{"guid": "9ebcddb5-eff7-47c4-b4cf-16228e7bb52e:69f2f4c4-d1df-4c6d-b1df-c833fc248b35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1", "spisova_znacka": "3Sžo/90/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/90/2014 z 2. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2014, sp. zn. 3Sžo/90/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1", "identifikacne_cislo": "1013201933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 35 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 35 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-34", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69f2f4c4-d1df-4c6d-b1df-c833fc248b35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/90/2014\n1013201933\n02. 12. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201933.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske\nzoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, právne zastúpený JUDr. Ivetou\nRajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 5734/2013-1.10 (17/2013-rozkl.) zo dňa 19. júna 2013, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/255/2013-70 zo dňa 07. augusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S/255/2013-70 zo dňa 07. augusta 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 5734/2013-1.10 (17/2013-rozkl.) zo dňa 19.06.2013 a nepriznal mu náhradu trov\nkonania. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1748/2013-2.2 zo\ndňa 25.03.2013, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/, §\n35 ods. 1 písm. b/, d/, § 35 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), t.j. povolil ničiť pri výstavbe lesných\nciest tam sa nachádzajúce chránené rastliny a o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 13 ods. 2 písm. c/ a § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesnej cesty Opálené, ktorá\nvedie cez JPRL č. 227, 229a, 230, 232c, 232a, 233, 234, 235, 236a, 236b, (KN-C 11042, 11110, 11112,\n11135) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry a na výstavbu lesnej cesty Ždiar,\nktorá vedie cez JPRL č. 345, 346b, 347a, 348b, 348a, 349, 350, 351a, 351b, 352, 353, 354, 355a,\n355b, 356, 357, 360a, 361 (KN-C 11034, 11038, 11039, 11053, 11055, 11056, 11057, 11058, 11091)\nna LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry, s uvedením podmienok rozhodnutia podľa\n§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p. odštepný závod\nLiptovský Hrádok. Prvostupňový správny orgán zároveň stanovil platnosť predmetného rozhodnutia do\n31.12.2015.\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že odvodnenie rozhodnutia žalovaného\nposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu\nje jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti\npostupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci\npreskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na\nzáklade logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia,\na preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí\ndostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané\ndôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len\nvšeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ\nžalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil,\nnie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj\nprvostupňové rozhodnutie. Súd prvého stupňa konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie podrobne a\nzrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia\núčastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké\nustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. Uviedol,\nže skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne\nodôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako\naj hodnotenie týchto dôkazov. Žalobca však na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažuje napadnuté\nadministratívne rozhodnutia za dostatočne odôvodnené. Žalobca naďalej trvá na tom, že napadnuté\nadministratívne rozhodnutia neobsahujú identifikáciu dôvodu, pre ktorý prvostupňový správny orgán\npovolil výnimku a udelil súhlas. Zároveň poukázal aj na stanovisko Krajského úradu životného prostredia\nv Žiline, ktoré tento vydal dňa 07.12.2011 pod sp.zn. 2011/00515-13/Dur, v ktorom sa tento orgán vyjadril\nk výstavbe lesných ciest Štrofekova 1, Vápenná, Baba a Kolesová tak, že ich výstavba môže mať na toto\núzemie významný vplyv a je teda predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie. Vzhľadom k\nnavrhovanej rozsiahlej sieti lesných ciest je potrebné posúdiť dopady daného projektu samostatne i ako\ncelku na sústavu chránených území, keďže kumulatívne vplyvy týchto projektov sú z hľadiska ochrany\nprírody a krajiny významné pre dané územie. Celkový efekt komplexu lesných ciest však správne orgány\noboch stupňov nijakým spôsobom nevyhodnocovali.