{"guid": "97a7deee-5371-4df0-9ffa-d8a70b94b899:a169fc84-4e48-4ab6-9d43-a118d7b6a90b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1", "spisova_znacka": "1Sža/27/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/27/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 1Sža/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1", "identifikacne_cislo": "1013200592", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a169fc84-4e48-4ab6-9d43-a118d7b6a90b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/27/2013\n1013200592\n28. 01. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200592.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci: A., nar.\nXX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan\"), naposledy\nbytom Z., aktuálne s miestom pobytu S., zastúpeného JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou\nso sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\n- Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS:\nMU-131-82/PO-Ž-2010 zo dňa 22. februára 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 9Saz/21/2013-30 zo dňa 04. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/21/2013-30 zo dňa\n04. septembra 2013 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-131-82/PO-Ž-2010 zo dňa\n22. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 528,45 Eura (titulom náhrady trov\nprávneho zastúpenia) k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet veci\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-131-82/PO-Ž-2010 zo dňa 22.02.2013, ktorým odporca podľa § 20 ods. 3, § 13a zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. O\ntrovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol podľa § 250q OSP na\npojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Krajský súd uviedol, že v prejednávanej\nveci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil\ns obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-131/PO-Ž-201Q, ako aj s predchádzajúcimi\nazylovými spismi odporcu ČAS: MU-791/PO-Ž/2006 a MU-1393/PO-Ž/2005.\n\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu opravného prostriedku:\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Ako je zrejmé z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu odporcu, odporca pri vydaní rozhodnutia\npodľa krajského súdu vychádzal z pohovoru, vykonaného s navrhovateľom v aktuálnom konaní, ako\naj z pohovorov, ktoré sa uskutočnili v konaniach predchádzajúcich. Za účelom zistenia bezpečnostnej\nsituácie v krajine pôvodu navrhovateľa vyhľadal a do spisu založil správy, pochádzajúce z rôznych\nzdrojov. Tieto dôkazy vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu, ktorý je s poukazom na citované ust.\n§ 19a zákona o azyle nevyhnutným.\nK námietke rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom spisov uviedol, že ani táto námietka nie je\ndôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal zistený stav veci, ktorý opis je\nv súlade s obsahom vykonaného dokazovania. Tento vyhodnotil - uviedol správnu úvahu, na základe\nktorej dospel k výroku, podľa ktorého nepredĺžil navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu. Ak na\nzáklade zisteného stavu veci dospel k záveru, vyjadrenom v enunciáte napadnutého rozhodnutia, ktorý\nvýrok zjavne nie je totožný s názorom navrhovateľa, túto skutočnosť nie je možné podľa krajského súdu\npovažovať za rozpor s obsahom spisu.\nK námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že :\n1/ Pokiaľ ide o námietku, že odporca v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil získané dôkazy (vyjadrenie\nSIS, stanoviská Národnej kriminálnej agentúry PPZ MV SR, resp. Národnej jednotky boja proti nelegálnej\nmigrácii ÚHCP PPZ), a že de facto vydal negatívne rozhodnutie z dôvodu negatívneho stanoviska\nSIS (túto námietku zástupkyňa navrhovateľa osobitne zdôraznila na pojednávaní pred súdom): Táto\nnámietka, resp. stanovisko navrhovateľa nemajú opodstatnenie. Tak z výroku napadnutého rozhodnutia,\nako aj z obsahu jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že odporca vydal negatívne rozhodnutie s\npoukazom na nesplnenie predpokladov jej poskytnutia, ktoré zákon o azyle v nadväznosti na ust. §\n13a konkretizuje v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Teda odporca nerozhodol o nepredĺžení doplnkovej\nochrany na základe skutočností, predpokladaných zákonom o azyle v jeho ust. § 13c ods. 2. Táto\ndomnienka navrhovateľa je teda nepodloženým tvrdením. Na tomto konštatovaní podľa krajského súdu\nnič nemení fakt, že v predchádzajúcich rozhodnutiach vydal (následne zrušené) rozhodnutia za použitia\ncitovaného zákonného ustanovenia. Je faktom, že odporca v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil\nvyššie získané stanoviská (SIS, Národnej kriminálnej agentúry PPZ MV SR, resp. Národnej jednotky boja\nproti nelegálnej migrácii ÚHCP PPZ). I keď takýto postup odporcu možno považovať za istý nedostatok\nodôvodnenia, avšak tento v žiadnom prípade nemal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnakoľko (ako to bolo vyššie uvedené) odporca nerozhodoval na základe ich obsahu.\n2/ Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa nových, navrhovateľom uvádzaných dôvodov, resp. o námietku\ntýkajúcu sa odporcom konštatovaných rozporov vo výpovediach navrhovateľa: krajský súd skonštatoval,\nže odôvodnenie tejto časti napadnutého rozhodnutia odporcu je logické a dôvodné, rozhodnutie je\nvydané v súlade so zákonom, a teda navrhovateľove námietky nie sú dôvodné.\nPredpokladom poskytnutia (predĺženia) doplnkovej ochrany neúspešnému žiadateľovi o azyl je\nnaplnenia aspoň jedného z predpokladov (foriem) vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o\nazyle.\nZ obsahu aktuálneho, ako aj predchádzajúcich azylových spisov týkajúcich sa navrhovateľa je zrejmé,\nže navrhovateľ nebol trestne stíhaný a že mu nebol uložený trest smrti, pričom mu ani nehrozí jeho\nuloženie. Predpoklad § 2 písm. f/ bod. 1. zákona o azyle teda naplnený nebol.