{"guid": "a0d2bd41-05c7-464b-a43c-1c935075fe02:3c5e1e9e-82b7-416c-b6be-2c90baffb848", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1", "spisova_znacka": "1Sža/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2014 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 1Sža/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1", "identifikacne_cislo": "1013201415", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c5e1e9e-82b7-416c-b6be-2c90baffb848", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/5/2014\n1013201415\n26. 03. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201415.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej\nPhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci navrhovateľa: C., nar. XX.XX.XXXX, alias U., nar. XX.XX.XXXX, alias C., nar. XX.XX.XXXX,\nalias U., nar. XX.XX.XXXX, podľa vlastného udania príslušníka Palestínskeho štátu (ďalej len\n„Palestína\"), podľa vlastného udania v zahraničí naposledy bytom Utečenecký tábor Rashidieh,\nnová časť blízko ulice Al Sharif, okres Sur, Libanon aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor\nRohovce, zastúpeného JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5,\nBratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 z 21. júna\n2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013, č. k.\n9Saz/43/2013-48, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013, č. k.\n9Saz/43/2013-48 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-384-97/PO-Ž-2009 z 21. júna 2013 ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej\nrepubliky a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným\nprejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu\nČAS: MU-384/PO-Ž-2009 so spismi predchádzajúcimi: ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005, ČAS: MU-1331/POŽ/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007.\nZo spisu ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005 zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl ako U., nar.\nXX.XX.XXXX v Khan Younes vyhlásením z 27. júla 2005 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie,\n\nzo strachu pred ozbrojenými konfliktami a z ekonomických dôvodov 06. októbra 2005 vo veci\nrozhodol odporca právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a vyslovil, že sa na\nnavrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Palestíny (rozhodnutie bolo preskúmané\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 2Saz/11/2005-25 zo 16. februára 2006). Navrhovateľ bol\nako C., nar. XX.XX.XXXX dňa 07. februára 2006 vrátený v rámci Dublinského z NSR.\nZo spisu ČAS: MU-1331/PO-Ž/2006 zistil, že navrhovateľ 04. augusta 2006 ako U., nar. XX.XX.XXXX\npožiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pretože v domovskej krajine je vojna a on chce pokojne\npracovať a žiť. Odvolal sa na obsah predchádzajúceho pohovoru (v konaní ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005)\na dodal, že v NSR má priateľku s ktorou sa chcel oženiť. Právoplatným rozhodnutím odporcu z 15. marca\n2007 bolo toto konanie zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.\nZo spisu ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005 zistil, že navrhovateľ ako U., nar. XX.XX.XXXX po tretí raz požiadal\no azyl z dôvodu, že v jeho domovskej krajine je vojna a on chce pokojne žiť, že v Rakúsku vystupoval\npod identitou U.. Uviedol, že pochádza z pásma Gazy, že chodil pracovať do Izraela ako murár a\npredavač, kde mu však hrozilo, že by ho Židia mohli zatknúť, pričom Palestínčania ho mohli považovať\nza kolaboranta. Osobne však nemal žiadne problémy. Žil tiež z podpory UNRWA. Odporca právoplatným\nrozhodnutím z 24. augusta 2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú\nochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Palestíny. O podanom\nopravnom prostriedku navrhovateľa (v ktorom neuvádzal žiadne iné - nové dôvody svojho odchodu z\nkrajiny pôvodu) rozhodol krajský súd uznesením č. k.: 9Saz/237/2007/-97 z 13. mája 2009 v dôsledku\nspäťvzatia podaného opravného prostriedku tak, že konanie zastavil.\nZo spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 zistil, že navrhovateľ po štvrtý raz požiadal ako C., nar. XX.XX.XXXX\nv Rashidia o azyl 15. júla 2009 z dôvodu, že ako Palestínčan si v Libanone nemôže uplatniť svoje práva,\na že v Libanone bol hnutím Fatah obvinený z krádeže zbraní. Počas pohovoru u odporcu uviedol, že\nv minulosti vystupoval pod inými identitami, udával iné miesto svojho narodenia preto, lebo sa obával,\nže sa prezradí jeho skutočná identita a on bude mať problémy, že sa narodil v tábore Rashidyia v\nLibanone, že jeho otec sa volá S., matka W., že vlastní identifikačnú kartu Libanonu č. XXXXXXA\nvydanú v Bejrúte, že nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie a nebol ani členom žiadnej\npolitickej strany či hnutia, že v predchádzajúcich azylových konania o svojich dôvodoch odchodu z\nkrajiny pôvodu nehovoril pravdu. Uviedol, že v Libanone mal problém s človekom z hnutia Fatah (jeho\ndcéru si chcel zobrať za ženu, jeho meno však odmietol uviesť), ktorý ho udal a neprávom ho obvinil\nže hnutiu Fatah ukradol zbrane (zbraň). Člen hnutia Fatah povedal bratovi navrhovateľa, že ak zbraň\nnevráti, nemôže sa vrátiť do tábora. Preto navrhovateľ ostal v meste Sayda, kde pracoval, následne\nodišiel k sestre do Bejrútu a po 10 dňoch z Libanonu vycestoval. Iné problémy neprezentoval. V spise\nsa nachádza v jazyku arabskom fotokópia faxového dokumentu s prekladom, podľa ktorého organizácia\nFatah - poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje, že C., ktorého matka sa volá W. ukradol niekoľko zbraní\npatriacich Fatah-u a potom utiekol. Žiada sa jeho sledovanie, vystopovanie a chytenie. Po vyhľadaní\na založení správ o krajine pôvodu navrhovateľa do spisu odporca vo veci 09. októbra 2009 vydal\nrozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému\nnavrhovateľ podal opravný prostriedok. Krajský súd rozsudkom č. k.: 10Saz/28/2009-61 zo 04. júna\n2010 napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci a vec vrátil odporcovi\nna ďalšie konanie. Následne odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Do spisu bolo\nnavrhovateľom založené potvrdenie organizácie UNRWA z 30. marca 2010, podľa ktorého vyššia styčná\núradníčka tejto organizácie potvrdzuje, že C., nar. XX.XX.XXXX je registrovaný agentúrou UNRWA v\nLibanone ako palestínsky utečenec. Odporca vyhľadal a do spisu založil ďalšie informácie o Libanone,\nzamerané na situáciu palestínskych utečencov žijúcich v Libanone, na ich evidenciu organizáciou\nUNRWA, ich pohyb a pod. V tomto konaní odporca následne vydal rozhodnutie 08. septembra 2010,\nktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Voči nemu podal navrhovateľ\nopravný prostriedok o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom č. k.: 9Saz/72/2010-114 z 11. mája\n2011, ktorým rozhodnutie potvrdil. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 1Sža/43/2011 z 13. septembra 2011 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie\nodporcu ČAS: MU-384-44/PO-Ž-2009 z 08. septembra 2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie\nkonanie. V uvedenom rozsudku o. i. skonštatoval, že sa nestotožnil správnym záverom, podľa ktorého\nbola osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Po vrátení spisu odporcovi tento vyžiadal\n\nod SIS stanovisko k osobe navrhovateľa v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle, ktoré mu bolo ako\nutajovaná skutočnosť doručené 07. novembra 2011, a ktoré sa z tohto dôvodu nachádza v osobitnej\nevidencii utajovaných skutočností odporcu. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý\nbol obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež\nvyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na postavenie\nFatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov),\nna pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky stým súvisiace. Dňa 27. decembra\n2011 odporca vydal vo veci rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú\nochranu. Po podaní opravného prostriedku krajský súd rozsudkom č. k. 9Saz/8/2012 z 08. augusta\n2012 potvrdil rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu, avšak z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ OSP\nvýrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil odporcovi v tejto časti na ďalšie konanie. Po\npodaní odvolania voči potvrdzujúcej časti tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 10Sža/25/2012 z 12. decembra 2012 rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že v tejto\nčasti rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne odporca v intenciách tohto\nzrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci\npohovor, obsahovo zameraný na otázky podrobného zistenia navrhovateľovho dôvodu žiadosti o azyl. V\njeho priebehu navrhovateľ uviedol, že o tom, že je obvinený z krádeže zbrane (zbraní) vie od roku 2005,\nže s priateľkou (dcérou veliteľa) sa rozišiel v roku 2003, že jej otec bral ich vzťah ako urážku, a preto\nsa mu pomstil až po dvoch rokoch. Uviedol, že v jeho prípade by ho súdil (v kauze krádeže zbraní) súd\npôsobiaci v tábore a že by mohol byť následne vydaný libanonskému vojenskému súdu. K politickým\naktivitám uviedol, že nikdy nebol politicky činný, že jeho bratia (G. a G.) sa angažujú v hnutí Fatah, a že\njeho rodina je vnímaná ako obyčajná rodina, podporujúca Ľudový front pre oslobodenie Palestíny.\nOdporca vyhľadal a do spisu založil informácie, týkajúce sa výkonu správy a samosprávy tábora vo\nvzťahu k výkonu jurisdikcie v ňom, pôsobnosti libanonských justičných orgánov vo vzťahu k obyvateľom\ntábora, postavenia obžalovaných (aj utečencov) pred libanonskými súdmi, prípadného prenasledovania\nodporcov Fatah-u, ako aj ďalších otázok, súvisiacich s citovanými okruhmi informácií.\nK námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.\nAko zrejmé z obsahu a formulácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca odôvodnil svoje\nnegatívne rozhodnutie nesplnením - nepreukázaním podmienok, ktoré predpokladá zákon o azyle\nvo vzťahu k udeleniu azylu, resp. k poskytnutiu doplnkovej ochrany. Odporca podrobne opísal\nzistený stav veci, jednotlivé dôkazy vyhodnotil, jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom z\nktorého je zjavná správna úvaha, ktorou sa vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozhodnutia riadil.\nZ odôvodnenia je nesporné, že dôvodom neposkytnutia medzinárodnej ochrany navrhovateľovi je\nnesplnenie podmienok, stanovených zákonom o azyle, teda nie nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa.\nTeda v plnom rozsahu rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého\nje na osobu navrhovateľa potrebné nazerať ako na osobu nie nedôveryhodnú. Pokiaľ odporca v\nzávere odôvodnenia, avšak nad rámec predtým uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\npoukázal na skutočnosti, ktoré stavajú navrhovateľa do postavenia osoby nedôveryhodnej, podľa názoru\nkrajského súdu takéto stanovisko odporcu nespôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Teda odporca, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nposudzoval navrhovateľovu žiadosť o azyl z pohľadu, že nejde o nedôveryhodnú osobu, a preto\nvyhodnotil zistený stav veci výlučne z pohľadu podmienok stanovených zákonom o azyle pre udelenie\nazylu, či pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Skutočnosť, že osoba navrhovateľa z dôvodov, ktoré\nuviedol v závere odôvodnenia rozhodnutia vykazuje znaky nedôveryhodnosti, nič nemení na fakte,\nže navrhovateľovu žiadosť neposudzoval z pohľadu tohto jeho názoru, ale že ju posúdi výlučne z\npohľadu naplnenia či nenaplnenia podmienok, stanovených zákonom o azyle pre udelenie azylu, resp.