{"guid": "87bce526-3d51-4f74-8548-c925a3dfabce:0705618b-00ac-420d-bba5-ab86be31f8ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1", "spisova_znacka": "10Sža/25/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/25/2013 z 15. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. januára 2014, sp. zn. 10Sža/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1", "identifikacne_cislo": "1013201221", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0705618b-00ac-420d-bba5-ab86be31f8ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/25/2013\n1013201221\n15. 01. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201221.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: C. U.\nP., narodeného X. T. XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Somálska, podľa vlastného\nudania v krajine pôvodu naposledy bytom Mogadišo, časť Madina, aktuálne s miestom pobytu\nPobytový tábor Rohovce, zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, AK so sídlom v Bratislave,\nBrečtanová 21, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 zo dňa 17.\nmája 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/38/2013-30\nzo dňa 9. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/38/2013-30 zo dňa\n9. októbra 2013 v časti doplnkovej ochrany m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-755-43/\nPO-Ž-2012 zo dňa 17. mája 2013 o neposkytnutí doplnkovej ochrany z r u š u j e a vec mu v r\na c i a na ďalšie konanie.\nVo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/38/2013-30 zo dňa 9. októbra 2013\npotvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len\nodporca) rozhodnutím ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 zo dňa 17. mája 2013 podľa § 13 ods. 1, § 13c\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území\nSlovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Opísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie\nzdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola\npreukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\nako to vyplýva zo zákona o azyle. Uviedol, že navrhovateľ v podanej žiadosti zopakoval dôvody, ktoré\nprezentoval v prvom azylovom konaní v roku 2011, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení\nazylu. Ďalej dôvodil, že sám navrhovateľ uviedol, že nemal žiadne problémy s armádou, políciou či\n\ns inými štátnymi orgánmi, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ od roku 2005 študoval na\nUkrajine. Poukázal na rozpory v jeho výpovediach (v prvom a v aktuálnom azylovom konaní) týkajúcich\nsa zabitia jeho súrodencov a skonštatoval, že ak by aj skutočne došlo k ich usmrteniu, nebolo by to\ndôvodom k udeleniu azylu, nakoľko navrhovateľ neprišiel nikdy do kontaktu s príslušníkmi hnutia AlShabaab, ktorí mali súrodencov zabiť. Odporca tiež vyhodnotil navrhovateľovu príslušnosť ku klanu Reer\nHamar, ktorú pokladal za nepodstatnú vo vzťahu k výroku o neudelení azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým\nrozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený\nani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne vyhodnotil situáciu v krajine pôvodu\nnavrhovateľa so zameraním na Mogadišo - teda na mesto a región, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Svoje\nprávne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a\nktoré aj identifikoval.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok -návrh zo dňa 25.\njúna 2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu\nveci je nedostačujúce pre posúdenie veci (poukázal na informácie o Somálsku, ktoré podľa jeho názoru\nnie sú aktuálne a netýkajú sa bezpečnosti civilistov v Mogadiši, tiež na stanovisko IOM podľa ktorého táto\norganizácia neorganizuje návraty do Mogadiša a že odporca neskúmal skutočnosti, či sa navrhovateľ má\nakým spôsobom vrátiť do Somálska), že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu (tu poukázal na svoju kmeňovú\npríslušnosť a na diskrimináciu príslušníkov tohto kmeňa).