{"guid": "eecde058-b539-4689-9435-e4850c16ff86:ced277e9-e237-421d-9d94-ba06ea08c574", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1", "spisova_znacka": "1Sžso/60/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/60/2013 z 30. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2014, sp. zn. 1Sžso/60/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1", "identifikacne_cislo": "1013200924", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ced277e9-e237-421d-9d94-ba06ea08c574", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/60/2013\n1013200924\n30. 10. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200924.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobkyne: C., r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 03. októbra 2013 č.k. 1S 133/2013-25, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. októbra 2013 č.k.\n1S 133/2013-25 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 15817-2/2013-BA z 08.03.2013 (č.l. 8) žalovaná ako odvolací správny orgán\npríslušný podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) napadnuté rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Bratislava č. 200-134116-CA0l/2012, NP 203-4615/2012 z 10. decembra 2012,\nktorým nebol nárok na materské, ktorý si žalobkyňa ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba\nuplatnila od 02. novembra 2012, priznaný v zmysle § 31 ods. 3, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm.\na) a § 50 zák. č. 461/2003 Z.z., potvrdila a podané odvolanie zamietla.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom\nstupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.\nPodľa § 32 ods. 2 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské\npoistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr,\ndňom, v ktorom poistencovi vzniklo nemocenské poistenie.\nPodľa § 50 zák. č. 461/2003 Z.z. platí, že, ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období\ntehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu\n\nurčeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku\nšiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.\n2. Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako\nzamestnanec u zamestnávateľa L., Pezinok od 1. októbra 2002. V období od 26. septembra 2010 do\n01. novembra 2012 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky.\nV období od 05. januára 2009 do 08. januára 2010, od 01. januára 2011 do 30. januára 2012 a od 31.\njanuára 2012 do 26. októbra 2012 bola evidovaná ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba.\nPodľa § 293cb ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej malo toto\ndobrovoľné nemocenské poistenie trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 1. februára\n2012. ak odsek 2 neustanovuje inak.\nPodľa § 293cb ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo\ndobrovoľné poistenie pred 1. februárom 2012, toto poistenie trvalo k 31. januáru 2012 a k tomuto dňu\nnezískala 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa\nzákona účinného do 31. januára 2012 aj po 31. januári 2012 do dňa podania odhlášky z dobrovoľného\nnemocenského poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní nemocenského poistenia.\n3. Podľa žalovanej žalobkyňa získala 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia dňa 26.10.2012\na toto poistenie jej týmto dňom zaniklo zo zákona.\nŽalobkyňa si na tlačive „Žiadosť o materské\" B 0655015, doručeným pobočke dňa 17.10.2012, uplatnila\nnárok na materské a jeho výplatu z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistnej osoby od\n02.11.2012, kde lekár pravdepodobný deň pôrodu určil na 14.12.2012.\n4. Keďže k zániku dobrovoľného nemocenského poistenia podľa žalovanej došlo v čase, keď bola\nžalobkyňa tehotná, začala jej z tohto poistenia po jeho zániku plynúť osemmesačná ochranná lehota,\nktorej plynutie však podľa ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov skončilo\ndňom vzniku povinného nemocenského poistenia zamestnankyne.\nPodľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské\npoistenie, v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu.\nPodľa § 26 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, podľa\nodsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie\nprerušenia tohto poistenia sa posudzuje ako jeho vznik.\n5. Ďalej žalovaná zdôraznila, že dňa 28.09.2010 bol elektronickou formou od zamestnávateľa žalobkyne\nprijatý formulár Registračný list fyzickej osoby - prerušenie nemocenského poistenia žalobkyne s\ndátumom vzniku prerušenia dňa 26.10.2010 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a dňa 08.11.2012\nbol od zamestnávateľa prijatý formulár Registračný list fyzickej osoby - prerušenie nemocenského\npoistenia žalobkyne s dátumom zániku prerušenia dňa 01.11.2012 z dôvodu čerpania rodičovskej\ndovolenky.\nTýmto podľa žalovanej vzniklo (sa obnovilo) žalobkyni ako zamestnancovi od 02.11.2012 povinné\nnemocenské poistenie zamestnanca a preto posledným dňom trvania ochrannej lehoty plynúcej po\nzániku dobrovoľného nemocenského poistenia bol 01.11.2012. V dôsledku obnovenia povinného\nnemocenského poistenia zamestnanca, žalobkyni zanikla ochranná lehota, ktorá jej začala plynúť dňa\n27. októbra 2012 po zániku dobrovoľného nemocenského poistenia. Toto podľa žalovanej znamená, že\ndeň vzniku dôvodu na poskytnutie materského, t. j. 02. november 2012 nespadá do ochrannej lehoty\nplynúcej po zániku dobrovoľného nemocenského poistenia.\n\n6. Na uvedenom základe žalovaná konštatovala, že ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa\npred očakávaným dňom pôrodu (02. novembra 2012) určeným lekárom žalobkyni netrvala, nakoľko sa\njej dňa 02. novembra 2012 obnovilo povinné nemocenské poistenie zamestnanca.\nZačiatok šiesteho týždňa pred skutočným dňom pôrodu (07. decembra 2012) pripadol na 26. októbra\n2012, kedy žalobkyni ešte ochranná lehota z dobrovoľného nemocenského poistenia nezačala plynúť,\npretože toto poistenie jej v tento deň ešte trvalo (posledný deň poistenia).\n7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom\npôrodu určeným lekárom z dobrovoľného nemocenského poistenia už netrvala ochranná lehota a ku dňu\nzačiatku šiesteho týždňa pred skutočným dňom pôrodu ešte ani nezačala plynúť, nespĺňa podmienku\nnároku na materské deklarovanú v § 50 zák. č. 461/2003 Z.z.\nZ uvedeného dôvodu žalobkyni nárok na materské, ktorý si uplatnila z dobrovoľného nemocenského\npoistenia od 2. novembra 2012, podľa žalovanej nevznikol.\n8. V súvislosti s nárokom uplatňovaným žalobkyňou žalovaná zdôraznila, že jej pobočka dňa 20.11.2012\nvydala rozhodnutie č. 200-125035CA04/2012, ktorým žalobkyni podľa § 48 ods. 2, § 53 a § 57 zák.\nč. 461/2003 Z.z. priznala materské za obdobie od 02.11.2012 do zániku nároku na materské vo výške\n8,66671000 €/deň. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012.\n9. K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že ochranná lehota je časový úsek, ktorý\nnasleduje po zániku nemocenského poistenia a v ktorom fyzickej osobe vznikne za splnenia zákonom\nustanovených podmienok nárok na nemocenskú dávku. Ak fyzickej osobe vznikne nové nemocenské\npoistenie pred skončením ochrannej lehoty, je potrebné jej nároky posudzovať z nového nemocenského\npoistenia.\nV tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že v ochrannej lehote nemocenské poistenie netrvá, preto\nnárok z novovzniknutého nemocenského poistenia je potrebné posudzovať prednostne pred nárokmi z\nochrannej lehoty. Význam ochrannej lehoty spočíva v tom. Že chráni poistenca po určitý časový úsek\naj po zániku nemocenské poistenia, ak mu nevznikne nové nemocenské poistenie a toto právo na\nochranu nemožno poistencovi nepriznať. Účelom ochrannej lehoty je chrániť poistenca po skončení jeho\nnemocenského poistenia v zákonom ustanovenom období, než poistencovi vznikne nové nemocenské\npoistenie. Zo znenia § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva jednoznačne, že plynutie\nochrannej lehoty sa skončí vznikom nového nemocenského poistenia.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n10. Proti hore citovanému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa žalobu z 05.05.2013.