{"guid": "f7794b77-b2cc-4383-a8e9-68884831dba9:9e63e357-db2a-4963-98b9-1668e004f74f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1", "spisova_znacka": "1Sža/26/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 1Sža/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1", "identifikacne_cislo": "1013201220", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e63e357-db2a-4963-98b9-1668e004f74f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/26/2013\n1013201220\n28. 01. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201220.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Y., nar. XX.XX.XXXX v C., zastúpený\nMgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom AK Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-131-11/PO-Ž-2013 zo dňa 17. mája 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 10Saz/4/2013-21 zo dňa 08. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Saz/4/2013-21 zo dňa\n08. októbra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet veci\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-131-11/PO-Ž-2013 zo dňa 17.05.2013, ktorým odporca podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.\nz. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nazyle“) navrhovateľovi nepredĺžil doplnkovú ochranu, nakoľko nesplnil podmienky podľa § 13a zákona\no azyle. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia odporcu dospel\nk názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd\nuviedol, že z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že navrhovateľ dňa 13.03.2013 pred\npracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany na\núzemí Slovenskej republiky, nakoľko dôvody pre ktoré mu bola doplnková ochrana poskytnutá stále\npretrvávajú. Navrhovateľovi bola rozhodnutím migračného úradu č. p. MU-9855-77/PO-Ž-2004 zo dňa\n08.05.2009 poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\npredmetného rozhodnutia, t. j. do 03.06.2009. Doplnková ochrana bola navrhovateľovi poskytnutá z toho\ndôvodu, že v jeho prípade nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny\npôvodu - Afganistanu nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia ktoré súvisí s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu. Doplnková ochrana\nbola navrhovateľovi trikrát predĺžená, naposledy rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-117-12/POŽ-2012 zo dňa 21.05.2012 na dobu do 30.05.2013.\nKrajský súd poukázal na to, že cudzinec je v zmysle zákona o azyle povinný podať žiadosť najskôr 90\ndní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Keďže navrhovateľ v zákonom stanovenej\nlehote podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany odporca pristúpil k analýze a vyhodnoteniu\nvnútropolitickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa, či by navrhovateľ v prípade návratu do\n\nkrajiny pôvodu čelil reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri hodnotení vnútropolitickej situácie použil\ndostupné informácie z roku 2013. Súčasne bol s navrhovateľom vykonaný pohovor. Podľa aktuálnych\ninformácií v krajine pôvodu navrhovateľa prebieha vnútroštátny konflikt medzi Afganskými národnými\nbezpečnostnými silami a Talibanom, avšak bezpečnostná situácia sa však v jednotlivých častiach\nkrajiny líši. Na základe dostupných informácií k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Kábule nedošlo a o\nstabilizácii situácie v Kábule svedčí aj skutočnosť, že zodpovednosť za bezpečnosť v tejto oblasti prešla\npriamo na afganské národné bezpečnostné sily /ANSF7, s podporou medzinárodných vojenských síl.\nKrajský súd uviedol, že navrhovateľ v tejto súvislosti poukázala na fakt, že odporca posudzoval\nbezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa zo správ z januára 2013 a rozhodnutie\no nepredlžení doplnkovej ochrany bolo vydané až 17.05.2013, a preto podľa jeho názoru\nrozhodnutie odporcu nevychádza z aktuálnej vnútropolitickej situácie v Afganistane. Vzhľadom k\ntomu, že navrhovateľ sa nemienil zúčastniť pojednávania v predmetnej veci právna zástupkyňa\nnavrhovateľa nežiadala konajúci súd o určenie tlmočníka pre toto konanie. Krajský súd uviedol, že\nz obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ nebol v minulosti predmetom žiadneho\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia a nebol vystavený priamym hrozbám prenasledovania\nalebo takéto bezprávia. Je civilistom a pred opustením krajiny pôvodu žil v provincii Kábul, kde je\nvnútropolitická situácia stabilizovaná a kontrolovaná afganskými národnými bezpečnostnými silami, za\npomoci medzinárodných vojenských síl.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca v danej veci dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci,\nvykonal vo veci dôsledné dokazovanie a jeho konštatovanie, že neboli splnené podmienky pre predĺženie\ndoplnkovej ochrany vyhodnotil za správne. Na základe toho napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne\nsprávne a vydané v súlade so zákonom.