{"guid": "76b2d9b6-0c79-4cc7-8dd2-42100525325a:040bea54-ea7a-4a11-b0bf-028689b4a1aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1", "spisova_znacka": "10Sža/18/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/18/2014 z 2. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2014, sp. zn. 10Sža/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1", "identifikacne_cislo": "1013201962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2014-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a.odsek-1", "nazov": "§ 13a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/040bea54-ea7a-4a11-b0bf-028689b4a1aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/18/2014\n1013201962\n02. 07. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201962.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: W. M. F.,\nnarodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan\"),\npodľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom N., v súčasnosti s miestom pobytu K.,\nzastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6,\nBratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27. septembra\n2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 9Saz/69/2013-27 zo dňa 12. marca 2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/69/2013-27 zo dňa 12. marca 2014 m e n í tak, že\nrozhodnutie odporcu ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27. septembra 2013 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia\nvo výške 142,04 Eur na účet jeho právnej zástupkyne v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27. septembra 2013 rozhodol o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu\nnesplnenia podmienok uvedených v § 13a ods. 1 zákona o azyle. Rozhodnutie odôvodnil tým, že\npo vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že pre predĺženie doplnkovej ochrany neboli\nsplnené podmienky, resp. že tieto podmienky navrhovateľ prestal spĺňať. Opísal v konaní zistený stav\nveci a konštatoval, že i keď v niektorých častiach Afganistanu prebieha vnútroštátny konflikt medzi\nbezpečnostnými zložkami Afganistanu a ozbrojenými opozičnými silami na čele s Talibanom, mesto\nKunduz a celkovo sever krajiny je považovaný za najbezpečnejšiu oblasť krajiny s minimálnou úrovňou\nútokov. Toto konštatovanie sa osobitne vzťahuje na Kunduz, v ktorom podľa najaktuálnejších správ došlo\nk výraznému zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ\nnebol pred odchodom z krajiny svojho pôvodu objektom žiadneho prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia. Tiež skonštatoval, že navrhovateľ nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, že nebol a nie je\ntrestne stíhaný, v dôsledku čoho mu nehrozí uloženie alebo výkon trestu smrti. Odporca tiež konštatoval,\n\nže neboli zistené bezpečnostné riziká návratov afganských repatriantov. Svoje právne závery doplnil o\ninformácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie s poukázaním na\nnedostatočné zistenia stavu veci.\nKrajský súd v Bratislave na základe opravného prostriedku navrhovateľa preskúmal rozhodnutie\nodporcu ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27. septembra 2013 a stotožniac sa z dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia, toto potvrdil ako správne a zákonné.\nK námietkam navrhovateľa uviedol, že zo spisu ČAS: MU-6947/PO-Ž/2004 súd zistil, že navrhovateľ\npožiadal o azyl 11. augusta 2004 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v Afganistane. Uviedol, že\nna prelome rokov 2000 a 2001 bol Talibanom naložený proti jeho vôli do auta, následne odvezený aj s\njeho rovesníkmi do provincie Tachar, kde sa zúčastnil jednej bojovej akcie pre mudžahedínov. V roku\n2002 sa vrátil domov, kde žil až do odchodu z krajiny. Následne, keď sa zástupcom veliteľa v Kunduze\nstal Golan, synovec mŕtveho veliteľa Abdalam, začal tento pátrať po osobách, ktoré mali byť pri smrti\nveliteľa Abdalam, v ktorej súvislosti navštívil aj rodinu navrhovateľa. Toto konanie bolo 10. decembra\n2004 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.