\nVo vzťahu k predpokladu § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle (ku ktorému zjavne smerujú navrhovateľove\nnámietky) je potrebné uviesť, že jeho posúdenie vo všeobecnosti vychádza tak z posúdenia samotnej\nžiadosti, ako aj z posúdenia objektívne ev. pôsobiaceho nebezpečenstva vážneho bezprávia. Ak teda\n\nodporca posudzoval túto formu možného bezprávia aj na základe informácií získaných od navrhovateľa,\nlogicky bolo potrebné, aby tieto informácie (dôvody prezentovaných obáv) vyhodnotil postupom podľa\n§ 19a zákona o azyle. Odporca vyhodnotil navrhovateľom novouvedené dôvody obáv z návratu ako\núčelové a aj s poukazom na zistené rozpory s jeho predchádzajúcimi výpoveďami osobu navrhovateľ\nde facto ako nedôveryhodnú. Krajský súd uviedol, že s týmto vyhodnotením súhlasí.\nKrajský súd ďalej uviedol, že je faktom, že navrhovateľ v prvom azylovom konaní (ČAS: MU-1393/POŽ/2005) vystupoval pod inou identitou (Y., nar. v roku XXXX), udával iné údaje o svojej osobe, podobne\nako udával diametrálne odlišný dôvod svojej žiadosti o azyl (majetkový spor). Táto skutočnosť nemôže\nv žiadnom prípade svedčiť o hodnovernosti navrhovateľa.\nV druhom azylovom konaní (ČAS: MU-791/PO-Ž/2006) vystupoval pod ďalšou identitou (G., nar.\nXX.XX.XXXX). Ako dôvod tejto druhej žiadosti o azyl uviedol na pohovore (17.07.2006) strach zo zabitia\nzo strany bratov zabitého veliteľa L.. Okrem iného tiež uviedol, že v rokoch 2001 - 2004 bol zadržiavaný\nSevernou Alianciou v meste Kunduz, pretože pôsobil v radoch Talibanu. Uviedol že je ženatý a má\nosem detí, ktoré žijú s matkou (jeho manželkou) v obci Puli Khumri v Baghlane. Pod touto identitou\nvystupoval aj v konaniach na tunajšom súde, ako aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky potom,\nako podal voči v konaní pred odporcom vydanému rozhodnutiu odvolanie. Na pojednávaní na tunajšom\nsúde 23.01.2008 uviedol, že sa volá A., nar. v roku XXXX. V priebehu pohovoru konaného 27.10.2008\nuviedol, že v skutočnosti sa volá A., že jeho manželka žije s deťmi v Pol-e-Khomri (Puli Khumri) u svojich\nrodičov od roku 2001, kedy bol zadržaný Severnou alianciou. Tiež uviedol, že cca v máji 2007 vhodil\nbrat veliteľa L. do dvora jeho svokra (v Pol-e-Khomri) granát, pri ktorom incidente zahynul jeho syn W., o\nčom sa dozvedel od sestry X.. Rozhodnutím odporcu z 03.08.2006 navrhovateľovi azyl udelený nebol.\nRozhodnutím odporcu z 26.05.2009 bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana.\nV aktuálnom konaní požiadal navrhovateľ o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany z dôvodu, že\njej dôvody i naďalej existujú. V priebehu pohovoru pred odporcom, konaného 11.02.2013 navrhovateľ\nuviedol, že dôvodom jeho odchodu z Afganistanu bol problém s Talibanom - keď Taliban padol,\nnavrhovateľ odovzdal vláde zbrane, ktoré talibanci žiadali vrátiť. Od svokra sa mal dozvedieť, že ho v\nroku 2002 talibanci hľadali. Tiež uviedol, že jeho manželka zomrela v roku 2008 v Pol-e-Khomri - niekto\nv noci hodil do izby granát. Pri tomto incidente zomrel aj navrhovateľov syn W.. Následne uviedol, že\nmanželka zomrela v Pol-e-Khomri (provincia Baghlan) a syn vKunduze (provincia Kundiz), pričom medzi\nsmrťou manželky a syna uplynuli 2-3 roky.\nZ uvedených údajov, ktoré odporca podrobne identifikoval a opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia je\npodľa krajského súdu bez akýchkoľvek pochybnosti zjavné, že:\na/ Navrhovateľ v prvom a čiastočne aj v druhom azylovom konaní vystupoval pod inou identitou a ako\ndôvod žiadosti o azyl udával iný dôvod svojho odchodu z Afganistanu. Tieto fakty nesvedčia v prospech\nnavrhovateľovej dôveryhodnosti.\nb/Navrhovateľ v aktuálnom konaní ako dôvod svojho odchodu z Afganistanu (a strachu z návratu) uviedol\ncelkom nový dôvod, ktorý nikdy neprezentoval v predchádzajúcich dvoch azylových konaniach. Aj podľa\nnázoru súdu, ak by tento v podstate závažný dôvod odchodu navrhovateľa z Afganistanu skutočne\nexistoval, nepochybne by ho navrhovateľ uviedol v niektorom z predchádzajúcich azylových konaní.\nc/ Navrhovateľ uviedol, že o smrti manželky, ktorá mala v dôsledku výbuchu granátu zomrieť v roku 2008\nv Pol-e-Khomri, sa dozvedel niekedy v roku 2011. Pri totožnom výbuchu mal zomrieť aj navrhovateľov\nsyn Akbar, ktorý mal však zomrieť v Kunduze, pričom medzi ich úmrtiami mali uplynúť 2-3 roky.\nVychádzajúc z výpovede či výpovedí navrhovateľa je zrejmé, že udával (dokonca aj v priebehu totožného\npohovoru) diametrálne odlišné údaje o smrti svojej manželky a syna, a to tak vo vzťahu k času ich smrti\n(cca máj 2007 - rok 2008, časový rozdiel ich úmrtia 2-3 roky) k miestu kde k nim došlo (Pol-e-Khomri Kunduz) a aj opisu udalosti v dôsledku ktorej k smrti došlo (granát hodený do dvora domu - do izby v\nktorej manželka žila). Súd sa aj v tejto časti stotožňuje s názorom odporcu, že nemožno predpokladať,\nžeby pri tak závažných skutočnostiach, akými sú nepochybne smrť manželky a syna, navrhovateľ - ak\nby tieto údaje boli pravdivé - uvádzal tak rozdielne údaje.\n\nNavrhovateľ slovami svojej zástupkyne argumentoval, že počas posledného pohovoru u odporcu\nbol nervózny a podráždený, že je negramotný, a že sa mohol pomýliť. Tieto námietky krajský súd\nvyhodnotil ako účelové. Gramotnosť či negramotnosť navrhovateľa totižto podľa názoru súdu nemôže\nmať žiaden vplyv na opis tak závažných okolností života navrhovateľa, ktoré odporcovi produkoval.\nMožno pochopiteľne vo všeobecnosti pripustiť isté nepresnosti v uvádzaní časových údajov, avšak\ni napriek tomu údaje nemôžu byť rozdielne v miere, ktorá je zrejmá z výpovedí navrhovateľa. Ak\nmala navrhovateľova manželka a syn zomrieť v dôsledku totožného výbuchu granátu (teda jedného\nskutku spáchaného neznámou osobou), nie je mysliteľné, aby navrhovateľ ako ich najbližší príbuzný\nuviedol, že každý zomrel v inom meste, v rozdielnom (niekoľkoročnom) časovom období a za iných\nokolností. Jediným logickým vysvetlením takéhoto správania sa navrhovateľa je to, že tieto ním\nopísané skutočnosti sa nestali a navrhovateľ si jednoducho nepamätal, ako sa k takýmto nepravdivým\nokolnostiam vyjadroval. Pokiaľ ide o námietku, že navrhovateľ mal v deň pohovoru dohodnuté iné\nstretnutie v dôsledku čoho bol nervózny a podráždený je potrebné uviesť, že pohovor 11.02.2013\nprebehol zákonným spôsobom za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pričom ani navrhovateľ a ani\njeho zástupkyňa odporcovi neavizovali žiadne skutočností, ktoré by bránili jeho vykonaniu či ktoré by\njeho priebeh ovplyvnili.