{"guid": "c50e1c4b-fcc8-4974-8f97-2f905c4b0faa:be0bdeb1-1380-4945-beaf-cafee20f9ac5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1", "spisova_znacka": "10So/97/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/97/2013 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10So/97/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1", "identifikacne_cislo": "1013201084", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "nazov": "§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-23", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be0bdeb1-1380-4945-beaf-cafee20f9ac5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/97/2013\n1013201084\n10. 12. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa\nC. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta\n8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo\ndňa 25.03.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n10Sd/36/2013-27 zo dňa 18.09.2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/36/2013-27 zo dňa\n18. septembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I.\nzo dňa 25.03.2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku za čas\nod 20.03.1996 do 31.12.2003, keďže v uvedenom období podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) poberal\nstarobný dôchodok.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že sociálnym poistením sa realizuje ústavné právo občanov na\nprimerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu aj pri strate živiteľa (č. 36\nÚstavy SR). Realizácia týchto ústavných práv je ponechaná na zákon. Je všeobecne spoločensky\nakceptovateľné, že v oblasti hmotného zabezpečenia v starobe zákon stanovuje kritériá, za ktorých toto\nzabezpečenie prináleží (vek, trvanie poistného vzťahu atď.). Za obdobne akceptovateľné kritérium treba\npovažovať podľa názoru súdu i zásadu, na ktorej bol postavený zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení, podľa ktorej osoba buď poberala starobný dôchodok alebo dosahovala príjem z pracovnej\naktivity, a preto na zabezpečenie v starobe ešte nebola odkázaná (§ 23 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.).\nNavrhovateľovi bol priznaný dôchodok podľa tejto skoršej právnej úpravy, jeho prípadné nároky na\nzvýšenie už priznaného starobného dôchodku možno posudzovať až do účinnosti novej právnej úpravy\n(§ 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.) len podľa zákona č. 100/1988\nZb. Mylne sa navrhovateľ domnieva, že uvedené ustanovenie sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože\no jeho starobnom dôchodku už bolo právoplatne rozhodnuté. Prechodné ustanovenie § 259 sa týka\ni rozhodovania o zmene už právoplatne priznaných dávok, o čo v prípade navrhovateľa nepochybne\nide. Skoršia právna norma vylučovala popri poberaní starobného dôchodku aj dosahovanie príjmu zo\nzárobkovej činnosti. Zvýšenie dôchodku preto upravovala len za situácie, ak ten, komu nárok na dávku\nvznikol, dávku nepoberal (§ 23 ods. 1). V rozhodujúcom období navrhovateľ starobný dôchodok poberal,\n\npreto nebolo možné zvýšiť starobný dôchodok podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Nová právna\núprava s účinnosťou od 1. januára 2004 od tejto zásady síce upustila (§ 66 ods. 3), avšak z prechodných\nustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôsledne rešpektuje zásadu dôchodok alebo príjem až\ndo zrušenia zákona č. 100/1988 Zb., teda do 31.12.2003 (napr. § 259 ods. 1, § 261 ods. 3).\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom konštatuje, že nakoľko dodržiaval\nzákonom stanovenú povinnosť platiť poistné, prináleží mu za to primeraná náhrada. Nová právna úprava\nlen potvrdzuje fakt, že ňou došlo k odstráneniu nedostatkov pôvodnej právnej úpravy. Nesprávne je pre\nneho aj odôvodnenie, že platil poistné aj v období, na ktoré nemožno prihliadať pri úprave dôchodku.\nŽiada preto odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zrušil.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní, sú\nneopodstatnené. S poukazom na ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 23 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb. zvýšenie starobného dôchodku bolo za obdobie od 20.03.21996 do 31.12.2003\nzamietnuté, pretože navrhovateľ poberal za uvedené obdobie starobný dôchodok. Navrhla preto, aby\nodvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n10.12.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 250l O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a.\nPodľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu\nz nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu\njediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou\nz povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu\n(ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom\n2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy\ndávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory\nv nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,\npeňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.