\nZo spisu ČAS: MU-487/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ bol 4. marca 2005 vrátený na Slovensko\nz Nórska. Zopakoval dôvody svojej žiadosti o azyl, uvedené v predchádzajúcom konaní. Odporca\nprávoplatným rozhodnutím z 13. mája 2005 navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho\nnevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Afganistanu.\nZo spisu ČAS: MU-101/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal o azyl 5. marca 2008.\nV konaní zopakoval predtým uvedené dôvody svojej žiadosti. Odporca rozhodnutím z 3. júna 2008\nnavrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho\nadministratívneho vyhostenia do Afganistanu. Po podaní odvolania voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd\nrozsudkom č. k. 10Saz/28/2008-46 z 13. marca 2009 výrok o neudelení azylu potvrdil, v ostatných\nvýrokoch rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca následným rozhodnutím\nzo 17. júna 2009 navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle.\nRozhodnutím ČAS: MU-134-10/PO-Ž-2010 zo 16. júna 2010 odporca navrhovateľovi predĺžil poskytnutú\ndoplnkovú ochranu. Podobne bola doplnková ochrana predĺžená rozhodnutiami ČAS: MU-136-8/POŽ-2011 z 24. júna 2011 a ČAS: MU-155-16/PO-Ž-2012 z 10. septembra 2012.\nZo spisu ČAS: MU-342/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ 10. júla 2013 opätovne požiadal o\npredĺženie doplnkovej ochrany. V priebehu pohovoru uviedol, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá\na následne predlžovaná doplnková ochrana trvajú. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie\no krajine a regióne pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu,\nna ev. bezpečnostné riziká návratov afganských navrátilcov, vrátane neúspešných žiadateľov o azyl.\nPo vyhodnotení zisteného stavu veci vydal odporca rozhodnutie, napadnuté opravným prostriedkom\nnavrhovateľa.\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že táto nie je dôvodná. Ako je zrejmé\nz obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca pri jeho vydaní vychádzal jednak z obsahu informácií,\nzískaných priamo od odporcu v priebehu vykonaných pohovorov a jednak z obsahu aktuálnych\ninformácií, týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v Afganistane ako celku, regiónu pôvodu navrhovateľa\n(Kunduz), ako aj informácií o návratoch afganských navrátilcov. Išlo teda o informácie, potrebné pre\n\nposúdenie ev. vážneho bezprávia pre prípad návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Podľa\nnázoru súdu tieto informácie, resp. zistenie stavu veci, potrebné k posúdeniu prípadnej existencie\nvážneho bezprávia sú dostatočnými k tomu, aby mohol odporca vo veci kvalifikovane rozhodnúť. K\nčasti námietky, týkajúcej sa „... iných ozbrojených zložiek s väzbami na Taliban ...“ súd poznamenáva,\nže navrhovateľom uvedené odkazy na správy iba poukazujú na ev. možnosť eskalácie konfrontácií,\nktorú navyše vyslovil kazašský prezident, avšak bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie. Okrem toho v\nspise založené správy, týkajúce sa bezpečnostnej situácie sa o „Islamskom hnutí Uzbekistanu“, na ktoré\nnavrhovateľ v konkrétnosti poukázal v podanom návrhu, vôbec nezmieňujú.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca sa napadnutým rozhodnutím vôbec nezaoberal individuálnymi\nproblémami navrhovateľa je potrebné uviesť, že tomu tak nie je. Odporca v odôvodnení svojho\nrozhodnutia skonštatoval (vychádzajúc z obsahu vykonaných pohovorov, resp. zo skôr vydaných\nrozhodnutí), že navrhovateľ v minulosti nečelil a nečelí trestnému stíhaniu, že mu nebol uložený trest\nsmrti a teda že mu ani nehrozí jeho výkon (v zmysle § 2 písm. f/ bod 1. zákona o azyle). Tiež odôvodnil\nfakt, že mu nehrozí ani vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle. Navrhovateľ v tejto\nsúvislosti poukázal na svoje pôsobenie v hnutí Taliban. K tejto argumentácii navrhovateľa súd, okrem\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia navyše dodáva, že možné dôsledky z pôsobenia navrhovateľa\nv uvedenom hnutí boli dôvodom podania jeho žiadosti o azyl a ako také boli posúdené odporcom v\nrozhodnutí, ktorým navrhovateľovi azyl udelený nebol. Preto totožné dôvody nemôžu byť dôvodom pre\nich vyhodnotenie ako možného vážneho bezprávia. Odporca sa v konaní a aj v odôvodnení rozhodnutia\nzaoberal aj ev. bezpečnostnými rizikami návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. S poukazom na\ninformácie, týkajúce sa tejto otázky, dospel k správnemu záveru, že afganskí repatrianti sa pri svojich\nnávratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním.\nZ týchto dôvodov krajský súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť\nako správne a zákonné.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal konštatovanie súdu, že zistenie\nstavu veci, potrebné k posúdeniu prípadnej existencie vážneho bezprávia, je dostatočné k tomu,\naby mohol odporca kvalifikovane rozhodnúť. V opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu\nuviedol informácie o nestálej bezpečnostnej situácií v krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na\npôsobenie iných ozbrojených zložiek s väzbami na Taliban, ktorých pôsobenie na území severného\na severovýchodného Afganistanu vyvoláva obavy nad bezpečnosťou Afganistanu najmä v súvislosti s\nodchodom koaličných síl. Obavy pred vzostupom síl islamského hnutia Uzbekistanu vyjadrujú viaceré\nzdroje, odporca im preto mal venovať náležitú povinnosť, a v prípade, ak tak nekonal, mal mu krajský\nsúd vrátiť vec na ďalšie konanie, v rámci ktorého by sa zisťovanie všeobecnej bezpečnostnej situácie\ndoplnilo. Ako správne uvádza krajský súd na str. 5/6, v spise založené správy, týkajúce sa bezpečnostnej\nsituácie, sa o „Islamskom hnutí Uzbekistanu“, na ktoré navrhovateľ v konkrétnosti poukázal v podanom\nnávrhu, vôbec nezmieňujú. Správami, ktoré navrhovateľ odcitoval z konkrétnych zdrojov v opravnom\nprostriedku, demonštroval nedostatočné zistenie skutkového stavu a potrebu dôslednejšieho skúmania\nbezpečnostnej situácie. Teda pochybenie odporcu v tom, že skutkový stav veci nezisťoval dôsledne (a\nžiadne informácie ohľadom Islamského hnutia Uzbekistanu nenašiel, resp. nehľadal, takže v spise byť\nzaložené nemôžu). Je preto otázne, z akého dôvodu na jednej strane krajský súd konštatuje neexistenciu\ninformácií ohľadom Islamského hnutia Uzbekistanu v administratívnom spise odporcu, no na druhej\nstrane konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci. V tejto časti vidí okrem nesprávneho\nskutkového zistenia krajského súdu aj nepreskúmateľnosť, resp. inú vadu konania.\nPokiaľ krajský súd konštatoval, že individuálnymi dôvodmi sa odporca zaoberal dostatočne, tak\ns týmto záverom krajského súdu rovnako nemožno súhlasiť. V opravnom prostriedku navrhovateľ\nodcitoval časť operatívnej príručky UNHC, ktorá stanovuje postupy a kritériá na posudzovanie žiadostí\nžiadateľov z Afganistanu. Príručka určuje aj rozsah skúmania jednotlivých žiadostí, pričom kladie\ndôraz na individuálne okolnosti žiadateľa. Odporca v prípade navrhovateľa v súlade s týmito pokynmi\nnepostupoval. Pritom je potrebné, aby príručka (UNHCR Ellgibility Guidelines for Assessing the\n\nInternational Protection Needs ot Asylum-Seekers from Afghanistan, jej časť odcitovaná v opravnom\nprostriedku) a postupy v nej uvedené boli zohľadnené pri posudzovaní žiadostí navrhovateľov.\nNavrhovateľ zdôraznil, že v zmysle čl. 8 kvalifikačnej smernice (2011/95/EÚ):\nAko súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu členské štáty určiť, že žiadateľ\nnepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej časti krajiny pôvodu:\nneopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo\nprístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako sa vymedzuje v článku 7, a\nmôže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné reálne\nočakávať, že sa tam usadí.\nPri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený\nvážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v\nčasti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o\nžiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s\nčlánkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných\nzdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho\npodporného úradu pre azyl.\nPoukázal na to, že priamo kvalifikačná smernica odkazuje ako na jeden z relevantných zdrojov na\ninformácie od Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Príručka UNHCR pre posudzovanie\nžiadostí žiadateľov je preto dôležitým podkladom pre posudzovanie žiadostí o azyl. Jej nerešpektovaním\nnemohol odporca, ani krajský súd dospieť k správnym skutkovým zisteniam, resp. úplnému zisteniu\nskutkového stavu veci.