{"guid": "44e41378-eb65-4f7a-b705-13413de705db:cb2f58ba-df4e-406c-8c23-e9b332aea5c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1", "spisova_znacka": "10Sža/7/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/7/2014 z 9. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2014, sp. zn. 10Sža/7/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1", "identifikacne_cislo": "1013201530", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb2f58ba-df4e-406c-8c23-e9b332aea5c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/7/2014\n1013201530\n09. 04. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201530.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nz členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa M. T. Q., narodeného XX.\nV. XXXX, bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Somálska, podľa vlastného\nudania v krajine pôvodu naposledy bytom ulica X., región Shabelle Hoose, v Slovenskej republike\nnaposledy s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 4. júla 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/47/2013-28 zo dňa 20. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/47/2013-28 zo dňa\n20. novembra 2013 v napadnutej časti výroku o neudelení azylu p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 4. júla 2013 podľa § 13 ods. 1, § 13c ods.\n1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „ZA“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej\nrepubliky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých\nskutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo ZA. Opísal v\nňom zistený stav veci a uviedol, že pokiaľ by sa aj navrhovateľ čohokoľvek obával, odchodom do\nSomalialandu (v roku 2001), resp. následne do Etiópie (v roku 2008) svoj problém vyriešil a ochránil sa,\npričom z Etiópie vycestoval v roku 2011 do Európy. Odporca dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa\nnebol naplnený predpoklad udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Výrok o neposkytnutí doplnkovej\nochrany navrhovateľovi odôvodnil tým, že tak isto nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej\nposkytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že región mesta Afgoye, odkiaľ navrhovateľ pochádza,\nbol oslobodený spod kontroly hnutia Al-Shabaab v máji 2012, odkedy je pod kontrolou somálskej vlády.\nSvoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal\na ktoré aj identifikoval.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal\njeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj jej nesprávne právne\nposúdenie. Stručne opísal zistený stav veci, z ktorého vyvodil, že splnil predpoklady udelenia azylu.\nK výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany uviedol, že odporca sa nezaoberal podmienkami návratu\nsomálskych štátnych občanov do krajiny ich pôvodu.\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25. septembra 2013 napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť,\nže jeho povinnosťou je posúdiť podanú žiadosť o azyl výlučne v rozsahu prezentovaných dôvodov.\nSúčasne súdu oznámil, že navrhovateľ 7. augusta 2013 (teda ešte pred podaním opravného prostriedku)\nsvojvoľne opustil Pobytový tábor Rohovce a jeho pobyt nie je známy.\nKrajský súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu\nje potrebné potvrdiť ako vecne správne, ale výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany je potrebné z\ndôvodu §250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť.\nK potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že odporca v priebehu posudzovania navrhovateľovej\nžiadosti o azyl tohto zákonným spôsobom poučil o jeho právach a povinnostiach, za prítomnosti\ntlmočníka jazyka somálskeho s ním spísal dotazník (uskutočnil vstupný pohovor), v priebehu ktorého\nsa navrhovateľ podrobne vyjadril k prezentovaným dôvodom podanej žiadosti o azyl. Následne odporca\ns poukazom na obsah vstupného pohovoru a v súlade s § 19a zákona o azyle vyhľadal a do spisu\nzaložil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na posúdenie navrhovateľom\nprezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, resp. na overenie navrhovateľových tvrdení. Podľa názoru\nsúdu odporca vykonal dokazovanie v miere dostatočnej na posúdenie predmetnej žiadosti o azyl.