo AMISOMom. Menovaný však nespadá ani do jednej\nz týchto skupín.\nV súvislosti s mierou neselektívneho násilia, a teda aj alternatívou poskytnutia doplnkovej ochrany\nsprávny orgán posudzoval bezpečnostnú situáciu v regióne bydliska menovaného, teda konkrétne mesta\n\nMogadišo. Podľa dostupných informácií bolo Mogadišo oslobodené v auguste 2011, kedy Al-Shabaab\nopustil mesto, hoci k definitívnemu stiahnutiu zbojov prišlo až v máji 2012. Od tej doby tu nemali žiadne\njednotky Al-Shabaabu pevné bojové pozície. V minulosti bolo mesto rozdelené do dvoch častí - jednej\nkontrolovanej skupinou Al-Shabaab a jednej pod kontrolou somálskej vlády a bezpečnostných síl. V\nsúčasnosti tu nedochádza k ozbrojeným bojom a nie je tu žiadna bojová línia. Ľudia sa v Mogadišu môžu\nvoľne pohybovať a majú neobmedzený prístup ku všetkým štvrtiam. Agentúra OSN potvrdila, že väčšina\nkontrolných bodov v Mogadišu bola odstránená. Sú to teraz somálska vláda a AMISOM, ktorí majú mesto\npod kontrolou. AMISOM pomáha pri presadzovaní bezpečnosti v Mogadišu. Nestráži všetky ulice, ale\nvojaci sú umiestnení v konkrétnych lokalitách a ich hlavným cieľom je udržať Al-Shabaab preč z mesta.\nPodľa dostupných informácií, Al-Shabaab už nekontroluje žiadnu časť miest v južnom a strednom\nSomálsku, ktoré vládne vojská a AMISOM oslobodili. Podľa UNHCR Somálsko, mnohí ľudia z diaspóry\nsa vrátili do Mogadiša, pretože vidia obchodné príležitosti. Všeobecne platí, že nedochádza k žiadnej\ndiskriminácií z dôvodu príslušnosti k vracajúcej sa diaspóre. Do mesta sa vracajú ľudia, či už leteckou\nalebo pozemnou dopravou. Dochádza aj k pohybom vnútorne presídlených osôb z Mogadiša do iných\nregiónov a okresov v južnom a strednom Somálsku, ako je Bay, Middle a Lower Shabelle. Pokiaľ ide\no návraty diaspóry, medzinárodná agentúra so sídlom v Nairobi vysvetlila, že obyčajní ľudia vracajúci\nsa do Mogadiša a na ďalšie miesta v južnom a strednom Somálsku uvádzajú zlepšenie situácie medzi\ndôvodmi pre návrat. Iný boli šokovaní tým, čo videli, keď sa vrátili, najmä tí, ktorí boli v zahraničí mnoho\nrokov.\nPodľa odporcu informácie, nachádzajúce sa v spisovom materiáli navrhovateľa svedčia o výraznom\nzlepšení bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste Mogadišo, ale prakticky v celom Somálsku.\nMesto je už takmer dva roky pod kontrolou vládnych jednotiek, ktoré dlhodobo udržujú stabilnú\nbezpečnostnú situáciu. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že sa do mesta začali vracať obyvatelia, ktorí\nho predtým v dôsledku obáv o svoju bezpečnosť opustili. Miestna mimovládna organizácia uviedla, že\npríslušníci menšinových klanov alebo menšinových etnických skupín už nie sú obeťami prenasledovania\na porušovania v Mogadišu a poprela, že členovia týchto skupín sú prenasledovaní. Vo všeobecnosti\nneexistuje žiadny negatívny postoj k navrátilcom v Mogadišu. Ľudia vnímajú navrátilcov zo zahraničia\nako znamenie mieru a nikto ich neunáša. Somálčania, ktorí sa do Mogadiša vracajú, vedia čo robia a\nvedia, že bezpečnosť sa v Mogadišu výrazne zlepšila. Sú si vedomí aj obrovskej prítomnosti ozbrojených\nsíl AMISOM v priestoroch letiska, ktoré tu zodpovedajú za bezpečnosť. Všetky rodiny, ktoré sa vracajú,\nmajú príbuzných v zahraničí, najmä v Európe a USA, ale tí, ktorí sa vracajú vedia, ako sa prispôsobiť.\nPodľa UNHCR Somálsku sa vracia rastúci počet Somálčanov z diaspóry do Mogadiša a na ďalšie miesta\nv južnom a strednom Somálsku, pričom nedostali žiadne správy o navrátilcoch, ktorí by boli po svojom\nnávrate do Somálska unesení pre výkupné.\nV tomto kontexte odporca konštatoval, že v prípade nedobrovoľného návratu menovaného do krajiny\npôvodu by nečelil ani krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, resp. by nebol vystavený trestu smrti.\nK uvedenému záveru dospel správny orgán na základe jeho výpovede, podľa ktorej v Somálsku nikdy\nnemal problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi a nikdy sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý\nby mu takýto trest, resp. takéto zaobchádzanie hrozilo.\nZa účelom posúdenia jeho žiadosti boli využité informácie z internej databázy migračného úradu č. p.:\nMU-ODZS-2013/000039-039 z 15. augusta 2013, č. p.: MU-ODZS-2013/000039-035 z 18. júla 2013,\nč. p.: MU-ODZS-2013/000039-042 z 26. augusta 2013 a pod č. p.: MU-ODZS-2013/000039-12 z 18.