\nK dôkazom, ktoré boli krajskému súdu predložené v priebehu pojednávania krajský súd uviedol, že tieto\npri rozhodovaní o vznesených námietkach nemohol zohľadniť z dôvodu, že neboli predmetom zisťovania\nči zistenia skutkového stavu veci v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP), ako to\nvyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že doplnková ochrana mu\nbola poskytnutá rozhodnutím zo dňa 08.05.2009 na základe toho, že v jeho prípade nebolo možné s\ndostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do Afganistanu nebol vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia. Vzhľadom na to, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana stále\npretrvávajú, požiadal v zákonom stanovenej lehote o jej predĺženie; za účelom objasnenia dôvodov, pre\nktoré žiada o predĺženie doplnkovej ochrany, bol s ním uskutočnený pohovor. Ako dôvody jeho žiadosti\no predĺženie doplnkovej ochrany zopakoval dôvody uvádzané počas predchádzajúcich pohovorov (teda\naj obavy pred pomstou zo strany rodiny jeho vydatej priateľky, či odsúdenie za jeho čin), poukázal\nna zlú bezpečnostnú situáciu a obavy o svoj život v prípade návratu. Odporca však napriek tomu\ndoplnkovú ochranu navrhovateľovi nepredlžil, a to z dôvodu zlepšujúcej sa bezpečnostnej situácie v\nkrajine jeho pôvodu v meste Kábul. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok\nna Krajský súd v Bratislave a žiadal rozhodnutie migračného úradu zrušiť. V opravnom prostriedku\nvzniesol nasledovné námietky: námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a to jednak\nz hľadiska zisťovania informácií o všeobecnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa,\nako aj z dôvodu nedostatočného posúdenie individuálnych problémov navrhovateľa predovšetkým s\nohľadom na skúmanie jeho postavenia ako navrátilca v krajine pôvodu, ako aj s ohľadom na ostaté\nindividuálne dôvody, či posúdenie existencie hrozby vo všetkých jej podobách tak, ako ich definuje\nzákon o azyle vo svojom § 2 písm. f/, body a), b) a c). Námietka rozporu skutkového stavu s obsahom\nspisov, nakoľko žiadna z do spisu založených správ nedemonštrovala bezpečnosť súčasnej situácie\nv krajine pôvodu navrhovateľa námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nnakoľko z rozhodnutia nebola a nie je zrejmé, ako odporca vyhodnotil individuálne faktory počas\n\nsvojej rozhodovacej činnosti a na základe čoho došiel k záveru, že navrhovateľovi v krajine pôvodu\nnehrozí nebezpečenstvo vážneho bezprávia a súčasne nie je z neho zrejmé, že by odporca nejakým\nspôsobom analyzoval žiadosť navrhovateľa v kontexte dôvodov prednesených na pohovore, ako aj na\npredchádzajúcich pohovoroch. Krajský súd však rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľ namietal, že\nkrajský súd v rozsudku k námietkam navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu uviedol iba jednou vetou, že\npodľa jeho názoru odporca v danej veci dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, vykonal vo veci\ndôsledné dokazovanie a jeho konštatovanie, že neboli splnené podmienky pre predĺženie doplnkovej\nochrany vyhodnotil ako správne. K jednotlivým námietkam podaným v opravnom prostriedku sa nijako\nnevyjadril, neodôvodnil svoje závery, len skonštatoval súhlas s rozhodnutím migračného úradu. Navrhol\npreto zmenu rozsudku krajského súdu, a to z nasledujúcich dôvodov: súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplné zistil\nskutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplnému zisteniu skutkového stavu\nNavrhovateľ uviedol, že krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že odporca sa riadne vysporiadal\ns informáciami a náležité zistil skutkový stav, čo viedlo k správnemu rozhodnutiu o tom, že v\nprípade navrhovateľa zákonné podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany splnené neboli. S týmto\nkonštatovaním podľa navrhovateľa nemožno súhlasiť. Navrhovateľ poukázal na to, že predložil do\nkonania množstvo správ a informácií, ktoré demonštrujú zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu\nnavrhovateľa, o tom, že v Afganistane, vrátane Kábulu, prebieha neustále vnútroštátny ozbrojenú konflikt\na neselektívne násilie. Tieto správy boli, podľa navrhovateľa zle vyhodnotené.\nOsobitne však nemožno podľa navrhovateľa súhlasiť s neakceptovaním námietky absencie posúdenia\nsituácie ohľadom postavenia jeho osoby ako navrátilca do krajiny jeho pôvodu. Odporca v štandardných\nkonaniach, t. j. v konaniach o udelenie azylu automaticky skúma postavenie osôb vracajúcich sa do\nkrajiny ich pôvodu. Skúmanie bezpečnosti týchto osôb je vyžadované jednak samotným zákonom o\nazyle v jeho § 13a, ako aj s či. 27 preambuly kvalifikačnej smernice (prvá veta (27) Vnútorná ochrana proti\nprenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu by mala byť efektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny\npôvodu, kam môže bezpečne a legálne odcestovať, získať možnosť prijatia a možno reálne očakávať,\nže sa tu usadí.).\nNapokon, v takomto zmysle sú aj doposiaľ vydané rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré v\nobdobných prípadoch, neskúmanie postavenia navrátilcov v krajine pôvodu považuje vždy sa dôvod\nspôsobilý spochybniť správnosť rozhodnutia migračného úradu. Napr. v rozsudku sp. zn. 9Saz/16/2013,\nzo dňa 21.08.2013 súd konštatuje, že odporca pochybil, ak neskúmal v konaní o predĺženie doplnkovej\nochrany bezpečnostné riziká návratov afganských repatriantov. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci\nvôbec nezaoberal zisťovaním existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 f/ bod 2. zákona o azyle\n(mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), teda sa nezaoberal otázkou, či\nv prípade návratu navrhovateľa (ako osoby, ktorá opustila Afganistan) do krajiny jeho pôvodu nehrozí\naj táto forma vážneho bezprávia. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, čo je v\nrozpore so znením ust. §13a zákona o azyle. Naviac tak konal v rozpore so svojou ustálenou praxou,\nkeď (v štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje\npodmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľom o azyl, či k iným\nskupinám repatriantov v prípade ich návratu do krajiny pôvodu.\nNo podklade série takýchto rozhodnutí krajského súdu začal sám odporca v podobných prípadoch\nrušiť svoje rozhodnutie o nepredlžení doplnkovej ochrany v rámci autoremedúry, a to všade tam, kde\nneskúmal postavenie afganských (resp. aj iných) repatriantov. Je preto otázne, prečo bolo v tomto\nprípade vydané rozhodnutie iného znenia (okrem iného právneho názoru iného sudcu).\n\nJe nevyhnutné skúmať postavenie navrátilcov do krajiny pôvodu, v žiadnom prípade by sa tu nejednalo\no formálne zopakovanie administratívneho konania, nakoľko je v súčasnosti dostupné množstvo správ\npojednávajúcich o zraniteľnosti skupiny osôb, ktoré sú v postavení navrátilcov. Tieto sa nachádzajú mimo\ndosahu pomoci humanitárnych organizácií, sú postihnuté nezamestnanosťou, obmedzeným prístupom\nk ubytovaniu, vode, hygiene a pod. navrhovateľ uviedol, že na potrebu skúmania postavenia navrátilcov\nv opravnom prostriedku poukazoval a podložil ju aj správami z krajiny pôvodu. Odporca sa však týmto\ndôkazom nijako nezaoberal a neposúdil ho ako relevantný pre rozhodnutie v prípade.\nSkúmanie jednotlivých individuálnych dôvodov v kontexte zisťovania hrozieb prenasledovania alebo\nvážneho bezprávia sa vyžaduje aj v zmysle operatívnej príručky UNHCR, ktorá presne rozpracovala\npostupy pri skúmaní žiadostí o azyl pre žiadateľov z Afganistanu. Príručka reaguje na zmeny\nbezpečnostnej situácie v krajine a ustanovuje o. i. aj pravidlá posudzovania „rozumnosti“ presídlenia v\nprípade žiadateľov z Afganistanu. Navrhovateľ poukázal na to, že v príručke sa doslovne uvádza:\nPre posúdenie primeranosti navrhnutého IFA / IRA (presídlenia) mimo oblastí kontrolovaných\nprotivládnymi silami alebo ovplyvnených aktívnym konfliktom, musí byť osobitná pozornosť venovaná:\n(I) dostupnosti tradičných podporných mechanizmov zo strany členov žiadateľovej širšej rodiny, alebo\nčlenmi jeho alebo jej etnickej skupiny;\n(II) prístupu k ubytovaniu v navrhovanej oblasti presídlenia;\n(III) dostupnosti základnej infraštruktúry a prístup k základným službám v navrhovanej oblasti\npresídlenia, ako je hygiena, zdravotná starostlivosť a vzdelanie;\n(IV) prítomnosti príležitostí na získanie živobytia, vrátane prístupu k pôde pre Afgancov pochádzajúcich\nz vidieckych oblastí,\n(V) rozsahu oblasti vnútorného presídlenia.\nMôže sa stať, že žiadatelia spadnú do podpory členov svojej širšej rodiny alebo členov ich etnickej\nskupiny. Avšak, existencia týchto tradičných podporných sietí sa zváži v prospech primeranosti\nnavrhovaného IFA / IRA iba vtedy, keď členovia širšej rodiny alebo jeho etnickej skupiny sú ochotní a\nschopní poskytnúť skutočnú podporu žiadateľovi v praxi, berúc pri tom do úvahy nízke humanitárne a\nvývojové ukazovatele Afganistanu a širšie hospodárske obmedzenia, ktoré ovplyvňujú široké segmenty\n4 populácie.\nPovinnosť posudzovať „primeranosť/rozumnosť“ presídlenia vyplýva odporcovi priamo z kvalifikačnej\nsmernice (2011/95/EÚ) - navrhovateľ poukázal na znenie bodu 27. preambuly, podľa ktorej vnútorná\nochrana proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu by mala byť efektívne dostupná žiadateľovi\nv častí krajiny pôvodu, kam môže bezpečne a legálne odcestovať, získať možnosť prijatia a možno\nreálne očakávať, že sa tu usadí. Mechanizmus posudzovania reálnosti očakávaní poskytuje citovaná\noperatívna príručka UNHCR.\nOkrem uvedeného navrhovateľ poukázal na potrebu skúmania ďalších individuálnych dôvodov.\nZdôraznil, že v opravnom prostriedku namietal, že odporca sa nevenoval žiadnym individuálnym\nobavám, ktoré navrhovateľ vyslovil počas pohovoru, či počas predchádzajúcich pohovorov, na ktoré\nodkázal (možný trest, ktorému by bol navrhovateľ vystavený v prípade návratu do krajiny pôvodu, tak ako\nje to konštatované ešte v rozsudku KS v BA, 10Saz/20/2008, neexistencia podporných mechanizmov v\nkrajine pôvodu, hrozba zo strany rodiny dievčiny Shila).