{"guid": "bc0577c4-de4b-4e4e-a3bc-0502c738f69d:6e1074e7-5f98-4dc3-8109-7fbf678a0461", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1", "spisova_znacka": "10Sžd/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/4/2014 z 7. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. mája 2014, sp. zn. 10Sžd/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1", "identifikacne_cislo": "1013201533", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e1074e7-5f98-4dc3-8109-7fbf678a0461", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/4/2014\n1013201533\n07. 05. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201533.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne N. S., bytom\nY., zastúpenej Mgr. Vasilom Demjanom, Koprivnická 15, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2 Bratislava (predtým Krajskému riaditeľstvu policajného zboru,\nKrajskému dopravnému inšpektorátu, Špitálska 14, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 27. júna 2013, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/205/2013-41 zo dňa 5. decembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/205/2013-41 zo dňa\n5. decembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, Okresného dopravného\ninšpektorátu č. p.: ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9. apríla 2012 bola žalobkyňa uznaná za vinnú\nz priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZP“) na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2012 v čase o 16,40 hod. viedla\nmotorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV H. v Bratislave po štátnej ceste 1/2 v smere do miestnej\nčasti Záhorská Bystrica, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam\nvozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré\nmožno predvídať, v dôsledku čoho pri brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom\nprešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobkyne.\nK zraneniu iných osôb pri dopravnej nehode nedošlo, požitie alkoholu pred jazdou u vodičky zistené\nnebolo, vznikla hmotná škoda na vozidle žalobkyne.\nZa tento priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. Zároveň jej bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v\nspojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch,\nuložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €.\nVoči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný vybavil listom zo dňa 27.6.2013 č.\nKRPZ-P-19/BA-DI21-2013, ktorým oznámil žalobkyni, že jej odvolanie ako odvolací orgán preskúmal v\n\nzmysle ust. § 65 zákona o správnom konaní, vyhodnotil ho ako oneskorene podané, pričom dospel k\nzáveru, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania.\nPrvostupňové správne rozhodnutie bolo doručované tak, že 15. apríla 2013 bol vykonaný doručovateľom\nneúspešný pokus o doručenie u zástupcu žalobkyne splnomocneného pre celé priestupkové konanie\ns výzvou o opakované doručenie nasledujúci deň. Dňa 16. apríla 2013 bolo opakované doručenie\nbezvýsledné, preto doručovateľ písomnosť uložil dňom 16. apríla 2013 na pošte, kde si zásielku\nvyzdvihol zástupca žalobkyne 2. mája 2013 a odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu\npodal 16. mája 2013.\nKrajský dopravný inšpektorát ako odvolací orgán napriek tomu vychádzajúc z ustanovenia § 24\nSprávneho poriadku zotrval na svojom stanovisku, že odvolanie podané dňa 16. mája 2013 bolo podané\noneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol 6. máj 2013.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a\npodľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté i jemu predchádzajúce rozhodnutie a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 1 zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch, orgány štátnej správy SR a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné\nprávne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie\núloh štátnej správy a obcí, nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. V preskúmavanej\nveci bolo v prvom rade potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať upovedomenie žalovaného\nzo dňa 27. júna 2013 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky\nvychádzal krajský súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie\" je označením technickým a je potrebné k\nnemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu, a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj\nakt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napríklad\nbez odôvodnenia či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať\nrozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu.\nKrajský súd v Bratislave vychádzajúc aj z judikatúry NS SR (10Sžd/36/2011, 4Sžso/8/2013) konštatoval,\nže keď žalovaný preskúmal odvolanie žalobkyne v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny\nporiadok), o ktorom nevydal rozhodnutie, žalobkyňu upozornil len listom, krajský súd takéto upozornenie\npovažoval za rozhodnutie, a preto ho podrobil podľa § 247 ods. 1 OSP a nasl. súdnemu prieskumu.\nPokiaľ ide o samotný skutok priestupku a jeho právne posúdenie i konanie, ktoré predchádzalo\npreskúmavanému rozhodnutiu o ňom, konštatoval, že rozhodnutie žalovaného (list) a jemu\npredchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava IV. v Bratislave je\nrozhodnutím, ktoré sa opiera o domnienky a nie fakty a navyše je rozhodnutím protiprávnym v tom,\nže dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník nehody spôsobí inému účastníkovi nehody a nie\nsebe zranenie, smrť, škodu, poškodenie cesty, všeobecne prospešného zariadenia, uniknú nebezpečné\nveci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku\nvznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.\nNa základe posúdenia okolností v predmetnej veci krajský súd konštatoval, že k žiadnej dopravnej\nnehode nedošlo.\nUž zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom ustanovení\n§ 2 ods. 1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení\ndopravnej nehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie, resp.\nškodu sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu za priestupky, než za trestné činy, pri\nktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne bolo trestné okrem, ak by ním nebol\npoškodený samotný páchateľ - ak by nechýbal v trestnom zákone doslovne predpokladaný znak (R NS\nSR 10Sžd/22/2012). V prípade preukázania, že žalobkyňa nejazdila na ceste v súlade s ustanoveniami\n§ 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 ZCP, v dôsledku čoho dostala šmyk, čím sa jej vozidlo dostalo mimo cestu,\nsamo o sebe nezakladá zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP.\n\nPriestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných\nzákonov, je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje, resp. ohrozuje záujem\nspoločnosti a má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie každé konanie uvedené - formálne popísané v\nosobitnej časti zákona o priestupkoch bude aj priestupkom.\nKrajský súd uviedol, že žalovaný podstatne pochybil v právnej kvalifikácii konania žalobkyne, rovnako\npochybil v dokazovaní, ktoré bolo podľa názoru súdu vykonané nedostatočne a tendenčne. Bolo\npovinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok preukázať, že skutok sa stal a že je priestupkom a že ho\nspáchala žalobkyňa. Je povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok objasniť skutkový stav tak, aby\ndával nepochybný podklad pre rozhodnutie o prípadnej vine.\nĎalšie pochybenie žalovaného videl súd v postupe žalovaného, ktorý postupoval podľa § 60 v spojení\ns § 65 Správneho poriadku, keď podané odvolanie žalobkyne vyhodnotil v režime mimo odvolacieho\nkonania. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorý prevzal\npredmetné rozhodnutie dňa 2. mája 2013. Proti uvedenému rozhodnutiu podal následne odvolanie na\npoštovú prepravu dňa 16. mája 2013.\nV správnom konaní tvrdil, že v dňoch 16. apríla 2013 - 21. apríla 2013 v mieste trvalého bydliska na\nadrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval, sa nezdržiaval,\nnakoľko sa zdržiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v G.. Nemal teda reálnu možnosť dozvedieť\nsa o skutočnosti, že mu správny orgán prvého stupňa doručuje do vlastných rúk písomnosť, ktorú si\nmusí prevziať do 3 dní od jej uloženia. Žalovaný však považoval zásielku za doručenú, hoci neskúmal\nsplnenie podmienky pre jej opätovné doručovanie a následné uloženie, t. j. že adresát sa na doručovanej\nadrese v čase doručovania zdržoval. Žalovaný túto podstatnú podmienku pre fikciu doručenia vôbec\nneskúmal a bez ďalšieho vychádzal z toho, že pre uloženie zásielky boli splnené zákonné podmienky.\nPre uvedený záver však v spise správneho orgánu nie sú dostatočné podklady.\nVzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní\nbude preto úlohou žalovaného správneho orgánu preskúmať, či v danom prípade boli splnené všetky\nzákonom požadované podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia právnemu\nzástupcovi žalobkyne a to relevantnými dôkazmi, pričom sa zameria najmä na zistenie skutočnosti,\nči právny zástupca žalobkyne v rozhodnom období sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a\nmohol sa reálne dozvedieť o uložení predmetnej zásielky. Ďalej bude úlohou žalovaného správneho\norgánu opätovne posúdiť konanie žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Krajského súdu\nv Bratislave.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že Policajný zbor\nmôže konať a postupovať iba na základe zákonov, v ich medziach a spôsobom ustanoveným v nich.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke\") je dopravná nehoda\nudalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa\nusmrtí alebo zraní osoba, sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné\nveci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku\nvznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. V\n§ 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú vyšpecifikované ďalšie udalosti, ktoré sa taktiež po splnení\nurčitých podmienok považujú za dopravné nehody. V § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke je presne a\nzrozumiteľne definované, čo sa za dopravnú nehodu nepovažuje - ostatné udalosti v cestnej premávke,\npri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú\nza dopravnú nehodu ale za škodovú udalosť. Z vyššie uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, že\nza dopravnú nehodu sa považuje vždy udalosť v cestnej premávke, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní\nosoba, pričom zákon o cestnej premávke nešpecifikuje alebo neustanovuje, o akú osobu by malo ísť.\nZ uvedeného znenia vyplýva, že za zranenú osobu pre posúdenie udalosti ako dopravnej nehody sa\n\npovažuje ktorákoľvek osoba, ktorá utrpela pri udalosti v cestnej premávke zranenie, bez ohľadu na to,\nči si ho spôsobila sama svojim konaním alebo jej bolo zranenie spôsobené inou osobou. Podľa názoru\nžalovaného a vychádzajúc zo znenia zákona o cestnej premávke postačuje na kvalifikáciu udalosti\nv cestnej premávke ako dopravnej nehody skutočnosť, že pri nej došlo k zraneniu osoby. Zranenie\nosoby sa v tomto prípade posudzuje vo vzťahu k udalosti, čiže všeobecná udalosť v cestnej premávke\nsa na základe tejto skutočnosti špecifikuje ako dopravná nehoda a na túto špecifikáciu nemá vplyv,\nkto komu spôsobil zranenie, ale že k nejakému zraneniu osoby došlo. Zákon o cestnej premávke\nneuvádza, že by malo ísť o spôsobenie zranenia inej osobe tak, ako je to napr. uvedené v Trestnom\nzákone pri posudzovaní trestného činu ublíženia na zdraví, kde je jednoznačne a nespochybniteľné\nuvedené, že ublížiť na zdraví možno inej osobe, nie sebe samému. Pod pojmom „inému“ v zmysle\nTrestného zákona, treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo individuálne určité osoby, odlišne\nod páchateľa. Uvedený popis protiprávneho konania sa však viaže na následok spôsobený inej osobe\nako páchateľovi, bez ohľadu na spôsob konania, ktorým bolo toto ublíženie na zdraví spôsobené.\nPodľa názoru žalovaného nie je možné zamieňať si kvalifikovanie konania konkrétnej osoby voči inej\nosobe, ktorým jej spôsobila poškodenie zdravia s kvalifikáciou udalosti cestnej premávky ako dopravnej\nnehody. Rovnako skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov nepostihuje poškodenie zdravia inej osoby, ale posudzuje\nkonanie osoby, ktorým poruší ustanovenia zákona o cestnej premávke (pravidlá v cestnej premávke), v\ndôsledku čoho dôjde k dopravnej nehode. Ublíženie na zdraví z nedbanlivosti inej osobe je samostatná\nskutková podstata priestupku uvedená v zákone o priestupkoch (samozrejme ublíženie na zdraví s\nnižšou spoločenskou nebezpečnosťou ako je to posudzované u trestného činu ublíženia na zdraví) a\npáchateľ ho môže spôsobiť akýmkoľvek konaním, pri ktorom dôjde k poškodeniu zdravia inej osoby.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že existencia zranenia pri udalosti v\ncestnej premávke je dôležitá skutočnosť na špecifikáciu a konkretizáciu tejto všeobecnej udalosti - či\nide o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť - bez ohľadu na to, kto komu toto zranenie spôsobil.\nSpôsobenie zranenia sa v súvislosti so špecifikáciou udalosti v zmysle zákona o cestnej premávke\nneposudzuje ako ublíženie na zdraví inej osobe a nie je možné si tieto dve odlišné skutočnosti zamieňať.