\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 31. júla 2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v\ncelom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodoch. Poukázal pritom na skutočnosť, že\nnavrhovateľovi ako príslušníkovi kmeňa Reer Hamar nehrozí nebezpečenstvo a opätovne poznamenal,\nže navrhovateľ uvádzal nepravdivé údaje o svojich súrodencoch. Tiež zopakoval konštatovanie o trvalom\nzlepšení sa bezpečnostnej situácie v Mogadiši a uviedol, že podľa dostupných informácií IOM má táto\norganizácia záujem o návrat kvalifikovaných Somálčanov.\nNa súdnom pojednávaní odporca založil do súdneho spisu informácie o Somálsku z obdobia máj september 2013, ktoré svojím obsahom svedčia o trvalom zlepšení sa situácie v Mogadiši a súčasne\npotvrdzujú informácie, založené v spise odporcu.\nKrajský súd v Bratislave návrh prejednal a rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako\nvecne správne.\nKrajský súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím\nveci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012,\nako aj so spismi predchádzajúcimi - ČAS: MU-665/PO-Ž-2012 a ČAS: MU-305/PO-Ž-2011.\nZo spisu ČAS: MU-305/PO-Ž-2011súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 28. júla 2011 z\ndôvodu obavy o život, pretože v Somálsku sú politické nepokoje a bojuje sa tam. Uviedol, že najvyšším\ndosiahnutým vzdelaním bolo absolvovanie strednej školy (1998 - 2004), že má 7 bratov z ktorých dvaja\nboli v októbri 2009 zabití Al-Shabaabom a že má 8 sestier, z ktorých boli štyri zabité v roku 2009\nAl-Shabaabom, pretože starší súrodenci sa nechceli dať naverbovať do tohto hnutia. Uviedol, že zo\nSomálska vycestoval 24. júla 2011. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že Somálsko opustil preto,\nlebo Al-Shabaab považuje ľudí, ktorí dovŕšia vek 18 rokov za takých, ktorých treba naverbovať do tohto\nhnutia. Tiež uviedol, že v roku 2010 bol raz zastavený ľuďmi z tejto organizácie s tým, aby išiel s nimi a\nže sa stane členom Al-Shabaabu. Následne sa začal skrývať a Somálsko opustil. Iné problémy nemal.\nPrávoplatným rozhodnutím z 5. októbra 2011 odporca navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však\ndoplnkovú ochranu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie.\n\nZ obsahu spisu ČAS: MU-665/PO-Ž-2012 súd zistil, že odporca právoplatným rozhodnutím z 23.októbra\n2012 poskytnutú doplnkovú ochranu zrušil z dôvodu § 15b ods. 1 písm. d) zákona o azyle.\nZ obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 29.októbra 2012\nopätovne požiadal o azyl z dôvodu, že jeho dvoch bratov príslušníci Al-Shabaabu zabili v roku 2009,\npričom Al-Shabaab vedel, že je na Ukrajine. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že v minulosti\nklamal ohľadne jeho cesty na Slovensko. Tiež uviedol, že jeho štyri sestry boli príslušníkmi Al-Shabaabu\nznásilnené a zabité v roku 2011, tiež že od roku 2005 študoval medicínu na Ukrajine až do svojho\npríchodu na Slovensko. Od svojho odchodu zo Somálska (2005) sa tam nikdy nevrátil. Uviedol, že\nnebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol nikdy trestne stíhaný. K dôvodom aktuálnej\nžiadosti o azyl uviedol, že na Slovensku sa cíti bezpečne, že si tu môže nájsť prácu a podporovať svoju\nrodinu a že v Somálsku by ako lekár nemohol pracovať. Tiež uviedol, že členovia väčšinových kmeňov\nmajú podozrenie, že ak niekto opustí Somálsko, je špiónom. Výslovne uviedol, že Somálsko v roku\n2005 opustil z dôvodu štúdia medicíny, že nikdy neprišiel do styku s Al-Shabaabom, avšak sa obáva\ntohto hnutia. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych\nzdrojov, identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré\nodôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností.\nPrvú námietku odôvodnil tým, že navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu z nasledujúcich\ndôvodov:\n- obavy pred prenasledovaním z dôvodu jeho kmeňovej príslušnosti Reer Hamar\n- obavy pred prenasledovaním z dôvodu nazerania na jeho osobu ako na špióna Al- Shabaab\n- obava pred vážnym bezprávím v prípade jeho návratu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine\njeho pôvodu\n- obava pred vážnym bezprávím z dôvodu svojho postavenia ako lekára\n- obava pred verbovaním k zložkám Al-Shabaab.\nJedná sa o mladého somálskeho lekára, príslušníka minoritného kmeňa Reer Hamar, pochádzajúceho\nz Mogadiša, ktorého rodina má priame skúsenosti s prenasledovaním (vražda súrodencov, vyhrážky).\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zistený stav veci bol zistený dostatočne, že správy\nsú síce datované májom až septembrom 2012, avšak vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia ich\nnemožno považovať za neaktuálne, a to aj preto, lebo ani právna zástupkyňa nezaložila správy\naktuálnejšie.\nToto tvrdenie nie je pravdivé. V rámci opravného prostriedku boli odcitované správy pojednávajúce o\npriamych útokoch na civilistov v meste Mogadišo, datované k marcu 2013, spoločne s uvedením zdroja\na dátumu publikácie. Nie je preto pravdou, že odporca nemal k dispozícii novšie správy. Mal a mohol si\nich zaobstarať, čo však neurobil, a preto podľa nášho názoru nedostatočne zistil skutkový stav.\nKrajský súd však vzal do úvahy správy o krajine pôvodu predložené odporcom na pojednávaní,\nzohľadňujúce bezpečnostnú situáciu v období máj až september 2013, ktoré svedčia „údajne\" o\ntrvalom zlepšení bezpečnostnej situácie. Tento dôkaz presahuje rámec posudzovania správnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Pokiaľ však súd tento dôkaz akceptoval a v ďalšom aj odvolací súd akceptuje,\npoukazujeme na v tomto čase nové informácie o krajine pôvodu, ktoré má k dispozícii aj odporca,\nktoré naopak, poukazujú na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v poslednom období. Hovoria o\n\nnáraste násilných útokov, nestabilite bezpečnosti, pokračovaní násilia v Mogadiše prostredníctvom\ncielených neselektívnych útokov, extrémnej neistote, ktorá sa vyznačuje fyzickým násilím, zabíjaním,\nznásilneniami a vydieraním, získaní kapacít Al-Shabaabom na realizáciu priamych útokov na civilistov\nprostredníctvom samovražedných bombových útokov, improvizovaných výbušných zariadení a granátov\nv Mogadiše, o podozrení, že zložky SNAF boli infiltrované al-Shabaabom, o zvýšení úrovne násilia voči\ncivilnému obyvateľstvu tak v absolútnom, ako aj v pomernom vyjadrení a pod. Štátni a neštátni aktéri,\nvrátane al-Shabaabu zostávajú zdrojom strachu, neistoty a pokračujúceho porušovania ľudských práv a\nzneužívania civilistov. Osobitne k návratom pojednávajú do spisu založené správy o. i o tom, že osoby,\nktoré prichádzajú do Mogadiša a nemajú prístup k systému ochrany svojho klanu alebo rodiny, riskujú,\nže skončia v jednom z mnohých rozľahlých osád pre presídlené osoby, pričom situácia v táboroch pre\nvnútorne presídlené osoby vnútri aj mimo Mogadishu je katastrofálna. Vnútorne presídlené osoby sú\nnaďalej veľmi zraniteľné voči zlému zaobchádzaniu a trpia pokračujúcim porušovaním ľudských práv.\nŽiadna alternatíva vnútorného úteku (alebo premiestnenia) nie je k dispozícii v južnom a strednom\nSomálsku. Klanová diskriminácia je rovnako rozšírená, podľa správ hrá hlavnú úlohu spoločne s\nprítomnosťou aktérov, ktorí vykonávajú kontrolu nad všetkým, čo je v táboroch pre vnútorne presídlené\nosoby. Ľudia vracajúci sa do Somálska zo zahraničia sú veľmi zraniteľní, ak nemajú silné klanové a\nrodinné spojenia, ako aj ekonomické prostriedky na zariadenie života.