{"guid": "91e74601-2113-4c59-a219-b05caa147d33:bf171486-aa15-44c9-ac41-ab7edb90a649", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1", "spisova_znacka": "4Sžo/37/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/37/2014 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2014, sp. zn. 4Sžo/37/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1", "identifikacne_cislo": "1013201894", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf171486-aa15-44c9-ac41-ab7edb90a649", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/37/2014\n1013201894\n01. 07. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201894.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci navrhovateľa: Bc.\nIng. L.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava,\nNám. Slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. značka 8167/2013\nzo dňa 04.10.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n9Sp/89/2013-24 zo dňa 19. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/89/2013-24 zo dňa\n19. februára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu sp. zn. 8167/2013 zo dňa 4. októbra 2013 podľa\n§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) rozhodnutie odporcu napadnuté opravným\nprostriedkom a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.\nNapadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa\n§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no poskytovaní právnej pomoci“) vo veci zastupovania navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) o sťažnosti pre porušenie ústavného práva na súdnu\nochranu odmietnutím odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok v exekučnom konaní sp. zn. 18\nCoE/188/2013 zo dňa 28.6.2013.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo\nveci navrhovateľa, v ktorej žiadal o priznanie nároku na právnu pomoc mal za to, že nie je vylúčená\nzrejmá bezúspešnosť sporu, pretože z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“, aj „Najvyšší súd SR“) vyplýva, že pokiaľ Exekučný poriadok v žiadnom zo svojich\nustanovení prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu výslovne neuvádza, odvolanie\nproti takému rozhodnutiu súdu nie je prípustné podľa § 202 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho\n\nsúdu o odmietnutí odvolania plne korešponduje uvedenej judikatúre, preto je celkom zjavné, že týmto\nrozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.\nVýrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l\nods. 2 O.s.p. neúspechom navrhovateľa v konaní.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p.,\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť na\nďalšie konanie, alternatívne žiadal zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že najvyšší súd rozhodnutie\nodporcu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.\nAko odvolacie dôvody uviedol navrhovateľ odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne\nposúdenie naplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 25.09.2012 sp. zn. 8 Sžo/54/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 115/03.\nPodľa navrhovateľa sa odporca nevysporiadal s námietkou obsiahnutou v časti I. návrhu a to, že správny\norgán prvého stupňa napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí neprišiel k jednoznačnému záveru, že v\ndanom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej\npomoci práve z dôvodu § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z., že vec je zrejme bezúspešná.\nKrajský súd sa s touto námietkou navrhovateľa vôbec nevysporiadal. Ďalej sa krajský súd vôbec\nnevysporiadal ani s námietkami navrhovateľa uvedenými v časti III. jeho návrhu, že odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zmätočné a nepreskúmateľné. Správny\norgán neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ďalej sa krajský súd žiadnym spôsobom\nnevysporiadal ani s námietkami uvedenými v časti IV. jeho návrhu. Navrhovateľ považoval za potrebné\nzdôrazniť, že v pôvodnom odvolacom konaní pred Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 18\nCoE/188/2013 navrhovateľa zastupovalo Centrum právnej pomoci. Senát krajského súdu v Bratislave,\nkonajúci v uvedenej exekučnej veci, sa ani v najmenšom nevysporiadal s právne relevantným názorom\nCentra právnej pomoci na prípustnosť odvolania aj v prípadoch, keď takáto možnosť nevyplýva priamo\nz ustanovení § 50 ods. 4 Exekučného poriadku a § 56 ods. 7 Exekučného poriadku. Z uvedeného\nvyplýva, že v danom prípade ani z vecnej stránky nemožno hovoriť o zrejmej bezúspešnosti ústavnej\nsťažnosti. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal ani s námietkami\nuvedenými v časti V. návrhu navrhovateľa a to, že odporca zamlčal, že zastupoval navrhovateľa ako\nodvolateľa v odvolacom konaní, ďalej že exekučný titul bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 16.11.2012 sp. zn. 4S/146/2010, pričom rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.\nOdporca síce konštatuje, že ústavná sťažnosť nie je prípustná, pretože navrhovateľ nevyčerpal všetky\nopravné prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje, na druhej strane však v konaní o žiadosti o priznanie\nnároku na právnu pomoc pri podaní dovolania, vedenom u odporcu pod sp. zn. 7479/2013 prvostupňový\nsúd nesprávne právne posúdil naplnenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu. V zmysle rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2013 sp. zn. 5 Sžo/55/2013 pre naplnenie požiadavky § 6 ods.\n1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť\nnemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už\nna základe zbežného posúdenia veci.\nNavrhovateľ na podporu žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol právny názor renomovaného\nprávnika Jaroslava Krajča z komentára Exekučného poriadku, Eurounion r. 2009, s. 214-215. Tento\nuviedol, že prípustnosť odvolania bude daná aj vtedy, ak prípustnosť odvolania bude možné vyvodiť\nz celkového ducha právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku. Navrhovateľ považuje za\nnepatričné a neúctivé vyjadrenie súdu prvého stupňa, že nie je jeho povinnosťou viesť polemiku s\npublikovanými právnymi názormi. Navrhovateľ uvádza, že v merite veci bol medzičasom úspešný, keďže\n\nNajvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 27.02.2014 sp. zn. 5 Sžo/15/2013 potvrdil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie - exekučný titul.