{"guid": "075aa3d7-a19f-4d27-9132-41f72d33bdea:8d2f6209-c5c5-489c-9b3c-fe763b36dca6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1", "spisova_znacka": "5Sžo/25/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2014 z 16. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2014, sp. zn. 5Sžo/25/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1", "identifikacne_cislo": "1013201682", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d2f6209-c5c5-489c-9b3c-fe763b36dca6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/25/2014\n1013201682\n16. 12. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201682.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, so\nsídlom Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, IČO: 313 03 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,\nso sídlom Štúrova ul. č. 20, Košice, proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nministra životného prostredia SR č. 79/2008-rozkl. zo dňa 26. júna 2008, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2013, č.k. 2S/222/13-147, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2013, č.k.\n2S/222/13-147 v časti trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu\ntrov prvostupňového a odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 2S/222/13-147 zo dňa 9. októbra 2013 podľa\nustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie a\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 150 € na účet právnej zástupkyne\nžalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Preskúmavaným rozhodnutím\nč. 79/2008-rozkl. zo dňa 26. júna 2008 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu č. 3481/2008-2.1/KD zo dňa 22. apríla 2008, ktorým žalobcovi nebolo\npriznané postavenie účastníka konania vo veci žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho\nzdruženia Gajdoška Hronec, o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynul záver, že správne konanie je právoplatne skončené,\nkeďže neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Súd prvého stupňa zisťoval, či správne\nkonanie, do ktorého chcel žalobca vstúpiť, ešte trvá. Poukázal na to, že konanie, do ktorého chcel\nžalobca vstúpiť, už netrvá, keďže bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 22.9.2008. Dodal, že je celkom\nevidentné, že konanie skončilo v prospech žalobcu, keďže tento nesúhlasil s povolením výnimky zo\nzákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona na ochranu prírody a krajiny.\nO náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 OSP, keďže napriek zastaveniu\nkonania treba mať za to, že žalobca úspech vo veci mal, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa\nsúd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 150 €. Krajský súd považoval za opodstatnené\nvyčíslenie vzťahujúce sa dvom úkonom právnych služieb v roku 2008 a k jednému úkonu právnych\nslužieb v roku 2009 tak, ako si ich právna zástupkyňa vyčíslila. V súvislosti s rozhodnutím krajského\nsúdu o výške náhrady trov súdneho konania, prvostupňový súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR (napr. rozsudok vo veci 5Sžp/90/2009 a iné), keď Najvyšší súd SR postupoval v súlade s\n§ 150 ods. 1 OSP a dôvody hodné osobitného zreteľa videl najmä v tom, že v prejednávanej veci\nide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou\notázkou, týkajúcou sa právneho postavenia žalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Zdôraznil,\n\nže Najvyšší súd SR zároveň prihliadol aj na povinnosť právnej zástupkyne žalobcu riadne plniť procesné\npovinnosti najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov súdu. Po zvážení týchto hľadísk Najvyšší súd SR znížil\npožadovanú náhradu trov konania a priznal žalobcovi náhradu trov celého konania vo výške 150 €,\nkeďže suma pokrýva reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v týchto opakovaných\nveciach. Dodal, že keďže v danom prípade ide o obdobnú vec, prvostupňový súd priznal žalobcovi\nnáhradu trov konania vo výške 150 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní na účet právnej\nzástupkyne.\nProti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods.\n2 písm. f/ OSP, navrhujúc napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/222/13-147 zo\ndňa 9. októbra 2013 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalobcovi sa náhrada\ntrov konania nepriznáva. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu v časti zaviazania žalovaného\npovinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 150 € ako aj so záverom, že žalobca mal vo\nveci úspech a že z dôvodov hodných osobitného zreteľa krajský súd priznal žalobcovi vyššie uvedenú\nnáhradu trov konania. Namietal, že v danom konaní mal úspech žalovaný, keďže súdne konanie bolo\nzastavené z dôvodu neexistencie spôsobilého predmetu prieskumu. Uviedol, že súd môže v ojedinelých\nprípadoch, v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP, keď sú na to dôvody osobitného zreteľa rozhodnúť,\nže aj napriek čiastočnej alebo úplnej úspešnosti žalobcu v súdnom konaní, mu nebude priznaná náhrada\ntrov konania alebo iba sčasti. Dodal, že citované ustanovenie nemožno za žiadnych okolností aplikovať\nna daný prípad a žalobcovi z dôvodu jeho neúspechu neprináleží žiadna náhrada trov konania. V závere\nodvolania uviedol, že krajský súd sa okrem iného nevysporiadal žiadnym spôsobom, o aké dôvody hodné\nosobitného zreteľa v danom prípade ide. Mal za to, že uvedeným postupom krajský súd založil vady\nuznesenia definované v § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.\nŽalobca nepredložil vyjadrenie k podanému odvolaniu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal\nnapadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nSúd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe\nje súd viazaný.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n\nZo spisov vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu právoplatného\nskončenia správneho konania, keďže neexistoval spôsobilý predmet prieskumu. Výrok o priznaní\nnáhrady trov konania v konaní úspešnému žalobcovi odôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (§\n250k ods. 1 veta tretia OSP).