{"guid": "ee1a0053-4887-47ba-9ef7-16427a12928a:cfc2bf5b-0e85-47d9-b22e-488f7930fe5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1", "spisova_znacka": "2Sžo/3/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/3/2014 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1", "identifikacne_cislo": "1013200449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené", "Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfc2bf5b-0e85-47d9-b22e-488f7930fe5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/3/2014\n1013200449\n16. 04. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: STEFE\nRožňava, s.r.o., so sídlom Páterová 8, Rožňava, IČI: 31 673 660, zastúpeného advokátkou JUDr. Erikou\nSimanovej, so sídlom Akademika Hronca 9, Rožňava , proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia,\nso sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 01 023 13/90/2012-SSI 61-Ba z 21.12.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 6S/79/2013-55 z 10.10.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2013-55 z 10.\noktóbra 2013 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 01 023 13/90/2012-SSI 61-Ba z 21.12.2012 podľa\n§ 250j ods. 2 písm. d/, ods. 3 O.s.p. zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov 140 € a\nna účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Erike Simanovej, so sídlom Akademika Hronca 9, Rožňava\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 203,64 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“, „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01 023\n13/90/2012-SSI 61-Ba z 21. decembra 2012, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ktorým žalovaný\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej\nstavebnej inšpekcie, Inšpektorát Košice č. 06 047 11/211/2011-SSI 65-Be z 9. novembra 2011 (ďalej\nlen ,,rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým podľa § 106 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,stavebný zákon“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 250 € za to, že v čase od 2. júna 2011 do\n28. júla 2011 menil stavbu v rozpore so stavebným povolením, čím porušil § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976\nZb., keď ako zhotoviteľ stavby porušil podmienku 13 stavebného povolenia - neuložil stavebný materiál\nna pozemkoch, ku ktorým mal vlastnícke alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k spôsobeniu\nškody na cudzom majetku, keď uložil stavebný materiál na pozemkoch parc. č. 7476/3 (vlastník W.),\n7472/1 (p. D.), 4012/2 (ObÚ X.), 1684/1, 4038/1, 4018/1, 4046, 4070 (Mesto N.) a vykopal stavebnú\njamu (ryhu) na pozemku parc. č. 7476/3, 7476/2, 7472/1 a 7408/3 (vlastníctvo p. D. a W.). Súčasne\nnepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\nKrajský súd poukázal na ust. § 54, § 55 ods. 1, § 98 ods. 1 a 2, § 106 ods. 2 písm. b/ a § 106 ods. 4 zákona\nč. 50/1976 Zb. a konštatoval, že žalobca napáda preskúmavané rozhodnutie žalovaného námietkami:\nV bode 1 žaloby tvrdil, poukazujúc na obsah stavebného povolenia vydaného Mestom N. pod\nč. 6183/2008-02-Kp z 18. decembra 2008 v spojení s rozhodnutím o predlžení jeho platnosti č.\n\n4317/2010-02-Kp z 13. októbra 2010 \"Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa K-I08, sídlisko\nJUH\" v N. (ďalej len „stavebné povolenie“) súčasťou ktorej bol stavebný objekt SO-IO \"Rekonštrukcia\nvonkajšieho teplovodného rozvodu\", že vykopaním stavebnej ryhy určenej na uloženie teplovodného\nrozvodu sa nedopustil žiadneho porušenia podmienok vydaného stavebného povolenia pre túto stavbu,\na to ani v súvislosti so zmenou vlastníctva k pozemkom, po ktorom mala byť vedená stavebná trasa\nobjektu SO-IO. Poukázal na obsah riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu\no uložení sankcie za správny delikt.\nV ďalšej žalobnej námietke tvrdil, že realizáciou predmetnej stavby nenaplnil skutkovú podstatu podľa\n§ 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, keďže jeho postupom nedošlo k zmene stavby a postupoval\npodľa stavebného povolenia, poukazujúc na znenie § 48 ods. 1, § 43i a § 55 ods. 1 stavebného zákona.