\nSúd prvého stupňa taktiež neakceptoval námietku žalobcu, že postupom správnych orgánov mu bolo\nodňaté právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie,\nkonkrétne k vyjadreniu Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj „ŠOP SR“) zo dňa 16.05.2013, s\nodôvodnením, že povinnosť dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\ndoplnených postupom podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), nevyplývala prvostupňovému správnemu\norgánu, ktorý ďalej vo veci nerozhoduje. Žalobca namietal, že ani prvostupňový ani druhostupňový\nsprávny orgán mu nedali možnosť sa k takto doplneným podkladom rozhodnutia vyjadriť. Nie je úlohou\nžalobcu zabezpečovať organizáciu postupu v správnom konaní, ani sa podieľať na riešení deľby činností\nmedzi prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom. Pri doplnení podkladov rozhodnutia po\npodaní odvolania je právom účastníka konania mať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Podstatnou časťou\nodôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je obsah stanovísk ŠOP SR v predmetnej\nveci.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\npotvrdiť. Uviedol, že podkladom pre rozhodnutie boli predovšetkým stanovisko Štátnej ochrany prírody\n\nSR, Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011, odborné stanovisko\nKrajského úradu životného prostredia v Prešove (ďalej len „KÚŽP v Prešove“) č. 2012/1505-7928/\nKM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013. Žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí odcitoval z každého podkladu rozhodnutia a vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval\nza preukázané, čím vyjadril svoju úvahu pri ich hodnotení. Prvostupňové a druhostupňové správne\nkonanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané,\nže neexistujú rozpory v dôkazoch, môže sa stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho\nrozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na stanoviská ŠOP SR, ako aj KÚŽP v Prešove, podľa ktorých\nvýstavba lesných ciest nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany Chráneného\nvtáčieho územia Nízke Tatry a územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. ŠOP SR vo svojom\nstanovisku uviedla, že počas výstavby a pri prevádzkovaní lesných ciest sa predpokladajú dočasné,\nresp. krátkodobé nepriaznivé vplyvy na predmet ochrany dotknutých území, avšak ovplyvnenie štruktúry\nani funkcie dotknutých území sa však v dôsledku realizácie projektu nepredpokladajú.\nPokiaľ ide o povoľovanie výnimky zo zákazov ustanovených v rámci podmienok ochrany chránených\ndruhov, zákon č. 543/2002 Z.z. jednoznačne špecifikuje dôvody, na základe ktorých možno výnimku\npovoliť v ustanoveniach § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Pri hodnotení možných následkov\npovolenia výnimky zo zakázaných činností, ustanovených zákonom na ochranu chránených druhov\nrastlín a živočíchov, ministerstvo prihliadalo na to, že povolením výnimky vo veci žiadosti žiadateľa\nsa len predchádza možnému protiprávnemu konaniu, pretože pri výstavbe lesných ciest nemožno\nporušenie podmienok ochrany chránených druhov úplne vylúčiť. Ministerstvom ustanovené podmienky\nvykonania činnosti v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. jej možný vplyv na chránené\ndruhy a biotopy minimalizujú. V odbornom stanovisku KÚŽP v Prešove je uvedené, že navrhovaná\nčinnosť, výstavba lesných ciest Ždiar a Opálené na LC Liptovská Teplička, pri dodržaní stanovených\npodmienok pravdepodobne nemôže mať samostatne na dotknutých územiach významný vplyv na\núzemia sústavy chránených území Natura 2000. Z dôvodu, že KÚŽP v Prešove posúdil možný vplyv\nzámeru žiadateľa na územia patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 len s\nhodnotením jeho samostatného vplyvu, t.j. bez hodnotenia vplyvu zámeru v kombinácii s inými plánmi\nalebo projektmi, ministerstvo požiadalo o zhodnotenie kumulatívneho vplyvu navrhovanej činnosti s už\nvykonanými, ako aj plánovanými aktivitami na dotknutých územiach. Z nového stanoviska ŠOP SR\nvyplýva, že navrhovaná činnosť - výstavba lesných ciest pri dodržaní stanovených podmienok nemôže\nmať samostatne, ani v kombinácii s inými projektmi v dotknutých územiach významný vplyv na územia\nsústavy Natura 2000.\nK námietke žalobcu, týkajúcej sa možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol,\nže zmyslom ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo\nfáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť\nsvoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. Podkladmi pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku\nza podklad pre rozhodnutie možno považovať také podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy a pod., ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci.\nMinisterstvo listom zo dňa 16.01.2013 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi pre rozhodnutie,\nktoré zahŕňali žiadosť žiadateľa, ako aj jeho ďalšie s vecou súvisiace podania, stanovisko ŠOP SR,\nSprávy NP Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011, odborné stanovisko KÚŽP v Prešove č.\n2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013\na dalo účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k zaslaným podkladom v určenej lehote. Žalobca,\nako účastník konania využil svoje právo a k zaslaným podkladom rozhodnutia sa vyjadril listom zo\ndňa 28.01.2013. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobca podal proti nemu rozklad, ktorý\nbol zaslaný ostatným účastníkom správneho konania na vyjadrenie. ŠOP SR zaslala k podanému\nrozkladu stanovisko č. ŠOP SR 1627/2013 zo dňa 03.05.2013, v ktorom vo vzťahu k námietkam\nžalobcu ozrejmila postup svojej organizačnej zložky - Správy NP Nízke Tatry pri vydávaní odborných\nstanovísk, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Predmetné\nstanovisko ŠOP SR k rozkladu žalobcu neobsahovalo skutočnosti, z ktorých by druhostupňový správny\norgán vychádzal a ktoré by boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o rozklade. Zo žiadnej časti\nrozhodnutia o rozklade nevyplýva, že by stanovisko ŠOP SR zo dňa 16.05.2013 tvorilo podklad pre\nrozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, resp. že jeho obsahom boli skutočnosti, z ktorých\n\nby druhostupňový správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní. ŠOP SR vo svojom stanovisku\nč. ŠOP SR SR/1627/2013 zo dňa 03.05.2013 trvala na svojich predchádzajúcich stanoviskách. S\nobsahom stanovísk organizácie ochrany prírody a krajiny - ŠOP SR a jej organizačnej zložky Správy\nNP Nízke Tatry, z ktorých ministerstvo vychádzalo v prvostupňovom rozhodnutí, boli účastníci konania\nvrátane žalobcu náležitým spôsobom oboznámení. Stanovisko ŠOP SR/1627/2013 zo dňa 03.05.2013\nnemohlo byť podkladom pre rozhodnutie ministerstvo, keďže bolo vydané k rozkladu proti rozhodnutiu\nministerstva ako prvostupňového orgánu.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že na základe žiadosti žiadateľa štátneho podniku Lesy SR zo dňa 13.07.2011 Ministerstvo životného prostredia SR, ako prvostupňový\nsprávny orgán, rozhodnutím č. 1748/2013-2.2 zo dňa 25.03.2013 povolil výnimku zo zákazov\nustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/, d/, § 35 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 543/2002\nZ.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), t.j.\npovolil ničiť pri výstavbe lesných ciest tam sa nachádzajúce chránené rastliny a o vydaní súhlasu podľa\n§ 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ a § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu\nlesnej cesty Opálené, ktorá vedie cez JPRL č. 227, 229a, 230, 232c, 232a, 233, 234, 235, 236a, 236b,\n(KN-C 11042, 11110, 11112, 11135) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry a na\nvýstavbu lesnej cesty Ždiar, ktorá vedie cez JPRL č. 345, 346b, 347a, 348b, 348a, 349, 350, 351a, 351b,\n352, 353, 354, 355a, 355b, 356, 357, 360a, 361 (KN-C 11034, 11038, 11039, 11053, 11055, 11056,\n11057, 11058, 11091) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry, s uvedením podmienok\nrozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. V predmetnej žiadosti išlo o budovanie lesných\nciest Kyčora, Opálené, Orlová a Ždiar. Budovanie lesných ciest bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť\nochranu lesa pred požiarmi - v rámci lesných oblastí a podoblastí podľa stupňa ohrozenia požiarom sú\ntieto lokality zaradené do kategórie A - Lesy s vysokým stupňom ohrozenia požiarom. Zároveň majú\nlesné cesty slúžiť na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty a následnú revitalizáciu lesa. Listom\nzo dňa 11.10.2012 bola časť žiadosti týkajúcej sa výstavby lesných ciest Kyčora a Orlová vzatá späť,\na teda konanie bolo v tejto časti zastavené.\nDo správneho konania vstúpili ako účastníci žalobca, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife\nSlovensko a FSC Slovensko. V rámci správneho konania bolo zaslané odborné stanovisko Štátnej\nochrany prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 doručené Krajskému\núradu životného prostredia v Prešove dňa 05.05.2011, odborné stanovisko Krajského úradu životného\nprostredia v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko Štátnej ochrany prírody\nSR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013. Taktiež boli v rámci správneho konania zaslané aj\nvyjadrenia účastníkov konania - Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, FSC Slovensko\na Lesoochranárske zoskupenie VLK. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že s predmetnými\nodbornými stanoviskami ŠOP SR, Krajského úradu životného prostredia v Prešove a žiadosťou o\npovolenie výnimky boli účastníci konania oboznámení (list Ministerstva životného prostredia SR č.\n1748/2013-2.2 zo dňa 16.01.2013).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie\nstarostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy\na ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické\nútvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä\n\nobmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a\nužívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods.\n1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu\neurópskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný\nsúhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj\na) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,\nb) popis jeho stavu,\nc) mapové vymedzenie hranice biotopu,\nd) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení\npotrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,\ne) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci\npríslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa\nvyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.\nPodľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa\nvyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/ až\ne/, i/, j/, l/ a m/ a o/.