{"guid": "9585027b-23de-4916-b790-ce65ec4b1d05:17359f03-4663-4fc6-a404-96f0aa76262d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1", "spisova_znacka": "1Sža/2/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/2/2014 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2014, sp. zn. 1Sža/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1", "identifikacne_cislo": "1013200591", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17359f03-4663-4fc6-a404-96f0aa76262d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/2/2014\n1013200591\n18. 02. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200591.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej\nPhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: T., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Kamerunskej republiky (ďalej len „Kamerun\"),\nnaposledy bytom: X., štvrť L., časť L., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného\nMgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-51-44/PO-Ž-2012 z 28.02.2013, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/20/2013-39 zo 04. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/20/2013-39 zo 04.\nseptembra 2013 p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-51-44/PO-Ž-2012 z 28. februára 2013, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej\nrepubliky a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho\nsúdneho poriadku v platnom znení (OSP) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 OSP,\n§ 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní\nv neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na\npojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 OSP) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu\nje potrebné potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd uviedol, že doplnil dokazovanie vyhľadaním\ninternetovej stránky organizácie Global Conscience Initiative (www.gci-cameroon.org <http://www.gcicameroon.org>) z obsahu ktorej zistil, že: 1/ pán Ntebo Ebenezer Awungafac je od apríla 2010\nvýkonným riaditeľom tejto organizácie (teda nie administratívnym asistentom); 2/ na dokumente\npredloženom navrhovateľom je ako internetová adresa uvedené www.gcicameroon.org <http://\nwww.gcicameroon.org>, keď správna adresa je www.gci-cameroon.org <http://www.gci-cameroon.org>\n\n(pripojenie k adrese www.gcicameroon.org <http://www.gcicameroon.org> nie je možné); 3/ logo\norganizácie Global Conscience Initiative uvedené na jej oficiálnej stránke www.gci-cameroon.org <http://\nwww.gcicameroon.org> je iné, ako logo, obsiahnuté na odtlačku pečiatky, ktorá sa nachádza na\nvyhlásení pána Ntebo Ebenezer Awungafac, 4/ údaje o P.O.Box-e a kontaktného telefónu sú iné ako tie,\nktoré sú uvedené na potvrdení z 24. apríla 2012.\nPred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového\nsprávneho spisu ČAS: MU-51/PO-Ž-2012. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ na polícii 30. januára\n2012 uviedol, že vyrastal v detskom domove, pretože jeho matka pri pôrode zomrela. Jeho otec bol\nčlenom SCNC (Southern Cameroons National Counsiľ) a nakoľko nechcel ohroziť život navrhovateľa,\nnežil s ním. V januári 2010 vycestoval na Ukrajinu za účelom štúdia. Pretože od novembra 2011\nuž navrhovateľ nedostával od otca finančné prostriedky na štúdium, Ukrajinu opustil a vycestoval na\nSlovensko za použitia falošného belgického povolenia na pobyt. 30. januára 2012 požiadal o azyl z\ndôvodu, že pre jeho politické názory mu v Kamerune hrozí smrť. V priebehu vstupného pohovoru (14.\nfebruára 2012) uviedol, že v Kamerune študoval na ekonomickej fakulte univerzity v Yaoundé, pričom\nho otec niekedy poveroval odovzdaním odkazov pre ľudí, ktorí sympatizovali s hnutím SCNC. Raz,\nkeď bol v nemocnici, mu jeho izbu na internáte niekto zničil. Uviedol, že nikdy nebol súdený a že\nnikdy nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že z dôvodu\nnedostatku finančných prostriedkov na štúdium (na Ukrajine) sa rozhodol na Slovensku požiadať o\nazyl. Tiež uviedol, že k zničeniu jeho internátnej izby neznámymi ľuďmi došlo asi dva - tri mesiace\npredtým ako z Kamerunu vycestoval za účelom štúdia na Ukrajine (teda koncom roka 2009). Dodal,\nže neznámi ľudia okrem zničenia izby „zobrali“ jeho spolubývajúceho a jeho kamaráta, ktorý tam\nnocoval. Po zničení jeho izby odišiel bývať na iný internát. Domnieval sa, že k zničeniu jeho izby\ndošlo v dôsledku toho, že občas doručoval ľuďom odkazy od svojho otca. Inak sa mu nič nestalo,\nnemal žiadne problémy. Tiež dodal, že iba počas pobytu u svojho otca (v priebehu prázdnin) sa občas\nzúčastňoval demonštrácií. 27. apríla 2012 odporca vydal vo veci negatívne rozhodnutie, voči ktorému\npodal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne opravný prostriedok. Podaním z 27. augusta\n2012 doplnil navrhovateľ dokazovanie s cieľom preukázania navrhovateľovej politickej angažovanosti.\nKrajskému súdu predložila scan vyhlásenia pána M., administratívneho asistenta organizácie Global\nConscience Initiative (In the matter of affidavit of Global Conscience Initiative, z 24. apríla 2012)\nspolu s pracovným prekladom do jazyka slovenského. Podľa predloženého dokumentu pán M. pozná\nnavrhovateľa ako kamerunského univerzitného študenta na Univerzite Yaonde II, ktorý asistoval otcovi\npánovi F. (členovi SCNC) pri distribuovaní záznamov SCNC a obhajoval nezávislý štát predošlého\núzemia spravovaného OSN - Južný Kamerun, dnes Severozápadné a Juhozápadné regióny Kamerunu.\nĎalej je v listine uvedené, že navrhovateľ je registrovaným členom Global Conscience Initiative členovia\na sympatizanti SCNC sú kamerunskou vládou prenasledovaní, sú považovaní za separatistov a\nvlastizradcov a sú väznení a mučení. Kamerunská vláda údajne používa domnienku viny za spolčovanie\na prenasleduje príbuzných SCNC cielených aktivistov. Pán M. má vedomosť o tom, že navrhovateľa\nsa pokúsili v krajine pôvodu zatknúť, avšak sa mu podarilo odísť z krajiny inkognito. V ďalšom sa\nuvádza, že v októbri 2011 bol vydaný úradný zatykač na zatknutie aktivistov zahŕňajúci navrhovateľa.