\nAk teda odporca tieto skutočnosti vyhodnotil ako účelové, v dôsledku ktorých je navrhovateľ v podstate\nnedôveryhodnou osobou z pohľadu zákona o azyle, takáto právny názor je logický a dôvodný. Krajský\nsúd tiež dodal, že ak sa v konaní nepreukázala pravdivosť tvrdení navrhovateľa, možno spoľahlivo\nkonštatovať, že dôvod poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle\nnejestvuje.\nVo vzťahu k predpokladu § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle krajský súd uviedol, že právny záver odporcu,\ntýkajúci sa bezpečnostnej situácie v Afganistane - konkrétne v provincii Baghlan je odôvodnený.\nNavrhovateľova námietka, že v tejto provincii došlo v roku 2012 k zvýšeniu počtu útokov ozbrojených\nopozičných síl (OOS) je síce pravdivá a vychádza z výsledkov dokazovania vykonaného odporcom, to\nvšak v tomto prípade neznamená, žeby návrat navrhovateľa nebol možný. Odporca správne poukázal na\nskutočnosť, že v Afganistane prebieha v podstate vnútroštátny ozbrojený konflikt, avšak jeho lokalizácia\na intenzita sú v jednotlivých provinciách rôzne. Samotný údaj o zvýšení útokov OOS v Baghlane na počet\n154 útokov v roku 2012 však túto provinciu radí k tým bezpečnejším, pričom o útokoch v meste Pol-eKhomri, odkiaľ navrhovateľ pochádza, niet žiadnych správ. Ak by malo byť predmetné zvýšenie útokov\njediným kritériom, ako to vyplýva z podanej námietky navrhovateľa, potom by (paradoxne) napr. provincia\nHelmand (počet útokov OOS v roku 2012: 811 za zníženia oproti roku 2011 o 1609), provincia Ghazni\n(rok 2012: 968, zníženie o 712 útokov), mali byť považované za bezpečné, čo objektívne nie je možné.\nNaviac krajský súd poukázal na skutočnosť, že zákon o azyle v ust. § 13a hovorí o návrate neúspešného\nžiadateľa o azyl do krajiny pôvodu, nie však o návrate do konkrétnej oblasti pôvodu žiadateľa o azyl.\nAk totižto v krajine pôvodu reálne existujú regióny v ktorých nie je reálne ohrozený, resp. v ktorých má\nprístup k ochrane pred vážnym bezprávím, návrat možný je. V prípade Afganistanu objektívne existujú\nprovincie v ktorých je bezpečnostná situácie zlá, avšak nepopierateľné sa v ňom nachádzajú provincie\nbezpečné - napr. (okrem Baghlanu) provincia Bamyan, Nurista, Panjshir, Kábul, Daykundi, Nimroz,\nTkhar, Balkh, Sar-e Pul, Ghor, Samangan, Badakhshan, ako to možno vyvodiť z odporcom vykonaného\ndokazovania. Nakoľko v Afganistane okrem provincie k ktorej navrhovateľ pochádza existuje aj celý rad\nďalších provincií do ktorých je návrat afganských repatriantov z pohľadu § 2 písm. f/ bod 3. zákona o\nazyle možný, súd aj túto námietku navrhovateľa neuznal ako dôvodnú.\nPretože odporca rozhodol o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany z\npohľadu nenaplnenia dôvodov § 13a zákona o azyle a nie z dôvodu § 13c ods. 2 zákona o azyle,\npretože odporca správne posúdil dôvody navrhovateľovej žiadosti, konkretizované v priebehu konania\nako účelové za súčasného faktického vyhodnotenia navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej, pričom\nbezpečnostná situácia v regióne pôvodu navrhovateľa, ako aj v ďalších niekoľkých provinciách umožňuje\njeho návrat do Afganistanu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nII.\n\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozsudkom\nkrajského súdu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, teda z dôvodov, že\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj\nz dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu poukázal na to, že v spisovom materiáli\nodporcu sa znova nachádza úradný záznam o tom, že odporcovi bolo doručené vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby. Vyjadrenie nie je z dôvodu utajenia zaradené medzi listinami nachádzajúcimi sa v\nspise a nachádza sa v osobitnej evidencii odporcu.\nĎalej sa v spise nachádzajú ďalšie dve stanoviská, konkrétne ide o stanovisko Národnej kriminálnej\nagentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 21.01.2013 a\no informáciu Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície\nPrezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2013. Z obsahu týchto\ndvoch podkladov vyplýva, že tieto orgány neevidujú o navrhovateľovi žiadne informácie, ktoré by viedli\nk záveru, že by nepredlženie doplnkovej ochrany bolo v bezpečnostnom záujme Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je o týchto\nskutočnostiach žiadna zmienka, a že odporca sa s týmito dôkazmi, ktoré si sám zaobstaral, v\nrozhodnutí nevysporiadal. Podľa navrhovateľa mal odporca povinnosť vysporiadať sa so všetkými\ndôkazmi a osobitne v situácii, kedy predchádzajúce dve rozhodnutia odporcu boli vydané na základe\nstanoviska SIS, z ktorého vyplývalo, že nepredlženie doplnkovej ochrany nie je v bezpečnostnom záujme\nSlovenskej republiky.\nNavrhovateľ poukázal na to, že jeho osoba bola odporcom v predchádzajúcich konaniach vyhodnotená\nako osoba, ktorej nepredlženie poskytovania doplnkovej ochrany je v bezpečnostnom záujme\nSlovenskej republiky. Po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec na ďalšie konanie, si\nodporca opätovne vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby k osobe navrhovateľa, ako aj\nstanoviská ďalších dvoch relevantných orgánov pre poskytovanie tzv. „bezpečnostných informácií“ a\ntieto podklady vedie v spise k navrhovateľovi, resp. v osobitnej evidencii. Ak odporca považoval za\ndôležité dopytovať sa iných štátnych orgánov na osobu navrhovateľa a najmä ak v predchádzajúcich\nkonaniach bolo stanovisko Slovenskej informačnej služby dôvodom pre nepredlženie poskytovania\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi, je legitímne očakávať, že ak sa tieto podklady nachádzajú\n(opätovne) v spise, že ich odporca uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí\nsa odporca s týmito záznamami a dôkazmi nijako nevysporiadal, ani sa o ich existencii nezmienil.\nPodľa názoru navrhovateľa, odporca má v konaní povinnosť vysporiadať sa so všetkými dôkazmi.