\npre poskytnutie, či neposkytnutie doplnkovej ochrany. Nad rámec tejto argumentácie konajúceho súdu\nkrajský súd poznamenal že odporca v tomto svojom vyslovenom názore poukázal na nepopierateľné\nskutočnosti, ktoré by - nebyť skôr vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n- nepochybne viedli k akceptovateľnému vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej.\nKrajský súd však zdôraznil, že táto skutočnosť nebola dôvodom vydania negatívneho, navrhovateľom\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\n\nNavrhovateľ tiež namietal, že odporca sa nijako nevysporiadal z úradným záznamom z 20. marca\n2013 o uložení utajovanej skutočnosti Slovenskej informačnej služby v osobitnej evidencii utajovaných\nskutočností odporcu. K tejto námietke krajský súd uviedol, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí\nneodvolal (či v kladnom, či v zápornom zmysle) na jeho obsah, nevyvodil teda z neho žiaden právny\nzáver. Vzhľadom k tomu, že obsah utajovanej skutočnosti SIS zjavne nemal žiaden vplyv na rozhodnutie,\nodporca sa nedopustil porušenia žiadneho zákonného ustanovenia, ak sa o jeho existencii v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nezmienil.\nNámietka, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu nie je podľa krajského súdu\ndôvodná. Odporca v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia podrobne a dôsledne\nzistil stav veci, a to jednak vykonanými pohovormi s navrhovateľom, vyhodnotením ním predložených\ndôkazov a vyhľadaním množstva informácií z rôznych zdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané na\nnavrhovateľom prezentované skutočnosti, resp. na získanie objektívnych poznatkov, nevyhnutných\npre posúdenie žiadosti o azyl, resp. pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ po celkovom vyhodnotení takto\nzisteného stavu veci odporca dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli naplnené predpoklady\nudelenia medzinárodnej ochrany navrhovateľovi, ktoré vyhodnotenie je v rozpore správnym názorom\nnavrhovateľa, takýto stav nie je možné charakterizovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: uviedol, že\npredpoklady udelenia azylu sú v ust. § 8 zákona o azyle stanovené jednoznačne. Azyl podľa tohto\nzákonného ustanovenia sa udelí v prípade, ak sa v konaní preukáže existencia (1) opodstatnených (2)\nobáv z (3) prenasledovania z (4) dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastavania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. (5) ak bol žiadateľ o azyl v krajine svojho\npôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Postup pri posúdení podanej žiadosti\nstanovuje zákon o azyle v ust. § 19a. O obsahu pojmu „prenasledovanie“ pojednáva ust. § 2 písm. d/\nzákona o azyle. Absencia, resp. nepreukázanie čo i len jedného z citovaných predpokladov § 8 zákona o\nazyle má za následok nesplnenie jeho predpokladov. Je však vecou žiadateľa o azyl (navrhovateľa), aby\nsvoje tvrdenia preukázal. Povinnosť odporcu v konaní o udelenie azylu však nespočíva v tom, aby za\nžiadateľa o azyl vyhľadával iné, resp. ďalšie dôvody jeho žiadosti o azyl. Jeho povinnosťou je predložené\ndôkazy vyhodnotiť a v potrebnom rozsahu prípadne doplniť dokazovanie postupom podľa ust. § 19a\nzákona o azyle.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ v predchádzajúcich azylových konaniach (od roku 2005)\nuvádzal úplne iné dôvody opustenia Libanonu (všeobecnú bezpečnostnú situáciu, ekonomické dôvody)\nv aktuálnom konaní ako dôvod prezentoval obavu súvisiacu s tým, že v tábore mal problémy s jedným\nčlovekom, ktorý ho udal hnutiu Fatah z dôvodu, že ukradol tomuto hnutiu zbrane (zbraň). Dôvodom\ntohto falošného obvinenia bolo to, že si chcel zobrať za ženu dcéru tohto človeka. Uviedol, že mal\nstrach z tohto obvinenia, že nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej strany či\nhnutia, a že nebol nikdy nikým prenasledovaný. V priebehu tohto pohovoru (30. júla 2009) navrhovateľ\nuviedol, že v priebehu predchádzajúceho konania klamal, čo neskôr potvrdil aj v rámci svojho výsluchu\npred súdom (konanie sp. zn. 9Saz/72/2010, pojednávanie 11. mája 2011). V priebehu nasledujúceho\ndoplňujúceho pohovoru (06. augusta 2009) tieto dôvody zopakoval, odmietol uviesť meno človeka, ktorý\nho Fatah-u udal. S týmto hnutím neprišiel nikdy do styku a nemal sním žiadne problémy. Navrhovateľ\ndo spisu odporcu založil fotokópiu faxovaného dokumentu (obežníka) Poľného veliteľstva v Libanone,\npodľa ktorého sa C. dostal do sporu s členmi hnutia Fatah a ukradol niekoľko zbraní a potom utiekol\nneznámo kam. Tento dokument získal od rodičov, ktorí mu ho poslali mailom. V priebehu doplňujúceho\npohovoru navrhovateľ uviedol, že z krádeže zbraní bol obvinený veliteľom pluku s názvom Tal Alzaatar,\nktorý pôsobil v tábore. Veliteľ pluku sa volal U., prezývaný U.. K obvineniu malo dôjsť v apríli - máji\n2005. Priateľka s ktorou mal pomer v období rokov 2002 - 2003 sa volala P.. V priebehu pohovoru\nkonaného 20. februára 2013 navrhovateľ uviedol, že nikdy nebol politicky činný, že jeho rodina je v tábore\nvnímaná podľa rodinnej histórie ako podporovateľka Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny, že jeho\ndvaja bratia sa angažujú v hnutí Fatah. Takto opísaný skutkový stav zodpovedá skutkovému stavu,\nktorý uvádzal navrhovateľ postupne v priebehu aktuálneho konania. Krajský súd vyslovil presvedčenie,\nže pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z týchto faktov, ktoré sám\nnavrhovateľ prezentoval. Akékoľvek vyhľadávanie iných súvislostí, ku ktorým žiaľ v konaní dochádzalo,\nnie je odôvodnené. Krajský súd uviedol, že navrhovateľ vyslovil pred odporcom obavu, čím však naplnil\n\niba jeden z predpokladov udelenia azylu, súdom vyššie označený ako (2). Navrhovateľ však nepreukázal\nnaplnenie žiadneho z ďalších predpokladov § 8 zákona o azyle.\nPodľa krajského súdu bolo potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ celý svoj\npríbeh, prednesený v priebehu aktuálneho azylového konania, okrem svojej výpovede opiera o obežník\nFatah-u, podľa ktorého sa v dôsledku krádeže niekoľkých zbraní žiada chytenie navrhovateľa. Tento\ndokument však odporcovi nikdy nebol predložený v origináli, a preto jeho dôkazná hodnota je podľa\nnázoru súdu nulová.\nPokiaľ ide o opodstatnenosť (obavy): Aby bolo možné navrhovateľom vyslovenú obavu (bez ohľadu\naká je) považovať za opodstatnenú, musel by v jeho živote nastať skutočnosť či udalosť, ktorá by\nodôvodňovala predpoklad, že k naplneniu obavy môže dôjsť. Ako to však navrhovateľ uvádzal, nikdy\nnemal žiadne problémy s hnutím Fatah s ktorým nikdy neprišiel ani do styku.\nPokiaľ ide o prenasledovanie: Jeho definovanie pre účely zákona o azyle obsahuje ust. § 2 písm. d/\nzákona o azyle. Ak by aj tvrdenie navrhovateľa, že bol falošne obvinený z krádeže zbraní hnutiu Fatah,\nbolo pravdivé, nemožno prípadné vyšetrenie takéhoto obvinenia (a to v konečnom dôsledku aj súdom\nči iným na to ustanoveným orgánom či inštitúciou) považovať za prenasledovanie.\nPokiaľ ide o dôvod navrhovateľom prezentovanej obavy (prenasledovania): Sám navrhovateľ\nopakovanie v priebehu konania uviedol, že obvinenie zo strany otca jeho priateľky je falošné, že\nprišlo dva roky potom, ako s ňou navrhovateľ prerušil kontakt, a že je to pomsta otca priateľky\nnavrhovateľa. Teda bez akýchkoľvek pochýb možno vylúčiť, žeby obvinenie bolo dôsledkom rasy,\nnárodnosti, vierovyznania, politických názorov navrhovateľa alebo jeho príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine. Snaha navrhovateľa, vidieť v takejto (ako to vyslovil navrhovateľ) pomste politický dôvod nie\nje ničím podložená. Naviac ak navrhovateľ nebol nikdy politicky činným, podobne ako jeho rodina.\nNavrhovateľovi bratia podľa vyjadrenia navrhovateľa spolupracujú s Fatah-om, a teda logickou by bola\nlojalita tohto hnutia s rodinou navrhovateľa či navrhovateľom, ako jeho atakovanie z politických dôvodov,\nako sa to snaží navrhovateľ prezentovať. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tiež dôvodil, že veliteľ\nFatah-u (otec navrhovateľovej priateľky) zneužil svoje postavenie na pomstu voči navrhovateľovi. Ak sa\ntak aj stalo, i napriek tejto skutočnosti by takéto konanie nebolo možné kvalifikovať ako prenasledovanie\nz politických dôvodov. Naviac nie je logickým aby tak urobil po dvoch rokoch od času, kedy navrhovateľ\nstyky s jeho dcérou ukončil.\nPodľa krajského súdu navrhovateľ okrem prezentovania obavy v konaní nepreukázal naplnenie\nžiadneho z ďalších predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Preto ak odporca\nnavrhovateľovi azyl neudelil, postupoval vydaním takéhoto výroku v súlade so zákonom o azyle. Súd iba\nopakuje, že okrem tvrdenia navrhovateľa tento odporcovi nepredložil žiaden relevantný dôkaz, pričom\nsám navrhovateľ pred týmto súdom počas svojho výsluchu uviedol, že v predchádzajúci konaniach\nklamal. Pokiaľ sa navrhovateľ skutočne obáva konania v ktorom by sa mala preukázať pravdivosť či\nnepravdivosť jeho údajného obvinenia zo spáchania krádeže, tento dôvod z logických dôvodov nemôže\nbyť dôvodom pre udelenie azylu, pretože sa prieči účelu zákona o azyle, ktorým je poskytnutie ochrany\npred perzekúciou z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.\nVo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: krajský súd uviedol, že predpoklady poskytnutia\ndoplnkovej ochrany ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany stanovuje zákon o azyle v ust. § 2 písm.\nf/. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti. Nikdy sa nestretol s konaním,\nktoré by sa čo i len približovalo k mučeniu, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu,\na teda v prípade jeho návratu niet dôvodu predpokladať, že by sa s takýmto zaobchádzaním stretol. A\nto ani ako navrátilcovi - palestínskemu utečencovi, ktorý sa do Libanonu navráti. Ak by aj (teoreticky)\nbol po svojom návrate vystavený trestnému stíhaniu, zo žiadnej zo správ nie je možné vyvodiť takýto\ndruh (formu) zaobchádzania s ním. Ani všeobecná bezpečnostná situácia v Libanone nesvedčí o\nindividuálnom ohrození jeho života alebo nedotknuteľnosti osoby. Ak teda odporca navrhovateľovi\ndoplnkovú ochranu neposkytol, jeho právny záver je správny.\n\nK námietke, týkajúcej sa neudelenia azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle: krajský súd zdôraznil,\nže na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov niet právneho nároku. Jeho udelenie spadá do výlučnej\nprávomoci - správnej úvahy odporcu. Znamená to, že pokiaľ odporca azyl za použitia ust. § 9 neudelí, nie\nje jeho povinnosťou odôvodňovať takýto jeho postoj. I napriek tomu odporca v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nad rámec svojich povinností uviedol, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Voči takto\nvyjadrenému postoju - právnemu názoru odporcu na otázku humanitného azylu v prejednávanej veci\nnemožno vzniesť žiadne dôvodné námietky.