\nM. je presvedčený o tom, že ak bude navrhovateľ videný v krajine jeho pôvodu, bude zatknutý a vzatý\ndo väzby, kde bude mučený a držaný dlhšiu dobu ako je bežné, následne bude súdený bez záruky\nnestrannosti. V závere dokumentu sú vymenovaní aktivisti SCNC, ktorí prišli vo väzení o život.\nPo zrušení prvého rozhodnutia odporcu, vydaného 27. apríla 2012 navrhovateľ v konaní pred odporcom\ndoručil odporcovi dva dokumenty: - zatykač vydaný na navrhovateľa (vydaný 04. októbra 2011 na\nzáklade odsúdenia navrhovateľa z 21. septembra 2011 za spoluvinu na nezákonnom zhromaždení\nSCNC); - zatykač vydaný 04. októbra 2011 na otca navrhovateľa na základe jeho odsúdenia z 21.\nseptembra 2011. Dňa 09. januára 2013 bol s navrhovateľom uskutočnený doplňujúci pohovor v priebehu\nktorého uviedol, že autora vyhlásenia pána M., pracovníka organizácie Global Conscience Initiative\nnepozná. Tiež uviedol, že M. mu povedal, že o jeho registráciu v Global Conscience Initiative požiadal\njeho otec. Tiež mu povedal, že na neho (navrhovateľa) a jeho otca bol vydaný zatykač. Kamerun opustil\nna svoj platný cestovný doklad, pri odlete z Kamerunu na Ukrajinu nemal žiadne problémy.\n\nNásledne odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo\nzamerané na navrhovateľom prezentované tvrdenia, resp. na ním predložené dôkazy. Tieto informácie\nkonkretizoval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nK námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov\nkrajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti\nriadneho rozhodnutia správneho orgánu. Odporca v ňom opísal zistený stav veci, tak výrok, ako aj\nodôvodnenie rozhodnutia je formulované logicky a zrozumiteľne a je z neho nepochybným dôvod, resp.\ndôvody, prečo odporca navrhovateľovi neposkytol azyl, resp. doplnkovú ochranu. Odporca v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k právnym záverom, formulovaným\nvo výroku rozhodnutia. Navrhovateľ namietal nezrozumiteľnosť najmä v tom, že odporca na jednej\nstrane konštatoval nedôveryhodnosť navrhovateľa, avšak na druhej strane sám vykonal dokazovanie\ninformáciami o krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa názoru krajského súdu opísaným spôsobom odporca\npostupoval v konaní v súlade tak so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj so zákonom\no azyle, keď zisťoval aj opísaným spôsobom stav veci, ktorý následne konfrontoval aj s výpoveďami\nsamotného navrhovateľa.\nK námietke, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s\nobsahom spisu krajský súd uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, ako to bolo vyššie uvedené, opísal zistený stav vecí. Súd po podrobnom oboznámení sa\ns obsahom spisu nezistil žiaden rozpor medzi ním a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ\nodporca vec posúdil rozdielne od názoru navrhovateľa, takúto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako\nrozpor s obsahom administratívneho spisu.\nNámietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil v jej podstate ako nedôvodnú.\nOdporca vyvodil nedôveryhodnosť navrhovateľa viacerými skutočnosťami. Okrem iného poukázal v tejto\nsúvislosti aj na nehodnovernosť navrhovateľom predloženého potvrdenia Global Conscience Initiative z\n24. apríla 2012, ako aj na zatykačov na neho a jeho otca. Je potrebné poznamenať, že tieto dokumenty\nnavrhovateľ predložil na preukázanie dôvodnosti jeho žiadosti o azyl, a preto ich vyhodnotenie je pre\nposúdenie veci podstatnou skutočnosťou. Vo vzťahu k potvrdeniu Global Conscience Initiative z 24.\napríla 2012: odporca podľa krajského súdu správne poukázal na skutočnosť, že na tomto dokumente\nsú uvedené informácie, ktoré sú rozdielne od objektívne zistených skutočností, ktoré aj krajský súd\nzistil v rámci doplnenia dokazovania (kontaktné údaje, internetová adresa, funkcia - postavenie autora\npotvrdenia). Naviac krajský súd poukázal aj na zjavnú rozdielnosť v logu tejto organizácie s logom,\nktoré je na odtlačku pečiatky, nachádzajúcej sa na potvrdení. Ak teda navrhovateľ na podporu svojich\ntvrdení predložil odporcovi dokument, ktorého pravosť je závažným spôsobom spochybnená, takúto\nsituáciu odporca správne vyhodnotil ako nedôveryhodnosť samotného navrhovateľa. V tejto súvislosti\nkrajský súd upriamil pozornosť aj na samotné výpovede navrhovateľa, uskutočnené počas konania\npred odporcom. Vo vstupnom pohovore navrhovateľ prehlásil, že nebol členom žiadne politickej strany\nči hnutia. I keď Global Conscience Initiative zjavne nie je politickou organizáciou, predsa len sa ako\nlogické súdu javí, že by sa navrhovateľ, ak by bol jej členom, o takomto členstve zmienil. Závažnejším\nje však tvrdenia navrhovateľa, prezentované v priebehu doplňujúceho pohovoru (09. januára 2013).\nTento pohovor sa uskutočnil po založení predmetného potvrdenia (iba vo forme mailu) do spisu odporcu.\nNavrhovateľ v ňom uviedol, že autora potvrdenia z 24. apríla 2012 (M. ) nepozná - následne však uviedol,\nže s ním hovoril a že mu povedal, že o jeho (navrhovateľovu) registráciu v Global Conscience Initiative\npožiadal jeho otec. Ak teda nikdy s autorom potvrdenia neprišiel do styku a ani ho nepozná či nepoznal,\njeho výpoveď v tejto časti nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že je účelová. To v danom kontexte\npotvrdzuje nehodnovernosť navrhovateľa.\nVo vzťahu k predloženým zatykačom: Aj tieto boli navrhovateľ predložil na podporu svojej žiadosti o azyl.