\nV súvislosti s inou vadou, ktorou je postihnuté konanie, resp, nesprávnym právnym posúdením poukázal\nna nesprávnu interpretáciu ustanovení zákona o azyle o konaní o nepredĺženie doplnkovej ochrany.\nZákon o azyle vyslovene definuje doplnkovú ochranu ako ochranu, ktorú ministerstvo udelí žiadateľovi,\nktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\n\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vážne bezprávie a\njeho jednotlivé formy, sú definované zákonom o azyle v § 2 písm. f/ body 1., 2. a 3.. Zákon o azyle\nvýslovne uvádza v § 20 ods. 3, že ... po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany\nna žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie\nsú dôvody ne jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. V konaní o predĺženie doplnkovej ochrany\nje preto potrebné vždy skúmať všetky dôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť a\npokiaľ sa takéto nenájdu, môže správny orgán rozhodnúť ojej nepredlžení. Navrhovateľ uviedol, že v\nopravnom prostriedku namietal skutočnosť, že odporca sa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou\nsituáciou v krajine pôvodu navrhovateľa s ohľadom na vnútroštátny ozbrojený konflikt v krajine (nakoľko\nnavrhovateľovi bola doplnková ochrana poskytnutá práve z tohto dôvodu). Odporca sa podľa názoru\nnavrhovateľa nedostatočne zaoberal ostatnými dôvodmi, resp. posudzovaním vážneho bezprávia z\nhľadísk podľa § 2 písm. f/ bodov 1. a 2. zákona o azyle. Túto skutočnosť krajský súd nevzal do úvahy,\nvec podľa navrhovateľa nesprávne právne posúdil. Súčasne poukázal na či. 8 kvalifikačnej smernice,\npodľa ktorého sa údajne pri rozhodovaní zohľadní skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ\nzabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. Toto ustanovenie smernice je však\npotrebné chápať aj v spojitosti s či. 27 preambuly (prvá veta (27) Vnútorná ochrana proti prenasledovaniu\nalebo vážnemu bezpráviu by mala byť efektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny pôvodu, kam môže\nbezpečne a legálne odcestovať, získať možnosť prijatia a možno reálne očakávať, že sa tu usadí.). Preto\nak sa súd, ako aj odporca, chcú aplikovať aj predmetné ustanovenie smernice, musí byť preukázané,\nže sa do krajiny pôvodu navrhovateľ má ako vrátiť a hlavne, že možno očakávať, že sa tu usadí. Túto\nskutočnosť krajský súd (ani odporca) nijako neskúmal a nemohol preto dospieť k správnym skutkovým\nzisteniam.\nV súvislosti s týmito odvolacími dôvodmi ešte poukazujem na to, že napadnutý rozsudok neobsahuje de\nfacto žiadne odôvodnenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu je zhrnuté v štyroch riadkoch na str. 4\nrozhodnutia, pričom len konštatuje, že bolo vykonaná dôsledné dokazovanie a konštatovanie odporcu,\nže neboli splnené podmienky pre predĺženie doplnkovej ochrany je správne. Prečo a z akého dôvodu\ntak súd usudzuje, nie je známe.\nNie je rovnako známe, ako sa súd vysporiadal s jednotlivými námietkami predloženými v opravnom\nprostriedku.\nPodľa navrhovateľa krajský súd pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade\ns platnými právnymi predpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení uvedených vyššie.\nS ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu ČAS: MU-131-11/PO-Ž-2013 zo dňa 17.05.2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozhodnutím, ktorým nebola navrhovateľovi\npredĺžená doplnková ochrana, odporca dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil s priamym\npoukazom na nesplnenie podmienok ustanovených v § 13a zákona o azyle, pretože navrhovateľovi\nv krajine pôvodu nehrozí smrť, mučenie a ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzané a jeho život\nby nebol z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu v krajine\npôvodu ohrozený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 písm. f/ tohto zákona. Odporca uviedol, že tak\nako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je aj naďalej toho názoru, že navrhovateľ\nsa v krajine pôvodu nedopustil takého konania, za ktoré by mu mohol byť uložený trest smrti alebo\njeho výkon. V krajine pôvodu nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný oficiálnymi štátnymi orgánmi,\nteda vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu\nv prípade navrhovateľa možno vylúčiť. Odporca uviedol, že vyhodnotil aj relevantnú bezpečnostnú\nsituáciu v Afganistane, hlavne z oblasti jeho posledného bydliska a vychádzajúc z informácií o krajine\n\npôvodu správne skonštatoval, že navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Námietky uvádzané v opravnom prostriedku odporca preto\npovažuje za neodôvodnené a uvádzané účelovo.\nOdporca je toho názoru, že správny orgán v danej veci dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci,\nvykonal náležité dokazovanie, ktoré vyústilo v správny záver o tom, že v prípade navrhovateľa neboli\nsplnené zákonné podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany.\nVzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo\nvydaniu napadnutého rozhodnutia, ani splnomocnená zástupkyňa v opravnom prostriedku neuviedli\na nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o predĺžení doplnkovej\nochrany, a má za to, že správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti\ntýkajúce sa predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutie považujeme za vydané v súlade so zákonom o\nazyle.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 10Saz/4/2013-21 zo dňa 08.10.2013 napadnuté rozhodnutie\npotvrdil s tým odôvodnením, že odporca v danej veci dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci,\nvykonal vo veci dôkladné dokazovanie, a jeho právny záver vyjadrený vo výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia považuje súd za vecne správne a zákonné. Odporca sa s právnym názorom súdu v plnej\nmiere stotožňuje.\nZ toho dôvodu odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok krajského súdu, a tým aj\nrozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nNapadnutým rozhodnutím odporca podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“),\nz dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a zákona o azyle rozhodol o nepredĺžení doplnkovej\nochrany navrhovateľovi. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Trnava požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR,\nnakoľko dôvody, pre ktoré mu bola doplnková ochrana poskytnutá stále pretrvávajú.\nNavrhovateľovi bola rozhodnutím migračného úradu č. p.: MU-9855-77/PO-Ž/2004 z 08.05.2009\nposkytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\npredmetného rozhodnutia, t. j. do 03.06.2009. Doplnková ochrana mu bola poskytnutá preto, lebo v\njeho prípade nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do Afganistanu\nnebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia súvisiaceho\ns nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, resp., že by nebol vystavený vážnemu bezpráviu počas\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Vzhľadom na to, že v jeho prípade naďalej pretrvávali podmienky,\nuvedené v § 13a zákona o azyle a menovaný v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie\ndoplnkovej ochrany, táto mu bola trikrát predĺžená, naposledy rozhodnutím migračného úradu ČAS:\nMU-117-12/PO-Ž-2012 z 21.05.2012, na dobu do 30.05.2013.\nZa účelom posúdenia ostatnej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľom vykonaný\npohovor. Do jeho spisu boli založené informácie o aktuálnej bezpečnostnej situácii v Afganistane,\nso zameraním na miesto posledného pobytu cudzinca, na základe ktorých bola vykonaná analýza\nbezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu.\nOdporca uviedol, že po komplexnom vyhodnotení predmetnej žiadosti dospel k záveru, že v súčasnosti\nneboli v jeho prípade splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o\n\nazyle, resp., že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia,\nako to vyplýva zo zákona o azyle.\nPokiaľ sa jedná o individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odporca skonštatoval, že v\nprípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu táto forma vážneho bezprávia v súčasnej dobe nehrozí.\nPodľa aktuálnych informácií možno podľa odporcu skonštatovať, že v Afganistane prebieha vnútroštátny\nkonflikt medzi Afganskými národnými bezpečnostnými silami /ANSF/ podporovanými medzinárodnými\nvojenskými silami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom. Bezpečnostná situácia sa však\nv jednotlivých častiach krajiny líši. Lokalizácia a intenzita tohto konfliktu a útokov je rôzna v jednotlivých\noblastiach a provinciách Afganistanu. Kábul, ako miesto posledného trvalého pobytu menovaného, je z\ntohto pohľadu považovaný za najbezpečnejšiu oblasť v Afgansitane len s minimálnou úrovňou útokov.\nPri porovnaní celkového počtu útokov zo strany ozbrojených opozičných skupín možno skonštatovať, že\ntieto v Kábule medziročne poklesli takmer o jednu tretinu. Kým za celý rok 2011 sa jednalo o 116 útokov,\nv roku 2012 to bolo 83 útokov, čo predstavuje pokles o 29 %. Na porovnanie možno uviesť, že za rovnaké\nobdobie v iných provinciách dochádzalo k útokom, ktorých počty sa pohybovali v niekoľkých stovkách\naž tisícke (napríklad v Kandaháre 1097, v Kunare 1303, v Ghazni 968 alebo v Helmande 811 útokov\nv priebehu roka 2012). Na základe dostupných informácií možno teda skonštatovať, že k zhoršeniu\nsituácie v provincii Kábul nedošlo, práve naopak. O stabilizácii situácie v Kábule svedčí aj skutočnosť,\nže zodpovednosť za bezpečnosť v tejto provincii prešla priamo na ANSF s podporou medzinárodných\nvojenských síl.