\nPretože námietky, vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu krajský súd vyhodnotil ako\nnedôvodné, dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne\na zákonné.\nII.\nOdvolacie dôvody navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s rozsudkom krajského súdu\nnesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, teda\nz dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPorušenie ustanovení zákona č. 71/1967Zb. Správny poriadok\nNavrhovateľ poukázal na to, že už v podanom opravnom prostriedku namietal, že rozhodnutie odporcu\nje nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože písomné vyhotovenie rozhodnutia odporcu\nje v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Namietaný rozpor spočíva v tom, že\nsamotné rozhodnutie odporcu obsahuje časti nad rámec zákonnej úpravy, konkrétne, že okrem výroku,\nodôvodnenia, a poučenia o opravnom prostriedku je súčasťou rozhodnutia aj časť označená „Nad\nrámec rozhodnutia migračný úrad konštatuje, že v prípade žiadateľa o azyl C. ide o osobu, ktorá bola\nv kontexte informácií, ktoré podávala od roku 2005 vyhodnotená ako nedôveryhodná, a to z týchto\ndôvodov:“. Z obsahu tejto časti sa dá vyvodiť, že ide o dodatočnú správnu úvahu odporcu, ktorou sa\nodporca pri hodnotení žiadosti o azyl navrhovateľa riadil. V takom prípade, ale navrhovateľ nerozumie,\nprečo odporca túto časť uviedol „nad rámec rozhodnutia“, teda ju odčlenil od riadneho odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v Bratislave vyhodnotil námietku navrhovateľa ako nedôvodnú a svoj právny názor\nodôvodnil tým, tým, že „Z odôvodnenia je nesporné, že dôvodom neposkytnutia medzinárodnej ochrany\nnavrhovateľovi je nesplnenie podmienok, stanovených zákonom o azyle, teda nie nedôvery hodnosť\nosoby navrhovateľa“ a, že odporca „v plnom rozsahu rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, podľa ktorého je na osobu navrhovateľa potrebné nazerať ako na osobu nie\nnedôveryhodnú“.\nZ tohto odôvodnenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že krajský súd sa nezaoberal námietkou\nnavrhovateľa týkajúcou sa porušenia ustanovení Správneho poriadku teda, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, ktoré časti patria do odôvodnenia a čo konkrétne zahŕňa\nsprávnu úvahu odporcu, ktorou sa riadil pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o azyl ale, že sa v\nrozsudku zameral na odôvodnenie postupu zvoleného odporcom, podľa ktorého bol prípad navrhovateľa\nposudzovaný z pohľadu nesplnenia - nepreukázania podmienok zákona o azyle vo vzťahu k udeleniu\nazylu a doplnkovej ochrany.\nNavrhovateľ naďalej trvá na tom, že rozhodnutie odporcu je v tejto časti nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť. Konanie pred krajským súdom malo podľa navrhovateľa vadu spočívajúcu vtom, že\n\nsúd sa dostatočne dôkladne nezaoberal uvedenou námietkou najmä z pohľadu porušenia ustanovení\nSprávneho poriadku, ktorá mala na následok nesprávne rozhodnutie veci, a teda bola zároveň v\ntejto časti aj súdom nesprávne právne posúdená, nakoľko v dôsledku zrejmého porušenia ustanovení\nSprávneho poriadku mala byť zrušená a vrátená odporcovi na ďalšie konanie.\nK tomu prispieva aj skutočnosť, že ak z časti „nad rámec rozhodnutia“ vyplýva, že odporca v skutočnosti\nnaďalej považuje navrhovateľa za nedôveryhodnú osobu (aj keď toto uviedol len v časti „nad rámec“\nrozhodnutia), nie je udržateľný právny názor krajského súdu, že je nesporné, že dôvodom neposkytnutia\nmedzinárodnej ochrany navrhovateľovi je nesplnenie podmienok, stanovených zákonom o azyle, teda\nnie nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa“.\nÚradný záznam Slovenskej informačnej služby\nNavrhovateľ krajskému súdu vyčítal, že v časti odôvodnenia rozsudku týkajúcej sa namietaného\nporušenia ustanovení Správneho poriadku sa len veľmi stručne venuje aj druhej podstatnej námietke\nnavrhovateľa, a to, že v spise odporcu sa opätovne nachádza úradný záznam o tom, že odporca získal\nvyjadrenie Slovenskej informačnej služby (pod číslom 65/12-D-45-28/2013-S), ktoré z dôvodu utajenia\nnie je zaradené medzi listinami nachádzajúcimi sa v spise ale, že sa nachádza v osobitnej evidencii\nMigračného úradu.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že odporca sa s týmto záznamom a dôkazom, ktorý je\njeho podkladom nijako nevysporiadal a ani sa o jeho existencii v rozhodnutí nezmienil. Odporca mal\nďalej podľa názoru navrhovateľa povinnosť vysporiadať sa so všetkými dôkazmi, osobitne tak v situácii,\nkeď predchádzajúce rozhodnutie bolo v časti týkajúcej sa doplnkovej ochrany odôvodnené stanoviskom\nSIS, z ktorého vyplývalo, že ide o bezpečnostný záujem.\nAk mal odporca skutočne k dispozícii dôkaz o údajnej navrhovateľovej nebezpečnosti mal postupovať\nv súlade s ustanovením § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle: Z uvedeného je zrejmé, že zákon\no azyle výslovne zveruje odporcovi povinnosť v prípade, ak v konaní získa dôkaz o tom, že je\ndôvodné podozrenie, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,\ntýmto dôkazom (dôkazmi) sa mal zaoberať prednostne a vyhodnotiť ich za účelom posúdenia žiadosti\nnavrhovateľa.\nKrajský súd k uvedenej námietke uviedol, že „odporca sa v napadnutom rozhodnutí neodvolal (či v\nkladnom, či v zápornom zmysle) na jeho obsah, nevyvodil teda z neho žiadny právny záver. Vzhľadom\nk tomu, že obsah utajovanej skutočnosti SIS zjavne nemal vplyv na rozhodnutie odporcu sa nedopustil\nporušenia žiadneho zákonného ustanovenia, ak sa o jeho existencii v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnezmienil.“.\nNavrhovateľ nesúhlasil s správnym názorom krajského súdu, že obsah utajovanej skutočnosti SIS zjavne\nnemal žiadny vplyv na rozhodnutie. Je nesporné, že v predchádzajúcom konaní bolo práve negatívne\nstanovisko SIS dôvodom pre neposkytnutie doplnkovej ochrany.\nJe tiež nesporné, že odporca si do konania zaobstaral nové stanovisko SIS, ktorého obsah navrhovateľ\nnepozná z dôvodu utajenia (rovnako ako v minulom konaní), ale z ktorého bol odporca povinný\nvychádzať a zvážiť ho v konaní tak, ako mu to ukladá zákon o azyle. Vzhľadom na predchádzajúcu\ngenézu prípadu bol podľa navrhovateľa odporca povinný v rozhodnutí uviesť minimálne to, prečo v tomto\nkonaní nemá stanovisko SIS vplyv na rozhodnutie.\nZ týchto dôvodov navrhovateľ má za to, že odporca mal v rozhodnutí uviesť správnu úvahu ako\ntento dôkaz vyhodnotil, resp. uviesť, dôvod, pre ktorý sa s ním v konaní nezaoberal, najmä ak v\npredchádzajúcom konaní bol základom pre jeho rozhodnutie.\n\nZ vyššie uvedeného podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca nesprávne právne posúdil vec, nakoľko\nodporca mal primárne postupovať podľa § 13c ods. 2 písm. d/ v spojení s § 52 ods. 2 zákona o azyle,\nvyhodnotiť získané dôkazy, svoju správnu úvahu uviesť v odôvodnení rozhodnutia a v prípade, ak\nzískané dôkazy (na rozdiel od minulosti) nepovažuje za dostatočné pre uplatnenie uvedeného postupu,\nmal toto v rozhodnutí vysvetliť a až následne sa zaoberať ďalšími skutočnosťami. Krajský súd rovnako\nvec nesprávne právne posúdil a navyše sa s námietkou navrhovateľa ani dostatočne nevysporiadal.\nDôvody žiadosti o udelenie azylu\nOd začiatku tohto konania o udelenie azylu v roku 2009, sa navrhovateľ vo všetkých doteraz podaných\nopravných prostriedkoch, odvolaniach a počas všetkých pohovorov, ktoré od roku 2009 absolvoval\nstále pridržiava tých istých dôvodov, pre ktoré žiada o udelenie azylu: navrhovateľ má obavu z\nprenasledovania z dôvodu falošného obvinenia z krádeže zbraní v utečeneckom tábore Al Rashidieh\nv Libanone zo strany veliteľa táborového pluku Tal Alzaatar menom U., prezývaný aj U., ktorý patrí k\norganizácii Fatah. Navrhovateľ mal ľúbostný vzťah s dcérou tohto veliteľa, s ktorým veliteľ nesúhlasil.\nOkrem toho, o rodine účastníka konania je v tábore známe, že sú proti politike Fatahu a podporujú\nĽudový front pre oslobodenie Palestíny (ďalej len „ĽFOP“), čo mohlo mať vplyv na dôvod falošného\nobvinenia z krádeže zbraní. Okrem toho sa navrhovateľ obáva aj prenasledovania zo strany Libanonu,\nak by sa jeho prípad dostal pred vojenský súd, kde nie je zaručené jeho právo na spravodlivý súdny\nproces. Navrhovateľ musel z Libanonu utiecť, pretože nevedel, akým spôsobom by dokázal svoju nevinu,\nkeďže obvinenie z krádeže zbraní pochádzalo od mocného a vplyvného táborového veliteľa, funkcionára\nFatahu. Podľa navrhovateľa: „V tom čase mal Fatah veľkú moc v Libanone, keď chce niekoho dostať\nna území Libanonu, tak ho dostane, keby bol hocikde.“ (4 str. zápisnice z 26. októbra 2011). Na otázku,\nči by sa mohol obrátiť na štátne orgány Libanonu o pomoc z dôvodu krivého obvinenia, navrhovateľ\nodpovedal: „Žiadna pomoc by sa mi nedostala, ich to nezaujíma. Je to vnútorný problém tábora.“ (str.\n5 zápisnice z 26. októbra 2011). Navrhovateľ vyrástol v prostredí palestínskeho utečeneckého tábora,\nsú mu teda dôverne známe rozhodovacie procesy vnútri tábora, vnútorné vzťahy, fungovanie vecí, ako\naj vtedajšie vzťahy medzi libanonskou vládou a palestínskymi utečencami a tábormi. Vzhľadom na\njeho znalosť veci, posúdil navrhovateľ v danom čase vzniknutú situáciu tak, že obvinenie, ktoré bolo\nproti nemu vznesené, je falošné, jeho motívom je osobná pomsta zo strany U., a že pre navrhovateľa\n(vzhľadom na všetky okolnosti) bude ťažké, ak nie aj nemožné, preukázať svoju nevinu. Je teda\nnesporné, že navrhovateľ mal a má subjektívnu obavu z prenasledovania.\nNavrhovateľ poukázal na to, že odporca v doterajšom konaní nepredložil jednoznačný dôkaz o tom,\nže navrhovateľove obavy by boli v rozpore so situáciou v krajine pôvodu (Libanon) v čase odchodu\nnavrhovateľa z krajiny. Je teda zrejmé a logické, že to, či sa navrhovateľ dostane pred libanonský súd,\nzávisí najmä od táborových veliteľov. Ako preukazujú informácie o krajine pôvodu, založené v spise,\nlibanonské štátne orgány nevstupujú do palestínskych utečeneckých táborov, nemajú tam jurisdikciu.\nZáleží teda na tábore (resp. veliteľoch), koho vydajú libanonským štátnym orgánom na trestné stíhanie\n(resp. či vôbec oznámia libanonským štátnym orgánom, že v tábore došlo ku krádeži zbraní a kto je\npáchateľom). Navrhovateľ nemal v čase odchodu žiadnu záruku v tom, že táborový veliteľ Abu Shafiq sa\nrozhodne, že navrhovateľa vydá na trestné stíhanie libanonským orgánom a že neuplatní svoju vtedajšiu\nmoc tak, aby ho potrestali priamo v tábore.\nV prípade navrhovateľa je možné, že nepriateľstvo veliteľa bolo podmienené aj ľúbostným vzťahom,\ns ktorým nesúhlasil, aj politickými postojmi rodiny navrhovateľa (konkrétne opozíciou voči Fatahu a\nčlenstvom v ĽFOP, čo sú dve rozdielne veci), tieto dve skutočnosti sa mohli vzájomne ovplyvňovať a\npodmieňovať. Nie je teda vylúčené a odporca nijako nepreukázal, že veliteľ by nebol alebo nemohol byť\nmotivovaný aj politickým postojom rodiny navrhovateľa a pripisovať mu rovnaký postoj.\nKrajský súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku uviedol, že „navrhovateľ vyslovil pred odporcom\nobavu, čím však naplnil iba jeden z predpokladov udelenia azylu.