{"guid": "7d3192f8-3122-496b-a4bb-672936208cf2:eba2adc6-51a5-4bc9-a01c-6606262c573c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1", "spisova_znacka": "1Sža/10/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/10/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 1Sža/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1", "identifikacne_cislo": "1013201852", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eba2adc6-51a5-4bc9-a01c-6606262c573c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/10/2014\n1013201852\n29. 04. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201852.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: K. G., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, podľa vlastného udania\nv krajine pôvodu naposledy bytom X., ulica B. XXX, Y. oblasť, aktuálne s miestom pobytu O. XX, S.,\nzastúpeného Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom, Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26. septembra 2013, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/67/2013-26 zo dňa 15. januára 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/67/2013-26 zo dňa\n15. januára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26. septembra\n2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporcu\nČAS: MU-414-8/PO-Ž-2013 zo dňa 26. septembra 2013, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a\nods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v\nčase vydania rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle\") zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu\nako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu\npodaného návrhu - opravného prostriedku a keďže námietky vznesené navrhovateľom vyhodnotil za\nnedôvodné, dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a\nzákonné.\nK námietke rozporu rozhodnutia s obsahom spisu uviedol, že\n\ntáto námietka nie je dôvodná, pretože krajský súd nezistil rozpor medzi obsahom rozhodnutia (zisteného\nstavu veci, opísaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a spisom. Odporca v odôvodnení uviedol\nobsah vykonaného vstupného pohovoru - osobitne aj dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, pričom\ntakto opísaný stav veci korešponduje s obsahom pohovoru, vykonaného s navrhovateľom. Pokiaľ právny\nnázor odporcu, ktorý vyjadril v napadnutom rozhodnutí nie je totožný s právnym názorom navrhovateľa,\ntúto skutočnosť nie je možné kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, a to že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na\njeho zákonnosť, tiež že odporca nevykonal dokazovanie na otázku organizovaného zločinu na Ukrajine\na tiež na otázku neschopnosti ukrajinských štátnych orgánov chrániť navrhovateľa: uviedol, že ani táto\nnámietka nie je dôvodná.\nZamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neodôvodnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle\nje vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje o dôvodnosti, či\nnedôvodnosti podanej žiadosti o azyl, teda sa nerozhoduje v merite veci. Ide o typ rozhodnutia, ktorým\nsa rozhoduje iba o tom, ži žiadateľom o azyl prezentované dôvody (žiadosti o azyl) sú dôvodmi,\nrelevantnými pre ich posúdenie z pohľadu zákona o azyle.\nPodľa krajského súdu ako to je zrejmé z obsahu azylového spisu odporcu, navrhovateľ sa rozhodol odísť\nz Ukrajiny za prácou. Následne uviedol že preto, lebo v súvislosti s výkonom jeho práce policajta mal\nbyť páchateľmi trestného činu, na odhalení ktorého sa podieľal zbitý a títo sa mu tiež mali vyhrážať.\nO azyl požiadal tiež preto, lebo počas jeho pobytu na Slovensku ho mali neznámi Ukrajinci vydierať\na vyhrážať sa mu zabitím a tiež z ekonomických dôvodov. Je teda zrejmé, že okrem ekonomického\ndôvodu bola dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl obava pred konaním kriminálnych osôb. Žiaden\nz týchto dôvodov podľa krajského súdu zjavne nie je dôvodom, ktorý je uvedený v ust. § 8 zákona o\nazyle, podľa ktorého dôvodom pre udelenie azylu je opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu\nrasy, národnosti, náboženstva, zastavania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine. Navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny v zmysle ust. §§ 10, 13b zákona o\nazyle. Teda možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že navrhovateľom prezentované dôvody\nnekorešpondujú s dôvodmi, uvedenými v týchto ustanoveniach zákona o azyle.