\nZároveň spochybňoval postup inšpekčných orgánov aj v súvislosti s uložením sankcie spoločnosti\nREMONT s.r.o., ktorá bola dodávateľom stavby a na ustanovenie § 106 stavebného zákona komentár\nk uvedenému zákonnému ustanoveniu.\nV ďalšej žalobnej námietke žalobca tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu a neurčitosť výroku rozhodnutia o\nuložení pokuty prvostupňového správneho orgánu, a to s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ustanovenia článku VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právny stav vyplývajúci z ustanovení § 46, § 47 zákona o\nsprávnom konaní, ktorý podľa § 140 stavebného zákona, je potrebné aplikovať na dané administratívne\nkonanie.\nK uvedeným námietkam krajský súd uviedol :\n,,Na realizáciu stavby stavebníka TEKO - R, spol. s r.o. (predchádzajúce obchodné meno žalobcu) rekonštrukciu kotolne a vonkajšieho teplovodného rozvodu \"Centrálny zdroj tepla na BIOMASU, kotolňa\nK-l08, sídlisko JUH\" na pozemkoch parc. č. 4101, 1861/289 a 4079/1 kat. úz. N. bolo Mestom N. vydané\nprávoplatné a vykonateľné stavebné povolenie a následne aj rozhodnutie o predlžení jeho platnosti z 13.\noktóbra 2010 (právoplatné dňom 4. novembra 2010). Podmienkou č. 13 vydaného stavebného povolenia\nbola požiadavka stavebného úradu nasledovného znenia:\n\"Stavebný materiál môže byť uložený výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník vlastnícke právo,\nktorého ho k tomu oprávňuje, stavbou nesmie byť obmedzené užívanie komunikácie. Stavebník je\npovinný dbať o to, aby uskutočňovaním stavby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzom pozemku alebo\nstavbe.\"\nAko to sám žalobca uvádza v žalobe z 5. marca 2013, stavebný úrad vo vydanom stavebnom povolení\nuviedol iba označenie pozemkov pod stavebným objektom SO - O 1 K - 108 (kotolňa), ale neuviedol\npozemky, na ktorých povoľuje stavbu ďalších stavebných objektov SO - 2 až 10.\nZ obsahu uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/281/2011-107 z 30. septembra 2011, ktorým\npotvrdil uznesenie Okresného súdu N. č. k. 10C/96/2011-30 z 30. júna 2011 vyplýva, že žalobcovi\nbolo uložené, aby sa zdržal vykonávania akejkoľvek činnosti, najmä ďalšieho výkopu, prípadného\nuloženia akýchkoľvek predmetov, najmä teplovodného potrubia do vykopanej ryhy nachádzajúcej sa na\nnehnuteľnostiach uvedených vo výrokových častiach uznesení OS N. a Krajského súdu v Košiciach, v\nkonaní vedenom na OS N. pod č. k. 10C/96/2011. Z obsahu uvedených súdnych rozhodnutí nesporne\nvyplýva, že išlo o stavebnú činnosť žalobcu na pozemkoch, ktoré neboli uvedené v stavebnom\npovolení z 18. decembra 2008. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Mesta N. č. 6183/2008-02-Kp z 18.\ndecembra 2008 (stavebné povolenie) vyplýva, že žalobca požiadal stavebný úrad o povolenie stavby\n\"na pozemkoch parc. č. KN -C 4101, 1861/289 a 4079/1 v N. na T., vo vlastníctve Mesta N. v zmysle\nLV č. XXXX.\" V uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/281/2011-107 z 30. septembra 2011\nsa okrem iného uvádza, že k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia\na uznesenia Okresného súdu N. č. k. 10C/96/2011-30 z 30. júna 2011 navrhovateľka v 1. rade (D.)\nnadobudla vlastníctvo v apríli 2008, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30. apríla 2008.\nKrajský súd konštatoval, že podmienka realizácie stavby č. 13 ukladala žalobcovi nielen uložiť stavebný\nmateriál výlučne na pozemku, ku ktorému má stavebník (žalobca) vlastnícke, alebo iné právo, ktoré\nho k tomu oprávňuje, ale zároveň obsahovala aj právnu podmienku pre realizáciu stavby, podľa ktorej\n\nstavebník je povinný dbať o to, aby uskutočňovaním stavby nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzom\npozemku alebo stavbe, preto dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, že trasa časti stavby SO 10 (rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného rozvodu) bola realizovaná podľa priestorových podmienok\na trasy vymedzenej stavebným povolením, bolo povinnosťou žalobcu ako stavebníka, aj s prihliadnutím\nna neúplnosť ním predložených dokladov stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o vydanie stavebného\npovolenia, pred započatím výkopových prác, resp. zadaním týchto prác zhotoviteľovi stavby zabezpečiť,\naby za žiadnych okolností nedošlo k porušeniu podmienky č. 13 vydaného stavebného povolenia z 18.