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobsahuje žiadnu správnu úvahu odporcu o tom, ako\ntento dôkazný prostriedok vyhodnotil a prečo sa ním v prebiehajúcom konaní nezaoberal, keď v\npredchádzajúcom konaní bol základom pre jeho rozhodnutie.\nAk mal odporca skutočne k dispozícii dôkaz o údajnej navrhovateľovej nebezpečnosti mal postupovať\nv súlade s ustanovením § 13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) „Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je\ndôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky“.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o azyle „v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o nepredlžení doplnkovej\nochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“. Z uvedeného je zrejmé, že zákon o azyle výslovne\nzveruje odporcovi povinnosť v prípade, ak v konaní získa dôkaz o tom, že je dôvodné podozrenie, že\nžiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, týmto dôkazom (dôkazmi)\nsa zaoberať prednostne a vyhodnotiť ich za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa.\n\nPodľa navrhovateľa odporca ako aj krajský súd nesprávne právne posúdili vec, nakoľko odporca mal\nprimárne postupovať podľa § 13c ods. 2 písm. d/ v spojení s § 52 ods. 2 zákona o azyle, vyhodnotiť\nzískané dôkazy, svoju správnu úvahu uviesť v odôvodnení rozhodnutia a v prípade, ak získané dôkazy\n(na rozdiel od minulosti) nepovažuje za dostatočné pre uplatnenie uvedeného postupu, mal toto v\nrozhodnutí vysvetliť a až následne sa zaoberať ďalšími skutočnosťami.\nOdôvodnenie krajského súdu v časti týkajúcej sa závažnej námietky akou je skutočnosť, že odporca\nsi vyžiadal stanoviská príslušných štátnych orgánov, založil ich do spisu, ale pravdepodobne sa nimi\núčelovo opomenul zaoberať za nedostatočne odôvodnené, nakoľko nie je vôbec zrejmé, prečo námietku\nnavrhovateľa súd vyhodnotil ako nepodložené tvrdenie. Podľa navrhovateľa krajský súd mal s väčšou\nstarostlivosťou odôvodniť svoj súhlasný právny názor s postupom odporcu, a nie len skonštatovať,\nže domnienky navrhovateľa sú nepodložené tvrdenia. Domnienky navrhovateľa nie sú nepodloženými\ntvrdeniami už len z toho dôvodu, že odporca v predchádzajúcich konaniach rozhodol primárne na\nzáklade stanoviska Slovenskej informačnej služby, ktorej stanovisko sa opätovne nachádza v osobitnej\nevidencii u odporcu.\nOkrem toho, navrhovateľove presvedčenie o tom, že aj v súčasnosti je stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby vo veci jeho žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany negatívne, je dané aj tým, že\nnavrhovateľ dňa 02.07.2012 podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu z dôvodu uzavretia manželstva\nso slovenskou štátnou občiankou, pani: K., podľa príslušných ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 13.09.2012 si na pošte prevzal\nvýzvu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, v ktorej bol vyzvaný, aby sa vyjadril k skutočnosti,\nže OCP PZ Bratislava získali stanovisko bezpečnostných orgánov, na základe ktorých je odôvodnené\nzamietnutie jeho žiadosti o trvalý pobyt. Vo výzve sa uvádza, že tieto informácie podliehajú utajeniu\npodľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a tak o nich navrhovateľ nemôže\nbyť informovaný. Následne bola žiadosť navrhovateľa o trvalý pobyt zamietnutá s poukazom na to, že\nnavrhovateľ je považovaný za nebezpečného pre bezpečnosť štátu. Na základe týchto skutočností je\nteda navrhovateľ dôvodne presvedčený o tom, že skutkový stav sa nezmenil ani v konaní o predĺženie\ndoplnkovej ochrany (s prihliadnutím na to, že predmetné stanovisko SIS podlieha utajeniu), a teda\nodporca bol povinný primárne sa zaoberať touto skutočnosťou a rozhodnúť na jej základe. V opačnom\nprípade mal odporca v odôvodnení uviesť, prečo tieto skutočnosti nepovažuje viac za podstatné pre\nrozhodnutie.\nKrajský súd opätovne vyhodnotil osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú. Podľa navrhovateľa je\npotrebné zdôrazniť, že v predchádzajúcich konaniach bola navrhovateľova totožnosť ustálená a\nnavrhovateľ uviedol dôvody, pre ktoré vystupoval pod odlišnou identitou. Navrhovateľ na území SR\nuzavrel manželstvo so slovenskou štátnou občiankou a žiadal o udelenie trvalého pobytu. Za týmto\núčelom musel predložiť aj ďalšie osobné doklady, ktoré jeho totožnosť znovu hodnoverne preukázali.\nAko je už uvedené v opravnom prostriedku v súvislosti s tvrdením, že o nových dôvodoch sa navrhovateľ\nnikdy predtým pred odporcom nezmieňoval (uvádzal ich len pred Krajským súdom v Bratislave dňa\n27.10.2010 (str. 6)) navrhovateľ uviedol, že pohovor pred odporcom zo dňa 11.02.2013 bol prvým v\ntomto konaní, ktoré trvá od roku 2010, a preto navrhovateľ nemal možnosť toto doteraz uviesť inde, ako\nv konaní pred súdom, pričom konanie pred súdom je súčasťou trvajúceho konania o azyle. Odporca\ndôvodí, že obava z Talibanu z dôvodu vrátenia zbraní je irelevantná z hľadiska časového odstupu\naj samotnej podstaty. Ako už navrhovateľ uviedol v opravnom prostriedku, toto tvrdenie považuje za\nnepreukázané a zavádzajúce. Predovšetkým, ide o obavu, ktorú je potrebné vnímať v kontexte všetkých\nudalostí v navrhovateľovom živote, o ktorých už vypovedal. Nejde o samostatnú s ničím nesúvisiacu\nobavu, ako sa to snaží prezentovať odporca. Navrhovateľ poukázal na to, že v predchádzajúcich\npohovoroch uvádzal, že bojoval s Talibanom, neskôr bol väznený v Seberghane, zbrane odovzdal\nvláde a bojí sa odplaty talibancov, ktorí žiadali vrátenie zbraní. V dôsledku udalostí v jeho živote,\nprišiel navrhovateľ postupne o viacerých rodinných príslušníkov, bol väznený v neslávne známej väznici\nSheberghan, musel z Afganistanu utiecť a opustiť svoju rodinu a malé deti a počas jeho života v\nEurópe bola zabitá aj jeho manželka a syn (2008). Sled týchto udalostí v ňom vyvoláva subjektívny\npocit ohrozenia, a preto deklaruje, že dôvody doplnkovej ochrany naďalej trvajú. Navrhovateľ uviedol,\nže jeho subjektívne pocity sú jednoznačne podložené udalosťami v jeho rodine. Fakt, že v čase jeho\nneprítomnosti, bola zabitá jeho manželka a syn W., a to v dôsledku vhodenia granátu do manželkinej\n\nizby jednoznačne preukazuje dôvodnosť obavy navrhovateľa z vážneho bezprávia. To, že k úmrtiu\nskutočne došlo, je nespochybniteľné, keďže navrhovateľ predložil dôkaz - potvrdenie o tom, že je\nvdovec. Odporca tvrdí, že domnienka, že granát je odplatou Talibanu voči navrhovateľovi, nie je ničím\npodložená. K tomu navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody, ktoré uviedol\na udalosti, ktoré sa stali, je najprirodzenejším vysvetlením toho prečo niekto hodí granát práve do izby\njeho manželky, príčinná súvislosť medzi predchádzajúcimi udalosťami (obavy z Talibanu za nevrátenie\nzbraní) a vhodením granátu. Táto domnienka je podporená aj informáciami o dianí v provincii, ktoré do\nspisu založil odporca (č. p. MU-ODZS-2013 z 28.01.2013) a ktoré preukazujú, že Taliban terorizuje aj\nprovinciu Baghlan a má tu svoj vplyv. Aj keď tento vplyv a množstvo útokov je nižšie ako napríklad v\nnajkritickejších provinciách ako Kandahár alebo Ghazni, ich prítomnosť je signifikantná. Preto je logické\npredpokladať, resp. nie je možné to vylúčiť, že za smrťou manželky a syna stojí práve premyslený útok\nTalibanu.\nNavrhovateľ uviedol, že má za to, že odporca, s plnou znalosťou jeho príbehu, všetkých súvislostí a\nsituácie v Baghlane, nemôže vylúčiť, že smrť manželky je dôsledkom pokračujúcej pomsty Talibanu.\nOdporca tvrdí, že o tejto príčinnej súvislosti navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz. V čase úmrtia\nmanželky bol navrhovateľ ale už niekoľko rokov na Slovensku, Afganistan už viac ako 8 rokov nenavštívil,\nčo odporca vie a preto navrhovateľ považuje požiadavku odporcu na predloženie dôkazu za absurdnú.\nAzylové konanie je charakteristické tým, že žiadatelia o azyl zvyčajne nemajú k dispozícii dôkazy a\nosobitne to platí pre konanie o predĺženie doplnkovej ochrany, kedy je vylúčené, aby sa navrhovateľ\nvrátil do Afganistanu a získal tam nejaké dôkazy.\nNa druhej strane, práve tvrdenie odporcu, že zabitie manželky a syna, ak by ho aj mal na svedomí\nTaliban, je „skôr dôsledkom všeobecnej bezpečnostnej situácie v danom čase v Afganistane, ako\npremysleným útokom voči rodine menovaného“, je nepodloženou domnienkou. Ako už bolo uvedené,\nv kontexte navrhovateľových predchádzajúcich dôvodov je prirodzené a logické predpokladať, že smrť\nsyna a manželky súvisí s predchádzajúcimi udalosťami. Opačný názor si vyžaduje preukázanie, čo\nodporca v odôvodnení rozhodnutia neurobil, túto domnienku len tvrdí, bez ďalších dôkazov.\nOdporca ako aj krajský súd poukazujú aj na rozpory, ktoré mali údajne vyvstať vo výpovediach\nnavrhovateľa. Tieto rozpory sa majú týkať smrti manželky a syna a obdobia väznenia v Sheberghane.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že ide o rozpory, ktoré vyvstali len na základe poslednej\nzápisnice v konaní (11.02.2013). Táto zápisnica bola spisovaná 12 rokov (pobyt vPul-e Khumri vr. 2002,\nresp. väznenie vr. 2001-2004), resp. 5 rokov (smrť manželky a syna) po tom, čo nastali spomínané\nudalosti, čiže v prípade oboch udalostí ide o značný časový odstup.\nPodľa navrhovateľa je potrebné zobrať do úvahy, že nevie čítať a písať, jeho vzdelanie je minimálne,\ncelý svoj život používa iný kalendár (perzský), ako ten, podľa ktorého odporca datuje jeho uväznenie.\nSpomenúť si v tejto situácii a za uvedených okolností presne na rok, v ktorom talibanci hľadali\nnavrhovateľa u svokra, či to bolo presne v r. 2002 (pričom podľa zápisnice z r. 2006 mal byť v r. 2001-2004\nuväznený), s časovým odstupom 12 rokov, môže byť pre človeka ako navrhovateľ nemožné a ľahko sa\nmôže pomýliť. Takisto, pokiaľ ide o smrť manželky a syna, evidentne došlo počas pohovoru 11.02.2013\nk nedorozumeniu. Zo zaznamenaných rozporov je zrejmé, že navrhovateľ bol zmätený, zaznamenané\nodpovede si protirečia. V ten deň mal dohodnuté aj iné stretnutie a bol z tohto dôvodu nervózny a\npodráždený, čo uvádza aj samotný odporca v rozhodnutí. Podľa navrhovateľa by ale odporca nemal\nz jednej jedinej zápisnice v konaní vyvodzovať závery o nedôveryhodnosti navrhovateľa a o existencii\nvážnych rozporov. Navrhovateľ uviedol, že psychicky nezvládol tento pohovor, čo ale nič nemení na\npravdivosti skutočností, o ktorých už aj predtým vypovedal. Počas pohovoru 11.02.2013 neuviedol nič\nnové, čo by už predtým netvrdil pred súdom alebo pred odporcom, odporca teda má k dispozícii dostatok\nvyjadrení navrhovateľa, aby vedel, že výpovede navrhovateľa sú od r. 2006 konzistentné a bez vážnych\nrozporov. Zohľadniť treba aj veľký časový odstup od týchto udalostí a tiež smútok, hnev a frustráciu, ktorú\nv navrhovateľovi musí vzbudzovať rozhovor o zabití manželky a syna v čase, keď samotný navrhovateľ\nžil v Európe a o týchto udalostiach vie len sprostredkovane.\n\nV spojení so situáciou, v akej sa navrhovateľ už od r. 2010 nachádza (konanie o predĺženie doplnkovej\nochrany, v ktorom bol označený ako nebezpečný pre SR, 2 rozhodnutia odporcu zrušené, 3 roky trvajúca\nneistota o jeho ďalšom živote), sa dá pochopiť, prečo k vzniku údajných rozporov došlo. Všetky tieto\nskutočnosti mal odporca zohľadniť pri hodnotení dôvodov pre predĺženie doplnkovej ochrany, k čomu\nale nedošlo.\nV súvislosti s bezpečnostnou situáciou v provincii Baghlan navrhovateľ uviedol, že „Okrem posunov vo\nvývoji uvedených vyššie sever krajiny zažil pokles útokov vo väčšine provincií - s výnimkou Baghlanu\na Faryabu - kde OOS prestali výraznejšie expandovať. Kým Baghlan (88 % nárast) absorboval veľkú\nčasť aktivity OOS, ktorá sa predtým sústredila na Kunduz, opozícia tiež otvorila tretí operačný front\npozdĺž osi spájajúcej Faryab a Badghis cez Ghormach a smerujúcej na juh k Heratu/Farahu\" (Dôkaz,\nstr. 6, č. p. MU-ODZS-2013 z 28.01.2013). Z dôkazov založených v spise je teda zrejmé, že situácia v\nBaghlane sa v poslednom období zhoršila, a že OOS presunuli svoju aktivitu do tejto provincie, ktorá\nmá strategický význam (hlavná transportná cesta z Uzbekistanu a Tadžikistanu, hlavná elektrická sieť\npre severný Afganistan). Navrhovateľ namieta aj proti tomu, že v odôvodnení rozhodnutia sa odporca\nsústredil len na popis najnovšej bezpečnostnej situácie v Baghlane. Žiadosť o predĺženie doplnkovej\nochrany ale podal navrhovateľ ešte v roku 2010a stále sa o tejto žiadosti koná. Okrem toho, dôvody, ktoré\nnavrhovateľ prezentoval opakovane, siahajú až do roku 2001 a viažu