“ Rovnako uviedol, že dôkaz predložený\nnavrhovateľom týkajúci sa krádeže zbraní má „nulovú hodnotu“, keďže sa nejedná o originál.\n\nNavrhovateľ k uvedenému poukázal na to, že už v opravnom prostriedku poskytol všetky informácie,\nktoré mal k dispozícii. Kópiu dokumentu, ktorým Fatah informoval o jeho hľadaní poskytol preto, lebo\nnemal k dispozícii originál. Ak by ho mal, určite by ho založil do spisu.\nKrajský súd ďalej tvrdí, že „Ak by aj tvrdenie navrhovateľa, že bol falošne obvinený z krádeže zbraní\nhnutiu Fatah bolo pravdivé, nemožno prípadné vyšetrenie takéhoto obvinenia (a to v konečnom\ndôsledku aj súdom, či iným na to ustanoveným orgánom, či inštitúciou) považovať za prenasledovanie.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré zahŕňa aj\nprávo na prezumpciu neviny, právo na zákonného sudcu, na nezávislosť súdneho orgánu a podobne, je\npritom základným ľudským právom, ktoré sa podľa našej Ústavy jednoznačne zaručuje každej osobe,\nteda aj navrhovateľovi. Ak teda existuje odôvodnený predpoklad (podporený správami o situácii v\nkrajine), že navrhovateľ bude v prípade hroziaceho trestného konania v Libanone mať horšie právne\npostavenie ako libanonský štátny občan, dokonca, že do jeho práva na spravodlivé súdne konanie\nbude v jeho prípade vážne zasiahnuté práve z dôvodu, že navrhovateľ je Palestínčanom a nie\nobčanom Libanonu, pôjde jednoznačne o prenasledovanie (zo strany libanonských štátnych orgánov)\nz národnostného dôvodu vo forme diskriminačných súdnych opatrení, odmietnutia súdnej ochrany a\nneprimeranom a diskriminačnom trestnom stíhaní a treste.\nAko už navrhovateľ uviedol v opravnom prostriedku, keďže správy o situácii v krajine potvrdzujú, že k\nvážnemu a opakovanému zásahu do tohto práva - teda k prenasledovaniu - dochádza práve pri osobách\npalestínskeho pôvodu a pri osobách, ktoré sú súdené vojenskými súdmi (čo hrozí navrhovateľovi), ide\njednoznačne o prenasledovanie z dôvodu národnosti.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ má za to, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe čoho následne aj nesprávne\nprávne vec posúdil.\nKrajský súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľa, že je registrovaným palestínskym utečencom v\nLibanone, prostredníctvom potvrdenia registrácie UNRWA. Z tohto dôvodu má za to, že žiadateľ o azyl\nsplnil aj podmienky Ženevského dohovoru v súlade s článkom ID a v súlade s článkom 12 ods. 1 písm.\na/ smernice Rady 2004/83/ES a má teda nárok na udelenie azylu podľa tohto ustanovenia, a to v súlade\ns právne záväzným rozsudkom Súdneho dvora EU (veľká komora) vo veci C-365/11 z 19. decembra\n2012 vo veci sťažovateľa El Karem El Kott a ostatní.\nNavrhovateľovi hrozilo vážne nebezpečenstvo v podobe prenasledovania zo strany táborového veliteľa,\nresp. odmietnutie práva na spravodlivý súdny proces zo strany libanonských súdov, nachádzal sa v\nsituácii vážneho nebezpečenstva, spôsobené okolnosťami mimo jeho kontrolu a vôľu. Navrhovateľ\nnemohol situáciu nijako ovplyvniť a ako uvádza vo svojej výpovedi, pokúšal sa spor urovnať cez\nobchodného partnera U. menom U., ale nedalo sa to vyriešiť (str. 3 zápisnice z 26. októbra 2011).\nKonanie táborových veliteľov, ako aj správanie sa libanonských orgánov k palestínskym utečencom\npred súdmi a vo väzniciach sú tiež okolnosti, ktoré navrhovateľ nemôže ovplyvniť a sú mimo jeho vôle\na kontroly. Vznik obvinení nemohol navrhovateľ objektívne ovplyvniť a nemohol očakávať spravodlivé\nriešenie a vyvinenie svojej osoby spod obvinení.\nZároveň považuje za preukázané, (a to opakovane, prostredníctvom správ o dianí v Libanone z\nrôznych dátumov), že UNRWA v tejto veci nemá schopnosť a mandát zabezpečiť navrhovateľovi\npomoc, ochranu a primerané životné podmienky. UNRWA je špecializovanou agentúrou OSN, ktorá\nbola zriadená za účelom vyriešenia situácie a poskytovania pomoci palestínskym utečencom. UNRWA\nposkytuje palestínskym utečencom v táboroch vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a infraštruktúru. V\nžiadnom prípade ale UNRWA nedokáže poskytnúť navrhovateľovi pomoc a ochranu v trestnom konaní,\nči už pred samosprávnymi táborovými orgánmi, alebo pred libanonskými štátnymi orgánmi. Okrem\ntoho podľa správ napriek pomoci UNRWA sú životné podmienky palestínskych utečencov v táboroch\n„otrasné“ (odpoveď na ot. č. 1, správa z 12. apríla 2013, č. p. MU-ODZS-2013/000232-002).\n\nPoukázal na to, že Súdny dvor ďalej judikoval, že článok 12 ods. 1 písm. a/ druhá veta smernice Rady\n2004/83/ES sa musí vykladať v tom zmysle, že ak je splnená podmienky zániku ochrany a pomoci\nUNRWA, tak takýto žiadateľ o azyl má ipso iure právo na priznanie postavenia utečenca v zmysle článku\n2 písm. c/ tejto smernice (za podmienky, že sa neuplatňuje odsek 1 písm. b/ alebo odseky 2 a 3 tohto\nčlánku 12 smernice).\nZ citovaného rozsudku vyplýva, že navrhovateľ - registrovaný palestínsky utečenec - nie je povinný\nsplniť podmienky článku 1A Ženevského dohovoru, t. j. nie je povinný preukazovať, že má opodstatnené\nobavy z prenasledovania z jedného z tam uvedených dôvodov. Podľa rozsudku stačí, ak navrhovateľ\npreukáže, že sa nachádzal v situácii vážneho nebezpečenstva, spôsobeného okolnosťami mimo jeho\nvôľu, a že zanikla ochrana, ktorú mu UNRWA poskytovala.\nNavrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v tomto konkrétnom prípade jednoznačne ustal dôkazné bremeno\na splnil podmienky stanovené Súdnym dvorom EÚ v rozsudku El Kerem El Kott a mal mu byť ipso iure\npriznaný azyl v súlade s čl. 1D Ženevského dohovoru a smernice Rady 2004/83/ES.\nDôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany\nKrajský súd odôvodnení rozsudku týkajúceho sa neposkytnutia doplnkovej ochrany uvádza, že takýto\nzáver odporcu je správny. Navrhovateľ už v opravnom prostriedku namietal, že dôkazy, ktoré v\nkonaní doteraz prezentoval v súvislosti s informáciami o krajine pôvodu (Libanon, zaobchádzanie s\npalestínskymi utečencami, diskriminácia pred súdmi, mučenie vo väznici, a pod.) svedčia minimálne o\ntom, že spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa §13a s poukazom na dôvod podľa\n§ 2 písm. f/ bod 2 zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo\ntrest). Odporcovi ani krajskému súdu sa podľa navrhovateľa nepodarilo preukázať, že navrhovateľovi\nnehrozí mučenie, navyše aj správy (Amnesty International a Human Rights Watch) založené v spise\njasne potvrdzujú mučenie v libanonských väzniciach. Máme za to, že navrhovateľ hrozí v prípade návratu\ndo Libanonu mučenie, s čím sa odporca ani krajský súd nevysporiadali.\nVzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal\nrozsudok, ktorým rozsudok krajského súdu zmení tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok ako vence správny navrhol\npotvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že sa s právnym názorom súdu v plnej miere stotožňuje. K\nodvolacej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť uviedol, že má\nvážne pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa a vierohodnosti jeho obáv, nakoľko pri posudzovaní\nvšetkých štyroch jeho žiadostí vystupoval pod rôznymi identitami a poskytoval vyjadrenia, ktoré vedľa\nseba neobstoja. Odôvodnil to údajným strachom, ktorý mu mal brániť tomu, aby hovoril pravdu. Prečo\nvšak žiadal o azyl v krajine, ktorej štátnym orgánom nedôveruje a zakaždým uvedie odlišné údaje, je\notázne.\nČo sa týka údajov o tom, z čoho je navrhovateľ v Libanone obvinený, jeho výpoveď je podľa odporcu\ntiež konzistentná, raz tvrdil, že bol obvinený z krádeže zbrane, inokedy z krádeže zbraní. Raz povedal,\nže to bol „Nejaký samopal. Neviem aký.“ (pohovor zo dňa 06. augusta 2009), inokedy, že to boli dva\nsamopaly zn. kalašnikov a jeden Gulomet BTC (pohovor zo dňa 26. októbra 2011. Odporca v plnej miere\nrešpektoval právny názor najvyššieho súdu a bez ohľadu na vážne pochybnosti o tom, že navrhovateľ\nhovorí pravdu, posúdil dôvody žiadosti o azyl, ktoré mu navrhovateľ poskytol. Nezamietol jeho žiadosť\nako zjavne neopodstatnenú, ako je možné rozhodnúť v prípade nedôveryhodnej osoby, ani nevyhodnotil,\n\nže vzhľadom na nedôveryhodnosť osoby dôvody jeho žiadosti nemôžu byť riadne posúdené. Správny\norgán sa dôsledne riadil právnym názorom súdu a posúdil všetky dôvody jeho žiadosti. Konštatoval a\npoukázal na protirečenia a rozpory vo výpovediach, avšak nebral na ne zreteľ pri posudzovaní, či spĺňa\npodmienky na udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany.\nOdporca k námietke nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k neudeleniu azylu uviedol, že\nnavrhovateľ predovšetkým sám nevie identifikovať svoje obavy zo strany libanonských štátnych orgánov.\nV priebehu konaní vyjadril obavy, že bude tresne stíhaný v tábore (odporca založil do spisu správy\no prejednávaní sporov pred Ľudovými výbormi, ktoré sú kompetentné na správne funkcie a riadia aj\nbezpečnosť v prípade krádeží a osobných sporov. Ľudové výbory sú vytvorené tak, aby zahŕňali člena\nkaždej palestínskej politickej frakcie prítomnej v tábore alebo v zoskupení. Všeobecne platí, že tieto\nvýbory zahŕňajú mnoho nezávislých zástupcov, ktorí sú známymi a uznávanými osobami s vplyvom\nv komunite (str. č. 347/5 administratívneho spisu). Ľudové výbory sa pritom pokúšajú riešiť spory\npomocou kmeňových metód zmierenia a v prípadoch, keď ide o vraždy, môžu odovzdať obvineného\nštátnym orgánom na súdne konanie (str. 448/8 administratívneho spisu). Navrhovateľ sa obáva aj\nvydania libanonským štátnym orgánom, pričom vyjadril aj obavu pred vojenským súdom. Informácie o\nvojenskom súde sa však pri objektivizovaní týchto obáv nepotvrdili, nakoľko v tejto súvislosti existujú\nsprávy iba o prešetrovaní prípadov špionáže pred vojenskými súdmi. Podľa navrhovateľovej výpovede\nzo špionáže obvinený nebol. Riešenie sporov medzi palestínskymi občanmi pred štátnymi orgánmi\nv Libanone nie je bezproblémové a odporca sa ním v rozhodnutí zaoberá. Odporca poukázal na to,\nže súčasťou administratívneho spisu sú správy o tom, že v prípade, že by bol navrhovateľov prípad\npredložený libanonskému súdu, skutočnosť, že je Palestínčan, mu podľa názoru odporcu nespôsobí\nprenasledovanie z dôvodu jeho národnosti. Toto tvrdenie sa zakladá na správe o stave ľudských práv\nv Libanone 2010 MZV USA, v ktorej sa o. i. uvádza, že obžalovaní cudzinci môžu predkladať dôkazy,\nuvádzať svedkov, ich právnici majú prístup k vládou držaným dôkazom týkajúcich sa ich prípadov.