\nAko to vyplýva z obsahu informácií, vyhľadaných odporcom, zatykač sa v Kamerune osobám, ktorých\nsa týka, iba ukáže - nebude im doručovaný a je k dispozícii iba policajným orgánom. Ak teda navrhovateľ\nodporcovi predložil ako originál svoj zatykač a zatykač na jeho otca, vzbudzuje táto skutočnosť dôvod\npre vyslovenie ich nehodnovernosti. Naviac za situácie, keď navrhovateľ (ako to sám uviedol), nikdy\nnebol trestne stíhaný, nebol členom SCNC, iba občas a aj to iba počas prázdnin sa zúčastňoval\n\nakcií organizovaných SCNC. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa\nteoreticky mohol zúčastniť takéhoto zhromaždenia naposledy v lete roku 2009 (posledné prázdniny pred\njeho odchodom z Kamerunu). Ak by bol identifikovaný ako osoba obvinená z trestných činov, ktoré sú\nuvádzané v „jeho“ zatykači, stalo by sa tak nepochybne v roku 2009. Avšak v tomto roku navrhovateľ\nnebol z ničoho obvinený, bez problémov mu bolo umožnené vycestovať v januári 2010 z domovskej\nkrajiny na Ukrajinu. Podobne ani zmienka navrhovateľa o zničení jeho internátnej izby (počas jeho\npobytu v nemocnici koncom, roka 2009) neznámymi osobami nesvedčí o tom, žeby bolo voči nemu\nvedené akékoľvek stíhame. Nakoľko mali byť v tej súvislosti odvedení jeho známi (spolubývajúci študent\na jeho kamarát), táto skutočnosť (ak k nej došlo) svedčí skôr o tom, že táto akcia bola namierená voči\nkamarátom navrhovateľa. Ak by bola namierená voči navrhovateľovi, celkom určite by mala priame\nnásledky práve voči navrhovateľovi, čo sa však nestalo. Vo vzťahu k nedôveryhodnosti predloženého\nzatykača svedčí aj skutočnosť, že podľa jeho textu mal byť navrhovateľ odsúdený v roku 2011. S\npoukazom na obsah navrhovateľovej výpovede zjavne za skutok, ku ktorému mohlo dôjsť výlučne v roku\n2009 (navrhovateľ sa naviac od januára 2010 sa v Kamerune nenachádzal). Teda aj z tohto podhľadu\nsa javia navrhovateľom predložené dôkazy ako nehodnoverné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje\nnedôveryhodnosť samotného navrhovateľa.\nAk teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú aj z týchto dôvodov, ktorá\nskutočnosť spôsobuje v konečnom dôsledku nepreukázanie dôvodov relevantných pre udelenie azylu,\njeho rozhodnutie je dôvodné a je v súlade so zákonom.\nNad rámec uvedeného krajský súd poznamenal, že navrhovateľ bez akýchkoľvek problémov vycestoval\nz Kamerunu na Ukrajinu za účelom štúdia, ktoré aj po absolvovaní jazykovej prípravy začal a nedokončil\nho z dôvodu nedostatku financií. Ak by teda z akéhokoľvek dôvodu pociťoval potrebu ochrany svojej\nosoby tým, že vycestoval na Ukrajinu si zabezpečil ochranu.\nPretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k názoru, že námietky vznesené\nvoči rozhodnutiu nie sú dôvodné, toto rozhodnutie odporcu potvrdil.\nII\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že ako hlavný dôvod, pre ktorý žiadal o udelenie\nmedzinárodnej ochrany boli obavy pred prenasledovaním z dôvodu jeho politických aktivít podporujúcich\nSCNC. Jedná sa o mladého štátneho občana Kamerunu, ktorého otec bol aktívnym členom hnutia\nanglofónov Južnej národnej kamerunskej rady (SCNC), pričom on sám sa podieľal na demonštráciách\na iných aktivitách v prospech tohto hnutia. O otcovi nemá od roku 2011 žiadne informácie. Študoval na\nvysokej škole University de Yaonde (frankofónna škola), ktorú musel pre svoje aktivity a výstrahy prerušiť\na odísť z mesta Yaonde. Svoj útek riešil prioritne vízami na Ukrajinu, kde študoval na vysokej škole, avšak\npotom, ako stratil kontakt so svojím otcom, ktorý ho v štúdiách podporoval, pričom vedel, že sa do krajiny\nsvojho pôvodu nemôže vrátiť, požiadal na Slovensku o azyl. V zmysle právnych predpisov Kamerunu\nje členstvo v hnutí SCNC považované za protiprávne, členovia a prívrženci sú neoprávnene zatýkaní\npolíciou a väznení, ich právo na zhromažďovanie a združovanie v krajine je obmedzované, väzobné\npodmienky v Kamerune sú zlé (ako vyplýva zo správ založených v spise - Informácie o krajine pôvodu\n- Kamerunská republika, zaobchádzanie s členmi SCNC, väzobné podmienky, ako súčasť stanoviska\nprávnej zástupkyne z 18. februára 2013), podmienky vo väzniciach sú kruté a život ohrozujúce,\npreplnené, lekárska starostlivosť a potraviny boli často neposkytované alebo nedostatočné. Krajský\nsúd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s názorom odporcu a považoval dôvody, pre ktoré navrhovateľ\npožiadal o azyl, za nerelevantné pre udelenia azylu, najmä s ohľadom na jeho nedôveryhodnosť. K\n\notázke posudzovania nedôveryhodnosti poukázal na rozpory medzi tvrdeniami navrhovateľa ohľadom\njeho politickej príslušnosti, osobnej známosti s M., pravosťou ním vydaného potvrdenia, ako aj pravosti\ndo konania predloženého zatykača.\nOdporca v rámci odôvodnenia nedôveryhodnosti navrhovateľa poukazoval aj na ďalšie tvrdenia,\nktoré vyhodnotil ako nedôveryhodné; uviedol, že tieto v opravnom prostriedku popísal a poukázal na\nnesprávnosť hodnotenia týchto dôkazov. Výslovne bolo poukázané na rozporné závery odporcu a správ\nzaložených do spisu (str. 3 a 4 opravného prostriedku). Krajský súd sa hodnoteniami týchto záverov\nnijako nezaoberal. Napriek tomu, že navrhovateľ sám vypovedal o skutočnostiach, ktoré neboli výlučne\nv jeho prospech (napr. pricestovanie na falošné víza, nezúčastňovanie sa na protestoch priamo v meste\nYaounde, riešenie jeho zlej situácie prioritne iným spôsobom, ako požiadaním o azyl, pokiaľ mu to\numožňovali), bol vyhodnotený ako nedôveryhodný a jeho tvrdenia len za účelové, a to len na základe\núdajnej nepravosti predložených dokumentov (tieto neboli súdnoznalecký posudzované, je preto otázne,\ndo akej miery je možné akceptovať závery o nepravosti týchto dokumentov). Tieto dôkazy mali iba\npreukázať/podporiť dôvodnosť obáv pred prenasledovaním, ktoré navrhovateľ deklaroval už v rámci\nsvojho prvého pohovoru. V tejto súvislosti reflektuje aj na tvrdenie odporcu, podľa ktorého je Kamerun\npovažovaný za jednu z najviac skorumpovaných krajín sveta, kde je výroba zaplatených dokumentov\nbežnou praxou, je preto otázne, prečo vyžadujú/akceptujú akékoľvek písomné dôkazy, keď pri tomto\nprístupe by mohol byť každý takto predložený dôkaz sfalšovaný. Takýto argument na vyhodnotenie\ndôkazu ako nepravého, je neprípustné.