\nŽalovaný k tvrdeniu Krajského súdu v Bratislave, že žalovaný vôbec neskúmal podstatnú podmienku pre\nfikciu doručenia (t. j. že adresát sa na doručovanej adrese v čase doručovania zdržoval) uviedol, že trvá\nna svojom vyjadrení, že rozhodnutie o priestupku ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9. apríla 2013\nbolo doručované právnemu zástupcovi žalobkyne správne v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní v znení neskorších predpisov. V zmysle § 24 ods. 2, ak nebol adresát písomnosti,\nktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ\nho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak\nnový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o\ntom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,\nposledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\nCitované ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok\nustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Takýmto\nspôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že sa adresát v mieste doručenia zdržiava,\navšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava z akýchkoľvek dôvodov, zásielku\ntreba vrátiť ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota je zákonná lehota, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť.\nPodľa doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu I.\nstupňa vrátila vyplýva, že dňa 15. apríla 2013 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie\ns výzvou o opakované doručenie. Dňa 16. apríla 2013 bolo vykonané opakované doručenie, avšak\nbezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 16. apríla 2013 na pošte a vhodným spôsobom\no tom adresáta upovedomil. Keďže si právny zástupca žalobkyne do troch dní od uloženia písomnosť\nnevyzdvihol, správny orgán I. stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto trojdňovej\nlehoty, t. j. 19. apríl 2013 aj napriek skutočnosti, že si žalobca prevzal písomnosť na pošte osobne\naž 2. mája 2013. S poukazom na uvedené žalovaný trvá na svojom stanovisku, že odvolanie podané\nžalobkyňou dňa 16. mája 2013 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania\nbol 6. máj 2013.\nSkutočnosť, ktorú právny zástupca žalobkyne uviedol, že v dňoch 16. apríla 2013 - 21. apríla 2013 sa\nv mieste trvalého bydliska na adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku\ndoručoval nezdržiaval, nakoľko sa zdržiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v G.alovaný\n\npovažoval za účelové tvrdenie, nakoľko túto skutočnosť mal možnosť uviesť už v odvolaní zo dňa 16.\nmája 2013 proti rozhodnutiu o priestupku ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9. apríla 2013, čo však\nneurobil. Urobil tak až dňa 15. júla 2013, kedy podal podnet (odvolanie), teda až po tom, ako mu správny\norgán prvého stupňa zaslal upovedomenie o postúpení spisového materiálu, v ktorom mu oznámil,\nže odvolanie bolo podané oneskorene a spisový materiál spoločne s odvolaním zasiela žalovanému\nna ďalšie konanie. V tej dobe už mal však žalovaný preskúmané oneskorené odvolanie zo dňa 16.\nmája 2013. Žalovaný oznámil listom zo dňa 27. júna 2013 pod číslom KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013\nžalobkyni, že odvolanie bolo podané oneskorene, pričom po preskúmaní spisového materiálu dospel k\nzáveru, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania. Žalovaný v danom prípade žalobkyni doručil upovedomenie, nakoľko nebol\ndôvodný postup v zmysle ustanovenia § 65 a § 62 Správneho poriadku. Týmto žalovaný považoval\nodvolanie žalobkyne za vybavené s konečnou platnosťou. Právny zástupca žalobkyne dostal od\nžalovaného odpoveď (oznámenie zo dňa 7. augusta 2013) aj na podnet zo dňa 15. júla 2013, kde mu\nžalovaný vysvetlil, že upovedomenie o postúpení spisového materiálu zo dňa 5. júna 2013, ktoré obdržal\nod prvostupňového správneho orgánu, nie je možné považovať za individuálny právny akt a preto nie\nje možné voči nemu podať riadny opravný prostriedok. Preto námietky, uvedené v danom podnete zo\ndňa 15. júla 2013 považoval žalovaný za bezpredmetné.\nŽalovaný zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 278/2011-13 zo\ndňa 16. júna 2011, v ktorom uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania\nv mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát a nie správny orgán“. Právny zástupca žalobkyne na\npreukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase od 16. apríla 2013 - 21. apríla 2013 v mieste trvalého bydliska\nna adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval nezdržiaval,\nnakoľko sa zdržiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v G., nepredložil žiaden dôkaz, preto\nžalovaný považuje rozhodnutie o priestupku ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9. apríla 2013 za\nprávoplatne doručené. Žalovaný má za to, že pri uplatnení fikcie doručenia je potrebné, aby sa adresát\npo celú dobu doručovania zdržiaval mimo adresy doručovania. Svoju neprítomnosť v čase doručovania\nje adresát povinný preukázať hodnoverným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala všetky argumenty uvedené už v priebehu konania,\ndodávajúc, že má pochybnosť o oprávnenosti osoby podpísanej pod odvolaním v zastúpení pplk. I. C.