\nObžalovaní majú právo na odvolanie. Tieto práva sú vo všeobecnosti dodržiavané a aplikované na\nvšetkých obvinených, a to ako občanov, tak aj cudzincov (str. 340/19 administratívneho spisu). Podľa\nlibanonského práva cudzinci majú zo štátu právo na právnika, ak si ho nemôžu dovoliť, iba na základe\nreciprocity (ak tento štát zaručuje libanonským občanom obdobné právo), palestínski cudzinci sú de\nfacto vylúčení z tejto podpory libanonského štátu. Nie však za účelom diskriminácie Palestínčanov,\nale z titulu recipročného zákonného ustanovenia, ktoré môže dostať do nevýhodného postavenia aj\ncudzinca z iného štátu, t. j. bez ohľadu na jeho národnosť. Okrem toho advokátska komora poskytuje\npomoc aj pre tých obžalovaných, ktorí si nemôžu dovoliť právnika, pričom 80 % príjemcov tejto pomoci\nboli práve cudzinci (str. 340/19 administratívneho spisu). Navrhovateľ teda môže v krajine pôvodu\npožiadať aj o takúto formu právnej pomoci, ak si advokáta nebude môcť dovoliť. I keď aj podľa\nnajaktuálnejších správ založených v spise Palestínčania nemajú údajne prístup k bezplatnej právnej\npomoci a zaobchádza sa s nimi prísnejšie ako s libanonskými štátnymi občanmi, podľa názoru odporcu\ndefinícia prenasledovania v navrhovateľovom prípade nie je naplnená. Ani navrhovateľovi predložiť\nžiaden dôkaz o tom, že by v jeho prípade išlo o vážne porušovanie základných ľudských práv z\nnárodnostného dôvodu vo forme diskriminačných súdnych opatrení, odmietnutia súdnej ochrany či\nneprimeranom a diskriminačnom trestnom stíhaní a treste, ako to uvádza. Odporca sa napokon vyjadril\naj k aplikácií rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-364/11 a vyjadril presvedčenie, že vyhýbanie sa\ntrestnému stíhaniu v tábore (či už na základe podložených alebo nepodložených obvinení) sa nedá\npodradiť pod dôvody vymykajúcich sa kontrole navrhovateľa a nezávislých od jeho vôle, pre ktoré by bol\nnútený opustiť zónu pôsobenia agentúry UNRWA. Dokument z hnutia Fatah, ktorý predložil navrhovateľ,\nnevie vysvetliť pôvod tohto dokumentu, nevie, ako sa dostal k jeho rodičom, pričom dokument má\nslúžiť ako dôkaz, že je prenasledovaný. Odporcovi sa javí ako veľmi nepravdepodobné, aby takýto\ndokument bol skutočne doručený rodine navrhovateľa a ten by sa ani neopýtal, odkiaľ ho majú. Ide o\nkópiu dokumentu a jeho pravosť sa nedá overiť. V prípade, že navrhovateľova rodina skutočne má tento\ndokument, je v navrhovateľovom záujme ho predložiť aj v originály, aby sa jeho pravosť dala verifikovať.\nDokument v takej podobe, akej bol predložený, je možné s pomocou grafických programov a súčasnej\ntechniky bez väčších ťažkostí vyrobiť v akomkoľvek znení a s ľubovoľným menom. K neudeleniu azylu z\nhumanitných dôvodov uviedol, že navrhovateľ sám o tento druh azylu nežiadal, napriek tomu sa odporca\nv rozhodnutí touto formou azylu zaoberá a svoj postup odôvodňuje. Na udelenie azylu z humanitných\ndôvodov nie je právny nárok, pričom v konaní neboli zistené dôvody na jeho udelenie.\nIV\n\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 z 21. júna 2013 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nnavrhovateľovi neudelil azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle menovanému\nnavrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné\nopakovane vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu,\nže Libanon nie je jeho štát a ako Palestínčan si nemôže v Libanone uplatniť svoje práva. Okrem toho\nbol v Libanone obvinený zo strany hnutia Fatah z krádeže zbraní.\nV prípade navrhovateľa išlo o štvrtú žiadosť o azyl. Za účelom zdôvodnenia ostatnej žiadosti boli s\nnavrhovateľom vykonané vstupný a doplňujúce pohovory, v ktorých uviedol, že nebol členom žiadnej\npolitickej strany ani organizácie, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity.\nZ vyhodnotenia aktuálnej žiadosti o udelenie azylu je podľa odporcu zrejmé, že žiadateľ ničím\nnepreukázal, že by mal v Libanone dôvodnú obavu z prenasledovania. Ohrozenie slobody alebo života\nz vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu - činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého\ncharakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak\nje úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaným.\nPôvodcom prenasledovania teda môže byť štát, politické strany, hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú\nštát alebo podstatnú časť jeho územia a rovnako aj neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať,\nže štát alebo vládnuce politické subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred\nprenasledovaním. Na základe výpovede menovaného a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že\nmenovaný nesplnil zákonom ustanovené podmienky na udelenie azylu na území SR. V jeho prípade\nnebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a Dohovoru.\nPokiaľ ide o obavu pred hnutím Fatah, tak ide o obavu pred neštátnym aktérom, ktorý ovláda časť\núzemia (konkrétne tábor Rashidieh). Libanonské verejné inštitúcie, ako je polícia a vláda neexistujú v\ntáboroch. Na udelenie azylu v zmysle zákona o azyle a Dohovoru však nestačí mať samotnú obavu\npred prenasledovaním. Táto obava musí byť opodstatnená a musí vychádzať z taxatívne vymenovaných\ndôvodov, teda z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo\npolitickým názorom. A v prípade menovaného chýba opodstatnenosť obáv, ako aj samotné dôvody jeho\nobáv sú iné, ako sú taxatívne vymedzené v zákone o azyle a v Dohovore.\nPokiaľ ide o opodstatnenosť obáv, odporca uviedol, že navrhovateľ nečelil v Libanone nikdy žiadnemu\nprenasledovaniu podľa definície uvedenej v zákone o azyle. Navyše aj v prípade návratu sa obáva\nvýlučne trestného stíhania svojej osoby. Sám navrhovateľ hovorí, že mu za odsúdenie za krádež\nzbraní hrozí trestná sadzba 7 až 15 rokov väzenia. Vzhľadom na to, že ide o krádež niekoľkých\nsamopalov zn. Kalašnikov a jedného guľometu, ktoré môžu byť použité na rôzne protiprávne účely\nnie je táto trestná sadzba neprimeraná ani diskriminačná. Zároveň odporca dodal, že za túto krádež\nby mohol takýto trest dostať až po právoplatnom odsúdení súdom. A pokiaľ ide o súd, tak menovaný\nby bol súdený libanonskými súdmi a nie hnutím Fatah, ktorého sa obáva. Palestínske skupiny síce\nprevádzkujú autonómny a svojvoľný systém justície v táboroch, ale nie pokiaľ sa jedná o závažnejšie\ntrestné činy. Navyše tieto sa snažia o použitie kmeňových metód zmierenia. Je pravda, že postavenie\nPalestínčanov pred libanonskými súdmi je horšie ako postavenie občanov Libanonu, že nemajú právo\nna právne zastúpenie a súdne konanie v ich prípadoch trvá neprimerane dlho, ani tieto nedostatky\nvšak nemôžeme zaradiť pod samotný pojem prenasledovania. Navyše navrhovateľ v čase krádeže\nzbraní nebol v Rashidieh, ale býval v meste Sayda, má teda možnosť navrhnúť svedkov, ktorí by mu to\npotvrdili. Zároveň treba dodať, že menovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ide o krivé obvinenie.\nA nie je úlohou migračného úradu posudzovať či naozaj ide o krivé obvinenie alebo, či skutok spáchal.\nToto patrí výlučne do pôsobnosti libanonských štátnych orgánov a potrestanie za preukázanú krádež\n\ndo pôsobnosti libanonských súdov. Azyl, ako najvyššia forma ochrany, nemá za účel chrániť osoby\npred trestom za spáchané trestné činy, ale je to inštitút, ktorý má poskytnúť medzinárodnú ochranu\nprenasledovaným osobám, pričom v prípade menovaného nejde o prenasledovanú osobu, ale ide o\nosobu, ktorá sa chce vyhnúť trestnému stíhaniu v Libanone (či ide o trestné stíhanie oprávnené alebo\nneoprávnené nie je možné posúdiť).\nK rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sža/25/2012:\nZa účelom vyjasnenia motívu odchodu navrhovateľa z Libanonu, bol s navrhovateľom dňa 20. februára\n2013 vykonaný doplňujúci pohovor. Z pohovoru je podľa odporcu zrejmé, že navrhovateľ mal naozaj\nvýlučne osobné dôvody na odchod z Libanonu.\nPokiaľ ide o náboženský a národnostný motív, ktoré migračnému úradu nariadil skúmať súd v rozsudku\n10Sža/25/2012, tak navrhovateľ sa na tieto dôvody nikdy neodvolával. Navrhovateľ je moslimského\nvierovyznania a arabskej národnosti ako drvivá väčšina Palestínčanov. Nikdy nemal náboženský a ani\nnárodnostný problém. Nikdy podobný problém vo svojich výpovediach ani nenaznačil. Preto možno\nnáboženské a národnostné dôvody jeho žiadosti hodnoverne vylúčiť.\nPokiaľ ide o dôvody politické, odporca uviedol, že mal preskúmať a vyjasniť posledné rozpory jeho\nvýpovede ako aj postavenie jeho rodiny v tábore Rashidieh, ako aj fakt, že je obvinený z krádeže zbraní\nhnutiu Fatah. K uvedenému uvádza migračný úrad nasledovné:\nPokiaľ ide o postavenie jeho rodiny v tábore Rashidieh a v Libanone všeobecne, tak menovaný uvádza,\nže jeho otec je starý človek a už dlho nie je nijako aktívny. V minulosti sa „troška“ angažoval v\nDemokratickom fronte pre oslobodenie Palestíny. Je teda zrejmé, že aktivity jeho otca, ako hlavy rodiny,\nmenovaného nijako nemôžu postihovať a nemôžu mu spôsobovať problémy z politických dôvodov.\nIde v súčasnosti o politicky neaktívnu osobu a jeho aktivity z minulosti uviedol menovaný ako, že bol\n„troška“ aktívny. Neuvádza žiadne významné aktivity, za ktoré by mohla byť rodina nejakým spôsobom\nprenasledovaná.\nPokiaľ ide o jeho bratov G. a G., tak tí sa politicky angažujú práve v hnutí Fatah, ktorého sa má menovaný\nobávať. Ani ich aktivity nemôžu menovanému nijakým uškodiť v súvislosti s obavami z Fatahu, keďže\npráve v tomto hnutí pôsobia. Z tohto dôvodu možno úplne vylúčiť postavenie jeho rodiny a jej aktivity\nako dôvod na politické prenasledovanie menovaného.\nV súvislosti s krádežou zbraní Fatahu a obvinenia menovaného z tejto krádeže, odporca uviedol, že\nide o obvinenie z trestného činu. Nie je úlohou migračného úradu, a nie je to ani v jeho možnostiach,\ndokazovať či sa trestný čin stal, a či ho spáchal menovaný. Obava z trestu za spáchaný trestný čin však\nv žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, znamenalo by to úplné popretie Dohovoru\na jeho účelu. Pokiaľ ide o krádež zbraní, tak táto nie je v žiadnom prípade považovaná za politický\nčin, a to ani v prípade, ak boli zbrane odcudzené politickému zoskupeniu. Samotná krádež zbraní teda\ntiež nemôže byť považovaná za politický akt a hroziaci trest za krádež zbraní sa nedá považovať za\nprenasledovanie z politických dôvodov.\nPo vyhodnotení žiadateľovej výpovede a preskúmaní všetkých dostupných informácií je podľa odporcu\nzrejmé, že ani dôvod jeho obvinenia z krádeže zbraní nemá v žiadnom prípade politický podtext. Vo\nviacerých výpovediach žiadateľ svorne potvrdil, že bol obvinený výlučne z dôvodov, že bol zamilovaný\ndo dievčaťa, ktorého otec sa postaral, aby bol obvinený z krádeže zbraní. Zároveň vo svojej výpovedi\n20. februára 2013 uviedol, že otec jeho bývalej priateľky bral ich vzťah ako urážku na cti a išlo o\npomstu. Samotná osobná pomsta za urážku na cti, ktorá nemá nič spoločné s politickými motívmi,\nnemôže byť posúdená ako politické dôvody. Odporca by tým za žiadateľa vykonštruoval úplne nové\ndôvody, čo nie je prípustné. Dôvodom je teda výlučne fakt, že sa otcovi jeho priateľky nepáčil vzťah\nmedzi menovaným a jeho dcérou. Ide teda iba o osobné dôvody. Že bol otec priateľky funkcionárom\n\nFatahu, je v tomto prípade nepodstatná informácia, lebo dôležitý je samotný dôvod obvinenia a ten\nnemá s politickou činnosťou menovaného a ani s politickou činnosťou otca jeho priateľky nič spoločné.\nPriradením politických dôvodov by išlo o fabulovanie nových dôvodov odporcom. Navrhovateľ nikdy\nnepotvrdil vo svojej výpovedi, že by bol obvinený v súvislosti s nejakou politickou činnosťou. Úlohou\nodporcu ako správneho orgánu, je posúdenie dôvodov, ktoré vo svojich výpovediach poskytol žiadateľ\na nie si domýšľať a vytvárať nové dôvody.