\nVyhlásením z 5. apríla 2013 požiadal navrhovateľ o azyl z dôvodu obavy o svoj život. V priebehu\nvstupného pohovoru o. i. uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej\nstrany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že jeho otec (M. T. T.) bol generálom a v rokoch\n1982 - 1991 bol ministrom obrany. 19. februára 1999 prišiel do ich domu neznámy muž, ktorý odpálil\nvýbušniny, ktoré mal na sebe. Pri tomto atentáte zomrel atentátnik, navrhovateľov otec a po roku aj\nmatka navrhovateľa. V roku 2001 navrhovateľ odišiel na územie Somalialandu, kde žil do roku 2008.\nNásledne aj so súrodencami odišiel do Etiópie. V rozpore s týmto tvrdením navrhovateľ uviedol, že\nškolskú dochádzku (štyri ročníky) absolvoval do roku 2004 v meste Afgoye, kde býval (Afgoye sa však\nnenachádza v Somalialande). V polovici roku 2010 sa navrhovateľ vrátil do Somálska, aby tam predal\nrodinné pozemky, počas tohto pobytu ho mali prepadnúť neznámi ľudia, ktorí od neho pýtali peniaze.\nInak v Somálsku nemal žiadne problémy, nikdy neprišiel do styku s hnutím Al-Shabaab. Tento prepad\nnikomu nenahlásil. Následne v januári 2011 sa vrátil do Etiópie a vzápätí na falošný pas vycestoval do\nEurópy (cez Turecko, Poľsko na Ukrajinu a odtiaľ na Slovensko). O azyl požiadal z dôvodu, že jeho otec\nmal byť zodpovedný za rozvrat Somálska.\nPredpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých predpokladov,\nuvedených v tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ však splnil iba jeden z nich tým, že vyslovil obavu\no svoj život. Táto obava však podľa názoru súdu nie je odôvodnená, nakoľko navrhovateľ nikdy neprišiel\ndo styku s nikým, kto by voči nemu prezentoval vyhrážky, resp. kto by ho atakoval v súvislosti s jeho\nvierovyznaním, národnosťou, rasou, či zastávaním politických názorov. Okrem prezentovaného prepadu\n(zo zištných - materiálnych dôvodov) nemal nikdy žiadne problémy. Z uvedeného je teda zrejmé, že\nnavrhovateľ nemal žiaden dôvod k odchodu z krajiny svojho pôvodu, nebol objektom perzekúcie a teda\nani nenaplnil predpoklady pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\nNavyše krajský súd poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorý tvrdil, že jeho otec M. T. T. bol\nv rokoch 1982 - 1991 ministrom obrany. V konaní však bolo zistené, že takýto človek nebol nikdy\nministrom obrany (viď č. 1. 70-71 administratívneho spisu odporcu). Navyše tiež uvádzal diametrálne\nodlišné skutočnosti, týkajúce sa jeho pobytu v rokoch 2001 - 2004, keď na jedom mieste svojej výpovede\ntvrdil, že v tom čase sa nachádzal v Etiópii, pričom na inom mieste uviedol, že v tom čase navštevoval\n(základnú) školu v Afgoye. Súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ vycestoval do Európy nie z krajiny\n\nsvojho pôvodu, ale z Etiópie, kde žil bez problémov od roku 2008 aj so svojou rodinou, ktorú skutočnosť\naj odporca správne posúdil a vyvodil z nej zodpovedajúci záver.\nK zrušujúcej časti rozsudku krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľom vznesená námietka\ntýkajúca sa nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. Navrhovateľ požiadal o azyl 5. apríla 2013,\nodporca vo veci rozhodol 4. júla 2013, avšak vyhľadal a do spisu založil informácie o bezpečnostnej\nsituácii, pokrývajúce obdobie do februára 2013. Vzhľadom k všeobecnej a meniacej sa situácii v\nSomálsku - osobitne v jeho centrálnej a južnej časti však tieto informácie nie je možné považovať za\nnajaktuálnejšie. Podstatnou je však skutočnosť, že odporca nevyvinul žiadne úsilie na získanie informácií\no existencii vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest). Konkrétne sa nezaoberal otázkou, či v prípade návratu\nnavrhovateľa do krajiny jeho pôvodu tomuto nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia - či v prípade\nnávratu zo strany štátnych orgánov nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako\nosoby, ktorá opustila Somálsko. K tejto skutočnosti odporca v rozpore so znením § 13a zákona o azyle\nnevykonal žiadne dokazovanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť,\nči existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľ) v prípade návratu do krajiny\npôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak vážne\nbezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti (čo sa však v konaní nepreukázalo) a jednak aj\nobjektívne hroziace vážne bezprávie, s ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ\nvracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil, môže byť (vo všeobecnosti) zo strany oficiálnych štátnych\norgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne,\nak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa z krajiny, voči ktorej má domovský štát výhrady a\npod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je podľa názoru súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní\npodľa § 13a zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné riziká, spojené s návratom, a to zo strany\noficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu. Pokiaľ odporca v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval,\nv takomto postupe odporcu krajský súd videl nedostatočné zistenie stavu veci.\nV ďalšom konaní uložil prvostupňový súd (za predpokladu existencie procesných predpokladov konania)\nodporcovi vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo\nzamerané na:\naktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj na región pôvodu, resp.\nnávratu navrhovateľa. (V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8\nSmernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.)\nposúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Somálska tomuto zo strany štátnych orgánov nehrozí\nvážne bezprávie, resp. ako sa somálske štátne orgány správajú k svojim navrátilcom.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti potvrdzujúcej časti rozsudku o neudelení azylu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že\ntrvá na tom, že splnil podmienky na udelenie azylu, lebo jeho otec bol ministrom obrany, a 19. februára\n1991 sa stal obeťou atentátu vo vlastnom dome. Navrhovateľ bol v roku 2011 prepadnutý, prepad nikomu\nneohlásil, avšak má obavy z návratu nielen do Somálska, ale i do krajiny pôvodu. Podľa jeho názoru\nuvedené skutočnosti odôvodňujú, aby mu bol udelený azyl, pretože je tu hrozba, že po návrate do\nSomálska bude čeliť ďalšiemu prenasledovaniu, tak ako to má na mysli ustanovenia § 8 ZA. Navrhol\npreto napadnutý rozsudok v potvrdzujúcej časti zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia a opätovne poukázal len\nna dôvody žiadosti o azyl, tak ako ich uvádzal v priebehu azylového konania pred migračným úradom\na neskôr na krajskom súde. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný z\ndôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a súhlasil s vysloveným názorom súdu, že v jeho prípade\nnebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských\ndôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\n\ntak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona\no azyle. Pokiaľ ide o dôvody odvolania, ide o rovnaké skutočnosti, na základe ktorých sa odvolal už proti\nrozhodnutiu migračného úradu zo dňa 4. júla 2013. Všetky súvisiace informácie a podrobnosti týkajúce\nsa právnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-161/PO-Ž-2013. Vzhľadom na uvedené\nodporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 9 Saz/47/2013-28 zo dňa 20. novembra 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie\nodporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 04.07.2013 vo výroku o neudelení azylu.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 9. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR, preto\ns ním ďalej konal ako s odporcom. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania\nazylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky).\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky.\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\n\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR. V medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl i doplnkovú ochranu\nako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie\nazylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.\nS dôvodmi uvedenými a podrobne rozobratými v napadnutom rozsudku sa aj odvolací súd stotožnil a\nsúhlasí s odporcom, pokiaľ ide o neudelenie azylu. Navrhovateľ musí splniť podmienky uvedené v § 8\nzákona o azyle. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa\nza ohrozenú osobu pre spáchaný atentát na jeho otca, ktorý mal byť údajne ministrom obrany v krajine\npôvodu navrhovateľa, čo však nebolo preukázané a pre prepad navrhovateľa v Somálsku v roku 2011.\nUviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu, na druhej\nstrane v zrušujúcej časti rozsudku podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia i otázky, ktoré musí odporca pred poskytnutím, resp. neposkytnutím doplnkovej ochrany\nvyriešiť.\nOdvolací súd k tomu dodáva, že na poskytnutie azylu sa v zmysle zákonných ustanovení vyžaduje\nodôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, že obava z prenasledovania musí reálne hroziť,\nnemôže byť fiktívna. Odôvodnenosť neudelenia azylu posilňuje nedôveryhodnosť navrhovateľa pre jeho\nrozpory vo výpovedi o otcovi a pobyte v rokoch 2001 až 2004, ako na to správne poukázal krajský súd.\nBez dôvodných tvrdení o reálnej hrozbe vážneho bezprávia takúto konštrukciu nemožno akceptovať.\nNa účel odôvodnenia žiadosti o udelenie azylu bol s navrhovateľom dňa 12. apríla 2013 vykonaný\nústny pohovor. V ňom uviedol, že v krajine pôvodu absolvoval 4 roky základnej školskej dochádzky. Žil\nspolu s rodičmi a piatimi súrodencami (dve sestry a traja bratia) v meste Afgoye. Jeho otec pracoval na\nministerstve obrany a od roku 1982 do roku 1991 mal byť ministrom obrany. Po páde vlády v roku 1991\notec viac nepracoval. Dňa 19. februára 1999 prišiel k nim do domu samovražedný atentátnik, ktorý odpálil\nvýbušniny na svojom tele a zabil otca. Matka mala zomrieť na následky poranení niekedy v roku 2000.\nOtec bol údajne vinený z pádu vlády, čo bol podľa navrhovateľa aj dôvod atentátu. V roku 2001 po otcovej\nsmrti sa odsťahoval so súrodencami do Somalilandu, odkiaľ sa v roku 2008 presťahovali do Etiópie, do\nmesta Adis Abeba. Niekedy v roku 2010 sa mal vrátiť do Somálska predať rodinné pozemky, kde sa\nzdržal asi sedem mesiacov. V auguste 2010 ho mali v ich dome v Afgoye olúpiť neznámi muži, ktorí mu\nvzali strieborný náramok a hotovosť, čo mal so sebou. Do Etiópie sa vrátil 21. januára 2011 a podelil sa\no peniaze z predaja pozemkov so súrodencami, ktorým dal polovicu peňazí a druhú polovicu si nechal\npre seba. Etiópiu opustil v máji 2011, keď sa letecky dopravil cez Turecko do Poľska. Jeho cieľovou\nkrajinou bolo Anglicko. Vo Varšave sa skontaktoval s prevádzačom, ktorý mu po dvoch dňoch cesty\noznámil, že už sú v Anglicku. Bol však na Ukrajine a tam bol tiež zaistený na 9 mesiacov. Na Ukrajine\nmal v júli 2011 požiadať o azyl, ale žiadne rozhodnutie mu nebolo doručené. V marci 2013 vycestoval z\nUkrajiny železnicou cez Termopil a Mukačevo k slovenskej štátnej hranici, ktorú následne neoprávnene\nprekročil. Po jeho zaistení v pobytovom tábor pre cudzincov v Sečovciach požiadal o udelenie azylu.\nAko hlavný dôvod svojej žiadosti uviedol obavu o svoj život v Somálsku, nakoľko sa po atentáte na otca\nobával o svoju bezpečnosť. Sám navrhovateľ však počas pobytu v Somálsku a Etiópii, rovnako ako jeho\nsúrodenci, žiadne problémy nemal a neprišiel do kontaktu so žiadnymi osobami, ktoré by sa mu vyhrážali.\n\nSkutočnosť, že bol olúpený neznámymi mužmi, ktorých nikdy predtým a ani potom nevidel, nemožno\npovažovať za naplnenie opodstatnených dôvodov z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Keby\nmal v krajine pôvodu naozaj obavu o svoj život v dôsledku atentátu na otca, snažil by sa opustiť krajinu\npôvodu čo najskôr po tomto incidente. Pokiaľ navrhovateľ aj mal niekedy problémy, ako uvádzal, vyriešil\nich vnútroštátnym presídlením do Somalialandu a následne vysťahovaním do Etiópie. Navrhovateľ sa\nnetajil tým, že jeho cieľovou krajinou bolo Anglicko. Navyše dňa 7. augusta 2013 svojvoľne opustil\nazylové zariadenie, a jeho pobyt nie je odporcovi známy.\nPostupujúc podľa zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade so zákonom\nkonštatovali odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie azylu,\navšak vznikli odôvodnené pochybnosti o neposkytnutí doplnkovej ochrany.\nZ týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, ktorý presvedčivo\nvysvetlil dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu za\nzákonné a podrobne usmernil odporcu, ako má postupovať pri rozhodovaní o poskytnutí, resp.\nneposkytnutí doplnkovej ochrany. Preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní\núspešný nebol a odporcovi náhrada trov konania zo zákona nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/47/2013", "guid": "02da37da-e38f-4314-8c5b-cc8df1b593ac:d0654edf-36ea-4303-bafe-23025d6f1468", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}