\nkonať za žalovaného. Žalobkyňa má za to, že krajský súd náležite a dostatočne zistil skutkový stav a\nsprávne právne posúdil obe žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj postup, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, a preto navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v\nrozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 7. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012\nv zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012\nokrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom\npráva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol,\núčastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu\nprávneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nTým je zároveň zodpovedaná námietka žalobkyne o oprávnenosti žalovaného resp. plk. JUDr. I. C.,\nkonať za žalovaného.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa uznaná\nza vinnú z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na už uvedenom skutkovom základe.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZP“),\npriestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok\nvýslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda,\nPodľa § 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), tento zákon upravuje pravidlá\ncestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a\nsprávne delikty za porušenie tohto zákona.\nPodľa § 9 ods. 1 ZCP, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji\nvozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.\nPodľa § 16 ods. 1 ZCP, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nPodľa § 64 ZCP, odseku 1 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci 24) alebo\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31)\nPodľa odseku 2 citovaného ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa\nodseku 3, ak\n\na) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,\nb) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo\nc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.\nNapokon podľa odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto\nudalosti sú škodovou udalosťou.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\n„SP“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nToto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné, a to aj napriek tomu, že ustanovenie §\n34 ods. 3 prikazuje účastníkovi konania aj niečo iné.\nPodľa § 34 ods. 1 až 5\n(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\n(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 51 ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie\npodkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol\nzistený nepochybne - nie presne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné.\nRozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu\nBratislava IV vychádza len z formálneho chápania priestupku. To je však v rozpore s obsahom pojmu\npriestupok i účelom zákona o priestupkoch.\nNajpresvedčivejšie je možné vysvetliť nepochopenie tohto pojmu a pojmu dopravná nehoda policajnými\norgánmi v tejto veci na príklade, kedy by si vodič vozidla spôsobil nie zranenie, ale smrť a pritom by zničil\núplne svoje vozidlo, pričom by okrem toho nespôsobil škodu inej osobe, nepoškodil by žiadne dopravné\nzariadenie, cestu, ani by nikomu neublížil na zdraví. Takého vodiča by nebolo možné postihnúť za žiadny\npriestupok, a to nielen preto, že už by nebol nažive, ale predovšetkým preto, že by nikomu nespôsobil\n\nškodlivý následok - iba sebe. Tak tomu bolo i v prerokúvanom prípade. Napriek škode a údajnému\nzraneniu žalobkyne pri kolízii by vyvodenie zodpovednosti voči nej bolo v rozpore s ustanoveniami o\npriestupku i o dopravnej nehode. Napriek zneniu § 64 ods. 1 ZCP, ak dôjde k usmrteniu alebo zraneniu\nosoby, nemožno toto ustanovenie formalisticky vykladať tak, že aj usmrtenie vodiča vozidla, resp. jeho\nzranenie, keď inak nenastal škodlivý následok, je tou podmienkou, ktorú predpokladal zákonodarca pre\nposúdenie takej udalosti ako dopravnej nehody.\nUž zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom § 2 ods.