\nmarca 2013.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené\nv § 13a zákona o azyle, nepredlžuje sa mu podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana, čím\npodľa § 15a ods. 1 písm. e/ zákona o azyle doplnková ochrana zaniká.\nV.\n\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok; po\nuplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.\n2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60\ndní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený\nv prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar\nbezodkladne zašle ministerstvu.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny\nmanželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nPodľa § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi na\núzemí SR podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na\nposkytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenie veci.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôvodnú námietku nedostatočne zisteného stavu\nveci ohľadne posudzovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa ako aj postavenia\nnavrhovateľa ako príslušníka minoritného klanu ako aj jeho odmietnutie spolupráce s Al-Shabaab.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z internej\ndatabázy migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2013/000039-039 z 15. augusta 2013, č. p.: MUODZS-2013/000039-035 z 18. júla 2013, č. p.: MU-ODZS-2013/000039-042 z 26. augusta 2013 a pod\nč. p.: MU-ODZS-2013/000039-12 z 18. marca 2013), z ktorých vyhodnotil a popísal bezpečnostnú\nsituáciu v krajine pôvodu, osobitne situáciu v mieste jeho posledného bydliska, so zameraním na\nposúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré viedli správny orgán k poskytnutiu doplnkovej\nochrany navrhovateľovi.\nJeho záver o tom, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené\nv §13a zákona o azyle na základe nižšie uvedených dôvodov, považoval odvolací súd za predčasné.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu odporca po vyhodnotení skutočností, ktoré uvádzal\nnavrhovateľ ako dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany odporca sa zameral na posúdenie\nbezpečnostných rizík, ktoré hrozia navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu najmä v\nsúvislosti s bezpečnostnou situáciou v meste Mogadišo. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy\no krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na zistenie\naktuálnej bezpečnostnej situácie v Somálsku so zameraním na hlavné mesto Mogadišo, na otázky\nbezpečnostných rizík návratov somálskych emigrantov.\nPodľa odporcu informácie, nachádzajúce sa v spisovom materiáli navrhovateľa svedčia o výraznom\nzlepšení bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste Mogadišo, ale prakticky v celom Somálsku.\nMesto je už takmer dva roky pod kontrolou vládnych jednotiek, ktoré dlhodobo udržujú stabilnú\nbezpečnostnú situáciu. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že sa do mesta začali vracať obyvatelia, ktorí\nho predtým v dôsledku obáv o svoju bezpečnosť opustili.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odporca rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi dňa 8. októbra 2013. Pri posudzovaní bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu\nnavrhovateľa vychádzal z informácií o krajine pôvodu zo dňa 15. augusta 2013, kde sa uvádza, že z\ndostupných správ vyplýva, že osoby vracajúce sa do Somálska zo zahraničia sú vnímané pozitívne,\navšak ich bezpečnosť je zabezpečovaná na základe príslušnosti ku klanu a príbuznosti. Vracajúci sa\nmladí muži, sú tiež podozrievaní z toho, že sa chcú spojiť s Al-Shabaabom. Medzinárodná mimovládna\norganizácia potvrdila, že navrátilec sa môže vrátiť do oblasti mesta, ktorý ma pod kontrolou jeho klan\nalebo, ak pochádza z rovnakého klanu ako je wardlord kontrolujúci oblasť (str. 48 a 47 administratívneho\nspisu).\nZo zápisnice z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 23. augusta 2013 vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že\nje členom etnickej skupiny Gaboye, podklan Tumal, jeho klan je menšinový, má horšie postavenie ako\nmajoritné klany a do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť pre prebiehajúci ozbrojený konflikt.