\nPodľa názoru navrhovateľa, odporca a ani krajský súd nerešpektovali pri posudzovaní dôveryhodnosti/\nnedôveryhodnosti navrhovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (na ktoré odporca sám odkazuje),\n1Sža/15/2008, podľa ktorého posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je výsledkom celkového\nhodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti,\nresp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne\nznámymi informáciami o krajine pôvodu, ako aj informáciami, ktoré získal správny orgán za účelom\npreverenia dôvodov, ktoré uvádza žiadateľ. Odporca tvrdenia navrhovateľa nijako nekonfrontoval\nso všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu; keby tak urobil, dospel by k záveru, že\nobavy navrhovateľa sú reálne. Navrhovateľ počas konania uviedol a presne popísal svoje obavy z\nprenasledovania a dôvod týchto obáv. Tieto sú v súlade so všeobecne dostupnými informáciami o\nkrajine pôvodu. Opodstatnenosť obáv podčiarkuje aj skutočnosť, že jeho otec (ktorý bol členom SCNC),\nje nezvestný. Odporca, ani súd, túto skutočnosť nevzal do úvahy. Podľa Príručky UNHCR „Kritériá a\npostupy pri udeľovaní statusu utečenca“, úvahy o opodstatnenosti obáv nemusia nutne vychádzať z\nosobnej skúsenosti žiadateľa. To, čo sa napr. prihodilo jeho priateľom a príbuzným a iným príslušníkom\ntej istej rasovej, či sociálnej skupiny, môže svedčiť o tom, že jeho strach z toho, že - skôr, či neskôr sa aj on sám stane obeťou prenasledovania, je opodstatnený. Zákony krajiny pôvodu a najmä spôsob,\nakým sú tieto zákony uplatňované predstavujú skutočnosti, ktoré sú relevantné pre vybavenie žiadosti.\nV spise založené správy poukazujú na stálu existenciu zatýkania a väznenia členov a sympatizantov\nSCNC v Kamerune, obmedzovanie slobody združovania a zhromažďovania a ich činnosť je zo strany\nvlády považovaná za nelegálnu. Navrhovateľ je ako syn aktívneho člena hnutia SCNC stále vystavený\nhrozbe prenasledovania zo strany neštátnych pôvodcov, ako aj zo strany štátu. V krajine pôvodu je\nspájaný s politickými názormi svojho otca. Riziká pre takéto osoby sú zrejmé zo správ založených v\nspise, pojednávajúcich tak o nebezpečenstvách pre túto kategóriu osôb, ako aj tých, ktoré pojednávajú\no situácii vo väzniciach. Jeho otec je v súčasnosti nezvestný, je preto pravdepodobné, že sa stal terčom\nprenasledovania.\nNavrhovateľ má preto za to, že súd dospel na základe dôkazov, ktoré vykonal, k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Nedôvodné vyhodnotil všetky predložené dôkazy ako nedôveryhodné a z tohto dôvodu\nnedôvodné vyhodnotil všetky tvrdenia navrhovateľa ako nedôveryhodné. Preto žiadne z tvrdení nezobral\ndo úvahy pri hodnotení jeho nároku na azyl alebo doplnkovú ochranu.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci\n\nNedôveryhodnosť navrhovateľa je dôvodom, pre ktorý migračná úrad môže žiadosť o udelenie azylu\nzamietnuť. Odporca však žiadosť o azyl nezamietol, ale rozhodol o tom, že azyl neudelí, a súčasne\nneposkytne doplnkovú ochranu. Je zrejmé, že odporca žiadosť o azyl nezamietol a z dôvodu uplynutia\nzákonnej 60 dňovej lehoty ani zamietnuť nemohol. Musel preto skúmať žiadosť navrhovateľa ako takú,\npreskúmať všetky dôvody, ktoré uvádzal navrhovateľ a s ohľadom na tieto dôvody mal rozhodnúť o\nudelení/neudelení azylu, či poskytnutí/neposkytnutí doplnkovej ochrany. Dôvody neudelenia azylu a\nneposkytnutia doplnkovej ochrany sú jasne špecifikované v § 13 a v § 13c zákona o azyle. Odporca\nvšak svoje rozhodnutie neodôvodnil s odkazom na tieto ustanovenia zákona, ale s odkazom na\nnedôveryhodnosť navrhovateľa, pričom má za to, že keďže je nedôveryhodný, nespĺňa podmienky\nna udelenie azylu/poskytnutie doplnkovej ochrany. Vyvodenie takéhoto záveru je v rozpore s platným\nprávnym poriadkom. Ak aj odporca skonštatoval, že niektoré tvrdenia navrhovateľa nevezme do úvahy z\ndôvodu ich nedôveryhodnosti, mal sa riadne venovať ostatným navrhovateľom prezentovaným dôvodom\na mal zvážiť, či tieto nie sú dôvodmi pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, resp. či tu nie sú niektoré\nz dôvodov uvedených v § 13 a § 13c. Pokiaľ by prišiel k záveru o tom, že je tu daný niektorý z dôvodov\nuvedených v § 13 a § 13c, mal tento pomenovať a na jeho základe skonštatovať neudelenie azylu a\nneposkytnutie doplnkovej ochrany a toto rozhodnutie náležité odôvodniť. Odporca nemohol odôvodniť\nneudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany nedôveryhodnosťou navrhovateľa, zákon o azyle\ntakýto dôvod (ako dôvod neposkytnutia medzinárodnej ochrany) nepozná. Navrhovateľ poukázal na\nto, že túto skutočnosť namietal pred prvostupňovým súdom, napriek tomu tento sa priklonil k záverom\nodporcu, pričom konštatoval, že táto skutočnosť spôsobuje v konečnom dôsledku nepreukázanie\ndôvodov relevantných pre udelenie azylu, jeho rozhodnutie je dôvodné a je v súlade so zákonom. S\ntakýmto záverom navrhovateľ vyjadril nesúhlas.\nPodľa navrhovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože pri svojom rozhodovaní o návrhu\nnavrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými predpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení\nuvedených vyššie.