\n11. Žalobkyňa najmä dôvodila nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne aj nesprávne právne\nposúdenie veci spočívajúce v nesprávnom posúdení okamihu skončenia plynutia ochrannej lehoty.\nPodľa jej názoru ochranná lehota v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. sa skončila\ndňa 02.11.2012 vrátane, t.j. v deň, kedy jej vzniklo povinné nemocenské poistenie z dôvodu jej nástupu\nna materskú dovolenku, nakoľko ochranná lehota sa končí až uplynutím toho dňa, v ktorom poistencovi\nvzniklo nemocenské poistenie a nie dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom nemocenské poistenie\nvznikne. Ochranná lehota tak trvá aj v deň vzniku povinného nemocenského poistenia.\n\n12. Ďalej s pripustením, že ak by aj zánik prerušenia nemocenského poistenia pripadol na deň\n01.11.2012, kedy bol sviatok, potom s odkazom na ust. § 29 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust.\n§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobkyňa argumentovala, že posledným dňom ochrannej lehoty\nby bol najbližší nasledujúci pracovný deň (t.j. 02.11.2012).\n13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 10.07.2013.\nB)\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie preskúmal a po nariadení\npojednávania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup správnych orgánov boli v súlade so\nzákonom.\n15. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1, § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., § 29 ods. 1 a 2, § 32 ods. 2\npísm. b), § 32 ods. 4 písm. a), § 50, § 293cb ods. 1, § 293cb ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil\nna str. 7 rozsudku zistené skutočnosti s nasledovným právnym názorom.\n„Účelom ochrannej lehoty je chrániť poistenca po skončení jeho nemocenského poistenia v zákonom\nustanovenom období, než poistencovi vznikne nové nemocenské poistenie. Žalobkyni sa plynutie\nochrannej lehoty v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. skončilo dňom\nvzniku povinného nemocenského poistenia zamestnankyne, t.j. 1.11.2012, pretože dňa 2.11.2012\nžalobkyni opätovne vzniklo/obnovilo povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu, že ako\nzamestnancovi jej dňa 1.11.2012 zaniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca\nz dôvodu, že na deň 2.11.2012 pripadol začiatok 6.týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeného\nlekárom na 14.12.2012. Žalobkyňa teda bola v ochrannej lehote po zániku dobrovoľného nemocenského\npoistenia od 27.10.2012 do 1.11.2012.“\n16. Ďalej sa krajský súd vyjadril k námietkam žalobkyne týkajúcim sa skutočnosti, že zánik prerušenia\nnemocenského poistenia pripadol na deň 01.11.2012, kedy bol sviatok, a že k vzniku jej dobrovoľného\nnemocenského poistenia došlo počas predchádzajúcej právnej úpravy a k zániku dobrovoľného\nnemocenského poistenia následne došlo priamo zo zákona.\n17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie\nžalovanej, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel\nkrajský súd k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so\nzákonom.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\n18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 12.11.2013 (č.l. 30) proti rozsudku prvostupňového súdu\nžalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vráti\njej na ďalšie konanie.\nTakto sformulovanú požiadavku na súdnu ochranu žalobkyňa odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu je postihnuté vadou, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to\nustanovení § 50 v spojení s § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých ochranná lehota\npre žalobkyňu skončila uplynutím dňa 02.11.2012.\n19. Na prvom mieste zotrvala na svojej argumentácii, že jej nástupom na materskú dovolenku došlo\n(02.11.2012) k vzniku povinného nemocenského poistenia, ktoré mala prerušené z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky.\n\nPodľa žalobkyne gramatickým a logickým výkladom slovného spojenia „..plynutie ochrannej lehoty sa\nskončí dňom, v ktorom poistencovi vzniklo nemocenské poistenie“ nemožno dospieť k inému záveru než\ntomu, že ochranná lehota sa končí až uplynutím toho dňa, v ktorom poistencovi vzniklo nemocenské\npoistenie a nie dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom nemocenské poistenie vznikne. Potom ochranná\nlehota trvá aj v deň vzniku povinného nemocenského poistenia.\n20. V prípade, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožní s jej právnym výkladom, potom\nzotrvala na svojich skôr vyslovených argumentoch vychádzajúcich z toho, že uvedený deň bol štátnym\nsviatkom a je nutné vychádzať z osobitnej úpravy pre počítanie lehôt v sociálnom poistení (§ 29 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 122 Občianskeho zákonníka).\n21. Vo svojom vyjadrení zo dňa 02. decembra 2013 28.08.2012 (č.l. 35) žalovaná zopakovala relevantný\nskutkový stav:\n- od 01. októbra 2002 bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa,\n- od 05. januára 2009 do 08. januára 2010 bola žalobkyňa dobrovoľne nemocensky poistenou osobou,\n- od 1. januára 2011 do 30. januára 2012 a od 31. januára 2012 do 26. októbra 2012 bola žalobkyňa\ntiež dobrovoľne nemocensky poistenou osobou,\n- od 26. septembra 2010 do 01. novembra 2012 mala uvedené povinné poistenie z titulu zamestnankyne\nprerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky,\n- od 28. júna 2013 má uvedené poistenie opäť prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.\n22. Ďalej žalovaná zopakovala svoje pôvodné argumenty z napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia z 10.\njúla 2013 k žalobe. Tiež sa vyjadrila k odvolacej námietke, že pokiaľ posledný deň lehoty priadol na\nštátny sviatok, potom je nutné zohľadniť podľa žalobkyne počítanie lehôt podľa osobitného predpisu,\nktorým by mal byť Občiansky zákonník.\n23. Na základe uvedeného preto žalovaná požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním ako\nvecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne\nsprávny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov\npostupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\n\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp.zn. 1Sžo 33/2008, sp.zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa\nžalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, kedy je ukončené plynutie\nochrannej lehoty v súvislosti s očakávaným dňom pôrodu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n28. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd preto\nzastáva názor, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím\nna ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení\nnásledne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku\na doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219\nods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového\nsúdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie\naj z iných dôvodov).\n29. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom dospela\nk záveru, že v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. je jednoznačne uvedený okamih\nskončenia ochrannej lehoty.\n30. V odvolaní žalobkyňa kladie dôraz na gramatický a logický výklad zákonného textu obsiahnutého\nv ustanovení § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. Je nepochybné, že gramatický prístup k\nvýkladu právneho pojmu nezabezpečí jednotlivcovi dostatočný prehľad o rozsahu a obsahu tohto pojmu,\n\nale zabezpečuje jeho prvotné spoznanie a informuje o jeho začlenení do právneho poriadku. Takisto\nžalobkyňa nespresnila, ktorá z metód logického výkladu ju priviedla k jej záverom.\nĎalej žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 zák.\nč. 461/2003 Z.z. zdôraznila výklad právnych úkonov podľa ich jazykového vyjadrenia. Najvyšší súd však\nv súvislosti s výkladom vyššie citovaných ustanovení zdôrazňuje ich všeobecne záväzný charakter na\nrozdiel od požadovaného výkladu zmluvných práv a povinností a v súvislosti s tým kladie dôraz na\nteleologický výklad dotknutého zákonného textu hľadajúci naplnenie účelu, ktorý zákonodarca spája\ns inštitútom ochrannej lehoty. Preto možnosť výkladu právnych úkonov v oblastí sociálneho poistenia\npodľa ich jazykovo-vôľového vyjadrenia nie je možné per analogia využiť na ustanovenia všeobecne\nzáväzných právnych predpisov na rozdiel od stanovovania významu zmluvných práv a povinností v tejto\noblasti.