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca k uvedenému dôvodu, pre ktorý navrhovateľ\nžiadal predĺžiť doplnkovú ochranu uviedol, že problémy klanového systému už boli predmetom\nvyhodnotenia v konaní ČAS. MU-253/PO-Ž-2011 zo dňa 12. septembra 2011, pričom bolo konštatované,\nže tieto nejavili žiadne známky prenasledovania ani vážnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu.\nOdvolací súd považuje takéto vyhodnotenie situácie (posúdenie postavenia navrhovateľa ako\npríslušníka menšinového klanu Gaboye v nadväznosti na navrhovateľom vyslovené obavy z návratu do\nkrajiny pôvodu) za nedostačujúce najmä s poukazom na informácie o krajine pôvodu, ktorými disponoval\nuž v čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa, pretože tieto ako je uvedené vyššie, jednoznačne\n\npreukazujú, že navrátilec sa môže bezpečne vrátiť iba do oblasti mesta, ktorý ma pod kontrolou jeho klan\nalebo, ak pochádza z rovnakého klanu ako je wardlord kontrolujúci oblasť, čo rozhodne nie je prípad\nnavrhovateľa.\nOdporcovi bolo nutné vyčítať, že sa uspokojil so zisteniami (ohľadne problémov klanového systému)\nz predchádzajúceho konania a v aktuálnom konaní nevykonal náležité dokazovanie na problematiku\nprípadného návratu navrhovateľa ako člena minoritného klanu, hoci disponoval informáciami vyššie\nuvedenými.\nNa tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní bezpečnostnej situácie\nv krajine pôvodu z hľadiska vnútroštátneho konfliktu a z toho plynúcich rizík vážneho bezprávia, je\nnevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu, rozšírenie týchto útokov, ako i individuálny charakter\nohrozenia osoby cudzinca z dôvodu vnútroštátneho konfliktu. Individuálny charakter ohrozenia osoby\nnavrhovateľa bolo potrebné posudzovať najmä s poukazom na jeho príslušnosť k minoritnému klanu\nGaboye, čomu sa odporca náležite nevenoval.\nČo sa týka bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa, odporca v odôvodnení rozhodnutia\nuvádza, že v Somálsku stále prebieha vnútroštátny konflikt medi somálskymi národnými ozbrojenými\nsilami (SNAF) s podporu AMISOMu a militantnou skupinou Al-Shabaab. Jeho záver o tom, že v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu nebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a\nindividuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu vyvodil zo zistenia, že situácia v meste\nMogadišo je stabilnejšia ako v iných oblastiach krajiny.\nTakýto záver je podľa odvolacieho súdu v rozpore s informáciami o krajine pôvodu, ktorými odporca\ndisponoval (viď informácie z databázy odporcu č. MU-ODZS-2013/000039-054 zo dňa 18. októbra 2013)\na mali mu byť známe počas posudzovania žiadosti navrhovateľa.\nJeho závery o stave bezpečnosti v Somálsku, resp. v meste Mogadišo sú s poukazom na obsah týchto\nspráv v rozpore so závermi odporcu, že tieto garantujú bezpečnosť žiadateľa o doplnkovú ochranu.\nNaviac, navrhovateľ počas pohovoru uvádzal, že i keď Al-Shabaab bolo vyhnané z Mogadiša, naďalej sa\njej členovia zdržujú v meste a zabíjajú ľudí. Týmto okolnostiam odporca nevenoval náležitú pozornosť, v\ndôvodoch rozhodnutia ich nepotvrdil ani nevyvrátil. Pokiaľ odporca tvrdí, že situácia v meste Mogadišo\nje stabilnejšia ako v iných oblastiach Somálska, nebolo možné záver odporcu o tom, že navrhovateľ\nv prípade návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu považovať aj vzhľadom na\nsprávy o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval, za presvedčivý.\nDôvodom nepredĺženia doplnkovej ochrany žiadateľovi nemôže byť zistenie správneho orgánu, že v\noblasti, z ktorej žiadateľ pochádza je situácia stabilnejšia ako v iných oblastiach krajiny pôvodu, ale\nzistenie, že bezpečnostná situácia sa zlepšila natoľko, že žiadateľovi pri návrate do krajiny pôvodu\nnehrozí nebezpečenstvo, ktorého existencia bola dôvodom poskytnutej doplnkovej ochrany.