\nNavrhovateľ v návrhu dôvodil, že jeho dôvody žiadosti o azyl možno subsumovať pod pojem vážneho\nbezprávia. Podľa názoru krajského súdu tomu tak nie je. Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f/ jednoznačne\ndefinuje, ako je potrebné vykladať pojem „vážne bezprávie\". Ak aj navrhovateľ bol v roku 1992 zbitý\npáchateľmi odhaleného trestného činu, takýto ich čin nie je mučením, neľudským alebo ponižujúcim\nzaobchádzaním alebo trestom, podobne ako ani navrhovateľom prezentované vyhrážky. V zmysle\nvšeobecne uplatňovaného výkladu sa pod pojmom „mučenie\" rozumie neľudské zaobchádzanie\nspôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého cieľom je získanie informácií alebo priznania.\n„Neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom\" spôsobenie intenzívneho duševného\na fyzického utrpenia, ktoré má vzbudiť pocit podradenosti, potupenia, resp. poníženia. Krajský súd,\npodobne ako aj odporca, dospel k názoru, že navrhovateľom uvedené vyhrážky zo strany zjavne\nkriminálnych osôb nie sú konaním, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z vyššie citovaných\nkonaní. Pokiaľ ide o údajné vyhrážky, ku ktorým malo dôjsť na slovenskom území v roku 2010, tento\ndôvod je absolútne irelevantným, práve preto, lebo ak aj k nemu došlo na slovenskom území.\nKrajský súd tiež poznamenal, že nebolo povinnosťou odporcu vyhľadať informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa, týkajúce sa organizovaného zločinu na Ukrajine a tiež na otázku neschopnosti\nukrajinských štátnych orgánov chrániť navrhovateľa, pretože takáto povinnosť by mu prislúchala iba v\nprípade, ak by navrhovateľovu žiadosť o azyl prejednával v jej merite.\nK nepriamo prezentovanej námietke, týkajúcej sa neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (tzv.\nhumanitárny azyl) súd poukazuje na skutočnosť, že jeho udelenie zákon umožňuje iba v prípade, ak sa\nnezistia dôvody jeho udelenia podľa § 8 zákona o azyle, teda iba vtedy, ak sa žiadosť o azyl prejedná\nv jej merite, čo nie je prípad navrhovateľa.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny s návrhom\nna zrušenie rozhodnutia odporcu a vrátenie veci na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že\nodvolanie podáva vzhľadom na výrazne zmenenú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa.\nPodľa navrhovateľa doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo\niné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a navrhovateľ ich bez svojej viny nemohol označiť alebo\npredložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Tieto nové skutočnosti majú pritom zásadný význam ako\nsamostatne, tak aj v spojení s už uvedenými dôvodmi navrhovateľa v žiadosti o udelenie medzinárodnej\nochrany. V čase rozhodovania odporcu i v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave o opravnom\nprostriedku voči rozhodnutiu odporcu bola bezpečnostná situácia na Ukrajine pomerne pokojná, avšak\naktuálny vývoj v krajine je neistý, neprehľadný a nemožno vylúčiť ani vznik ozbrojeného konfliktu, či\nuž vnútro alebo aj medzištátneho. Podľa materiálu, vydaného úradom Vysokého komisára OSN pre\nutečencov (UNHCR) dňa 5. marca 2014 došlo k eskalácii nepokojov a násilia v Kyjeve a na ďalších\nmiestach na Ukrajine v priebehu poslednej časti roka 2013 a v januári a februári roka 2014. Podľa tejto\nsprávy, protesty vypukli na Ukrajine po tom, ako vláda prezidenta O. zamietla ďalekosiahlu dohodu s\nEurópskou úniou v novembri 2013 v prospech užšej spolupráce s Ruskou federáciou. V odozve sa\ntisíce ľudí zúčastnili pokojných protestov v Kyjeve, na ktoré bolo následne odkazované ako na Maidan\nRevolution (Maidan je pomenovanie námestia nezávislosti). Situácia sa vyhrotila vo februári vyústiac,\npodľa správ, do smrti 82 osôb zabitých a niekoľkých stoviek zranených. Podľa najnovších správ Ukrajina\nzostala vnútorne rozdelená. Celková situácia zostáva nestabilná, najmä vo východnej časti Ukrajiny,\nkde demonštrácie pokračujú, a v autonómnej republike Krym. V súlade s čl. 8 Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany,\nsa „pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený\nvážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v\nčasti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o\nžiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s\nčlánkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných\nzdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho\npodporného