{"guid": "095c6365-3984-4ff2-b1d1-b241b8194b6f:40db364f-c350-46f4-adcf-617cca0cbc8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1", "spisova_znacka": "3Sžp/30/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/30/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžp/30/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1", "identifikacne_cislo": "1013201070", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112.odsek-2", "nazov": "§ 112 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40db364f-c350-46f4-adcf-617cca0cbc8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžp/30/2013\n1013201070\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1013201070.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcov: 1/ Y. V., bytom\nF. XXX XX T., 2/ Y. V., bytom L. XXX XX T., obom právne zastúpeným advokátom JUDr. Ladislavom\nLukáčom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 12760/2013/B622/z.22764/Pek zo\ndňa 17.04.2013 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2012-816/3972-7/SP-DA zo dňa\n14.12.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S 149/2013-68 zo\ndňa 04.10.2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/149/2013-68 zo dňa 04.10.2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave z dôvodu zistenia vady v administratívnom konaní,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. 12760/2013/B622/z.22764/Pek zo dňa 17.04.2013 a súčasne rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. 2012-816/3972-7/SP-DA zo dňa 14.12.2012 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa 1/ najprv\nsplnomocnila zástupcu T. R. dňa 05.11.2012 len\nna nahliadnutie do spisu. Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že predvolanie na ústne\nprejednanie veci na deň 07.12.2012 bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 02.11.2012.\nZ administratívneho spisu ďalej krajský súd zistil, že žalobkyňa 1/ jeden deň pred uskutočnením ústneho\nprejednania veci, t.j. dňa 06.12.2012 splnomocnila zástupcu T.\nR. na zastupovanie v celom konaní. Tento zástupca doručil dňa 06.12.2012 žiadosť\no odročenie ústneho pojednávania z dôvodu služobnej cesty v Bratislave a nesúhlasil, aby sa konalo\nv jeho neprítomnosti. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyni 1/\nbolo odňaté právo konať pred správnym orgánom a bola porušená zásada ústnosti a verejnosti\n\nvyvlastňovacieho konania. Je pravdou, že stavebný zákon nerieši situáciu, keď sa účastník konania,\nresp. jeho zástupca ospravedlní z neúčasti na ústnom prejednaní veci a zároveň požiada o odročenie\npojednávania, v tomto prípade však treba v zmysle § 140 stavebného zákona postupovať podľa\nustanovení správneho poriadku. Správny poriadok rieši predvolanie účastníkov na pojednávanie v\nustanovení § 41. V tomto konkrétnom prípade bola síce žalobkyňa 1/ predvolaná riadne a včas, ale len\ndo momentu, pokiaľ nesplnomocnila zástupcu na zastupovanie v konaní, čiže do dňa 06.12.2012. Týmto\ndňom už správny orgán bol povinný konať s týmto zástupcom pre celé konanie. Je nesporné, že zástupca\nžalobkyne 1/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom uviedol ako dôvod služobnú cestu v\nBratislave. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadal\ns tým, prečo neuznal ako ospravedlňujúci dôvod z neúčasti na pojednávaní túto služobnú cestu zástupcu\nžalobkyne 1/. Je tiež potrebné zdôrazniť, že plnomocenstvo zástupcovi pre celé konanie bolo žalobkyňou\n1/ udelené len jeden deň pred pojednávaním, teda nemal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie\n(predtým bol splnomocnený len na nahliadnutie do spisu). Krajský súd má teda za to, že správny orgán\nnepostupoval zákonne, keď prejednal vec bez účasti žalobkyne 1/ a jej zástupcu pre celé konanie.