\n1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej\nnehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie sebe a škodu (ani ak\nby presahovala súčasných 3990,- Euro) tiež len sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu\nza priestupky než za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne\nbolo trestné, okrem, ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ - ak by nechýbal v trestnom zákone\ndoslovne predpokladaný znak. Z týchto dôvodov napríklad nemožno seba samého okradnúť, poškodiť\nsi vlastnú vec, či majetok, zavraždiť, či poškodiť na zdraví tak, aby to bolo postihnuteľné ako priestupok,\nči dokonca ako trestný čin. Samozrejme za ideálneho predpokladu, že okrem toho nedošlo k ďalšiemu\nškodlivému následku voči inému alebo iným subjektom.\nSkutočnosť, že žalobkyňa nejazdila na ceste v súlade s citovaným ustanovením §§ 9 ods. 1 a 16 ods.\n1 ZCP, v dôsledku čoho dostala šmyk a tým sa jej vozidlo dostalo mimo cestu, sama osebe nezakladá\nzodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZP. Dokonca ani vtedy nie, ako sa chybne\ndomnieval žalovaný, ak si tým údajne spôsobila zranenie a škodu na vozidle.\nPriestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp.\niných zákonoch. Je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti - má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Teda nie každé konanie uvedené - formálne\npopísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch bude aj priestupkom.\nSpoločenská nebezpečnosť konania žalobkyne je mizivá, resp. žiadna, pretože spoločnosť na jednej\nstrane má záujem ochraňovať život, zdravie i majetok občanov, na strane druhej ich však nemieni a\nani nemá oprávnenie šikanovať postihom za to, že si ublížili na zdraví, či si spôsobili škodu, a to aj v\nprípade, ak sa tak stalo v spojitosti s porušením iných povinností, napr. v doprave. Takéto konanie možno\nv záujme ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky maximálne postihnúť ako priestupok podľa\n§ 22 ods. 1 písm. k/ ZP pre porušenie všeobecných povinností vodiča. Taký postih bude mať zrejmý\nodraz i v ďaleko miernejšej sankcii za konanie žalobkyne.\nV tejto súvislosti považuje odvolací súd rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobkyni, ako\nto vyplýva z priestupkového spisu za drakonické a ničím neodôvodnené rozhodnutie (nebol nikomu\nspôsobený žiadny škodlivý následok - okrem žalobkyne, nebola pod vplyvom alkoholu či návykovej látky,\nnespôsobila kolíziu, či inú škodlivú situáciu v bezpečnosti, či plynulosti dopravy - vozidlá prechádzali\npopri jej vozidle bez problémov, ba ani nezastavili).\nPokiaľ ide o doručovanie prvostupňového rozhodnutia, ak mala žalobkyňa zvoleného zástupcu pre celé\nkonanie, nemalo jej byť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručované.\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\nV prerokúvanom prípade tomu tak bolo, a písomnosť bola, napriek tomu, doručovaná a doručená dňa\n20. apríla 2013, na tej istej adrese ako sídli zástupca žalobkyne, žalobkyni samotnej. Zo spisu však\nnevyplýva, ako boli splnené podmienky - výzva na opakované doručenie a opakované doručenie, ak\nžalobkyňa bola v tom istom čase prítomná na uvedenej adrese. V spise nie je o tom (o výzve) založený\nžiaden doklad. Keďže o spôsobe doručovania vznikla pochybnosť, krajský súd správne rozhodol,\nže prvostupňové správne rozhodnutie bolo doručené až prevzatím písomnosti na pošte zástupcom\nžalobkyne dňa 2. mája 2013, a teda odvolanie zo dňa 16. mája 2013 bolo podané včas a v zákonnej\nlehote.\n\nPodľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných\nrúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že\npísomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,\ndoručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát\nnevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň\ndoručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\nZ toho dôvodu odvolací súd vyhodnotil postup a rozhodnutie krajského súdu o doručovaní a počítaní\nlehôt za správny s tým, že rovnako správne preskúmaval oznámenie z 27. júna 2013, ktoré v súlade\ns ustálenou judikatúrou súdov v Slovenskej republike považoval za rozhodnutie o podanom odvolaní\nzo dňa 16. mája 2013. Preto jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako\nvecne správne.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože úspešnej žalobkyni žiadne trov nevznikli a žalovaný na ich náhradu nemá\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}