\n\nPodľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003, občanovi, ktorý je zamestnaný\npo vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok\nalebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní\nzamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral\ndôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých\nďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa\nvymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.\nPodľa § 14 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, poistné na\ndôchodkové zabezpečenie platia\na) zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,\nb) zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),\nc) samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,\nd) spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,\ne) osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,\nf) osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení,\ng) Národný úrad práce,\nh) štát.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v\nmedziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od\n20.03.1996 do 31.12.2003, pričom predovšetkým riešil otázku, či navrhovateľovi, ktorý poberal v\nrozhodujúcom období starobný dôchodok, a súčasne platil poistné na dôchodkové poistenie ako SZČO,\npatrí zvýšenie dôchodku za čas od 20.03.1996 do 31.12.2003, teda do účinnosti zákona o sociálnom\npoistení.\nZo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, odvolací súd zistil, že navrhovateľovi bol\nrozhodnutím zo dňa 18.09.1996 sp. zn. XXX XXX XXXX podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení od 20.03.1996 priznaný starobný dôchodok vo výške 3.517,- Sk mesačne. Za čas od 20.\nmarca 1996 do 31. decembra 2003 si navrhovateľ riadne platil poistné na dôchodkovom poistení ako\nSZČO. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia dôchodku za hore uvedené obdobie práve z dôvodu, že v\nuvedenom období uhrádzal poistné na dôchodkové poistenie, lebo mu túto povinnosť ukladal zákon (§\n14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni).\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých\nkrajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.\nZ ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., konkrétne z § 23 ods. 1, vyplýva, že starobný dôchodok sa fyzickej\nosobe (občanovi), ktorá je zamestnaná, zvyšuje za rozhodujúce obdobie len za predpokladu, že osoba\nnepoberá daný starobný dôchodok. Argumentom a contrario dospejeme k právnemu záveru, že fyzická\nosoba (občan), ktorá po vzniku nároku na starobný dôchodok bola zamestnaná, avšak poberala aj daný\nstarobný dôchodok, nemá nárok na zvýšenie starobného dôchodku podľa počtu dní zamestnania, a to aj\nza situácie, ak odvádzala poistné do štátneho orgánu pôsobiaceho na úseku sociálneho zabezpečenia.\nAko správne uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí, uvedená právna situácia vychádzala zo zásady\ndôchodok alebo príjem, ktorú nebolo možné obísť. Aj keď sa situácia zmenila účinnosťou zákona\no sociálnom poistení (od 01.01.2004), nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku za obdobie\n\nplatenia poistného na dôchodkové zabezpečenie do 31.12.2003, pretože zákon o sociálnom poistení vo\nsvojom ustanovení § 259 ods. 1 nestanovil nepriamu retroaktivitu svojho zákona. Nepriama retroaktivita\npodľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/99 znamená, že ide o stav: „v ktorom\nnová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak\nkvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho\nmôže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.“\nTo znamená, že na právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2004 nebolo možné dňom účinnosti aplikovať\nnový právny predpis o sociálnom poistení, ktorý upustil od spomínanej zásady.\nNeostáva preto iné ako konštatovať, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď nezvýšil\nnavrhovateľovi starobný dôchodok, a to aj za situácie, že ako poberateľ starobného dôchodku riadne\nodvádzal ďalšie poistné. Vychádzajúc z trojdelenia štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu, súdy\nmôžu zákony len aplikovať, interpretovať a podľa nich rozhodnúť, a to aj v prípade, ak sa javí právna\nnorma ako nespravodlivá. Jediný možný nástroj nápravy, ktorý súdy majú k dispozícii v prípade, ak\nje podľa ich záveru právny predpis v rozpore s Ústavou SR, je konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b)\nO.s.p. prerušiť a postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. V danom prípade však už táto\nmožnosť neprichádza do úvahy, pretože spomínané právne predpisy boli už zrušené.\nNa základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3\ndruhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/36/2013-27 zo dňa 18.09.2013\npotvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l ods. 2\nO.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa\nnárok na náhradu trov konania nemá.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}