\nV prípade bezpečnostnej situácie v provincii Kábul nemožno uplatniť ani rozsudok Európskeho súdneho\ndvora (resp. Súdneho dvora) C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES\nz 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany“ vyložil nasledovne: Existencia vážneho a\nindividuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená\npodmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho\nosobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ\nmiera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými\nvnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu\ndosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná\nosoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej\nprítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia. Pri\nanalýze bezpečnostnej situácie v provincii Kábul je zrejmé, že hnutie Taliban sa tu snaží preniknúť\na rozšíriť svoj vplyv. Avšak samotná prítomnosť Talibanu a existencia útokov nestačí na posúdenie\nindividuálnej situácie v prípade návratu menovaného do tejto provincie a jej vyhodnotenia ako vážne\na individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V tejto súvislosti je nevyhnutné brať do\núvahy intenzitu ako aj štruktúru útokov a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva. Násilie, v\nsúvislosti s vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom, pri ktorom vzniká uvedené\nohrozenie, je kvalifikované ako „nediskriminačné“ (ohrozenia života alebo osoby civilistu na základe\nneselektívneho násilia), čo je pojem, ktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu\nna ich osobnú situáciu. Primárnymi cieľmi opozičných ozbrojených skupín v provincii Kábul sú najmä\npoliticky činné osoby, príslušníci bezpečnostných a ozbrojených zložiek, prípadne miestni vodcovia,\nbohatí obyvatelia a cudzí štátni príslušníci, ktorých unášajú za účelom výkupného, či budovy oficiálnych\nštátnych inštitúcií alebo zahraničných či medzinárodných predstaviteľov, zastupiteľstiev a pod., ako aj\nhumanitárnych organizácií a ich predstaviteľov. Navrhovateľ však podľa odporcu nespadá ani do jednej\nz uvedených skupín.\nHlavným spôsobom boja opozičných skupín sú najmä nástražné výbušné systémy a samovražedné\nútoky. Pri útokoch dochádza aj k obetiam na civilistoch a odporca uviedol, že nechce bagatelizovať tento\nstav, avšak pri posudzovaní danej situácie je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie\n\ntýchto útokov, ako aj individuálny charakter ohrozenia osoby menovaného z dôvodu vnútroštátneho\nkonfliktu. Ako z rozsudku C-465/07 súdneho dvora ďalej vyplýva, pri individuálnom posúdení žiadosti o\ndoplnkovú ochranu má byť zohľadnené najmä:\n- územný rozsah situácie neselektívneho násilia, ako aj skutočné cieľové miesto žiadateľa v prípade\nvyhostenia do predmetnej krajiny,\n- prípadná existencia vážnych známok reálneho rizika, ako je skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania alebo\ntakéhoto bezprávia, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že takéto prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie sa nebude opakovať, vzhľadom na ktoré môže byť požiadavka neselektívneho násilia\npožadovaného pre oprávnenie na doplnkovú ochranu menej prísna.\nVzhľadom na uvedené možno podľa odporcu konštatovať, že navrhovateľ nebol v minulosti predmetom\nžiadneho prenasledovania alebo vážneho bezprávia a nebol ani vystavený priamym hrozbám takéhoto\nprenasledovania alebo takéhoto bezprávia. Je civilistom a pred opustením Afganistanu žil v provincii\nKábul, kde migračný úrad vyhodnotil predmetné ohrozenia v súvislosti s bezpečnostnou situáciou a\nvnútroštátnym ozbrojeným konfliktom, ako také, ktoré nemožno považovať za „nediskriminačné“.\nĎalej Súdny dvor v predmetnom rozsudku konštatoval, že požiadavka „individuálneho“ ohrozenia je plne\nodôvodnená. Neselektívne násilie musí byť také, aby pre žiadateľa o azyl nevyhnutne predstavovalo\npravdepodobnú a vážnu hrozbu. Je potrebné poukázať na dôležitosť rozlíšenia medzi vysokým stupňom\nindividuálneho rizika a rizikom, ktoré závisí od individuálnych znakov. Hoci určitá osoba by nebola\nvystavená hrozbám z dôvodu charakteristík, ktoré sa jej týkajú, skutočnosťou zostáva, že je individuálne\ndotknutá, pokiaľ neselektívne násilie výrazne zvýši riziko ohrozenia jej života alebo jej osoby, teda\njej základných práv. Z hľadiska dôkazného bremena to znamená, že individuálny charakter ohrozenia\nnemusí byť v prípade stanovenom v písmene c/ článku 15 smernice preukázaný v takej miere, ako je\nto požadované pre prípady stanovené v písmenách a/ a b/ tohto článku. Závažnosť násilia však bude\nmusieť byť preukázaná takým spôsobom, ktorý nevzbudí pochybnosti o neselektívnom a závažnom\ncharaktere násilia, ktorému je vystavený žiadateľ o doplnkovú ochranu.\nMožno preto podľa odporcu skonštatovať, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov\nmenovaného nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu v súčasnosti vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia, ako to vyplýva zo zákona o azyle.\nZ uvedených informácii je zrejmé, že aj keď vnútroštátny ozbrojený konflikt v Afganistane nie je úplne\nukončený, prinajmenšom v hlavnom meste Kábul sa bezpečnostná situácia podstatne zlepšila. Podľa\nsprávy agentúry Reuters provincia Kábul sa dňa 22.03.2011 zapojila do prvej fázy transformačného\nprocesu, počas ktorého sa ANSF ujali vedenia a zabezpečujú bezpečnosť obyvateľstva. Útoky\npovstalcov sa stále vyskytujú, ale ANSF sú schopné zabezpečiť verejný poriadok ako napr. na začiatku\naugusta 2012 pri útoku Talibanu v Kábule.