\nIII.\nOdporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nUviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej žiadal o spísanie a podanie\ndovolania, ale aj spísanie a podanie mimoriadneho dovolania a ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu\nodporca rozdelil predmetnú žiadosť a predmetom tohto konania je len konanie o žiadosti o poskytnutie\nprávnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti. Odporca sa teda zaoberal tým, či sú splnené podmienky podľa\n§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. na poskytnutie právnej pomoci za účelom podania ústavnej sťažnosti\nproti uzneseniu Krajského súdu, ktorý odmietol odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu\nBratislava I. zo dňa 13.11.2012 č. k. 1 Er/1290/2012-46 o zamietnutí námietok proti upovedomeniu\no začatí exekúcie. Na to, aby mohol odporca rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci musia byť\nkumulatívne splnené tri podmienky: príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4 násobok sumy životného\nminima, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem\nsporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nV uvedenom prípade zákon priamo stanovuje, že proti uzneseniu o zamietnutí námietok nie je možné\npodať odvolanie, o čom bol navrhovateľ aj poučený. Napriek tomu podal navrhovateľ zastúpený\nodporcom odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok v exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že\nnavrhovateľ okrem názoru JUDr. Krajča nepredložil žiaden vecný dôkaz, ktorý by dostatočne preukázal,\nže postupom Okresného súdu Bratislava I. a Krajského súdu v Bratislave by došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Ústava SR“), odporca považuje jeho ústavnú sťažnosť za zrejme bezúspešný spor.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa je dôvodné, i keď z iných dôvodov ako uviedol navrhovateľ.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\n\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej\nlen „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili\njej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila\npodmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nZ predloženého administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie\nprávnej pomoci doručenú odporcovi dňa 05.09.2013, kde žiadal o bezplatnú právnu pomoc na\nzastupovanie v dovolacom konaní, pri podaní ústavnej sťažnosti a v konaní o mimoriadnom dovolaní.\nOdporca vylúčil konanie o ústavnej sťažnosti na samostatné konanie, ktoré je predmetom tohto konania.\nNavrhovateľ sa domáha bezplatnej právnej pomoci v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\nvo veci ústavnej sťažnosti a to z dôvodu porušenia článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - odňatie\njeho možnosti konať ako účastníkovi konania pred exekučným súdom v zmysle rozhodnutia Okresného\nsúdu Bratislava I. sp. zn. 2 Er/677/2011 zo dňa 14.06.2012 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18\nCoE/188/2013 (ktorý odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok v exekúcii).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dopytom u odporcu zistil, že pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa o\nposkytnutie bezplatnej právnej pomoci v dovolacom konaní vedenej u odporcu pod sp. zn. 7479/2013\nodporca rozhodnutím navrhovateľovi v dovolacom konaní bezplatnú právnu pomoc neposkytol a Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom č. k. 9 Sp/88/2013-23 zo dňa 19.02.2014 potvrdil rozhodnutie odporcu o\nnepriznaní poskytovania právnej pomoci. Navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku odvolal na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.\nV zmysle vyššie uvedeného najvyšší súd je toho právneho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu\nbolo vydané predčasne. Odporca totiž v čase rozhodovania o bezplatnej právnej pomoci navrhovateľovi\nvo veci ústavnej sťažnosti nemohol posúdiť podmienky splnenia nároku na bezplatnú pomoc (§ 6 ods.\n1 zákona o bezplatnej pomoci) skôr, ako bude právoplatne rozhodnuté o poskytnutí bezplatnej právnej\npomoci v dovolacom konaní, ktoré má pred ústavnou sťažnosťou prednosť (čo sa ku dňu vydania\ntohto rozhodnutia nestalo). Skutočnosť, že dovolanie má prednosť pred ústavou sťažnosťou a je teda\n\npovinnosťou navrhovateľa vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti tento i keď mimoriadny opravný\nprostriedok vyplýva z doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n„Keďže dovolanie podľa § 237 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi konania)\nmožno považovať za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho nevyčerpanie nemožno nahradzovať sťažnosťou podľa článku\n127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ (Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 24/02 z 13.3.2002)\nOdporca tým, že rozhodoval o poskytnutí, resp. neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci vo veci ústavnej\nsťažnosti predtým, než bola právoplatne vyriešená predbežná otázka zrejmej bezúspešnosti sporu v\ndovolacom konaní, spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.\nV ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v odvolacom konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 7479/2013 a\nnásledne v závislosti od výsledku tohto rozhodnutia opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa vo veci\nústavnej sťažnosti.\nPrávnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi napriek jeho\núspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/89/2013", "guid": "d8c8ac12-acce-43c7-aaa3-656a5fd56227:25ae943e-aaab-4215-80c9-7883d7877499", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}