sa k udalostiam ako je uväznenie,\nprepustenie z väzenia, odovzdanie zbraní, zabitie ženy a syna. Odporca bol teda povinný vyhodnotiť\ndôvody navrhovateľa v celkovom kontexte vývoja situácie v Afganistane a v jeho domovskej provincii\nBaghlan, počas rokov, ku ktorým sa viažu obavy navrhovateľa. Odporca sa ale sústredil výlučne na\nroky 2012/2013, čo navrhovateľ považuje za vadu konania. V spisovom materiály sú pritom založené\ninformácie o situácii v krajine pôvodu od času, kedy navrhovateľ požiadal o predĺženie doplnkovej\nochrany, avšak v predchádzajúcich rozhodnutiach sa s nimi odporca nevysporiadal (keďže rozhodoval\npodľa iného ustanovenia) a nevysporiadal sa s nimi ani v napadnutom rozhodnutí. Na základe týchto\ndôvodov máme za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\nVzhľadom na vyššie uvedených skutočností, má navrhovateľ za to, že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a, že súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa navrhovateľa je tiež preukázané, že\nv provincii dlhodobo operuje hnutie Taliban, ktorého vplyv v posledných rokoch znovu narástol. V\nspojení s tým, že navrhovateľ prezentoval a konkretizoval svoju obavu z talibancov, je teda možné\nodôvodnene predpokladať, že navrhovateľ má reálne obavy z individualizovaného ohrozenia života\nvážnym bezprávím, z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu medzi\nvládnymi silami (resp. medzinárodnými ozbrojenými silami) a hnutím Taliban.\nNavrhovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia, a to v celkovej výške: 528, 45 Eura (prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia: 130,16 Eura, písomné podanie vo veci samej: 130,16 Eura, zastupovanie na súde:\n130,16 Eura, príprava odvolania: 130,16 Eura, režijný paušál: 7,81 Eura).\nNavrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa\nzrušuje a vec sa vracia odporcovi na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť ako vecne správny. Doplnil, že ako z napadnutého rozhodnutia vyplýva, o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi rozhodol podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle, ktorý ustanovuje,\nže doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa\nposkytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú naplnené podmienky\nuvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 tohto zákona.\n\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. K námietke navrhovateľa, ktorý\npoukazoval na tú skutočnosť, že v azylovom spise sa nachádza úradný záznam odporcu o tom,\nže tomuto bolo doručené vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, stanovisko Národnej kriminálnej\nagentúry PPZ a informácia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP PPZ s negatívnymi\nzávermi voči osobe navrhovateľa a odporca sa v napadnutom rozhodnutí týmito dokumentmi vôbec\nnezaoberal a nevysporiadal sa s nimi, odporca uviedol, že napadnutým rozhodnutím rozhodol podľa § 20\nods. 3 zákona o azyle, s odkazom na nesplnenie podmienok uvedených v § 13a tohto zákona. Teda, ak\nodporca nezistil také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali postupovať podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona\no azyle, tak nemal ani povinnosť takúto správnu úvahu do odôvodnenia uviesť. Odporca predovšetkým\nvyhodnotil tie podklady, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, a tieto sú v napadnutom rozhodnutí\nuvedené, vyhodnotené a dostatočne odôvodnené. Túto námietku považuje odporca za účelovú a\nprávne irelevantnú. Dňa 11.02.2013 bol s navrhovateľom vykonaný pohovor k jeho žiadosti o predĺženie\ndoplnkovej ochrany, kde uviedol, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana naďalej\ntrvajú. Ako nový dôvod svojej žiadosti uviedol, že mal problémy s Talibanom po tom, ako padla vláda\nTalibanu. Talibanci žiadali od neho aby vrátil zbrane a výstroj (asi osobné), ktoré však on odovzdal novej\nvláde. Táto udalosť sa mala odohrať v r. 2002, a dozvedel sa o tom od svokra. Odporca poukazuje\nna skutočnosť, že od r. 2005, kedy prvýkrát požiadal o udelenie azylu o tomto dôvode nikdy nehovoril.\nOdporca považuje uvedenie tohto dôvodu za účelové, pretože tak, ako je to uvedené v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, v predchádzajúcich konaniach hovoril iba o problémoch s veliteľom L.. Ďalej\nvo svojej výpovedi hovoril aj o smrti manželky, ktorú mali údajne zabiť Talibanci, ktorí v noci hodili granát\ndo domu kde bývala aj so synom, ktorý mal podľa jeho slov zomrieť po pár dňoch od výbuchu na následky\nzranení. Tak isto v predchádzajúcich konaniach o smrti manželky nehovoril. Na otázku, prečo v minulosti\nhovoril iba o smrti syna a nie o smrti manželky nelogicky odpovedal, že mu to asi nepovedali, a o jej\nsmrti sa dozvedel iba pred dvomi rokmi. Zároveň vyvrátil svoje tvrdenie že syn zomrel pár dní po útoku\nTalibanu a smrti manželky, keď o niekoľko riadkov nižšie už uvádza, že syn zomrel asi dva tri roky po\nsmrti manželky. K prvotným dôvodom, ktoré uvádzal ako dôvody na udelenie azylu, uviedol, že obavy z\nveliteľa Faruka už nemá. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých relevantných skutočností odporca dospel\nk názoru, že navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok vážneho bezprávia, ako to má na mysli § 2\npísm. f/ zákona o azyle. Odporca vyjadril presvedčenie, že postupoval v súlade so zákonom o azyle.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nNapadnutým rozhodnutím ČAS: MU-131-82/PO-Ž-2010 zo dňa 22.02.2013 odporca podľa § 20 ods. 3,\n§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú\ndoplnkovú ochranu. Opísal v ňom doterajší priebeh aktuálneho konania o predĺženie poskytnutej\ndoplnkovej ochrany a zistený stav veci. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých\nskutočností dospel k názoru, že navrhovateľ prestal spĺňať predpoklady pre poskytnutie doplnkovej\nochrany. Skonštatoval, že navrhovateľ nebol trestne stíhaný štátnou mocou a ani odsúdený k trestu\nsmrti. K pôvodnému dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl (obava pred bratmi zabitého veliteľa\nSevernej aliancie Faruka) uviedol, že tento je irelevantným a to jednak vzhľadom na značný časový\nodstup (2001), predovšetkým však preto, lebo sám navrhovateľ výslovne uviedol, že tejto hrozby sa\nneobáva. K novým dôvodom obáv, ktoré navrhovateľ prezentoval pred odporcom až v priebehu pohovoru\nkonaného 11.02.2013 (žiadosť Talibanu, ktorého bol pôvodne členom, o vrátenie zbraní, ktoré však\nodovzdal novej vláde; - smrť jeho manželky a syna, ktorá mala byť spôsobená vhodením granátu do\nmiestnosti ktorá patrila manželke) odporca uviedol, že tieto vyznievajú ako účelové. K strachu spojenom\nzo skutočnosti, že Talibanu neodovzdal zbrane odporca uviedol, že tento dôvod navrhovateľ nikdy v\npriebehu predchádzajúcich azylových konaní neuviedol, pričom tiež poukázal na značný časový odstup\nod obdobia, kedy mal Taliban od neho zbrane žiadať a z tohto dôvodu mal navrhovateľa aj hľadať\n(rok 2002). Vo vzťahu k úmrtiu navrhovateľovej manželky a syna odporca dôvodil, že domnienka\nnavrhovateľa, že sa tak stalo konaním Talibanu nebola v konaní preukázaná, pričom súčasne poukázal\nna rozpory v jednotlivých výpovediach navrhovateľa. A to tak vo vzťahu k času smrti manželky a syna,\nako aj vo vzťahu k opisu, ako k týmto udalostiam malo dôjsť. V podrobnostiach odporca citoval príslušné\n\nčasti výpovedí navrhovateľa. K bezpečnostnej situácii v meste Pol-e-Khomri, resp. v provincii Baghlan\nna základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že táto situácia umožňuje navrhovateľov návrat.\nOdporca tiež skonštatoval, že v Afganistane síce prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, avšak jeho\nlokalizácia a intenzita je v jednotlivých regiónoch (provinciách) rozdielna.\nV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok; po\nuplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.\n2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60\ndní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený\nv prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar\nbezodkladne zašle ministerstvu.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny\nmanželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nPodľa § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi na\núzemí SR podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na\nposkytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že odporca sa nezaoberal dôkazmi,\nktoré si sám zaobstaral a v rozhodnutí nevysporiadal s vyjadrením Slovenskej informačnej služby,\n\nstanoviskom Národnej kriminálnej agentúry PPZ a informáciou Národnej jednotky boja proti nelegálnej\nmigrácii ÚHCP PPZ s negatívnymi závermi voči jeho osobe navrhovateľa.\nK uvedenej námietke zaujal krajský súd stanovisko, ku ktorému nemal odvolací súd žiadne výhrady.\nPodľa krajského súdu tak z výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu jeho odôvodnenia je\njednoznačne zrejmé, že odporca vydal negatívne rozhodnutie s poukazom na nesplnenie predpokladov\njej poskytnutia, ktoré zákon o azyle v nadväznosti na ust. § 13a konkretizuje v ust. § 2 písm. f/ zákona\no azyle.\nPokiaľ teda odporca nerozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany na základe skutočností,\npredpokladaných zákonom o azyle v jeho ust. § 13c ods. 2, pretože zjavne nezistil také skutočnosti,\nktoré by ho oprávňovali postupovať podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle, nemal ani povinnosť\ntakúto správnu úvahu do odôvodnenia uviesť. Povinnosťou zaujať stanovisko k uvedeným podkladom\nby bol odporca zaťažený v prípade, že by postupoval podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle. O\ntakýto prípad sa však nejednalo.\nPokiaľ teda odporca nevyhodnotil uvedené podklady, ktoré si sám vyžiadal, nedopustil sa žiadneho\npochybenia a takáto námietka nebola dôvodná.\nZa dôvodnú však považoval Najvyšší súd SR námietku nedostatočne zisteného stavu veci ohľadne\nposudzovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (materiál „Afganista/\nAfghanistan“, vedený v internetovej databáze MU pod č. p.: MU-ODZS- 2013/000035-012 zo dňa\n28.01.2013) z ktorých vyhodnotil a popísal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, osobitne situáciu v\nmieste jeho posledného bydliska, so zameraním na posúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré\nviedli správny orgán k poskytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľovi.\nJeho záver o tom, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené\nv §13a zákona o azyle na základe nižšie uvedených dôvodov, považoval odvolací súd za predčasné.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu odporca po vyhodnotení skutočností, ktoré uvádzal\nnavrhovateľ ako dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany odporca sa zameral na posúdenie\nbezpečnostných rizík, ktoré hrozia navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu najmä v súvislosti\ns bezpečnostnou situáciou v provincii Baghlän, odkiaľ navrhovateľ pochádzal. Odporca dospel k záveru,\nže vzhľadom k tomu, že provinciu Baghlän možno považovať za bezpečnejšiu než väčšinu ostatných v\nAfganistane, resp. za provinciu len s malou úrovňou útokov, preto podľa odporcu možno konštatovať,\nže v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, resp. do miesta trvalého bydliska nebude\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\nTento záver odporcu vychádzal z porovnania celkového počtu útokov, ktoré idú na vrub ozbrojených\nopozičných skupín, keď konštatoval, že kým za celý rok 2011 sa jednalo o 82 takýchto útokov, v roku\n2012 to bolo 154 útokov, čo síce predstavuje medziročný nárast útokov o 88 %, ale absolútne čísla týchto\nútokov sú neporovnateľne nižšie, ako v iných provinciách, omnoho výraznejšie poznačených konfliktom.\nZ 34-och afganských provincií je Baghlän na 15-tej pozícii z hľadiska najnižšieho počtu útokov.\nPre ilustráciu odporca uviedol, že za rovnaké obdobie v iných provinciách dochádzalo k útokom, ktorých\npočty sa pohybovali rádovo v niekoľkých stovkách až tisícke, napr. v Kandaháre to bolo 1097, v Kunare\n1303, v Ghazni 968 alebo v Helmande 811 útokov v priebehu roka 2012. V provincii Baghlän dochádza\nk menej než jednému útoku ozbrojených opozičných skupín za tri dni.\n\nNa základe dostupných informácií odporca konštatoval, že k dramatickému zhoršeniu situácie v provincii\nBaghlän nedošlo.