\nPokiaľ sa jedná o samotnú pomoc zo strany UNRWA rodine menovaného, tak v tejto súvislosti odporca\npoukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci menovaného č. 1Sža/43/2011.V\nintenciách pokynov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sža/43/2011 bol s navrhovateľom\n26. októbra 2011 vykonaný pohovor zameraný na dôvody jeho žiadosti a k uvedenému prípadu bola\nvypracovaná analýza zameraná na krajinu Libanon a pôsobenie hnutia Fatah v Libanone. Na základe\ntýchto dôkazov bola žiadosť posúdená a individuálne vyhodnotená. V intenciách rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR č. 10Sža/25/2012 bol 20. februára 2013 vykonaný s navrhovateľom ďalší doplňujúci pohovor,\nktorý definitívne preukázal, že v jeho prípade nemôže ísť o prenasledovanie z politických dôvodov, čo\nbolo v tomto rozhodnutí aj primerane zdôvodnené.\nV nadväznosti na uvedené odporca dodal, že keby aj išlo o vykonštruované trestné stíhanie, tak nejde\no trestné stíhanie z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo\npolitickým názorom. Prenasledovanie z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti alebo sociálnej skupiny\nmôžeme okamžite vylúčiť. Pokiaľ ide o dôvod obvinenia menovaného, tak ako ho uviedol vo svojej\nvýpovedi, tak odporca uviedol, že možno vylúčiť aj politické dôvody. Osoba, ktorá ho obvinila má síce\nvysoké postavenie v hnutí Fatah, ale dôvody obvinenia sú výlučne osobné. Ako menovaný uviedol, tak ho\nU. z krádeže zbraní obvinil výlučne z dôvodu, že mal v minulosti vzťah s jeho dcérou. Obvinenie z dôvodu\nvzťahu s dcérou, hoci aj vysokého politického funkcionára, nemožno zaradiť pod dôvody politické. Ide\no dôvody osobné, ktoré nepatria do dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a v Dohovore,\na preto nie sú relevantné na udelenie azylu.\nK rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-364/11:\nZ uvedeného rozsudku je podľa odporcu zrejmé, že hoci k osobám, ktoré majú status utečenca a sú\npod ochranou UNRWA treba pristupovať odlišne ako k ostatným žiadateľom o azyl, aj napriek tomu nie\nsú tieto osoby oprávnené na automatické poskytnutie ochrany. V týchto intenciách teda bola posúdená\naj žiadosť menovaného.\nPrvou dôležitou informáciou, ktorú treba zobrať do úvahy je fakt, že menovanému pomoc zo strany\nUNRWA doteraz nezanikla. Svedčí o tom potvrdenie UNRWA, z ktorého jasne vyplýva, že osoba\nmenovaného bola ešte 30. októbra 2010, teda skoro 5 rokov po jeho odchode z krajiny, registrovaná\nagentúrou UNRWA v Libanone ako palestínsky utečenec. Migračnému úradu nie je známe, že by mu táto\nochrana od uvedeného dátumu zanikla a rovnako to ani menovaný neuviedol vo svojich výpovediach.\nMenovaný je teda dodnes registrovaným palestínskym utečencom UNRWA v Libanone. Nemožno teda\nna neho pozerať ako na osobu, ktorej by ochrana z akýchkoľvek dôvodov zanikla.\nOkrem toho odporca posúdil, či odchod navrhovateľa je odôvodnený dôvodmi vymykajúcimi sa jej\nkontrole a nezávislými od jej vôle, ktoré ju nútia opustiť túto zónu a bránia tým využívaniu pomoci\nposkytovanej prostredníctvom UNRWA. Jediným dôvodom odchodu bol fakt, že navrhovateľ je obvinený\nz krádeže zbraní, teda je obvinený z konkrétneho trestného činu. Fakt, že menovaný musí čeliť trestnému\nkonaniu však nie je objektívnym faktom na opustenie krajinu. Jedná sa skôr o útek pred legitímnym\nvýkonom štátnej moci. Za skutok nebol nikdy odsúdený a je z neho len obvinený. Mal a do súčasnosti\nmá možnosť dokázať svoju nevinu v legitímnom trestnom konaní. Útek pred spravodlivosťou nemôže\nbyť považovaný za dôvod na udelenie azylu a nemôže byť ani v žiadnom prípade legitímnym dôvodom\nna opustenie krajiny, v ktorej je z trestného činu obvinený. Pokiaľ ide o odchod navrhovateľa, odporca\nzdôraznil, že navrhovateľ opustil Libanon dobrovoľne v čase odchodu, tam žil normálnym životom a\njediným problémom bolo jeho obvinenie zo spáchania trestného činu. Išlo iba o obvinenie a samotné\n\ntrestné konanie s ním nebolo vykonané. Nemal teda žiadny reálny dôvod na odchod. Celá jeho rodina\nzostala v Libanone a aj naďalej využíva pomoc UNRWA.\nTrestné stíhanie a ani výkon trestu u odsúdenej osoby sa nedá zaradiť pod pojem odôvodnené dôvody\nvymykajúce sa kontrole, ale ide o naplánovaný útek pred trestným stíhaním. Odporca uviedol, že nie\nje oprávnený posúdiť či navrhovateľ skutok spáchal, zároveň však nie je ani povinný v tomto prípade\naplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a uznať, že je v Libanone obeťou krivého obvinenie. Na nepriklonenie\nsa k tejto zásade ho oprávňuje, že navrhovateľ od jeho príchodu na územie SR v roku 2005 pôsobí ako\nnedôveryhodná osoba.\nK situácii palestínskych utečencov v Libanone:\nSám navrhovateľ tvrdí, že mu za odsúdenie za krádež zbraní hrozí trestná sadzba 7 až 15 rokov väzenia.\nVzhľadom na to, že v jeho prípade ide o obvinenie z krádeže niekoľkých samopalov zn. Kalašnikov\na jedného guľometu. Tieto, v prípade zneužitia, môžu byť použité na rôzne účely, preto nie je táto\ntrestná sadzba neprimeraná ani diskriminačná. Za túto krádež by mohol trest v uvedenej výške dostať\naž po odsúdení. A pokiaľ ide o jurisdikciu nad navrhovateľom, tak ten by mohol byť legálne súdený\nvýlučne libanonskými súdmi a nie hnutím Fatah, ktorého sa obáva. Palestínske skupiny síce prevádzkujú\nautonómny a svojvoľný systém justície v táboroch, ale nie pokiaľ sa jedná o závažnejšie trestné činy,\nakým je aj uvedená krádež zbraní. Postavenie Palestínčanov pred libanonskými súdmi je síce horšie\nako postavenie občanov Libanonu, nemajú právo na právne zastúpenie a súdne konanie v ich prípadoch\ntrvá oveľa dlhšie, ani tieto nedostatky však nemôžeme zaradiť pod samotný pojem prenasledovania.\nNavyše navrhovateľ v čase krádeže zbraní nebol v Rashidieh, ale býval v meste Sayda, má teda možnosť\nnavrhnúť svedkov, ktorí by mu to potvrdili. Zároveň odporca dodal, že navrhovateľ nijakým spôsobom\nnepreukázal, že ide o krivé obvinenie. A nie je úlohou odporcu posudzovať či naozaj ide o krivé obvinenie\nalebo či skutok spáchal. Toto patrí výlučne do pôsobnosti libanonských štátnych orgánov a potrestanie\nza preukázanú krádež do pôsobnosti libanonských súdov. Navyše sa v Libanone nevyskytli žiadne\nsprávy o politických väzňoch či politicky väznených osobách. Rovnako nie sú správy o tom, že by sa\nv tábore Rashidieh nejako zle zaobchádzalo s obyčajnými obyvateľmi. Fatah je tam síce najsilnejšou\nfrakciou, snaží sa však v tábore udržiavať pokoj. Vyskytli sa síce názory, že palestínski utečenci boli\nzadržiavaní a vyšetrovaní nelegálnymi ozbrojenými skupinami v utečeneckých táboroch, v prípade\nsamotného tábora Rashidieh sa však podobné zaobchádzanie a prípady nepodarilo preukázať a verejné\nzdroje ich neuvádzajú. K tomu k dodal, že o problémoch sa v správach píše až v situácii, keď sa vyskytnú\na pokiaľ na konkrétnom území vládne pokojná atmosféra a o podobných problémoch nie sú informácie,\ntak rôzne agentúry nemajú dôvod zaoberať sa pokojným stavom. Azyl, ako najvyššia forma ochrany,\nnemá za účel chrániť osoby pred trestnými činmi, ale je to inštitút, ktorý má poskytnúť medzinárodnú\nochranu prenasledovaným osobám, pričom v prípade menovaného nejde o prenasledovanú osobu, ale\nide o osobu, ktorá sa chce vyhnúť trestnému stíhaniu.\nPokiaľ sa jedná o samotnú kontrolu a reálnu moc utečeneckých vodcov, medzi ktorých patrí aj U., tak\ntíto nie sú volení, ale existujú ľudové výbory, ktoré sa pravidelne stretávali s UNRWA a návštevníkmi.\nIch čiastočná kontrola teda existuje. Sú správy, že dochádzalo k problémom medzi členmi jednotlivých\nfrakcií, ale ide o konkurenčné frakcie a nie o spriatelené, tak ako je tomu u Fatahu a Ľudového\nfrontu pre oslobodenie. Navyše tieto incidenty sú vyšetrované ako vnútornými bezpečnostnými silami,\ntak aj libanonskou armádou. Za posledné roky neboli zaznamenané žiadne závažné bezpečnostné\nincidenty v palestínskych táboroch. Libanonské bezpečnostné orgány naďalej poukazujú na dobrú\nspoluprácu existujúcu medzi libanonskými ozbrojenými silami a palestínskymi bezpečnostnými zložkami\nv táboroch. Tiež zdôrazňujú pozitívny vplyv na bezpečnostné podmienky v táboroch, ktoré priniesla\nzmierovacia dohoda, ktorá bola uzavretá 27. apríla 2011 medzi palestínskymi stranami pod záštitou vlády\nEgypta. Slabne aj pozícia hnutia Fatah v palestínskych utečeneckých táboroch v Libanone. Palestínska\nsamospráva na okupovanom Západnom brehu stanovila konečnú stratégiu, aby rozpustila Ozbrojený\nboj hnutia Fatah, ktorý je poverený zachovaním bezpečnosti v palestínskych utečeneckých táboroch\nv Libanone s tým, že tento krok bol predohrou k vytvoreniu nového bezpečnostného orgánu. Zdroje\nuviedli, že formovanie orgánu, ktorý by mohol byť nazvaný Sociálnym bezpečnostným výborom, bolo\nhistorickým rozhodnutím, a tak by mohlo vyžadovať podpis palestínskeho prezidenta Q.. Nový orgán\n\nbude mať jednotky na boj proti trestnej činnosti, terorizmu, krádežiam a užívaniu drog. Bude mať aj\nprávnu sekciu na koordináciou medzi Veľvyslanectvom Palestíny v Bejrúte a libanonským súdnictvom.\nČlenovia orgánu budú nasadení vo všetkých palestínskych utečeneckých táboroch v Libanone a získajú\npraktickú a teoretickú prípravu v kasárňach, ktoré môžu byť umiestnené v Libanone alebo v iných\narabských štátoch. Niektoré štúdie o utečeneckých táboroch v Libanone odporúčajú nasadenie jedného\npolicajta na 100 palestínskych utečencov. Ozbrojený boj, ktorý zahŕňa rad palestínskych frakcií, ktoré sú\npod Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, a ktorý je ovládaný hnutím Fatah, bol založený začiatkom\n70. rokov minulého storočia na zachovanie bezpečnosti v palestínskych utečeneckých táboroch a\nkoordináciu medzi libanonskými a palestínskymi bezpečnostnými zložkami. Ozbrojenému boju sa\npodarilo odhaliť množstvo trestných činov a odovzdali niekoľko jednotlivcov libanonským úradom. Práve\npod snahu odhaľovať trestné činy, by sme mohli zaradiť aj trestné stíhanie žiadateľa.\nNavyše je podľa odporcu zrejmé aj to, že v inkriminovanom tábore Rashidieh funguje organizácia OOP,\nkde spolu vedenie tvoria Fatah a Ľudový front pre oslobodenie Palestíny, ku ktorému sa priraďuje rodina\nžiadateľa. Ide teda o spojencov a nie o politicky znepriatelené strany.\nPokiaľ sa jedná o mučenie v libanonských väzniciach, odporca uviedol, že libanonské právo\nzakazuje mučenie, zodpovednosť za mučenie je však prakticky nepostihnuteľná. Správy Ministerstva\nzahraničných vecí USA hovoria o zlých podmienkach vo väzniciach, nie však o mučení. Situáciu\nvo väzniciach charakterizujú ako zlú a nespĺňajúcu minimálne medzinárodné štandardy. Väznice boli\npreplnené a hygienické podmienky, a to najmä vo väzeniach pre ženy, boli veľmi chabé. Vláda\nnepovažovala väzenskú reformu za vysokú prioritu. Preplnenosť a obmedzené väzenské zariadenia\npočas roka znamenali, že zadržaní boli často zadržiavaní spolu s odsúdenými väzňami a mladiství mohli\nbyť držaní spolu s dospelými. Muži a ženy sú zadržiavaní oddelene v podobných podmienkach. Vláda\nvšak povolila nezávislý monitoring väzenských podmienok miestnym aj medzinárodným ľudskoprávnym\nskupinám a Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVCK), a takýto monitoring sa uskutočnil v\npriebehu roka. Teda libanonská vláda sa nebráni kontrole väzníc, čo vo svojej správe potvrdzuje aj\nAmnesty International, ktorá uvádza, že úrady povolili v máji návštevu podvýboru OSN pre prevenciu\nmučenia v krajine a v novembri oznámili, že budú kriminalizovať všetky formy mučenia a zlého\nzaobchádzania. Správy o mučení v libanonských väzniciach, ktoré sa vyskytujú v správach Amnesty\nInternational a Human Rights Watch nie sú ničím podložené. Navyše tieto organizácie uvádzajú mučenie\nvo väzniciach bežne, a to aj častokrát v demokratickejších krajinách ako je Libanon. Nedá sa podľa\nnich urobiť si relevantný a ucelený obraz o situácii vo väzniciach v Libanone. Po zhodnotení zdrojov\nje teda zrejmé, že situácia v libanonských väzniciach je zlá, ale nie je možné ju charakterizovať ako\nprenasledovanie. Problémy sú najmä so zdravotnou starostlivosťou a preplnenosťou väzníc, tieto fakty\nvšak nespadajú pod definíciu prenasledovania.