\nOdporca, ani krajský súd sa nijako nezaoberal ďalšími osobnými dôvodmi obáv navrhovateľa. V\nrozsudku krajského súdu sa dokonca v súvislosti s požiadavkou dôsledného skúmania všetkých\nindividuálnych dôvodov, ktoré by mali vplyv na posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia - teda\npotreby poskytnúť navrhovateľovi doplnkovú ochranu (vrátane tých, ktoré v minulosti správny orgán\nvyhodnotil ako nespôsobilé odôvodniť existenciu prenasledovania pre účely udelenia azylu) uvádza, že\nmožné dôsledky z pôsobenia navrhovateľa v hnutí Taliban boli dôvodom podania jeho žiadosti o azyl\na ako také boli posúdené odporcom v rozhodnutí, ktorým navrhovateľovi azyle nebol udelený. Preto\ntotožné dôvody nemôžu byť dôvodom pre ich vyhodnotenie ako dôvodov možného vážneho bezprávia.\nS týmto záverom nemožno súhlasiť. Obavy navrhovateľa, pokiaľ ich prezentuje pred správnym orgánom,\nmá tento posúdiť vždy s ohľadom na možné dôsledky ovplyvňujúce jeho bezpečnosť v krajine pôvodu,\na to vo všetkých podobách, teda či už ako vážne bezprávie, alebo ako prenasledovanie. Pokiaľ hrozby\nnenapĺňajú definíciu prenasledovania (ako podmienky pre udelenie azylu), je potrebné skúmať, či\nnenapĺňa obsah pojmu vážne bezprávie (ako podmienku pre poskytnutie doplnkovej ochrany).\nV kontexte dôvodov, na ktorých bolo založené prvé rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi, opäť citoval navrhovateľ z pôvodného rozhodnutia, (v kontexte jeho problémov z dôvodu\núčasti na bojoch medzi Talibanom a mudžahedínmi), že ani v prípade žiadateľa nie je možné s\ndostatočnou istotou predpokladať, že v Afganistane by mal prístup k účinnému právnemu systému na\nodhalenie, stíhanie a potrestanie činov vážneho bezprávia. Pokiaľ nepredlžením doplnkovej ochrany\nodporca tvrdí, že tento jeho výrok už neplatí (ako dôvod, na ktorom bolo založené rozhodnutie o\nposkytnutí doplnkovej ochrany), mal to v konaní (a rozhodnutí) náležite vyvrátiť. V každom prípade to\nvšak musel skúmať, čo neurobil. Navrhovateľ sa preto domnieva, že súd dospel na základe úvah a\ndôkazov, ktoré vykonal, k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie - nesprávnu interpretáciu zákona pri\nrozhodovaní o nepredĺžení doplnkovej ochrany, tak zákon o azyle vyslovene definuje doplnkovú ochranu\nako ochranu, ktorú ministerstvo udelí žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Vážne bezprávie je definované v § 2. Zákon o azyle výslovne uvádza v § 20\nods. 3, že po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva\nroky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa\n\n§ 13c ods. 2 až 4. V konaní o predĺženie doplnkovej ochrany je preto potrebné vždy skúmať všetky\ndôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť a pokiaľ sa takéto nenájdu, môže správny\norgán rozhodnúť o jej nepredĺžení.\nKrajský súd v rozsudku uviedol, že možné dôsledky z pôsobenia navrhovateľa v hnutí Taliban boli\ndôvodom podania jeho žiadosti o azyl a ako také boli posúdené odporcom v rozhodnutí, ktorým\nnavrhovateľovi azyle nebol udelený. Preto totožné dôvody nemôžu byť dôvodom pre ich vyhodnotenie\nako dôvody možného vážneho bezprávia. Hrozby prezentované navrhovateľom by mali preto byť vždy\nvyhodnotené aj s ohľadom na naplnenie pojmu vážne bezprávie a až keď správny orgán zistil, že\ntieto hrozby uvedený pojem nenapĺňajú, môže správny orgán postupovať spôsobom, že navrhovateľovi\ndoplnkovú ochranu nepredĺži.\nNavrhovateľ z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU- 342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27. septembra 2013 zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie a uloží odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania\nv sume 142,06 €.