\nPodľa § 28 zák. č. 461/2003 Z.z. na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa\nich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v\nrozpore s jazykovým prejavom.\n31. Ako správne konštatoval krajský súd v napadnutom rozsudku (citované v bode 15. - obdobne\naj žalovaná vo svojich vyjadreniach), sledovaným účelom ochrannej lehoty je v zákonom presne\nvymedzených situáciách vytvoriť fikciu existencie verejného poistenia ako protikladu jeho zániku s\ncieľom chrániť poistenca, napríklad po skončení jeho nemocenského poistenia v zákonom ustanovenom\nobdobí. Týmto inštitútom sa mimoriadne predlžuje existencia verejnoprávneho poistného vzťahu a s tým\nspojená poistná ochrana poistenca po určité obdobie, t.j. v rozpore so skutočnosťou sa mu priznávajú\nnároky, akoby jeho poistný vzťah naďalej riadne trval.\nS takýmto výkladom však nekorešponduje názor žalobkyne, ktorá zotrváva na názore, že v jednom\ndni majú súbežne popri sebe plnohodnotne existovať poistný vzťah prechodne vyplývajúci z existencie\nochrannej lehoty majúcej základ v dobrovoľnom nemocenskom poistení a súčasne začal pôsobiť poistný\nvzťah vyplývajúci z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Uvedené poistné vzťahy sledujú\ncelkom protikladný cieľ a ich spoločná existencia sa tým vylučuje.\n32. Logickým výkladom „reductio ad absurdum“ je nutné eliminovať také právne závery, ktoré ako\nvýkladový extrém sa dostávajú mimo zaužívaný rámec právnej regulácie a ich prípustnosť v živote nie\nje možné bežnými logickými pravidlami poznania odôvodniť.\nJe nepochybné, že spoločná existencia ochrannej lehoty a nemocenského poistenia je proti účelu úpravy\nspoločenských vzťahov sledovaného zákonodarcom v prejednávanej veci. Preto Najvyšší súd musel\nzaujať právny názor, že žalobkyni v súvislosti s pôrodom nemohol vzniknúť iný nárok na materské ako\nten, ktorý žalovaná priznala žalobkyni v inom konaní z poistného vzťahu zamestnankyne.\n33. Ďalej žalobkyňa zotrvala na názore, že vzhľadom na charakter dňa 01. novembra (štátny sviatok)\nje nutné plynutie ochrannej lehoty predĺžiť v zmysle aplikácie § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 29 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. až na nasledujúci pracovný deň, ktorým bol v prejednávanej\nveci 02. november 2012.\n34. Najvyšší súd obdobne ako uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení z 02.12.2013 k odvolaniu\nžalobkyne zdôrazňuje, že ochranná lehota nemá procesnoprávny ale hmotnoprávny charakter. Jej\nplynutie zákonodarca považuje za nutné predĺženia iba v tom prípade, ak by nositeľ práva, ktorého\naplikácia je podmienená touto právnou skutočnosťou, bol na svojom subjektívnom práve ukrátený.\nAko už Najvyšší súd vyššie konštatoval (viď bod č. 32), žalobkyni nevznikol nárok na materské z titulu\nochrannej lehoty ale mohol jej vzniknúť nárok z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, čo\nvšak nie je predmetom tohto súdneho konania. Avšak samotná skutočnosť, že posledný deň ochrannej\n\nlehoty by mal padnúť na deň štátneho sviatku s prihliadnutím na skutočnosť, že v prvý nasledujúci\npracovný deň, t.j. 02.11.2012 jej vznikol nový poistný vzťah z titulu zamestnankyne, je pre prejednávanú\nvec irelevantná.\nV.\n35. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporkyne má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 a nasl. zák. č. 461/2003\nZ.z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré\nje logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovanej, Najvyšší súd s osvojením si argumentácie\nkrajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n37. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/133/2013", "guid": "67c09280-6fb3-463e-8025-8f9bcefd2f72:b09e4698-fd72-4dbc-90af-948c9e60ced7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}