\nNavyše politické dôvody vylučuje aj ďalšie tvrdenie navrhovateľa. Najprv tvrdil, že každý o jeho rodine\nvie, že sú proti Fatahu a následne tvrdil, že je osobným názorom každého, k akému politickému prúdu\ninklinuje, a že jeho brat G. je členom Fatahu. To jasne svedčí o tom, že neexistuje nejaké rodinné\npolitické presvedčenie, ktoré by mu mohlo byť pripisované, ale je na každého presvedčení, či bude\nnejako politicky aktívny. Navrhovateľ v pohovoroch sám uviedol, že on politicky aktívny nikdy nebol.\nTakže on osobne politické problémy ani mať nemohol.\nNa základe uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že menovanému nehrozí žiadna z foriem\nprenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Rovnako na navrhovateľa nemožno ani\naplikovať dôvody na udelenie azylu vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-364/11.\nVzhľadom na to, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, odporca posúdil, či\ncudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\n1. Pokiaľ ide o uloženie trestu smrti, tak navrhovateľ nikdy v Libanone nespáchal žiadny trestný čin a\npreto sa trestu smrti nemusí obávať. Rovnako tam nikdy nevykonával činnosť, za ktorú by mu mohol byť\n\ntrest smrti udelený. Za krádež zbraní, z ktorej je údajne podozrivý, mu hrozí trest odňatia slobody na 7\naž 15 rokov, čo sa však nedá považovať za reálnu hrozbu vážneho bezprávia.\n2. Zároveň navrhovateľovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani trest.\nHrozí mu síce trestné stíhanie, ale ak tvrdí pravdu, že v čase spáchania inkriminovaného činu vôbec\nnebol na území tábora Rashidieh, tak má možnosť to dokázať v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že v\njeho prípade ide o obvinenie z krádeže niekoľkých samopalov zn. Kalašnikov a jedného guľometu, ktoré\nmôžu byť použité na rôzne protiprávne účely nie je táto trestná sadzba neprimeraná ani diskriminačná.\nZároveň odporca dodal, že za túto krádež by mohol takýto trest dostať až po odsúdení. A pokiaľ\nide o súd, tak navrhovateľ by bol súdený libanonskými súdmi a nie hnutím Fatah, ktorého sa obáva.\nPalestínske skupiny síce prevádzkujú autonómny a svojvoľný systém justície v táboroch, ale nie pokiaľ\nsa jedná o závažnejšie trestné činy. Navyše tieto sa snažia o použitie kmeňových metód zmierenia.\nNavyše sa v Libanone nevyskytli žiadne správy o politických väzňoch či politicky väznených osobách.\nRovnako nie sú správy o tom, že by sa v tábore Rashidieh nejako zle zaobchádzalo s obyčajnými\nobyvateľmi. Pokiaľ sa jedná o mučenie v libanonských väzniciach, tak dodal, že libanonské právo\nzakazuje mučenie, zodpovednosť za mučenie je však prakticky nepostihnuteľná. Správy Ministerstva\nzahraničných vecí USA hovoria o zlých podmienkach vo väzniciach, nie však o mučení. Situáciu\nvo väzniciach charakterizujú ako zlú a nespĺňajúcu minimálne medzinárodné štandardy. Väznice boli\npreplnené a hygienické podmienky, a to najmä vo väzeniach pre ženy, boli veľmi chabé. Vláda\nnepovažovala väzenskú reformu za vysokú prioritu. Preplnenosť a obmedzené väzenské zariadenia\npočas roka znamenali, že zadržaní boli často zadržiavaní spolu s odsúdenými väzňami, a mladiství mohli\nbyť držaní spolu s dospelými. Muži a ženy sú zadržiavaní oddelene v podobných podmienkach. Vláda\nvšak povolila nezávislý monitoring väzenských podmienok miestnym aj medzinárodným ľudskoprávnym\nskupinám a Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVCK), a takýto monitoring sa uskutočnil v\npriebehu roka. Teda libanonská vláda sa nebráni kontrole väzníc čo vo svojej správe potvrdzuje aj\nAmnesty International, ktorá uvádza, že úrady povolili v máji návštevu podvýboru OSN pre prevenciu\nmučenia v krajine a v novembri oznámili, že budú kriminalizovať všetky formy mučenia a zlého\nzaobchádzania. Tieto zlé podmienky sú síce problémom, ale po ich vyhodnotení nedosahujú intenzitu\nvážneho bezprávia.\n3. V Libanone v súčasnosti neprebieha vojenský konflikt, takže vážne a individuálne ohrozenie\nživota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu možno v prípade menovaného vylúčiť.\nDôvody navrhovateľa teda boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pritom nebola zistená reálna\nhrozba vážneho bezprávia. Nakoľko menovaný nespadá do žiadnej z kategórií osôb, ktoré potrebujú\nnejakú formu medzinárodnej ochrany, migračný úrad nepovažuje v jeho prípade za potrebné poskytnúť\nmu akúkoľvek formu ochrany. V prípade navrhovateľa teda neboli zistené dôvody domnievať sa, že by\nbol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva\nzo zákona.\nZákon Libanonu zaručuje slobodu pohybu vnútri krajiny, zahraničné cesty, emigráciu a repatriáciu\na vláda vo všeobecnosti rešpektovala tieto práva občanov, ale uvalila obmedzenia na práva\npalestínskych utečencov. Agentúra UNRWA poskytovala pomoc špeciálne palestínskym utečencom.\nVláda spolupracovala s UNHCR, UNRWA, a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní\nochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, žiadateľom\no azyl a ostatným dotknutým osobám. Podľa UNRWA môžu palestínski utečenci registrovaní na\nRiaditeľstve pre politické a utečenecké záležitosti Ministerstva vnútra cestovať z jednej oblasti krajiny do\ndruhej. Avšak riaditeľstvo musí schváliť prevod registrácie pobytu pre utečencov, ktorí bývajú v táboroch.\nUNRWA uviedla, že riaditeľstvo vo všeobecnosti schválilo tieto prevody.\nNad rámec rozhodnutia odporca konštatoval, že v prípade žiadateľa o udelenie azylu C. ide o\nosobu, ktorá bola v kontexte informácií, ktoré podávala od roku 2005 po súčasnosť vyhodnotená ako\nnedôveryhodná, pričom popísal podrobne dôvody, ktoré ho k takémuto úsudku viedli.\n\nOdporca napokon uviedol, že za účelom posúdenia jeho žiadosti boli využité informácie z materiálu\n„Krajina Libanon“ z 12. apríla 2013 vypracovanom k uvedenému prípadu a vedenom v internej\ndatabáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2013/000232-002, z materiálu „Krajina Libanon“ zo\n16. novembra 2011 vypracovanom k uvedenému prípadu a vedenom v internej databáze migračného\núradu pod č. p.: MU-ODZS-2011/000716-002 a z vyjadrenia právnej zástupkyne k prípadu.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý:\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n(ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\n\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8. (ods. 3)\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5. (ods. 4)\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak:\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková\nochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. (ods. 3)\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej\nochrany navrhovateľovi na území SR, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že konanie pred krajským súdom\nv Bratislave malo vadu spočívajúcu vtom, že súd sa dostatočne dôkladne nezaoberal námietkou\nnezrozumiteľnosti rozhodnutia odporcu najmä z pohľadu porušenia ustanovení Správneho poriadku.\nRozpor so Správnym poriadkom navrhovateľ videl v tom, že samotné rozhodnutie odporcu obsahuje\nčasti nad rámec zákonnej úpravy, konkrétne, že okrem výroku, odôvodnenia, a poučenia o opravnom\nprostriedku je súčasťou rozhodnutia aj časť označená „Nad rámec rozhodnutia migračný úrad\nkonštatuje, že v prípade žiadateľa o azyl C. ide o osobu, ktorá bola v kontexte informácií, ktoré podávala\nod roku 2005 vyhodnotená ako nedôveryhodná, a to z týchto dôvodov:“\n\nPodľa navrhovateľa ide o dodatočnú správnu úvahu odporcu, ktorou sa pri hodnotení žiadosti o azyl\nnavrhovateľa riadil, ktorú odčlenil od riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Túto námietku\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že\nv danom prípade, keď krajský súd vyhodnotil takúto námietke ako nedôvodnú, išlo o vadu, pretože\nako z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, (ktorého podstatnú časť prevzal odvolací\nsúd do odôvodnenia svojho rozhodnutia do kapitoly I. Predmet konania, označenú „K námietke\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia“), krajský súd sa podrobne uvedenou námietkou\nzaoberal, k jej vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a táto námietka nebola ani podľa\nodvolacieho súdu spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a nemožno ju\nvyhodnotiť ako vadu konaniu pred krajským súdom.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu z rozhodnutia odporcu je nesporné, že dôvodom neposkytnutia\nmedzinárodnej ochrany navrhovateľovi je nesplnenie podmienok, stanovených zákonom o azyle, teda\nnie nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa.\nÚvaha odporcu o tom, prečo osoba navrhovateľa nad rámec odôvodnenia rozhodnutia odporcu\nvykazuje znaky nedôveryhodnosti, podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje zmätočnosť alebo\nnezrozumiteľnosť rozhodnutia odporcu, dokonca nič nemení na fakte, že odporca posúdil navrhovateľa\nvýlučne z pohľadu naplnenia, či nenaplnenia podmienok, stanovených zákonom o azyle pre udelenie\nazylu, resp. pre poskytnutie či neposkytnutie doplnkovej ochrany, čo premietol aj do výroku rozhodnutia.\nTakáto úvaha nad rámec odôvodnenia odporcu môže byť aj posilnením argumentov pre správnosť\nzáverov odporcu, v danom prípade však odporca konštatovanie o rozporoch a protirečeniach vo\nvýpovediach nezobral do úvahy pri posudzovaní, či navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu a\nposkytnutie doplnkovej ochrany a tieto posúdil bez ohľadu na rozpory vo výpovediach navrhovateľa.\nOdvolaciu námietku navrhovateľa, ktorou krajskému súdu vyčítal, že sa len veľmi stručne venuje\nnámietke navrhovateľa týkajúcej sa stanoviska SIS, ktoré si odporca do konania zaobstaral, správnu\núvahu ako tento dôkaz vyhodnotil, resp. dôvod, pre ktorý sa s ním v konaní nezaoberal, však neuviedol,\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nMožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že k uvedenej námietke zaujal krajský súd len stručné\nstanovisko, k vyhodnoteniu uvedenej námietky krajským súdom však nemá odvolací súd výhrady,\npretože pokiaľ sa odporca na obsah utajovanej skutočnosti SIS, hoci si ju sám vyžiadal neodvolal, je\nmožné usúdiť, že z takéhoto dôkazu nevyvodil existenciu skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť\nprávne závery rozhodujúce pre posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyle, resp. doplnkovej ochrany.\nPokiaľ v odôvodnení rozhodnutia odporca neuviedol, že obsah utajovanej skutočnosti SIS zjavne nemal\nžiaden vplyv na jeho rozhodnutie, možno mu to síce vyčítať, takéto pochybenie však nemalo vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia odporcu ani vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.