\nNa tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní bezpečnostnej\nsituácie v Afganistane z hľadiska vnútroštátneho konfliktu a z toho plynúcich rizík vážneho bezprávia, je\nnevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu, rozšírenie týchto útokov, ako i individuálny charakter\nohrozenia osoby cudzinca z dôvodu vnútroštátneho konfliktu.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu navrhovateľ v priebehu viacerých pohovorov pred\nodporcom uvádzal, že bojoval s Talibanom, neskôr bol väznený v Seberghane, zbrane odovzdal vláde\na obáva sa odplaty talibancov, ktorí žiadali vrátenie zbraní. V dôsledku týchto udalostí v jeho živote,\nprišiel navrhovateľ postupne o viacerých rodinných príslušníkov, bol väznený vo väznici Sheberghan,\nmusel z Afganistanu utiecť a opustiť svoju rodinu a malé deti a počas jeho života v Európe bola zabitá\njeho manželka aj syn.\nOdporca týmto udalostiam, ktoré sám nevyvrátil ani nespochybnil. Poukazoval len na rozpory v čase,\nkedy sa mali podľa navrhovateľa udiať. Nebolo však možné súhlasiť s názorom odporcu, ktorý si osvojil aj\nkrajský súd, že rozpory v časových údajoch ohľadne zabitia jeho manželky a syna robia nedôveryhodným\nosobu navrhovateľa. Takýto záver nebolo možné vyvodiť zo zápisnice o výsluchu navrhovateľa naviac,\nkeď sám odporca pripúšťa, že uvedený pohovor navrhovateľ psychicky nezvládol. Podľa odvolacieho\nsúdu výpovede navrhovateľa mimo zápisnice, v ktorej odporca pripúšťa psychické zlyhanie navrhovateľa\nsú od r. 2006 konzistentné a bez vážnych rozporov. Bolo preto namieste zohľadniť skutočnosť, že\nnavrhovateľ o ťaživých udalostiach ako bola násilná smrť manželky a syna vypovedal sprostredkovane\na rovnako bolo potrebné prihliadnuť aj na veľký časový odstup od týchto udalostí.\nOdporcovi bolo preto možné vyčítať, že týmto udalostiam, ktoré napokon ani nespochybnil, nevenoval\nnáležitú pozornosť z hľadiska posúdenia individuálneho ohrozenia osoby navrhovateľa z dôvodu\nvnútroštátneho konfliktu, a preto jeho záver, (o tom, že navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu\nnebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia\nživota alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu) sa javí ako nepresvedčivý a predčasný najmä za použitia\nargumentácie, ktorú na odôvodnenie takejto úvahy použil.\nNaviac dôvodom na nepredĺženie doplnkovej ochrany žiadateľovi nemôže byť zistenie správneho\norgánu, že v krajine pôvodu sa situácia dramaticky nezhoršila, ale zistenie, že bezpečnostná situácia sa\nzlepšila natoľko, že cudzincovi pri návrate do krajiny pôvodu nehrozí nebezpečenstvo, ktorého existencia\nbola dôvodom poskytnutej doplnkovej ochrany.\nTakýto záver z vykonaného dokazovania odporcu ohľadne bezpečnostnej situácie v provincii Baghlän\nnevplýva a nemožno ho vyvodiť ani z porovnania útokov v danej provincii. Naopak podľa samotného\nodporcu kým za celý rok 2011 sa jednalo o 82 takýchto útokov, v roku 2012 to bolo 154 útokov, čo\npredstavuje medziročný nárast útokov o 88 %.\nPorovnanie s inými provinciami, v ktorých sa počty pohybovali rádovo v niekoľkých stovkách až\ntisíckach, môže mať pre správny orgán len charakter štatistickej bilancie, ktorá nehovorí nič o zlepšení\nbezpečnostnej situácie v provincii Baghlän, hovorí len o tom, že situácia je v niektorých provinciách\nnebezpečnejšia. Nemožno však z nej vyvodiť záver, že je bezpečnejšia pre návrat navrhovateľa.\nVzhľadom k tomu, že nemožno vylúčiť, že obavy navrhovateľa najmä s poukazom na sled udalostí, ktoré\nv ňom vyvolávajú subjektívny pocit ohrozenia, a ktoré sú podložené udalosťami v jeho rodine, (žiadosť\nTalibanu, ktorého bol pôvodne členom, o vrátenie zbraní, ktoré však odovzdal novej vláde; smrť jeho\nmanželky a syna, ktorá mala byť spôsobená vhodením granátu do miestnosti ktorá patrila manželke),\nktoré majú vzhľadom na situáciu v krajine jeho pôvodu reálny základ a ani správny orgán nedokázal s\ndostatočnou istotou vylúčiť, že k úmrtiu manželky nedošlo práve v dôsledku vhodenia granátu do jej izby,\na že táto udalosť môže byť reakciou na to, že navrhovateľ neodovzdal zbrane Talibanu, ale novej vláde),\npreto podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že v prípade bezpečnostnej situácie v provincii\nBaghlän nemožno uplatniť ani rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07 je nesprávny.\n\nNaopak osobný príbeh navrhovateľa v spojení s prebiehajúcom vnútorným ozbrojeným konfliktom\nv krajine jeho pôvodu podľa odvolacieho súdu vykazuje vysokú úroveň jeho ohrozenia, práve akú\nmal na mysli ESD v predmetnom rozsudku, keď relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/\nES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany“ vyložil tak, že existencia takéhoto ohrozenia\nmôže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca\nprebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o\nžiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú\npodstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo\ndo predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu\nriziku.\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolacie námietky\ntýkajúce sa posúdenia bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa boli dôvodné a pokiaľ\nkrajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie odporcu za rozhodnutie vydané v súlade so\nzákonom o azyle, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto právnym záverom krajského súdu\nnestotožnil a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak,\nako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a §\n151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že\nnavrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia jeho\nprávnej zástupkyne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo\nvýške spolu 528,45 Eura titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 130,16 Eura\n(prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 03.04.2013, zastupovanie na krajskom súde dňa\n04.09.2013 a podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu dňa 18.11.2013) a 7,81 Eura režijný\npaušál.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}