\nVzhľadom k tomu, že nemožno vylúčiť, že obavy navrhovateľa najmä s poukazom na jeho príslušnosť k\nminoritnému klanu, ktorý nemá pod kontrolou oblasť, z ktorej navrhovateľ pochádza a ozbrojený konflikt\nv krajine pôvodu naďalej pokračuje, nebolo možné bez pochýb ustáliť, že navrhovateľ prestal spĺňať\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nOsobný príbeh navrhovateľa v spojení s prebiehajúcim vnútorným ozbrojeným konfliktom v krajine\njeho pôvodu, podľa odvolacieho súdu vykazuje vysokú úroveň jeho ohrozenia, práve, akú mal na\n\nmysli ESD v predmetnom rozsudku, keď relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES z\n29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany\" vyložil tak, že existencia takéhoto ohrozenia\nmôže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca\nprebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o\nžiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú\npodstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo\ndo predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu\nriziku.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd neprihliadol na pripravovanú príručku UNHCR pre\nposudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska, ktorej niektoré vybrané časti založil do\nsúdneho spisu v priebehu pojednávania považuje za dôležité zdôrazniť, že pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia.\nVzhľadom na osobitý charakter konania vo veciach azylu a doplnkovej ochrany (ide o inštitút, ktorým je\nchránená existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené) je však podľa odvolacieho súdu pri\nsúdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov potrebné upustiť od prísne formalistického prístupu\nsúdu, ktorým v danom prípade bolo striktné dodržiavanie textu zákona (§250i ods. 1 OSP), pretože takýto\nprístup súdu (neprihliadnutie na zmenu bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu po vydaní rozhodnutia\no doplnkovej ochrany) by mohol znamenať v konečnom dôsledku vážne ohrozenie ľudského života v\nprípade síce zákonného, ale zmenu pomerov nerešpektujúceho postupu súdu.\nPredmetná príručka UNHCR bola publikovaná 17. januára 2014, teda 3 mesiace po vydaní napadnutého\nrozhodnutia. Jej obsah je však mimoriadne dôležitý pre posúdenie bezpečnostných rizík prípadného\nnávratu do krajiny pôvodu navrhovateľa a hoci odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že\nodporca v konaní a pri vydaní rozhodnutia vo veci je viazaný zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nnemohol sa stotožniť s bagatelizovaním významom dôkazu - podkladu vypracovaného UNHCR pre\nposudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska.\nVýznam presných a aktuálnych údajoch, ktoré majú členské štáty zabezpečiť pri posudzovaní\nopodstatnenosti obáv žiadateľa z prenasledovania alebo reálnosti jeho ohrozenia vážnym bezprávím je\nexplicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice, kde sa ako jeden zo zdrojov, z ktorých majú\nčlenské štáty čerpať informácie uvádza Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov.\nPri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený\nvážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v\nčasti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o\nžiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s\nčlánkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných\nzdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho\npodporného úradu pre azyl.\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolacie námietky\ntýkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci ohľadne posúdenia bezpečnostnej situácie v krajine\npôvodu navrhovateľa boli dôvodné a pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie\nodporcu za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s\ntakýmto právnym záverom krajského súdu nestotožnil a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu\nje potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a §\n151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že\nnavrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa\nvyčíslenia jeho právnej zástupkyne (trovy konania pred krajským súdom si neuplatnila) v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\") vo výške spolu 142,06 Eur titulom trov právneho\nzastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - 134 Eur (písomné podanie na súd - odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu) a 8,06 Eur režijný paušál.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}