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať,\nzbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané\númyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a\npoškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku.\nPodľa § 82 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa združenie\npodľa odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých\nsprávnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto\nzákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a\npriezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť\nzdruženie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa\nodseku 3.\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie o povolení výnimky podľa §\n34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/ a d/, § 35 ods. 2 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z.z. a o udelení\nsúhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 2 písm. c/, § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.\nŽalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí,\nvydaných v predmetnom správnom konaní. Senát odvolacieho súdu uvádza, že tak prvostupňový, ako\naj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní\nvychádzali, ktorými boli žiadosť žiadateľa zo dňa 13.07.2011, odborné stanovisko Štátnej ochrany\nprírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 doručené Krajskému úradu\nživotného prostredia v Prešove dňa 05.05.2011, odborné stanovisko Krajského úradu životného\nprostredia v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko Štátnej ochrany prírody\nSR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013. Taktiež vzali do úvahy aj vyjadrenia žalobcu a\nďalších účastníkov konania, ktorými sú Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a FSC\nSlovensko. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že z uvedených vyjadrení a\nstanovísk odcitoval v jeho odôvodnení, s ktorými sa aj dostatočným spôsobom vysporiadal. Úvahy a\nzhrnutie prvostupňového správneho orgánu sa následne nachádzajú na str. č. 7 rozhodnutia v odsekoch\n6, 7, 8. Keďže Krajský úrad životného prostredia v Prešove v podanom odbornom stanovisku posúdil\nvplyv navrhovanej činnosti (výstavba lesných ciest) len samostatne, Ministerstvo životného prostredia\nSR požiadalo ŠOP SR o posúdenie kumulatívneho vplyvu predmetnej výstavby s inými projektmi,\npríp. s už zrealizovanými činnosťami. Z podaného stanoviska vyplynulo, že pri dodržaní stanovených\npodmienok nebudú mať predmetné činnosti významný vplyv na posudzované územia.\nJedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je\nrozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť,\nči bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. bolo povinnosťou\nsprávnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Podľa § 46\nSprávneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí\nho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom\nodôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto\nsprávny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale\nreagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní\nnebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V\n\nodôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov\npre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich\nvyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých\ndôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené,\nmusí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej\nnormy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Žalovaný, ako aj správny orgán\nprvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý\nskutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe\nktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a\ns ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj\nnámietkami žalobcu, uvedenými v podanom rozklade.\nŽalobca v podanom odvolaní namietal, že nemal možnosť oboznámiť sa s vyjadrením ŠOP SR zo\ndňa 03.05.2013, doručeným Ministerstvu životného prostredia SR dňa 16.05.2013. Senát odvolacieho\nsúdu uvádza, že predmetné vyjadrenie obsahuje len zhrnutie predchádzajúcich stanovísk a bolo podané\nv súvislosti s rozkladom žalobcu. Žalovaný správny orgán tak postupoval zo zásadou hospodárnosti\nkonania, keď predmetné stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.05.2013 žalobcovi nezaslal. Takéto stanovisko\nby bol žalovaný povinný zaslať aj ostatným účastníkom konania, ak by podstatným spôsobom\nmenilo skutkový stav veci a obsahovalo nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli v správnom konaní\nuvedené. Inak, takéto konanie žalovaného správneho orgánu samo osobe nespôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého administratívneho rozhodnutia.\nZ administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že v konaní o povolení\nvýnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované\nvšetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj\nmožné vplyvy výstavby na biotopy a okolie.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd\nstotožňuje v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal, keďže v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}