\nĎalšou vadou konania bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nekonal v konaní\nso žalobcom 2/ ako s účastníkom konania a to aj napriek skutočnosti, že v čase tohto konania bolo\nuž Krajským súdom v Bratislave, rozsudkom sp. zn. 6S/30/2012 zo dňa 18.01.2013 v totožnej veci\npovedané, že žalovaný mal konať so žalobcom 2/ ako s účastníkom konania, pretože jeho práva sú\nnapadnutým rozhodnutím dotknuté (§ 14 ods. 1 správneho poriadku). Predmetný rozsudok bol potvrdený\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 3 Sžp/8/2013. Z vyššie uvedených dôvodov\nmusel krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu z procesných dôvodov zrušiť bez toho, aby sa vecne zaoberal meritom veci a vrátiť na ďalšie\nkonanie.\nProti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobkyňa 1/ vzhľadom na doručenie\noznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania mala dostatočný čas na vyjadrenie sa k prejednávanej\nveci a bola dostatočne poučená o spôsobe podávania námietok (§ 113 ods. 3 stavebného zákona).\nŽalobkyňa 1/ z vlastnej vôle nevyužila možnosť (napriek uvedenému poučeniu) podávať námietky\nv predmetnom vyvlastňovacom konaní. Neuplatnila námietky po obdržaní cit. oznámenia o začatí\nvyvlastňovacieho konania; neuplatnila námietky ani po nahliadnutí do spisového materiálu vo veci\nprostredníctvom jej splnomocneného zástupcu na KSU; splnomocnený zástupca žalobkyne neuplatnil\npísomné námietky ani vtedy, keď sa po prevzatí zastupovania dozvedel, že sa nemôže zúčastniť\nústneho pojednávania z dôvodu služobnej cesty. Žalobkyňa 1/ taktiež nevyužila možnosť podať vecné\nnámietky (t.j. tie, ktoré podľa jej tvrdení nemohla uplatniť na uskutočnenom ústnom pojednávaní bez jej\nprítomnosti) ani v odvolacom konaní.\nVzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav veci a správanie sa žalobkyne v priebehu celého\nvyvlastňovacieho konania je možné konštatovať bezdôvodné a účelové predlžovanie predmetného\nvyvlastňovacieho konania. Splnomocnenie na zastupovanie udelené žalobkyňou v predmetnom konaní\njeden deň pred ústnym pojednávaním (na ktoré už boli pozvaní všetci ostatní účastníci konania a\niné osoby) s vedomím, že ňou splnomocnený zástupca sa nebude môcť zúčastniť tohto ústneho\npojednávania, uvedenému tvrdeniu len nasvedčuje.\nŽalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 06.12.2013 k odvolaniu žalovaného nesúhlasili s právnym\nnázorom žalovaného na o zachovaní ich procesných práv v súvislosti s prejednaním veci v neprítomnosti\nich právneho zástupcu. Právny názor žalovaného vedie k dôsledku, že účastník konania by si nemohol\nzvoliť právneho zástupcu na zastupovanie deň pred vytýčeným ústnym pojednávaním, resp. v deň\npojednávania, keď právo zvoliť si zástupcu (§ 17 ods. 1 zákona o správnom konaní) nie je obmedzené\nžiadnou lehotou. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a napadnutý rozsudok súdu prvého\n\nstupňa podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že podľa § 250j ods.\n1 O.s.p. žalobu zamietol.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že skutkový stav tak, ako je zaznamenaný v administratívnom\nspise nie je sporným. Sporným bolo vyhodnotenie, či postup žalovaného v administratívnom konaní vo\nvzťahu k žalobcom 1/ a 2/ je zaťažený jednak procesnou vadou konania a ak áno, či táto vada mala\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nŽalobkyňa 1/ tvrdila existenciu podstatného porušenia jej procesných práv tým, že stavebný úrad jej\nodňal možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 07.12.2012 v zastúpení advokátom, pretože\nnapriek ospravedlneniu jej zástupcu T. R. dňa 06.12.2012 a žiadosti o odročenie ústneho pojednávania\nz dôvodu služobnej cesty v Bratislave, ústne pojednávanie stavebný úrad vykonal v jeho neprítomnosti.\nPrílohou žiadosti bolo udelenie plnomocenstva T. R.alobkyňou 1/ zo dňa 06.12.2012. T. R. je v\nudelenom plnomocenstve identifikovaný iba ako občan - fyzická osoba. Nejde o advokáta poskytujúceho\nprávne služby. Vzhľadom na to ide o zastúpenie inou fyzickou sobou, bez preukazovania jej odbornej\nspôsobilosti. V zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 61/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov ide o „iného zástupcu“, ktorého si účastník konania zvolil.\nŽalobkyňa 1/ vychádza z právneho názoru, že bolo povinnosťou stavebného úradu za tejto procesnej\nsituácie ústne pojednávanie odročiť a nariadiť nové ústne pojednávanie. Procesným postupom\nstavebného úradu v prvom stupni jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.