\nNa verejne dostupných zdrojoch sa v súčasnosti nachádzajú aj ďalšie informácie o bezpečnostnej\nsituácii v Somálsku, ktoré demonštrujú zlú bezpečnostnú situáciu navrátilcov, ohrozenie života,\nbezpečnosti a porušovania ľudských práv. Rovnako výslovne uvádzajú, že Somálsko nie je pripravené\nprijať väčšie množstvo navrátilcov (čo by mohlo destabilizovať vládu), pričom prístup navrátilcov k\nhumanitárnej pomoci je úbohá z dôvodu nedostatočnej bezpečnosti.\nTieto dôkazy neboli k dispozícii počas azylového konania navrhovateľa. Avšak tie správy, ktoré boli súdu\nv prvostupňovom súdnom konaní odporcom v opravnom prostriedku označené ako rozporné so závermi\nodporcu, poukazovali na uvedené problémy. V spise založené a v opravnom prostriedku označené\nsprávy jednoznačne demonštrovali zlé postavenie menšinových klanov, zlú bezpečnostnú situáciu a\nhrozby vyplývajúce im z ich menšinového postavenia. Tieto dôkazy však neboli vyhodnotené správne, a\nto ani odporcom, ani prvostupňovým súdom. Skutočnosť, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu správ\nzaložených v administratívnom spise, preukazujeme vyššie citovanými novými správami. Je zrejmé,\nže súd posudzuje správnosť rozhodnutia podľa stavu v čase vydania rozhodnutia, ako aj to, že vyššie\nuvedené dôkazy neboli doposiaľ označené. Avšak po a), krajský súd prijal nové informácie predložené\nodporcom ako dôkaz o trvalom zlepšení situácie, po b), my tu citovanými novými informáciami (ktoré\nneboli k dispozícii počas prvostupňového konania, nebolo ich možné uplatniť, avšak zohľadňujú\nvývoj bezpečnostnej situácie aj v čase rozhodovania o prípade navrhovateľa a týkajú sa záverov\nhodnotenia situácie zo strany prvostupňového súdu) naopak preukazujeme nesprávnosť vyhodnotenia\nbezpečnostnej situácie prezentovanej v spise založenými správami a smeru jeho vývoja zo strany\nodporcu, resp. neskôr zo strany súdu. Mali by byť preto, podľa nášho názoru, pripustené pre posúdenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nRozpor záverov odporcu s obsahom spisov sme namietali v podanom opravnom prostriedku. Poskytli\nsme presnú citáciu v spise založených správ, ktoré sú v úplnom rozpore so závermi odporcu. Krajský súd\nsa však rovnako v rozpore s obsahom správ založených v spise a citovaných v opravnom prostriedku\nstotožnil so závermi odporcu a konštatoval bezpečnosť príslušníkov kmeňa Reer Hamar.\nSúd vykonal, resp. len opísal dôkaz - potvrdenie medzinárodnej organizácie IOM Slovensko o tom,\nže z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a\ncentrálnej časti Somálska, a vyhodnotil ho ako aktuálny postoj tejto organizácie k návratom somálskych\nrepatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu bezpečnostnej\nsituácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle.\nTento prístup k vyjadreniu IOM zo strany súdu je zarážajúci. Je potrebné poukázať na fakt, že IOM je\nmedzinárodná medzivládna organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky\nna základe Dohody o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Medzinárodnou organizáciou\npre migráciu, pričom spoločné postupy IOM ovplyvňujú návratovú politiku v celej EÚ. Navyše, postup\nIOM sa stal súčasťou argumentácie slovenských súdov v rámci ich judikatúry v oblasti azylu (pozri\nnapr. rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Sža/76/2010). Okrem skutočnosti, že poukázanie na zlú bezpečnostnú\nsituáciu v krajine pôvodu navrhovateľa má podľa nášho názoru vysokú dôkaznú hodnotu, poukazujeme\n\nna fakt, že navrhovateľ sa ani nebude mať akým spôsobom vrátiť do krajiny svojho pôvodu, pričom táto\nskutočnosť má byť rovnako vzatá do úvahy pri posudzovaní oprávnenia na doplnkovú ochranu.\nNemôžeme ani súhlasiť so záverom súdu o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa snažil\nvysvetliť, ako k omylu ohľadom smrti sestier došlo, podľa nášho názoru vysvetlenie bolo uspokojivé.