\nZároveň podľa oficiálnych správ NATO od vyhlásenia, že posledný súbor oblastí vstupuje do\ntransformačného procesu, sa ANSF ujali vedenia a zabezpečujú bezpečnosť v častiach, kde žije\n75 % afganského obyvateľstva. V roku 2013 sa očakáva, že do transformačného procesu vstúpia\nvšetky oblasti krajiny a ANSF prevezme vedenia v oblastiach bezpečnosti v celej krajine. Dokončenie\ntransformačného procesu je plánované na koniec roka 2014, kedy ANSF budú mať plnú zodpovednosť\nza bezpečnosť v celom Afganistane.\nZ uvedeného je teda podľa odporcu zrejmé, že rôzne informačné zdroje svedčia o Kábule ako o meste,\nkde je možné žiť relatívne bezpečne a nie je dôvod ho opúšťať. Kvôli zabezpečeniu svojej bezpečnosti\nKábul vyhľadávajú aj osoby z iných častí Afganistanu. Preto aj menovaný v ňom môže žiť bezpečným\nživotom. Ako uviedol so štátnymi orgánmi nemal nikdy žiadne problémy a pokiaľ ide o neštátnych aktérov,\ntak pred nimi môže nájsť v Kábule dostatočne bezpečné útočisko.\n\nHoci na území Afganistanu prebieha vnútroštátny konflikt, v poslednej dobe došlo k výrazným úspechom,\nkedy Taliban nemá dostatočný prístup najmä do veľkých miest. Lokalizácia a intenzita konfliktu je teda\nv jednotlivých oblastiach Afganistanu rôzna. Čo sa týka Kábulu, kde mal menovaný posledný trvalý\npobyt, toto mesto je výlučne pod správou afganských štátnych orgánov, situácia v ňom je stabilizovaná\na vracia sa do neho normálny život, a to napriek sporadickým incidentom zo strany Talibanu, ktoré\nvykonáva prostredníctvom improvizovaných výbušných zariadení a samovražedných útokov. Je pritom\nnevyhnutné si uvedomiť, že útoky zo strany Talibanu sú zamerané prioritne na vyššie postavené\nautority a bezpečnostné zložky. Uvedená situácia je však neporovnateľná so situáciou v niektorých iných\nprovinciách Afganistanu.\nPo komplexnom vyhodnotení aktuálnej bezpečnostnej situácie v meste Kábul, kde mal menovaný\nposledný trvalý pobyt, ako aj samotného Afganistanu, odporca dospel k záveru, že obava\nplynúca zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v meste Kábul nie je v\nprípade menovaného v súčasnej dobe opodstatnená. Na základe individuálneho posúdenia dôvodov\nmenovaného nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do Kábulu,\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Preto migračný úrad rozhodol v jeho prípade\ndoplnkovú ochranu nepredlžiť.\nOdporca napokon uviedol, že za účelom posúdenia žiadosti cudzinca o predĺženie doplnkovej\nochrany na území SR boli využité informácie z verejne dostupných zdrojov ako aj informácie\nOdboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu č. MU-ODZS-2013/000035-030\nz 13.05.2013, MU-ODZS-2013/000035-004 z 23.01.2013, MU-ODZS-2012/000122-078 z 31.10.2012,\nMU-ODZS-2012/000122-054 z 11.07.2012.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené\nv § 13a zákona o azyle, nepredlžuje sa mu podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana, čím\npodľa § 15a ods. 1 písm. e/ zákona o azyle doplnková ochrana zaniká.\nV\nPrávny názor NS SR\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja\nods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 OSP s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n\nÚlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených\nv opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 OSP). Konanie v správnom súdnictve je totiž ovládané dispozičnou\nzásadou, znamenajúcou, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu\nurčenom v opravnom prostriedku.\nZ opravného prostriedku musí byť zrejmé v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté\nrozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o\nporušení zákona ( procesného, resp. hmotného).\nZ ustanovenia § 249 ods. 2 OSP (použitie ktorého v konaní podľa 3. hlavy vyplýva z ust. § 250l ods.\n2 OSP) vyplýva, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nexplicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť tak rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho\norgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria vlastnú podstatu bodov opravného prostriedku, ktorými je súd\nviazaný.\nZ opravného prostriedku navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ jasne a zrozumiteľne uviedol, v čom vidí\nnesprávnosť a z toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu uplatnil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a to jednak z\nhľadiska zisťovania informácií o všeobecnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, ako aj\nz dôvodu nedostatočného posúdenie individuálnych problémov navrhovateľa predovšetkým s ohľadom\nna skúmanie jeho postavenia ako navrátilca v krajine pôvodu, ako aj s ohľadom na ostaté individuálne\ndôvody, či posúdenie existencie hrozby vo všetkých jej podobách tak, ako ich definuje zákon o azyle vo\nsvojom § 2 písm. f/ body a), b) a c).