\nOdvolaciu námietku navrhovateľa, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam na základe čoho následne aj nesprávne právne vec posúdil, vyhodnotil odvolací\nsúd ako nedôvodnú.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu totiž vyplýva, že v prejednávanej veci krajský súd\ndokazovanie nedoplnil, pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s\nobsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 so spismi predchádzajúcimi: ČAS:\nMU-1558/PO-Ž/2005, ČAS: MU-1331/PO-Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007, pričom skutkové zistenia\nplynúce z obsahu administratívneho spisu podrobne popísal, tie sa zhodovali so zisteniami odporcu.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa nesprávneho\nprávneho posúdenia, a to vo vzťahu k výroku o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany\nako aj k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov. Preto pokiaľ krajský súd vychádzal zo zistení\nodporcu, ktoré rozsiahlym spôsobom aj popísal a dospel k záveru zhodnému so záverom odporcu,\nže navrhovateľ okrem prezentovania obavy, že bude trestne stíhaný za krádež, ktorej sa nedopustil, v\nkonaní nepreukázal naplnenie žiadneho zo zákonných predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o\n\nazyle ani dôvodov pre poskytnutie doplnkovej ochrany jeho právne závery o tom, že odporca rozhodol\nv súlade so zákonom, keď navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu možno\npovažovať za vecne správne.\nOdvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v uvedenej časti a\npre konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odkazuje na odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu v uvedenej časti.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, že navrhovateľ ako palestínsky utečenec, nie je v zmysle\nprávneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (vo veci C-365/11 z 19. decembra\n2012 vo veci sťažnosti El Kerem El Kott a ostatní) povinný splniť podmienky článku 1A Ženevského\ndohovoru a smernice Rady 2004/83/ES, t. j. nie je povinný preukázať, že má opodstatnené obavy z\nprenasledovania z jedného z tam uvedených dôvodov, pretože preukázal, že sa nachádzal v situácii\nvážneho nebezpečenstva, spôsobeného okolnosťami mimo jeho vôľu, a že zanikla ochrana, ktorá mu\nUNRWA poskytovala, považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledovné.\nZ rozsudku Súdneho dvora EÚ (vo veci C-365/11 z 19. decembra 2012 vo veci sťažnosti El Kerem El\nKott a ostatní), na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, skutočne vyplýva, že Palestínčanovi, ktorý bol nútený\nopustiť zónu pôsobenia UNRWA, v ktorej už nemohol využívať pomoc tejto agentúry, možno priznať\npostavenie utečenca bez toho, aby bol nútený preukázať, že má obavy pred prenasledovaním.\nZ rozsudku Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci však súčasne vyplýva, že v prípade, že takáto osoba\ndobrovoľne opustila zónu pôsobenia UNRWA, nemožno jej priznať postavenie utečenca bez toho, aby\npreukázala, že má obavy pred prenasledovaním.\nOrganizácia Spojených národov zriadila Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v\nprospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), aby poskytoval pomoc a podporu\nvysťahovaným Palestínčanom nachádzajúcim sa v Libanone, Sýrskej arabskej republike, Jordánsku,\nna Západnom brehu (vrátane Východného Jeruzalemu) a v Pásme Gazy. Služby UNRWA sú v zásade\nprístupné pre Palestínčanov a ich potomkov žijúcich na týchto územiach v prípade, že prišli o bydlisko\na zároveň aj o svoje existenčné prostriedky v dôsledku konfliktov, ku ktorým došlo v tomto regióne.\nŽenevský dohovor definuje pojem „utečenec“ v tom zmysle, že sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá\n„má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov\nalebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo zastávania určitých politických názorov“.\nDefinuje tiež okolnosti, za akých možno určitej osobe priznať postavenie utečenca. V kontexte Európskej\núnie sú záväzky vyplývajúce z dohovoru prebraté do smernice 2004/832. Smernica s odkazom na\nŽenevský dohovor stanovuje, že osoby, ktoré v súčasnosti využívajú ochranu alebo pomoc iného orgánu\nalebo agentúry Organizácie Spojených národov než Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených\nnárodov pre utečencov, teda napríklad od UNRWA, sú vylúčené z postavenia utečenca. Ak však takáto\nochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa situácia týchto osôb definitívne\nvyriešila, tieto osoby budú oprávnené ipso facto využívať výhody vyplývajúce z ochrany poskytnutej\ntouto smernicou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 1Sža/43/2011 z 13. septembra 2011 vyslovil\nnázor, že článok 1D Ženevského dohovoru stanovuje len možnosť priznať status utečenca, v texte\nŽenevského dohovoru totiž nie je výslovne ustanovené, že takejto osobe, ktorej bola poskytovaná pomoc\nod UNRWA, sa má automaticky udeliť azyl. Mať právo požívať ipso facto výhody Dohovoru automaticky\nneznamená udelenie azylu v zmysle Dohovoru. Každú takúto žiadosť je potrebné skúmať individuálne,\na to vo svetle výhod čl. 1 A Dohovoru, za ktoré sa považuje skutočnosť, že osoba je utečencom v zmysle\nDohovoru ako náhle vyhovuje kritériám obsiahnutým v definícii. To nastane nevyhnutne skôr, než je\nformálne rozhodnuté o udelení statusu utečenca (udelení azylu). Uznanie statusu utečenca preto osobu\nutečencom nečiní, ale ju za utečenca oficiálne prehlasuje. Osoba sa teda nestáva utečencom tým, že by\n\njej bol priznaný status utečenca, ale status jej bol priznaný pretože utečencom je. Všeobecné klauzuly\ndefinujú kritéria, ktoré je nutné splniť, aby sa osoba stala utečencom. Predstavujú pozitívny základ, z\nktorého vychádzajú rozhodnutia o statuse utečenca.\nOdvolací súd nezistil žiaden dôvod na odklon od právneho názoru vyjadreného v citovanom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu v prejednávanej veci.\nNámietku navrhovateľa, že splnil podmienky stanovené Súdnym dvorom EÚ v citovanom rozsudku, a\nže mu mal byť ipso iure v súlade s čl. 1D Ženevského dohovoru a smernice Rady 2004/83/ES priznaný\nazyl, odvolací súd však vyhodnotil ako nedôvodnú.\nV tejto súvislosti pripomína, že citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ síce pripúšťa, že pokiaľ pomoc\nposkytovaná UNRWA zanikne, budú sa môcť osoby, ktoré stratili túto ochranu, ipso facto dovolávať\nochrany priznanej dotknutou smernicou.\nRozsudok Súdneho dvora tiež poukazuje na to, že jednoduchá absencia alebo dobrovoľný odchod zo\nzóny pôsobenia UNRWA nestačí na to, aby sa zrušilo vylúčenie z možnosti priznať postavenie utečenca.\nSúdny dvor súčasne spresňuje prípady, v ktorých sa možno domnievať, že pomoc zo strany UNWRA\nzanikla takým spôsobom, že palestínski žiadatelia o azyl sa môžu ipso facto dovolávať priznania\npostavenia utečenca na základe dotknutej smernice. Pomoc UNRWA teda zaniká nie len samotným\nzánikom tohto úradu, ale aj v prípade nemožnosti splnenia jeho úlohy. Rovnako môže zánik pomoci\nvyplývať aj z okolností, ktoré dotknutú osobu nezávisle od jej vôle nútia opustiť zónu pôsobenia UNRWA.\nRozsudok zdôrazňuje, že tento výklad je v súlade s cieľom zaručiť nepretržitú ochranu palestínskym\nutečencom prostredníctvom účinnej ochrany alebo pomoci.\nV tomto ohľade sa palestínsky utečenec musí považovať za osobu, ktorá je nútená opustiť zónu\npôsobenia UNRWA, pretože sa osobne nachádza v situácii vážneho nebezpečenstva a táto agentúra\nnie je schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorou je\nuvedená agentúra poverená.\nNakoniec Súdny dvor zdôrazňuje, že možnosť dovolávať sa ipso facto ochrany uvedenej smernice\nvšak nezakladá bezpodmienečné právo na priznanie postavenia utečenca. Hoci teda dotknuté osoby\nnevyhnutne nemusia preukázať, že sa obávajú prenasledovania, aj tak musia predložiť, ako v\nprejednávanej veci, žiadosť o priznanie postavenia utečenca, ktorú musia posúdiť príslušné orgány. V\nrámci tohto posúdenia musia tieto orgány overiť nielen to, že žiadateľ skutočne využíval pomoc UNRWA,\na že táto pomoc zanikla, ale aj to, že sa na tohto žiadateľa neuplatňuje nijaká z podmienok vylúčenia\nuvedených v smernici. Tieto ustanovenia vylučujú z postavenia utečenca najmä osoby, ktoré spáchali\ntrestný čin proti mieru, vojnový zločin alebo trestný čin proti ľudskosti, alebo vážny nepolitický trestný čin,\nako aj osoby vinné za spáchanie činov, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených\nnárodov.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľovi sa nepodarilo\npreukázať, že ho možno považovať za osobu, ktorá bola nútená opustiť zónu pôsobenia UNRWA, a že\nagentúra UNRWA v Libanone, nie je schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky v súlade\ns úlohou, ktorou bola uvedená agentúra poverená.\nZ rozsiahleho odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca k osobe navrhovateľa, u ktorej\nnebolo sporné, že bola pod ochranou UNRWA (od 30. októbra 2010 je registrovaný agentúrou URWA\nv Libanone ako palestínsky utečenec), pristupoval v intenciách názoru vysloveného v rozsudku vo veci\nSúdneho dvora Európskej únie C-364/11 z 19. decembra 2012, t. j. odlišne ako k ostatným žiadateľom\no azyl (osobitne) a v týchto intenciách aj posudzoval jeho žiadosť o azyl.\n\nOdporca posudzoval, či jeho odchod bol odôvodnený dôvodmi vymykajúcimi sa jej kontrole a nezávislými\nod jej vôle, ktoré ho nútia opustiť túto zónu a bránia tým využívaniu pomoci poskytovanej prostredníctvom\nUNRWA a dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že jediným dôvodom odchodu bol fakt, že navrhovateľ\nje obvinený z krádeže zbraní, teda je obvinený z konkrétneho trestného činu, a tento fakt, že musí čeliť\ntrestnému konaniu vyhodnotil odporca ako nie je objektívny na opustenie krajiny, ale vyhodnotil ho ako\nútek pred legitímnym výkonom štátnej moci.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že útek pred spravodlivosťou nemôže byť považovaný\nza legitímny dôvod na opustenie krajiny, v ktorej je z trestného činu obvinený.\nNa základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že bol\nnútený opustiť zónu pôsobenia UNRWA, pretože by sa nachádzal v situácii vážneho nebezpečenstva.\nNavrhovateľovi sa nepodarilo preukázať ani druhú z podmienok, a to, že táto agentúra UNRWA v\nLibanone, nie je schopná zaručiť mu v uvedenej zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou,\nktorou je uvedená agentúra poverená.\nNaopak odporca podrobným popisom situácie palestínskych utečencov v Libanone (s uvedením zdrojov,\nz ktorých čerpal), s dôrazom na fakt, že pokiaľ ide o jurisdikciu nad navrhovateľom, tak ten by mohol byť\nlegálne súdený výlučne libanonskými súdmi a nie hnutím Fatah, ktorého sa obáva, v podstate vylúčil, že\nagentúra UNRWA v Libanone, nie je schopná zaručiť navrhovateľovi uvedenej zóne životné podmienky\nv súlade s úlohou, ktorou bola uvedená agentúra poverená. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ochranu\nagentúry UNRWA v Libanone využívaj aj rodina navrhovateľa.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}