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku sa navrhovateľ\nodvolával na to, že správny orgán a následne súd mali vydať svoje rozhodnutie na základe\nnedostatočného právneho a skutkového posúdenia veci. Pokiaľ poukazuje na to, že správny orgán sa\nnezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľ pôsobil v bojoch medzi Talibanom a mudžahedínmi, od tejto\nudalosti uplynulo už 12 rokov. Sám navrhovateľ sa zúčastnil jedenkrát ozbrojeného boja. Skutočnosť,\nže bol donútený vstúpiť do Talibanu je pochopiteľná, prišlo k tomu na prelomu rokov 2000/2001, keď\nTaliban nátlakom získaval bojovníkov do svojich radov. Každá rodina čo žila v Afganistane, pokiaľ\notvorene nepodporovala Taliban, čelila obdobným problémom. Za takéto správanie vo všeobecnosti\nnehrozí navrátilcom v krajine pôvodu prenasledovanie zo strany štátnych orgánov, ako vyplýva aj\nz dostupných správ o krajine pôvodu. Navrhovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že mal mať problémy so\nzástupcom policajného veliteľa, ktorý bol synovcom mudžahedína, ktorý padol v bojoch s Talibanom.\nZ jeho výpovede však nie je zrejmé, prečo by to mal byť práve on, na koho sa tento zástupca veliteľa\nzameral, keď na strane Talibanu bojovalo mnoho iných. V zmysle tohto tvrdenia by tak policajný\nveliteľ v Kunduze terorizoval každú rodinu, ktorej členovia boli prinútení bojovať v radoch Talibanu,\nčo je vo svojom dôsledku absurdné tvrdenie. Pokiaľ aj zástupca veliteľa hľadal ľudí, ktorí bojovali v\nTalibane, bolo to s veľkou pravdepodobnosťou z dôvodu zistiť podrobnosti o operácii tejto teroristickej\norganizácie. Skutočnosť, že zástupca polície iba navštívil navrhovateľov dom, a pýtal sa na neho,\nnie je perzekúciou štátneho orgánu. Pokiaľ by mal záujem jeho osobu perzekvovať, ako zástupcovi\npolície by mu nerobilo problém predviesť ho na výsluch. Ďalej sa navrhovateľ snaží zneprehľadniť\nsituáciu v regióne, keď hovorí o bojovníkoch Islamského hnutia Uzbekistanu, ktorí sa utiahli na\nsever Afganistanu pred vládnymi silami Uzbekistanu. Provincia Kunduz nemá spoločnú hranicu s\nUzbekistanom, pričom uvedené odkazy na správy iba poukazujú na eventuálnu možnosť eskalácie\nkonfrontácií, ktorú navyše vyslovil kazašský prezident, avšak bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie.\nNavrhovateľovi sa tak nepodarilo prezentovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany uceleným\na presvedčivým spôsobom. Nakoľko v provincii Kunduz, v meste Kunduz žije navrhovateľov otec,\nnavrhovateľ sa má po návrate do Afganistanu na koho obrátiť. Bezpečnostná situácia v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu bola komplexne a objektívne v predmetnom rozhodnutí na s. 2-5\nvyhodnotená, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nNa účel posúdenia žiadosti menovaného o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR boli využité\ninformácie z verejne dostupných zdrojov, ako aj informácie vypracované odborom dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce migračného úradu: MU-ODZS-2013/00003 5-61, MU-ODZS-2013/00003 5-55.\nMU-ODZS-2013/000035-61, MU-ODZS-2013/000035-51, MU-ODZS-2013/000035-43, MU-ODZS-20\n13/000035-034, MU-ODZS-2013/000035-024 a z materiálov o bezpečnostnej situácie v regiónoch\nAfganistanu od 1. mája 2013 do 31. júla 2013. Právna zástupkyňa neuviedla v opravnom prostriedku\ntaké skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia.\nOdporca opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť a dospel k záveru, že nespĺňa zákonné podmienky\nna predĺženie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ pochádza z provincie Kunduz a po návrate do\nAfganistanu môže využiť aj možnosť vnútroštátneho presídlenia do mesta Kábul, pričom v oboch\nprovinciách je bezpečnostná situácia stabilizovaná. Nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, ani\nstresy z dôvodu dočasných konfliktných situácií v krajine, nie sú dôvodom na to, aby sa používal\n\ninštitút doplnkovej ochrany na predĺženie legalizovania jeho pobytu v Slovenskej republike. Odporca\nvšak v prvostupňovom správnom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na predĺženie\ndoplnkovej ochrany a v jeho prípade sa nepreukázala skutočnosť, že bude v prípade návratu do\nAfganistanu vystavený vážnemu bezpráviu v zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny.\n\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. júla 2014 (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle (ďalej aj ZA), ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím\n1 . Uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. Mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. Vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 20 ods. 3, veta prvá zákona o azyle sa doplnková ochrana podľa § 13a a 13b poskytuje na\ndobu jedného roka a po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži\nvždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky, ktoré sú uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na\njej neposkytnutie.