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako\nvecne správny. Poukázal na to, že v podanom opravnom prostriedku sa navrhovateľ odvoláva\nna to, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočného právneho a skutkového posúdenia\nveci. V podanom opravnom prostriedku opakuje dôvody uvádzané navrhovateľom. Podľa odporcu\nnavrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že bude vystavený po návrate do Kamerunu perzekúcii\nzo strany štátnych orgánov, k čomu boli náležité vyhodnotené všetky dôkazy predložené zo strany\nnavrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že ak v prípade navrhovateľa išlo o nedôveryhodnú\nosobu, mala byť žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 2 písm. c/ a d/\nzákona o azyle, takéto rozhodnutie môže byť vydané len do 60 dní od začatia konania od azyle.\nNavrhovateľovi sa nepodarilo prezentovať dôvody na poskytnutie medzinárodnej ochrany uceleným\na presvedčivým spôsobom. Všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom boli komplexne a objektívne\nvyhodnotené, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany.\nOdporca uviedol, že nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že by mohol byť v prípade návratu do\nKamerunu prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor, že snaha\nmenovaného realizovať si svoj súkromný a rodinný život prostredníctvom zákona o azyle je v rozpore\nzo zámerom zákonodarcu, keďže sa v konaní nepreukázali opodstatnené obavy navrhovateľa z\nprenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastavania určitých\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského\ndohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako neboli zistené\nžiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak,\nako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. Všetky súvisiace informácie a podrobnosti týkajúce sa\nprávnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-51/PO-Ž-2012.\n\nIV\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\n\nV dôvodoch rozhodnutia, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi\nneudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu a podľa § 20 ods. 4\nzákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu uviedol, že navrhovateľ požiadal dňa 30. januára\n2012 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany z politických dôvodov. O udelenie azylu až potom, ako pri hraničnej\nkontrole medzinárodného osobného vlaku OS 8861 pri vstupe na Slovensko z Ukrajiny 30. januára\n2012 o 04:20 hod. predložil okrem svojho platného cestovného pasu aj povolenie na pobyt v Belgicku\nč. F.Z.Y.42731, ktoré vykazovalo znaky falšovania.\n\nZa účelom zdôvodnenie jeho žiadosti správny orgán sním vykonal 14. februára 2012 v Záchytnom tábore\nHumenné vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že: krajine pôvodu po skončení strednej školy začal\nštudovať na ekonomickej fakulte Univerzity v Yaounde, štúdium ale v 2. ročníku prerušil, lebo ho v škole\npovažovali za zradcu pre politickú činnosť jeho otca;\n- jeho otec F. bol dlhoročný člen hnutia Southern Cameroon National Council (ďalej len „SCNC“), myslí\nsi, že jeho otec pracoval v tomto hnutí ako sekretár pre styk s verejnosťou;\n- on sám nebol členom žiadnej politickej strany, ale na požiadanie otca roznášal rôzne odkazy osobám,\nktoré sympatizovali s hnutím SCNC;\nasi dva až tri mesiace pred odchodom z Kamerunu (z krajiny pôvodu odišiel v januári 2010) v čase, keď\nležal v nemocnici, vtrhli neznáme osoby do jeho internátnej izby a vzali so sebou jeho spolubývajúceho\naj s kamarátom, pričom sa ale domnieva, že tieto osoby hľadali jeho; dôvodom malo byť roznášanie\nrôznych odkazov od jeho otca;\n- okrem tohto incidentu sa mu v krajine pôvodu už nič nestalo, ale vzhľadom k tomu, že mu ostatní\nštudenti nadávali a ukazovali na neho prstom, rozhodol otec už aj vzhľadom na neustále nepokoje a\ndemonštrácie v Kamerune, že odíde do zahraničia;\n- z Kamerunu odišiel letecky v januári 2010 (podľa údajov v pase 15. januára 2010), pričom odišiel\nštudovať na Ukrajinu, najprv sa učil 6 mesiacov ruský jazyk a potom začal študovať v meste\nDnepropetrovsk architektúru;\n- nakoľko od 09. októbra 2011 nebol v kontakte s otcom, nemal už peniaze na ďalšie štúdium;\n- pretože cudzincom nie je povolené na Ukrajine pracovať a tiež tu bol zbitý, rozhodol sa odísť do inej\neurópskej krajiny;\n- na vycestovanie z Ukrajiny použil povolenie k pobytu v Belgicku, o ktorom vedel, že je falošné a vybavil\nmu ho neznámy muž arabského pôvodu ešte na Ukrajine;\n- o azyl na Ukrajine nepožiadal s odôvodnením, že tam panuje rasizmus a v jeho krajine sú neustále\ndemonštrácie a nepokoje.\n\nIné dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR už neuviedol.\nPretože odporca vyhodnotil, že u žiadateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu ani na\nposkytnutie doplnkovej ochrany, vydal 27. apríla 2012 rozhodnutie, ktorým menovanému neudelil azyl,\nani neposkytol doplnkovú ochranu. Voči rozhodnutiu podala právna zástupkyňa žiadateľa opravný\nprostriedok na Krajský súd (ďalej len „KS“) Bratislava, ktorý 27. augusta 2012 doplnila scenom\nvyhlásenia pána M., pracovníka Global Consience Inituiatíve (ďalej len „GCI“), podľa ktorého pozná\nžiadateľa ako študenta, ktorý pomáhal otcovi pri distribuovaní záznamov SCNC. Taktiež má vedomosť\n\no tom, že na žiadateľa bol vydaný zatykač. Na základe toho KS Bratislava 03. októbra 2012 rozsudkom\nč. 9Saz/46/2012 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal migračný úrad, aby\nso žiadateľom vykonal doplňujúci pohovor, vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu k bezpečnostnému\nriziku pri návrate a založil aktuálne informácie ku Kamerunu.\nOkrem toho 07. januára 2013 navrhovateľ doplnil dôkazy o údajné originály zatykačov na žiadateľa a\njeho otca. Oba sú dátumované 04. októbra 2011, pričom žiadateľ bol odsúdený v neprítomnosti na 10\nrokov väzenia a pokutu 1.224.735 frankov a otec na 15 rokov a pokutu 3.400.000 frankov.