\nOdporca i súd spochybňuje tvrdenia navrhovateľa, a to podľa nášho názoru, úplne bezdôvodne.\nVýpovede navrhovateľa sú vnútorne konzistentné a logické.\nPodľa názoru navrhovateľa súd dospel na základe dôkazov, ktoré vykonal, k nesprávnym skutkovým\nzisteniam.\nK druhej námietke uviedol, že krajský súd počas svojho rozhodovania nevykonal dôkazy, ktoré mu\nboli doručené. Ide predovšetkým o dôkazy preukazujúce neustálu zlú bezpečnostnú situáciu v oblasti\nMogadiša, ktorú navrhovateľ preukazoval správami o ďalších útokoch na civilistov v meste Mogadišo\n(ktoré však krajský súd pre posúdenie prípadu navrhovateľa zrejme nevyužil, nakoľko v rozsudku\nskonštatoval, že nepredložil žiadne správy o krajine pôvodu). Do konania rovnako predložil súdu\npotvrdenie Medzinárodnej organizácie pre migráciu o nerealizovaní dobrovoľných návratov do južnej\na centrálnej časti Somálska z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Keďže informácie o dobrovoľných\nnávratoch sú informácie relevantné na posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa,\nbolo potrebné sa týmto dôkazom náležité zaoberať a posúdiť ho v kontexte ostatných informácií o\nvšeobecnej bezpečnostnej situácii. Krajský súd však tento dôkaz nepovažoval za spôsobilý akýmkoľvek\nspôsobom ovplyvniť rozhodovanie odporcu o medzinárodnej ochrane. Z akého dôvodu vyhodnotil\nkrajský súd tento dôkaz takýmto spôsobom nie je z rozhodnutia zrejmé. (V tomto kontexte by bolo možné\npovažovať jeho rozhodnutie aj za nepreskúmateľné, a teda postihnuté vadou podľa § 221 ods. 1 O. s.\np.). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že za súčasných okolností navrhovateľ nie je schopný sa bez\npomoci dostať do krajiny pôvodu. Je príslušníkom menšinového klanu, na ochranu klanu sa nemôže\nspoľahnúť. Tu súčasne poukazujeme na znenie Smernice 2011/95/EÚ (kvalifikačná smernica), bod 27\npreambuly, podľa ktorej: Vnútorná ochrana proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu by mala byť\nefektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny pôvodu, kam môže bezpečne a legálne odcestovať, získať\nmožnosť prijatia a možno reálne očakávať, že sa tu usadí, ktorú však krajský súd vo svojom rozhodnutí\núplne vylúčil z aplikácie na prípad navrhovateľa. Odporca sa však mal, podľa nášho názoru, zaoberať\nmožnosťami návratu, usadenia a v tomto kontexte mal vziať do úvahy dôkaz - potvrdenie IOM Slovensko\no nerealizovaní dobrovoľných návratov.\nZ týchto dôvodov navrhol navrhovateľ zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie odporcu zruší a\nvec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení uviedol, že v spise sa nachádza množstvo informácií o návrate milióna\npôvodných obyvateľov do Mogadiša, o jeho rekonštrukcii, návrate diplomatických misií a zastupiteľstiev\nmedzinárodných organizácií. Podľa jeho názoru krajský súd správne vyhodnotil Mogadišo ako miesto,\nkde navrhovateľovi nehrozí vážne individuálne ohrozenie života alebo osobnej integrity z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas vnútroštátneho alebo medzinárodného konfliktu, a to pre práve prebiehajúcu\nnormalizujúcu a stabilizujúcu sa bezpečnostnú situáciu. Sporadické útoky, hlavne na politické ciele,\nnie sú obsahovo totožné s neselektívnym a hromadným násilím, ku ktorému v Mogadišu v minulosti\ndochádzalo.\nÚtoky, ku ktorým dochádza nemajú povahu neselektívneho násilia, ale sú zamerané na špecifické ciele\nako vojenské jednotky, či medzinárodné inštitúcie, ku ktorým navrhovateľ nepatrí.\nSprávy, z ktorých vychádzal odporca pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia obsahujú v súlade s\njudikatúrou súdov v Slovenskej republike údaje relevantné, dôveryhodné, vyvážené, aktuálne, overené\nz rôznych zdrojov, a správy sú transparentné a dostupné.