\nV prerokúvanom prípade sú so zreteľom na uvedené ustanovenia dôvodné všetky odvolacie námietky\nnavrhovateľa. Z preskúmavaného rozhodnutia o nepredĺžení doplnkovej ochrany nie je zrejmé, tak\nako to v odvolaní uvádza navrhovateľ, či odporca zreteľne a bez akýchkoľvek pochybností zadovážil\ndo spisu a vyhodnotil správy, týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Afganistane, vrátane informácií o\nIslamskom hnutí Uzbekistanu, na ktoré navrhovateľ v konkrétnosti poukázal v podanom návrhu. Bez\ntýchto informácií a ich vyhodnotenia pre konkrétny prípad sa nedá uzatvoriť, že odporca zadovážil\nvšetky podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia o predĺžení alebo nepredĺžení doplnkovej ochrany\nnavrhovateľa.\nRovnako z hľadiska individuálnych zistení týkajúcich sa osobne a výlučne navrhovateľa je nevyhnutné\nso zreteľom na, v odvolaní citované ustanovenie článku 8 kvalifikačnej smernice zistiť konkrétnu\nbezpečnostnú situáciu v Kunduze so zreteľom na individuálne skúsenosti a prežitky navrhovateľa s\n\nTalibanom, policajným veliteľom, najmä so zreteľom na konštatovanie odporcu v rozhodnutí o poskytnutí\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi - v prípade žiadateľa tiež nie je možné s dostatočnou istotou\npredpokladať, že v Afganistane by mal prístup k účinnému právnemu systému na odhalenie, stíhanie a\npotrestanie činov vážneho bezprávia. Odvolací súd sa preto domnieva, že nie je možné ani preceňovať,\nale ani podceňovať krátkodobé členstvo navrhovateľa v Talibane, jeho účasť v boji s mudžahedínmi,\nči možnú súvislosť s úmrtím predchádzajúceho miestneho veliteľa Talibanu, ktorého synovec je dnes\nmiestnym policajným veliteľom. A to i napriek tomu, že od mnohých udalostí uplynulo viac než desať\nrokov. So zreteľom na požiadavku zákona je nevyhnutné zabezpečiť a získať presné a aktuálne údaje\nz príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov\na Európskeho podporného úradu pre azyl.\nSprávy, ktoré sú založené v spise, nie sú dostatočne aktuálne pre posúdenie konkrétnej veci, ale čo je\ndôležitejšie, nie sú podkladom pre rozhodnutie tak, aby nevzbudzovalo pochybnosti. Odporca sa pre\nuvedené nedostatky a z uvedených dôvodov nadväzne na svoje zistenia ani dostatočne nezaoberal\nmožnosťou hrozby vážneho bezprávia, mučenia, či hrozby uloženia trestu smrti navrhovateľovi po jeho\nnávrate do krajiny pôvodu. Odporca mal nielen zhodnotiť novú situáciu v Afganistane, ale najmä so\nzreteľom na osobné pomery navrhovateľa a jeho rodiny v krajine pôvodu posúdiť podmienky možného\nbezpečného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, rešpektujúc splnenie podmienok uvedených v §\n20 ods. 3 ZA.\nOdporca podľa názoru odvolacieho súdu náležite nevyhodnotil individuálnu situáciu navrhovateľa pri\njeho prípadnom návrate a dôsledne nezistil, či mu pri návrate alebo po ňom nehrozí vážne bezprávie\nuvedené v § 2 písm. f/ ZA.\nVzhľadom na uvedené preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja\nods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s.\np. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 a 5 O. s. p a § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. Keďže úspešný navrhovateľ si v konaní uplatnil a vyčíslil iba trovy odvolacieho konania,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mu priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia jeho\nprávnej zástupkyne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume\n142,04 Eur, ktorá pozostáva z:\n• z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd týkajúce sa\nveci samej - odvolanie zo dňa 07.05.2014 (§13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 134,- €,\n• z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,04 €.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vyššie uvedenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n142,04 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}