\n\nNa základe toho bol so žiadateľom vykonaný 09. januára 2013 doplňujúci pohovor, pri ktorom žiadateľ\nuviedol, že:\n- počas pobytu na Slovensku požiadal svoju priateľku v Kamerune, aby zabezpečila dôkazy o tom, že\nje v Kamerune prenasledovaný;\n- priateľka sa nakontaktovala na pána J. a tento poslal príslušný dokument na Slovensko e-mailom, tohto\nmuža on osobne nepozná, nebol osobne pri zaregistrovaní v tejto organizácii;\n- k predloženým zatykačom uviedol, že tieto mu poslal poštou na Slovensko v origináloch J.;\n- opätovne uviedol, že s otcom bol naposledy v telefonickom kontakte 09. októbra 2011 a obáva sa, že\nje buď vo väzení alebo je mŕtvy;\n- v januári 2010 keď odchádzal z Kamerunu tak pri odlete nemal žiadne problémy;\n- pretože nemohol dokončiť štúdium v Kamerune pre údajné prenasledovanie, ani na Ukrajine pre\nnedostatok financií, rozhodol sa začať nový život na Slovensku.\nOdporca uviedol, že k hodnoteniu dôvodov uvedených žiadateľom v priebehu konania o medzinárodnej\nochrane najskôr z hľadiska splnenia podmienok na udelenie azylu. Pri tomto hodnotení vychádzal z\nvyjadrení žiadateľa, ako aj z už uvedených podkladov a materiálov, ktoré sú obsahom spisu.\nOdporca uviedol, že všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne a komplexne vyhodnotil a dospel\nk záveru, že žiadateľ o udelenie azylu nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu, a\nto z nedôveryhodnosti ním tvrdených dôvodov. V prípade žiadateľa sa vyskytlo veľa rozporov. Tieto\nrozpory nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné. Nedôveryhodnosť tvrdení žiadateľa\npre ich rozpornosť objektívne znemožňuje zistiť u žiadateľa nielen podmienky na udelenie azylu ale aj\npodmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ako zo spisu vyplynulo, je v prípade vyjadrení žiadateľa\na predložených dôkazov viacero nezrovnalostí a rozporov, a to:\n- podľa informácii z ODZS sa meno jeho otca nenachádza medzi poprednými členmi SCNC;\n- žiadateľ v krajine pôvodu riadne študoval, vybavil si vlastný pas a legálne z krajiny odcestoval na\nštúdium do zahraničia;\n- až keď sa mu minuli peniaze na štúdium, rozhodol sa odísť z Ukrajiny do inej európskej krajiny;\n- na vstup na územie SR použil falošné belgické povolenie k pobytu;\n- o azyl požiadal až potom, ako bolo zistené slovenskou hraničnou políciou, že na vstup na Slovenskou\npoužíva falošné povolenie;\n- osobne prejavoval svoje politické názory len tým, že keď býval cez prázdniny u otca v meste Bamenda,\nlebo väčšinu času trávil na vysokoškolskom internáte v hlavnom meste, zúčastnil sa demonštrácii, ale\npočas štúdia v meste Yaounde sa demonštrácii nezúčastňoval;\n\n- je aj sporné, či žiadateľ patril medzi stúpencov SCNC, lebo býval v hlavnom meste, pričom SCNC má\nhlavnú oporu v anglicky hovoriacich oblastiach v juhozápadnej časti. On sám chodil do frankofónnych\nškôl a tento jazyk ovláda dokonalejšie, ako anglicky jazyk;\n- v prípade prehlásenia M., toto vyznieva ako účelové na objednávku žiadateľa. Jednak toto vyhlásenie,\ndátumované 24. apríla 2012 je podpísané M., ktorý tu vystupuje ako administratívny asistent GCI, pričom\npodľa zistení Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu (ďalej len „ODZS“)\nje uvádzaný muž výkonným riaditeľom tejto organizácie od apríla 2010, ďalej sa kontaktné údaje na túto\norganizáciu sa odlišujú v čísle P.O.Boxu, telefónnom čísle a čiastočne aj internetovej adresy;\n- k predloženým zatykačom odporca uviedol, že podľa údajov z ODZS sa originály zatykačov nedostanú\ndo rúk osobám, ktoré sú predmetom šetrenia. Kamerunský trestný poriadok platný od 01. júla 2007\nstanovuje, že dokument sa osobám len ukáže, ale nebude im doručený do rúk. Tieto doklady sú k\ndispozícii len v rámci policajných staníc. Vyhlásenia o pátraní sú zverejnené len vtedy, ak existuje\nnebezpečenstvo pre miestne obyvateľstvo, teda ak unikne nebezpečný páchateľ alebo je hľadaný nejaký\nvrah; na základe informácii z ODZS bol vyhodnotený aj predložený zatykač na žiadateľa, pričom § 74\nposudzuje trest a zodpovednosť, § 98 ukladané sankcie, § 231 skutkovú podstatu zhromažďovania\na demonštrácii, kde je maximálny trest odňatia slobody 6 mesiacov, § 153 pohŕdanie prezidentom\na ďalšími predstaviteľmi, kde je maximálny trest dva roky, § 316 - ničenie, kde v druhom odseku je\nmožné uložiť trest odňatia slobody na dva až desať rokov len ak sú zničené stavby, diela, inštalácie\nalebo lode; ďalej zatykač bol vydaný 04. októbra 2011 za prípad v roku 2011, pričom žiadateľ Kamerun\nopustil legálne v januári 2010, čím je tiež spochybnená existencia vydaného zatykača; ďalej podľa\ninformácii z ODZS je Kamerun považovaný za jednu z najviac skorumpovaných krajín sveta. Kamerun\nsa v hodnotení korupcie nachádza na 144 mieste , pričom sa posudzovalo 176 krajín sveta (zdroj\nTransparency International, Index vnímania korupcie rok 2012). Výroba zaplatených dokumentov je\nbežnou praxou. Oficiálne dokumenty sú často sfalšované a pravé doklady možno získať podvodom.\n\nVzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na udelenie azylu, odporca podľa § 20 ods. 4 zákona\no azyle má povinnosť posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa §\n13a alebo § 13b zákona o azyle.\n\nPodľa odporcu, ani jedna z možností vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle sa u\nmenovaného nepreukázala ani nepotvrdila. V Kamerune je možné uložiť trest smrti, ale posledný výkon\ntrestu smrti bol vykonaný v roku 1988. Od tej doby na základe prezidentského dekrétu sa mení trest smrti\nna doživotie, teda Kamerun uplatňuje de facto moratórium od poslednej popravy v roku 1988. Obvinenie\nz ním uvádzaných trestných činov bolo spochybnené a taktiež mu nehrozí ani mučenie, neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie. V krajine neprebieha žiaden vnútroštátny konflikt a menovanému teda\nnehrozí ohrozenie jeho života z dôvodu svojvoľného násilia.\n\nPoskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13b zákona o azyle sa vzťahuje iba na\nprípady, ak manželovi cudzinca, jeho deťom, prípadne rodičom maloletého cudzinca bola poskytnutá\ndoplnková ochrana, čo ale nie je prípad menovaného.