úradu pre azyl. Vyššie citované zdroje Vysokého komisára Organizácie Spojených národov\npre utečencov ďalej uvádzajú, že „Všetky nároky osôb, ktoré ušli z Ukrajiny by mali byť spracované\nv spravodlivej a účinnej procedúre v súlade s existujúcimi rámcami azylovej procedúry a procedúry\npriznania postavenia utečenca. U niektorých jedincov, ktorých žiadosť bola zamietnutá v období pred\naktuálnymi udalosťami, súčasná situácia môže viesť k zmeneným pomerom, ktoré je potrebné zvážiť,\nak je podaná nová žiadosť o azyl\" a ďalej: „Profil niektorých ľudí utekajúcich z Ukrajiny alebo tých, čo\nuž\\ utiekli, ich môže nahrnúť do rámca Dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a Protokolu z\nroku 1967 (ďalej Dohovor z roku 1951), alebo môžu spadať do pôsobnosti Kvalifikačnej smernice EU.\"\nNapriek tomu, že podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam bezpečných\ntretích krajín a bezpečných krajín pôvodu č. 716/2002 Z. z. v platnom znení, sa Ukrajina na tomto\nzozname nenachádza, navrhovateľ považuje za dôležité v tejto súvislosti uviesť aj ďalšie odporúčanie\nUNHCR a to: ,,Niekoľko európskych krajín označilo Ukrajinu ako, tzv. ,,bezpečnú krajinu pôvodu\". To\nznamená, že žiadosti i o medzinárodnú ochranu ukrajinských štátnych príslušníkov alebo obvyklých\nobyvateľov Ukrajiny môžu byť riešené v zrýchlenom konaní s obmedzenými procesnými zárukami.\nKonkrétne, žiadateľovi o azyl nie je dovolené podať alebo počkať na výsledok odvolacieho konania v\nkrajine, kde sa uchádzal(a) o azyl (odvolanie nemá odkladný účinok). Označenie krajiny ako bezpečnej\nkrajiny pôvodu môže tiež negatívne ovplyvniť podmienky pre prijímanie žiadateľov o azyl pochádzajúcich\nz tejto krajiny. Za súčasných okolností, UNHCR považuje označenie Ukrajiny ako ,,bezpečnej krajiny\npôvodu\" za nevhodné, a odporúča štátom, aby odstránili Ukrajinu zo zoznamu ,,bezpečných krajín\npôvodu\".\" Vzhľadom na to, že na Ukrajine sa vyformovali a stále formujú oficiálne aj neoficiálne ozbrojené\nskupiny, a to z rôznych záujmových, národnostných alebo iných skupín, nemožno v súvislosti so\nskutočnosťami, ktorými navrhovateľ dôvodil svoju žiadosť o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany\nna území Slovenskej republiky, a to hlavne jeho napadnutie a vyhrážanie páchateľmi trestného činu,\nktorých ako príslušník ukrajinského policajného zboru usvedčil (po roku 1992) a následne vyhrážanie\n\nneznámymi osobami ukrajinského pôvodu aj na území Slovenskej republiky (r. 2010), v prípade\nnávratu navrhovateľa do krajiny pôvodu vylúčiť ani čisto individuálne ohrozenie navrhovateľa násilím zo\nstrany týchto osôb. V ďalších jednotlivostiach týkajúcich sa profilu navrhovateľa, podkladov rozhodnutia\nodporcu a odôvodnenosti navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa navrhovateľ\npridržiava čl. III a IV znenia opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 15. októbra 2013. S ohľadom\nna vyššie uvádzané nové skutočnosti navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že jeho žiadosť o udelenie\nmedzinárodnej ochrany je dôvodná a v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia a rozhodnutie odporcu považuje vo svetle nových skutočností dôležitých pre\njeho rozhodovanie za potrebné prehodnotiť.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne\nsprávny.\nUviedol, že počas nepovoleného pobytu na území Slovenskej republiky navrhovateľ dňa 4. septembra\n2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom vyhlásil, že žiada o udelenie\nazylu z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko je prenasledovaný osobami, s ktorými mal ako ukrajinský\npolicajt do činenia. Tieto osoby sa mu vyhrážali likvidáciou. Po tom, čo ho navštívili na území SR v Senci,\nmu oznámili, že buď zaplatí päťdesiattisíc Eur, alebo bude zlikvidovaný. Z uvedeného dôvodu sa nechce\na nemôže na Ukrajinu vrátiť.