\nPodľa odporcu bol vyčerpávajúco a dostatočne zistený skutkový stav a preto navrhol napadnutý\nrozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa je v časti týkajúcej sa doplnkovej ochrany dôvodné. Odvolací súd\nrozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15.\njanuára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o\nazyle. Udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok\ntaxatívne uvedených v ustanovení § 13a zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o doplnkovú ochranu\nmusia byť preukázané u toho, komu nebol udelený azyl, že sú vážne dôvody domnievať sa, že by\nbol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle ) vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.\nV medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl a zistil, že\npodmienky v krajine pôvodu navrhovateľa sa zmenili do takej miery, že žiadosť o udelenie azylu\nvzhľadom najmä na osobu žiadateľa nie je opodstatnená a poskytnutie doplnkovej ochrany so zreteľom\nna zmeny v Somálsku ako také, taktiež neprichádza do úvahy.\nZ dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil k\nzáverom odporcu, pokiaľ ide o neudelenie azylu.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo 10.\nPodľa § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\nmá v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\n\nje v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nVzhľadom na uvedené ani odvolací súd nezistil, žeby navrhovateľ mohol mať opodstatnené obavy\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy\nsa nemohol alebo nechcel vrátiť do tohto štátu, alebo by bol v krajine pôvodu prenasledovaný za\nuplatňovanie politických práv a slobôd.\nAvšak posudzujúc zmenu situácie v Somálsku, ktorá v roku 2011 a 2012 opodstatňovala návrat veľkého\nmnožstva pôvodných obyvateľov nielen do Mogadiša, ale i do iných častí Somálska podrobne popísanú\nv napadnutom rozhodnutí na základe informácií z niekoľkých od seba nezávislých zdrojov, navrhovateľ\nnespĺňal ani podmienky uvedené v ustanovení § 13a zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave v\nnapadnutom rozsudku, odcitovanom v niektorých častiach, týkajúcich sa najmä skutkového stavu veci,\ndoslova odvolacím súdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za\nosobu, ktorej po návrate do Somálska hrozí vážne bezprávie.\nVzhľadom na to, že krajský súd v rozpore so zákonom pripustil vykonanie dôkazov, ktoré neboli vykonané\nv správnom konaní, však nastala situácia, že popri správach o neselektívnom násilí v Somálsku mali\nv spise i v rozhodnutiach prevahu správy o návrate práva, pokoja a poriadku, zaručujúce relatívne\nbezpečný návrat pôvodných obyvateľov.\nZo správ predložených do spisu navrhovateľom v rámci odvolacieho konania i konania o návrhu pred\nkrajským súdom, avšak odzrkadľujúce situáciu a najmä obdobie v Somálsku pred rozhodnutím o\nžiadosti navrhovateľa o azyl, vyplynuli opačné informácie odôvodňujúce prinajmenšom obavu uvedenú\nv ustanovení § 2 písm. f/ bod. 3 zákona o azyle - vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n\nOdvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že je nepochybné, že navrhovateľ nesplnil podmienky\npre udelenie azylu, avšak na druhej strane, kvôli neprehľadnosti správ o situácii v Somálsku, najmä\nv jeho hlavnom meste Mogadišu v rokoch 2012 a 2013 je nevyhnutné zabezpečiť všetky dostupné a\nrelevantné správy obsahujúce údaje o bezpečnostnej situácii v tejto krajine a na ich základe rozhodnúť\no poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil časť preskúmavaného\nrozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany, pretože mal pochybnosti o tom, či na to boli splnené\npodmienky predpokladané zákonom o azyle.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich\nnáhradu neuplatnil. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}