\nOdporca uviedol, že za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie zo Správ MZV\nUSA o Kamerune za roky 2010 až 2012. Podľa týchto správ v prípade SCNC sa nejedná o politickú\nstranu, ale ohnutie, ktoré bolo založené v roku 1995 ako nezávislé hnutie anglofónnej časti Kamerunu,\nktorého cieľom je osamostatnenie anglicky hovoriacich provincií. Kamerunská vláda považuje SCNC za\nilegálne, pretože hlása rozdelenie krajiny a úrady ju odmietajú zaregistrovať ako politickú stranu. Počet\naktívnych členov SCNC sa pohybuje od 300 do 3000 osôb. Je ťažké zistiť, kto je aktívnym členom SCNC.\nJednak sa nevedie centrálna registrácia a potom každá frakcia si vydáva vlastné členské preukazy.\nVystavenie členského preukazu stojí údajne 500 kamerunských frankov a každoročne sa za poplatok\n500 kamerunských frankov obnovuje. Bežný je ale aj obeh falošných preukazov a doporučení. Tiež\npre každého je ľahké získať členskú kartu SCNC, pretože tieto sú bežne napr. aj na ulici dostupné\n\nopečiatkované a podpísané. Z viacerých zdrojov sú informácie o tom, že členské preukazy a dokumenty\nsa vedome kupujú na podporu plánovaných žiadostí o azyl. Pretože vláda v Kamerune SCNC považuje\nza ilegálne, stále ho odmietajú registrovať ako politickú organizáciu, polícia preventívne zatýka aktívnych\nstúpencov SCNC hlavne, aby im zabránila účasti na rôznych ilegálnych akciách. Z verejne dostupných\nzdrojov sa ale nepotvrdilo, že by boli členovia alebo stúpenci SCNC odsúdení k dlhoročným trestom\nodňatia slobody. Taktiež neboli získané informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate\nboli nejakým spôsobom sankcionovaní. Žiadateľ opustil krajinu pôvodu legálne na svoj stále platný pas\nako študent. Podľa informácii z ODZS v zahraničí študujú stovky až tisícky študentov hlavne v Nemecku,\nFrancúzsku, Taliansku, Belgicku. Mnoho študuje aj v Ruskej federácii alebo na Ukrajine, pretože pre\nkamerunských študentov je ľahšie získať ukrajinské alebo ruské študentské vízum, ako vízum do krajiny\nEurópskej únie.\nV priebehu konania navrhovateľ predložil 18. februára 2013 stanovisko k žiadosti, v ktorom uviedol,\nže členovia SCNC sú v krajine pôvodu prenasledovaní. Žiadateľovi ako synovi aktívneho člena hnutia\nSCNC, reprezentujúce záujmy anglofónnej menšiny v Kamerune a vládou považovaného za nelegálne,\nhrozí v krajine pôvodu prenasledovanie. Žiadateľ je spájaný s politickými názormi otca. Na základe toho,\nkeďže sú informácie o prenasledovaní členov a stúpencov SCNC má zato, aby mu bola poskytnutá\nmedzinárodná ochrana vo forme azylu za prenasledovanie z politických dôvodov. Podľa odporcu\npolitická aktivita otca žiadateľa sa nepotvrdila, doklady predložené žiadateľom boli vyhodnotené ako\nnedôveryhodné, čím bola spochybnená žiadosť žiadateľa.\n\nZa účelom posúdenia žiadosti boli využité informácie z ODZS o krajine pôvodu vedené pod č.\nMU-ODZS-2012/000291-008 z 21. marca 2012, ODZS-2012/000291-002 zo 16. marca 2012 a MUODZS-2013/000132-002 z 08. februára 2013.\nV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\n\na/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods.\n1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov (ods. 1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\n\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej\nochrany navrhovateľovi na území SR, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tomuto vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Podľa navrhovateľa krajský súd nedôvodne vyhodnotil všetky predložené\ndôkazy ako nedôveryhodné a z tohto dôvodu nedôvodné vyhodnotil všetky tvrdenia navrhovateľa ako\nnedôveryhodné. Krajskému súdu tiež vyčítal, že žiadne z tvrdení nezobral do úvahy pri hodnotení\njeho nároku na azyl alebo doplnkovú ochranu. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie, pretože\nnedôveryhodnosť navrhovateľa, ku ktorej odporca dospel mala byť dôvodom, pre ktorý odporca úrad\nmôže žiadosť o udelenie azylu zamietnuť. Odporca však žiadosť o azyl nezamietol, ale rozhodol o tom,\nže azyl neudelí, a súčasne neposkytne doplnkovú ochranu.\nPredmetné odvolacie námietky vyhodnotil Najvyšší súd SR ako nedôvodné.\nNa tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zmyslom medzinárodnej ochrany nie\nje poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom či problémami v krajine pôvodu žiadateľa o\nazyl. Inštitút azylu je aplikovateľný len v obmedzenom rozsahu, a to len na základe zákonom uznaných\ndôvodov, ktorými je chránená iba najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou\nspojené (porovnaj rozsudky Nejvyššího správního soudu ČR z 26. augusta 2004, čj. 5Azs 170/2004-72,\nnebo ze dne 14. septembra 2005, čj. 5Azs 125/2005-46).\nUž skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR niekoľkokrát zdôraznila význam výpovede žiadateľa o azyl\na ním poskytnuté informácie pre úplnosť podkladov v správnom konaní.\nNajvyšší súd SR taktiež vyslovil, že často krát nie je v možnostiach žiadateľa o azyl preukázať svoje\ntvrdenia iným spôsobom ako vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn.\n1Sža/10/2013 z 09. apríla 2013). Pokiaľ však žiadateľ o azyl predloží dôkazy, ktorými preukazuje\npravdivosť tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu, správny orgán im musí venovať náležitú pozornosť\na tieto vyhodnotiť aj z pohľadu ich dôveryhodnosti.\nOdporca takto postupoval, a pokiaľ porovnal skutočnosti navrhovateľom uvedené v žiadosti o azyl, tieto\nporovnal s informáciami, ktoré poskytol v priebehu ďalšieho konania po zrušení rozhodnutia krajským\nsúdom a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o členstve v SCNC a z\ntoho plynúce obavy o svoju bezpečnosť, bolo potrebné s takýmto názorom odporcu súhlasiť.