\nVychádzajúc zo vstupného pohovoru zo dňa 10. septembra 2013 navrhovateľ poverenému pracovníkovi\nmigračnému úradu uviedol, že po tom, čo si bez problémov vybavil cez sprostredkovateľa ukrajinský\ncestovný pas, chcel odcestovať za prácou do Českej republiky. Jeho priateľ mu mal za finančnú\nčiastku štyritisíc Eur vybaviť nejakú prácu v Čechách, čo však neurobil. Predpokladal, že bol asi\npodvedený, alebo sa prácu nepodarilo vybaviť. Ďalej uviedol, že už v roku 1993 odcestoval po vybavení\ntrojmesačných turistických víz na Slovensko, kde pracoval u svojho iného priateľa, ktorý mal mať\nstavebnú firmu. V roku 1994 odcestoval za prácou do Moldavska, kde pracoval na stavbe jedného\nrodinného domu. Zoznámil sa tam aj so súčasnou priateľkou, s ktorou v roku 1995 spoločne odcestovali\nza prácou opäť na Slovensko. Vždy po skončení platnosti udelených víz sa vracali naspäť do Moldavska.\nNa jar v roku 1996 sa menovaný znovu vrátil na Slovensko, kde do konca roka 1996 znovu pracoval\nna rôznych stavbách. Na zimu opäť odcestoval do Moldavska. V roku 1997 pricestoval za prácou do\nBratislavy. Po tom, čo za ním pricestovala aj jeho priateľka na Slovensko, spolu odcestovali na Ukrajinu\nza jeho rodičmi. Následne pracoval dva roky v Rusku. V roku 2000, po tom, čo si vybavil nový pas,\npricestoval za prácou naspäť do Bratislavy, kde zase pracoval na rôznych stavbách. Takto si privyrábal\nna živobytie až do roku 2012. Uviedol, že v SR žil bez povolenia viac ako devätnásť mesiacov. S\npriateľkou bývali v S. na O. ul. č. XX. Cez leto mal pracovať na stavbách a v zime ako drevorubač v\nlesoch. Jeho priateľka mala pracovať v prenajatom bufete na Seneckých jazerách a mimo sezóny mala\nbyť zamestnaná v jednej reštaurácii. O udelenie azylu navrhovateľ požiadal údajne z dôvodu, že keď\npracoval ako policajt v krajine pôvodu, zúčastnil sa v roku 1987 jedného zákroku proti mladým mužom,\nktorí boli následne súdom odsúdení k výkonu trestu odňatia slobody. V roku 1992 mali títo muži prísť k\nnemu domov, pričom ho mali zbiť. Opakovane sa mu mali tiež vyhrážať, kvôli čomu sa údajne rozhodol\nkrajinu pôvodu opustiť. V Senci ho mali zas údajne kontaktovať dvaja Ukrajinci, ktorí ho mali nútiť k\npodpísaniu dlžného úpisu vo výške päťdesiattisíc Eur. Po tomto incidente mal odísť do Čiech. Taktiež\nuviedol, že v krajine pôvodu nemal so štátnymi orgánmi problémy, a ani nebol prenasledovaný tak, ako\nto predpokladá zákon o azyle a článok 1 Ženevského dohovoru. O pomoc príslušné štátne orgány nikdy\nnepožiadal. Po vykonanom dokazovaní mal odporca za to, že svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil\ninými skutočnosťami, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle.\nPodľa odporcu navrhovateľ svoju žiadosť odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,\nktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Odporca pritom vychádzal zo skutočností, ktoré\nnavrhovateľ uviedol počas konania o udelenie azylu vo svojom vyhlásení ako aj v dotazníku žiadateľa\n\no udelenie azylu. Vzhľadom na jeho výpoveď a ním opísaný príbeh odporca považuje jeho žiadosť o\nudelenie azylu za zjavne neopodstatnenú a účelovú. V opísanom príbehu išlo o zlepšenie ekonomickej\nsituácie navrhovateľa a jeho blízkych. Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12\nods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle bolo preto v súlade so zákonom. Odporca poznamenal, že\nnavrhovateľ nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia. V krajine pôvodu\nnebol perzekvovaný štátnou mocou. Nebol väznený ani trestne stíhaný. Odporca ďalej uviedol, že\ndo spisu ČAS: MU-414/PO-Ž-2013 založil všeobecne dostupné informácie o navrhovateľovej krajine\npôvodu. Počas azylového konania navrhovateľ neuviedol, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu\nz dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z dôvodu obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia\ntak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. K otázke poskytnutia doplnkovej ochrany uviedol,\nže odporca o nej rozhoduje len v prípade, ak v prvom výroku svojho rozhodnutia neudelil azyl. Avšak,\nak zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, o poskytnutí doplnkovej ochrany vzhľadom na platnú\nprávnu úpravu už nerozhoduje. Vyplýva to z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle. Jeho žiadosť o\nudelenie azylu podanú po zadržaní príslušníkmi polície považuje odporca za účelovú.\nVzhľadom na uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo\nvydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v odvolaní podaného právnou zástupkyňou, neuviedli ani\nnepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca\nuviedol, že objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci.\nZistil, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o\nazyle, čo potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 9Saz/67/2013-26 aj Krajský súd v Bratislave dňa 15. januára\n2014.\nIV\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo\nc/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods.\n1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a/ do 18 rokov ich veku alebo\nc/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov (ods. 1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008) ministerstvo\nzamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť\no udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo\n§ 13b.\nMinisterstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť\no udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená (ods. 3).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\n\nneopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nZ obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 4. septembra 2013) je\nzrejmé, že navrhovateľ ako dôvod žiadosti o azyl uviedol obavy o svoj život, pretože je prenasledovaný\nľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Títo ľudia sa mu vyhrážali likvidáciou a stalo sa, že\nho navštívili aj na území Slovenskej republiky v Senci. Povedali mu, že buď zaplatí veľkú čiastku peňazí\n(50 000 Eur) alebo ho zlikvidujú. Z tohto dôvodu sa na Ukrajinu nemôže a nechce vrátiť.\nZ dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 10. septembra 2013 vyplýva, že dôvodom jeho dôvodom\njeho žiadosti o azyl bolo, v rokoch 1984 až 1989 bol policajtom v meste Rachiv, bol zaradený na oddelení\nPPS (motorizovaná jednotka), ktoré vykonávalo nočné hliadky. V roku 1987 bol na jednom zákroku proti\nmladým chalanom vo veku 19 rokov, zadržali ich, mali pri sebe zbraň, pričom zbili vrátnika a plánovali\nukradnúť peniaze z pokladne štátnych lesov. Týchto mužov odsúdili, ale po návrate z výkonu trestu prišli\nk nemu domov, čo bolo v júni 1992. Štyria mladí muži ho zbili a napadli aj jeho ženu. Podal na nich\ntrestné oznámenie, ale nič sa nedialo. Neskôr sa dozvedel, že otec jedného z nich mal priateľa náčelníka\npolície. V Užhorode. Mal opakované vyhrážky a preto sa rozhodol odísť z Ukrajiny.\nPred tromi rokmi, keď pracoval s priateľkou v Senci pri bufete, prišli k nemu dvaja Ukrajinci, zbili ho\na nútili podpísať papier, že im dlhuje 50 000 Eur. Tento doklad im nepodpísal. Vyhrážali sa mu, že ho\nzabijú, ak im peniaze nedá.\nNavrhovateľ uviedol, že si myslí, že toto prepadnutie súvisí s problémami, ktoré mal na Ukrajine.\nPrepadnutie polícii nenahlásil a rozhodol sa, že sa pokúsi odísť do Čiech, aby stratil s nimi kontakt.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že bol nespokojný so životom na Ukrajine, ako policajt zarobil 700 rubľov\nmesačne, z čoho sa nedalo vyžiť.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že z\njeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom ustanovené podmienky\na svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10,\n13a alebo § 13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od názoru krajského súdu dospel k názoru, že záver\nodporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť odôvodňoval\ninými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o\nazyle je predčasný.\nNavrhovateľ totiž od samého počiatku tvrdil, že dôvodom jeho žiadosti o azyl sú obavy svoj život,\npretože je prenasledovaný ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt.\nNavrhovateľ dokonca uviedol, že na osoby, ktoré ho mali po prepustení z výkonu trestu za fyzické\nnapadnutie podať trestné oznámenie, k vyhrážkam malo dochádzať aj potom, pričom ochrany zo strany\nštátnych orgánov sa nedočkal.\nTýmto tvrdeniam navrhovateľa nevenoval odporca náležitú pozornosť a neskúmal, či u navrhovateľa z\ntohto dôvodu nejde o prenasledovanie zo strany neštátneho subjektu s podporu štátnych orgánov, keď\nsa ochrany zo strany polície napriek oznámeniu trestného činu nedočkal.\n\nŽenevský dohovor vo svojom znení neobsahuje nijaké ustanovenie vymedzujúce možných pôvodcov\nprenasledovania a nevyžaduje, aby bolo prevádzané iba štátnymi orgánmi.\nI keď sa spočiatku dohovor spájal len s prenasledovaním štátneho pôvodu, v praxi sa ukázalo, že\nutečenci v niektorých prípadoch potrebujú ochranu pred prenasledovaním spôsobeným i súkromnými\nosobami.