\nNavrhovateľ uplatnil tiež námietku rozporu skutkového stavu s obsahom spisov, nakoľko podľa jeho\ntvrdení, žiadna z do spisu založených správ nedemonštrovala bezpečnosť súčasnej situácie v krajine\npôvodu navrhovateľa, ďalej uplatnil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nnakoľko z rozhodnutia nebola a nie je zrejmé, ako odporca vyhodnotil individuálne faktory počas\nsvojej rozhodovacej činnosti a na základe čoho došiel k záveru, že navrhovateľovi v krajine pôvodu\nnehrozí nebezpečenstvo vážneho bezprávia a súčasne nie je z neho zrejmé, že by odporca nejakým\nspôsobom analyzoval žiadosť navrhovateľa v kontexte dôvodov prednesených na pohovore, ako aj na\npredchádzajúcich pohovoroch.\nKrajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, v dôvodoch rozhodnutia k námietkam navrhovateľa voči\nrozhodnutiu odporcu uviedol iba jednou vetou, že podľa jeho názoru odporca v danej veci dostatočným\nspôsobom zistil skutkový stav veci, vykonal vo veci dôsledné dokazovanie a jeho konštatovanie, že\nneboli splnené podmienky pre predĺženie doplnkovej ochrany vyhodnotil ako správne.\nZáver krajského súdu o zákonnosti rozhodnutia odporcu vzhľadom k tomu, že sa nevysporiadal ani s\njednou námietkou navrhovateľa sa javí ako predčasný.\nRozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky navrhovateľa pričom nie je z\njeho odôvodnenia zrejmé, ako sa s námietkami navrhovateľa vysporiadal a ako dospel k záveru o\nzákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, preto je rozhodnutie krajského súdu nielenže\nnepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku krajského súdu nepreskúmateľné.\nUvedený záver totiž nevypovedá nič o správnosti postupu krajského súdu pri jeho hodnotení\ndostatočnosti skutkových podkladov najmä s poukazom na vznesené námietky navrhovateľa, ktoré\npodľa názoru odvolacieho súdu zostali zo strany krajského súdu nepovšimnuté.\nKrajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku a nič\nmu nebránilo v tom, aby aproboval skutkové zistenia, z ktorých vychádzal odporca. Z ustanovenia § 250i\nods. 1 OSP síce nevyplýva povinnosť súdu vykonať navrhované dôkazy, z rozhodnutia súdu však musí\n\nbyť zrejmé, ako sa s takýmto návrhom účastníka konania na vykonanie dôkazov vysporiadal a prečo\nvykonanie navrhovaného dôkazu nepovažoval za potrebné.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzovaný v\nskutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani\nich obsahu najmä z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne hodnotí\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení učinených správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové či\nprocesné právne nedostatky, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie,\nnahradenie či doplnenie, resp. zváži, či tak učiní sám. Týmto požiadavkám, však postup krajského\nsúdu v predmetnej veci nezodpovedá. V danom prípade bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nopravného prostriedku, a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal týmito dôvodmi zaoberať a zaujať\nk nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o\nsprávnosti skutkových zistení a z toho plynúcu namietanú nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia\nodporcu.\nV tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 378/08-55 zo\ndňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol, že v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nodvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva odpoveď na otázky nastolené navrhovateľom,\na to na namietané zistenie skutkového stavu odporcom a z toho plynúce nesprávne právne posúdenie,\nna viac nie je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\npričom odvolací súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, pretože takýmto\npostupom súdu by sa odňala možnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 212 ods. 4 OSP odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje\nzmena, a naopak.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd sa námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku\nnezaoberal, odňal navrhovateľovi možnosť konať o uplatnených námietkach pred súdom.\nNa základe uvedeného odvolací súd podľa citovaných ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu v\nďalšom konaní bude sa týmito námietkami podrobne zaoberať.\n\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať námietkami navrhovateľa\nuplatnenými v opravnom prostriedku, zaujať k nim stanovisko, a toto náležitým spôsobom aj prezentovať\nv odôvodnení rozhodnutia.\nPodľa ustanovenia § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nPodľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto\nodvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP\nrozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Saz/4/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "41d7220b-29a1-4295-8fc0-f90ee9be9fd7:5299046f-cbba-4019-9c0c-0ab92e01a531", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1", "spisova_znacka": "9Saz/16/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/16/2013 z 20. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1"}], "citovane_v": []}