\nSenát najvyššieho súdu z obsahu administratívneho spisu ani z podaní žalobkyne\n1/ a jej právneho zástupcu nezistil o aký druh kolízie úkonov jej zástupcu T. R. išlo. Žalobkyňa 1/ kolidujúci\nslužobný úkon neopísala tak, aby bol dostatočne určitý a ani ho správnemu orgánu nepreukázala. Vec\nteda zostala iba v polohe nešpecifikovaného tvrdenia zástupcu žalobcu o kolidujúcom služobnom úkone\nv Bratislave.\nKolidujúce úkony právneho zastúpenia sa vyskytujú bežne u advokátov, a to aj v súdnom konaní\n(ktoré je viac formalizované ako administratívne konanie a vo vzťahu k administratívnemu konaniu\nmá postavenie a fortiori), pričom je ustálenou praxou, že advokát vždy existenciu kolidujúceho úkonu\npreukáže spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania tak, aby bolo možné vyhodnotiť jeho závažnosť\nvo vzťahu k závažnosti veci, ktorú sám prejednáva. Vznik kolízie v týchto prípadoch vyplýva z toho,\nže advokáti poskytujú zastupovanie viacerým klientom súčasne, čo je činnosť u nich predpokladaná.\nAni vznik kolízie úkonov advokáta nepredstavuje zákonný nárok na odročenie pojednávania. Každá vec\nmusí byť posúdená individuálne, ad hoc.\nÚčelom všeobecného splnomocnenia nie je poskytovanie odbornej právnej pomoci, ale naopak,\numožniť zastúpenie účastníkovi administratívneho konania, aby sa zúčastnil administratívnych úkonov v\nzastúpení, ak sa ich nemôže sám osobne zúčastniť. U všeobecného splnomocnenca je predpokladaná\niba rovnaká spôsobilosť na právne úkony ako ju má zastúpený.\nV danom prípade ide o situáciu, keď fyzická osoba (tzv. všeobecný splnomocnenec) spolu so žiadosťou\nnepreukázal existenciu dôvodu pre odročenie pojednávania.\nNajvyšší súd konštatuje, že aplikácia zásady súčinnosti s účastníkmi konania\n(§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) musí byť v rovnováhe so zásadou dobrej verejnej správy (§ 3 ods.\n4 Správneho poriadku). Uskutočnenie vyvlastňovacieho pojednávania podľa § 112 zákona č. 50/1976\nZb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je na súčinnosť zúčastnených osôb náročnou\nzáležitosťou a vyžaduje procesnú disciplínu účastníkov. Zrušenie ústneho pojednávania vyžaduje\nopätovne dodržanie formalizovaného postupu vrátane zachovania lehôt na doručenie predvolaným\nosobám (najmenej 15 dní vopred). Preto odročenie prichádza do úvahy iba zo závažných dôvodov,\nktorých existencia musí byť stavebnému úradu preukázaná.\nŽalobca 2/ podľa obsahu administratívneho spisu nebol účastníkom administratívneho konania, ani sa\ntakejto účasti nedovolával. Žalobca 2/ nie je vlastníkom pozemku, ku ktorému sa dočasne obmedzovalo\nprávo vyvlastnením. Vzhľadom na to by potenciálne mohol byť účastníkom konania iba na základe „tretej\ndefinície“ v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorej „účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\n\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak“. U tohto typu účastníka je však nevyhnutné, aby\nsvoju účasť do administratívneho konania nahlásil a využil svoje právo v zmysle uvedenej definície a\npreukázal priame dotknutie na právach. Podľa obsahu administratívneho spisu v tomto konaní nebolo\nosvedčené, že by žalobca 2/ svoje právo využil.\nMarginálne v tejto veci súd uvádza, že vyvlastňovacia náhrada môže byť priznaná iba vlastníkovi,\nktorého nehnuteľnosti sú predmetom vyvlastnenia. Vzhľadom na to po podrobnej analýze veci senát\nnemal osvedčené priame dotknutie žalobcu 2/ na právach. Totožnosť s vecou najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžp/8/2013 nebola zistená. V tejto časti sa senát stotožnil so stanoviskom žalovaného v odvolaní.\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1,\n2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným účastníkom v konaní\nnevznikol nárok na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje\nvznik nároku na náhradu trov konania iba proti žalovanému správnu orgánu, nie proti žalobcom, ktorí\npodali žalobu a ňou disponujú.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}