\nÚčastníci sa proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej neodvolali, ale odvolanie proti rozhodnutiu\no trovách konania napadol odvolaním žalovaný. V dôsledku jeho odvolania musel odvolací súd skúmať,\nči rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonu, teda či súd rozhodol o trovách na základe\nskutočného stavu veci a či rozhodnutie správne právne zdôvodnil.\nUstanovenie § 250k ods. 1 veta tretia OSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach\ntohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi,\nktorému inak náhrada trov konania patrí.\nDôvodom na aplikáciu uvedeného ustanovenia môžu byť len dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré\nObčiansky súdny poriadok neuvádza, pričom konkrétne dôvody, vzťahujúce sa na ten ktorý konkrétny\nprípad, ponecháva na úvahu súdu, ktorá však musí mať svoje zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia.\nInak povedané, z odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý vo vzťahu k v konaní úspešnému žalobcovi\npoužil tretiu vetu ustanovenia § 250k ods. 1 OSP a priznal mu náhradu trov konania, musia byť zrejmé\ndôvody, ktoré súd k takémuto skôr výnimočnému rozhodnutiu viedli. Z uvedeného preto vyplýva, že\ntakéto rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na marginálnych dôvodoch.\nNajvyšší súd musel pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať pri dôvodnosti\nodvolania žalovaného v časti uznesenia, týkajúceho sa náhrady trov konania na všetky okolnosti konania\naj s prihliadnutím na obsah jeho odvolania, v ktorom žalovaný uviedol, že v konaní mal úspech žalovaný\nz dôvodu, že žalobnému návrhu žalobcu nebolo vyhovené, nakoľko neexistoval spôsobilý predmet\nprieskumu.\nOhľadom uvedeného Najvyšší súd podotýka, že procesnými predpokladmi na priznanie náhrady trov\nkonania podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú čiastočný alebo plný úspech žalobcu\nv konaní; neexistencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili priznaniu náhrady trov;\nžalobca sa náhrady trov konania výslovne nezriekol.\nÚspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci\nrozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so\nžalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo\nveci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech\nnemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník\n(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník\nvo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vychádzajúc z uvedeného\nodvolací súd konštatuje, že žalobca nebol úspešný v konaní pred súdom prvého stupňa (ani čiastočne),\npreto nesplnenie tohto predpokladu odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, a to aj v prípade\nnaplnenia ostatných predpokladov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že bol daný dôvod pre zastavenie konania o\nžalobe, nakoľko odpadol predmet súdneho preskúmania.\nOdvolací súd ďalej citujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp.zn. II.\nÚS 351/09 z 15. decembra 2009 uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46\nods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia\na náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo\n\nna súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné\npredpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu,\nže uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia\ntrov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie\nv konaní (m.m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 82/09). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva,\nže medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m.m. II. ÚS 71/97).\nZ tohto vyplýva, že uvedené právne východiská sa vzťahujú na obe označené práva (IV. ÚS 147/08).\nPri rozhodovaní všeobecných súdov o tom, či sú splnené podmienky ustanovenia § 150 Občianskeho\nsúdneho poriadku pre výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnému\núčastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov,\nktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru (II. ÚS 122/09).\nVychádzajúc z citovaného nálezu ústavného súdu, z ktorého vyplýva možnosť súdov aplikovať\nustanovenie § 150 OSP resp. § 250k ods. 1 tretia veta OSP považoval najvyšší súd za preukázané, že\nsúd prvého stupňa pochybil, keď zhodnotil skutkové okolnosti, v ktorých zistil dôvody hodné osobitného\nzreteľa pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi.\nPri rozhodovaní o náhrade nákladov konania musí pritom súd zohľadňovať samotný účel procesu\nv správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným nebo ohrozeným skutočným\nsubjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Súdne konanie nemôže popierať svoje\nskutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého\na neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie\nadvokátom. Porušením práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej článku 47 preto nie je také rozhodnutie súdu,\nktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo ich nevyhodnotí\nako účelne vynaložené.\nPritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi priznať len náhradu účelne vynaložených\nnákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj na náklady spojené so zastupovaním\nadvokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z\npridanej hodnoty).\nZa účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 OSP pritom možno považovať len také náklady, ktoré\nmusel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené nebo ohrozené subjektívne\nprávo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú.\nTomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i\nsituácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre\nriadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva\nna zastúpenie advokátom. (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp.zn. I. ÚS\n988/12 ).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd zistil, že v danom prípade neexistujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je spravodlivé priznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového\nkonania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 220 OSP napadnutý\nrozsudok krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá\n\nprávo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s §\n146 ods. 1 písm. c/ OSP, pretože konanie bolo zastavené.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}