\n\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že akokoľvek môže byť pre žiadateľa o\nazyl obtiažne a často aj celkom nemožné preukazovať ním tvrdené skutočnosti, nie je možné ustúpiť od\npožiadavky na presvedčivosť a konzistentnosť jeho výpovede. Tento aspekt je pritom potrebné hodnotiť\ns ohľadom na všetky prejavy žiadateľa o azyl v priebehu správneho konania. Z obsahu administratívneho\nspisu je zrejmé, že odporca takto postupoval.\nAko z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, navrhovateľ vo vstupnom pohovore prehlásil, že nebol\nčlenom žiadne politickej strany či hnutia, ale na požiadanie otca roznášal rôzne odkazy osobám, ktoré\nsympatizovali s hnutím SCNC; v doplňujúcom pohovore tvrdil, že bol registrovaným členom hnutia\nSCNC a predložil zatykač vydaný na osobu navrhovateľa dňa 04. októbra 2011 na základe odsúdenia\nnavrhovateľa z 21. septembra 2011 za spoluvinu na nezákonnom zhromaždení SCNC a zatykač vydaný\n04. októbra 2011 na otca navrhovateľa na základe jeho odsúdenia z 21. septembra 2011).\nPokiaľ teda tieto tvrdenia a predložené dôkazy vyhodnotil odporca vo vzťahu k existujúcim faktov, a to, že\nzatykač mal byť na navrhovateľa vydaný za prípad z roku 2011, pričom je nepochybné, že navrhovateľ\nKamerun opustil legálne v januári 2010, čím odporca dôvodne spochybnil reálnu existenciu takého\nzatykača a pokiaľ tento dôkaz vyhodnotil aj vo vzťahu k informáciám o krajine pôvodu, ktoré spochybňujú\nrelevantnosť predložených dôkazov tým, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva, (viď odpoveď odboru COI\nčlenského štátu EÚ na otázku týkajúcu overovania pravosti dokladov -str. 167 administratívneho spisu),\nže ľudia, ktorí sú predmetom šetrenia, nedostanú originál vyhlásenia ani kópiu o tom, že sú stíhaní,\ndokument sa takýmto osobám ukáže, ale nebude doručený do rúk, odporca učinil logický a podľa názoru\nodvolacieho súdu správny záver o tom, že navrhovateľ nepreukázal tvrdenia o reálnej hrozbe zatknutia v\nsúvislosti s jeho aktivitami pre hnutie SCNC, a teda nepreukázal opodstatnenosť podanej žiadosti o azyl.\nNajvyšší súd považoval argumentáciu krajského súdu ako aj odporcu k záverom svojich rozhodnutí za\nsúladnú s citovanou judikatúrou a v postupe následných záverov krajského súdu nezistil navrhovateľom\ntvrdenú rozpornosť, pretože váhavé, vyhýbavé, či nepresné informácie, ktoré navrhovateľ v priebehu\nadministratívneho konania o svojich politických aktivitách a z nich plynúcich obáv z prenasledovania,\nmenil a preukazoval dôkazmi, ktoré boli skôr na jeho ťarchu, museli viesť správny orgán k záverom, že\nsú účelové, nedôveryhodné a pre azyl nedostatočné.\nNajvyšší súd nemohol uznať ani námietku nezrozumiteľnosti rozhodnutia odporcu, resp. nesprávneho\nprávneho posúdenia, ktorú navrhovateľ videl v tom, že odporca na jednej strane konštatoval\nnedôveryhodnosť navrhovateľa, avšak na druhej strane sám vykonal dokazovanie informáciami o krajine\npôvodu navrhovateľa a nezamietol jeho žiadosť pre nedôveryhodnosť.\nNajvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v danom prípade odporca postupoval v\npredmetnom konaní v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj so zákonom\no azyle. Ako vyplynulo z dôvodov rozhodnutia, odporca všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom\nvrátane predložených dôkazov objektívne a komplexne vyhodnotil, pričom svoje závery oprel o podrobné\ninformácie o krajine pôvodu, z ktorých čerpal. Z rozhodnutia odporcu vyplýva, že správny orgán dospel\nk záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu, ani na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nPrimárnym dôvodom neudelenia azylu bolo teda nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu\na nie nedôveryhodnosť navrhovateľa, tú síce odporca konštatuje, ale len sekundárne. Preto námietku\nnepreskúmateľnsoti, resp. nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nBolo teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom\nodvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil\ndokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom\nrozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o\nazyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.\n\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne skutkové zistenia ku\nktorým dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie, považuje odvolací súd\nza dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania\nazylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo\ncíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla\nbyť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia\n(politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho\nposledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti\nk jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo\nv jeho prípade dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl\nv konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom\nprípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno\ndôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd SR nezistil, že by odporca, resp.\nkrajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje z ktorých\ninformácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie\nbolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa\ns informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ\nnespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle.\nNámietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so záverom\nkrajského súdu, že rozhodnutie odporcu v oboch jeho výroch vecne správne. Námietky uvedené v\nodvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu sú totožné s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu, odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie krajského\nsúdu.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}