\nNa túto skúsenosť naviazala aj kvalifikačná smernica (SMERNICA RADY č. 2004/83/ES z 29. apríla 2004\no minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo\nosôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu)\na obsah poskytovanej ochrany, ktorá vo svojom čl. 6 vymedzila za pôvodcov prenasledovania okrem\nštátu, strán, organizácií ovládajúcich štát alebo podstatnú časť územia štátu aj neštátnych pôvodcov,\nak je možné preukázať, že predchádzajúci potenciálny pôvodcovia prenasledovania, ani medzinárodné\norganizácie nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním.\nRovnako aj zákon o azyle vo svojej definícii pojmu prenasledovanie v § 2 ods. 8 zákona o azyle\nuviedol možnosť za prenasledovanie považovať jednanie súkromných osôb za okolností podobných ako\nv kvalifikačnej smernici. Rozdielom je, že podľa ustanovenia zákona o azyle postačuje neschopnosť\nostatných pôvodcov zaistiť ochranu, pričom sa podľa kvalifikačnej smernice vyžaduje neochota\ni neschopnosť. Zavedenie možnosti prenasledovania neštátnymi subjektmi ponúka ochranu pred\nprenasledovaním kriminálnymi organizáciami, rebelskými skupinami a taktiež páchateľmi domáceho\nnásilia.\nVo všeobecnosti postoj štátu k prenasledovaniu teda môžeme vymedziť ako (1) prenasledovanie\nprevádzané štátom,\n(2) prenasledovanie podporované štátom,\n(3) prenasledovanie strpené štátom alebo\n(4) prenasledovanie nepodporované ani nestrpené štátom, ale predsa len prítomné, pretože štát buď\nodmieta alebo nemôže poskytnúť ochranu.\nV prípade určenia možnosti prenasledovania neštátnymi činiteľmi je potrebné preukázať neschopnosť\nštátu, strany alebo organizácie ovládajúcej štát alebo podstatnú časť územia poskytnúť ochranu pred\ntýmto jednaním. Podľa čl. 7 ods. 2 kvalifikačnej smernice sa má spravidla za to, že je ochrana\nposkytovaná, ak tieto subjekty učinia primerané kroky k zabráneniu prenasledovania, mimo iné aj\nzavedením účinného právneho systému pre odhaľovanie, stíhanie a trestanie jednania predstavujúceho\nprenasledovanie a žiadateľ musí mať k tejto ochrane prístup.\nK dokázaniu splnenia podmienky, že dané štátne a kvazištátne subjekty nie sú schopné poskytnúť\nžiadateľovi ochranu, je potrebné, aby žiadateľ v krajine svojho pôvodu požiadal tieto subjekty o pomoc.\nPodľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu však „môžu nastať situácie, za ktorých nie je možné ani\núčelné trvať na predchádzajúcom pokuse žiadateľa o medzinárodnú ochranu usilovať o ochranu v štáte\npôvodu k tomu, aby mohla byť považovaná podmienka nemožnosti ochrany vlastného štátu za splnenú\"\na v takom prípade je na mieste, aby správny orgán preveril a prípadne vyvrátil na základe relevantných\ninformácií a správ o štáte pôvodu, či by bola žiadateľovi na základe jeho žiadosti poskytnutá ochrana\nv štáte pôvodu alebo nie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje v tejto súvislosti za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ porušovanie\nľudských práv nevzišlo od de facto štátnych orgánov, ale od neštátnych činiteľov, v danom prípade od\nkriminálnych živlov, môže to byť pre udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany relevantné.\n\nV takých prípadoch by sa tieto porušenia ľudských práv mali považovať za akty prenasledovania, ak sú\nštátne orgány buď neochotné alebo neschopné poskytnúť ochranu pred takýmito činmi (čl. 6 písm. c/\na čl. 7 Kvalifikačnej smernice).\nPokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území\nSlovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b, takýto záver\nbez vykonania dokazovania bolo potrebné považovať za predčasný.\nOdvolacie námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok\nkrajského súdu je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa a\nvykonať dokazovanie obsahom správ o krajine pôvodu, a to aj v kontexte zmeny bezpečnostnej situácie\nv krajine pôvodu s dôrazom na posúdenie otázky existencie bezpečnostného rizika na ktoré navrhovateľ\npoukázal v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1\nOSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si\ntrovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/67/2013", "guid": "64ce2380-c0d8-404d-bab2-29884c0fd6ae:270a66e0-69de-4b0d-8f6c-150664792150", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}