\ndecembra 2008.\nVychádzajúc z obsahu administratívneho spisu konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore so\nstavebným povolením, čo posúdil ako zmenu stavby v rozpore so stavebným povolením. V tejto súvislosti\nsa vzhľadom na obsah dokumentácie predloženej žalobcom stavebnému úradu, stotožnil so záverom\nžalovaného správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 21. decembra 2012, podľa\nktorého žalobca už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a otvorený vzťah k správnemu\norgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom,\ncez ktoré viedla trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu.\nZdôraznil, že podmienka č. 13 stavebného povolenia z 18. decembra 2008 bola pre žalobcu záväznou\npre celú realizáciu stavby, t.j. všetkých jej častí, bez ohľadu na prípadnú neúplnosť údajov v stavebnom\npovolení uvedených.\nDospel k záveru, že žalobca nedodržaním podmienky č. 13 vydaného stavebného povolenia, naplnil\nskutkovú podstatu administratívneho deliktu, pričom zmena stavby spočívala v porušení podmienky č.\n13 stavebného povolenia, s poukazom na ust. § 48 ods. 1 zákona 50/76 Zb.\nKonštatoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva protiprávnosť konania žalobcu v\npreskúmavanej veci, ktorú žalovaný a správny orgán prvého stupňa subsumovali pod ustanovenie § 106\nods. 2 písm. b/ stavebného zákona, konštatujúc, že zo strany žalobcu došlo k zmene stavby v rozpore\nso stavebným povolením. Uviedol, že ide o jediné ustanovenie skutkovej podstaty administratívneho\ndeliktu, pod ktoré bolo možné právne zatriediť preukázané protiprávne správanie žalobcu. Pritom sa\nmierne odchyľuje od výkladu právneho stavu v právnej nadväznosti na ustanovenie § 106 ods. 2 písm.\nb/ stavebného zákona, ktoré vo veci zaujal žalovaný správny orgán tvrdiac, že už samotná rekonštrukcia\nje právnou povahou zmeny stavby. Krajský súd je názoru, že pri preukázaní právnych podmienok\nvyvodenia zodpovednosti za daný správny delikt, musí byť už v právnom pojme \"zmena\" preukázaný\nprotiprávny postup stavebníka, nerešpektujúci stavebné povolenie. Právna úvaha však nemala právny\ndopad na závery o dôvodnosti aplikácie § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona na preskúmavanú\nvec. Pri výklade daného zákonného ustanovenia totiž nie je možné postupovať v rozpore so zámerom\nzákonodarcu a základnými pravidlami logického myslenia, rešpektujúc pritom špecifickosť povolenej\nstavby a skutočnosť, že aj vedenie trasy teplovodu (SO - 10 Rekonštrukcia vonkajšieho teplovodného\nrozvodu) je súčasťou stavby samotnej.\nPrávnu nedokonalosť formulácie zákonnej úpravy obsiahnutej v § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného\nzákona, nemožno vyhodnotiť tak, že by sa vypustila právna možnosť postihu stavebníka za konanie,\nktoré je evidentne v rozpore s podmienkami vydaného stavebného povolenia. Vzhľadom na jednotnú\nprávnu históriu s právnym poriadkom Českej republiky v období do 31. decembra 1992, pri výklade\ndaného zákonného ustanovenia skúmal aj súčasný právny stav v Českej republike obsiahnutý v ?\nustanoveniach § 178 ods. 2 písm. g/ a § 180 ods. 2 písm. g/ zákona č. 183/2006 Sb., ktoré obsahujú\nskutkovú podstatu \"provede stavbu nebo jej zmenu v rozporu se stavebním povolením\". Hmotnoprávnou\nparalelou daných zákonných ustanovení, v právnom poriadku Slovenskej republiky je práve dotknuté\nustanovenie § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Na preskúmavanú právnu vec pritom nemohol\naplikovať ani právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Ostrave č. k. 22Co/177/94 z 31.\noktóbra 1994 SP č. 83/1995 „Judikatúry ve věcech správniho trestáni“ Sylva Šišková a kolektiv, str. 193)\ntýkajúci sa prípadnej chybnej kvalifikácie správneho deliktu podľa stavebného zákona, ktorý znie:\n\"Ak správny orgán chybne posúdil konanie podnikateľa podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. b/\nStavebného zákona, hoci v skutočnosti išlo o delikt, podľa ustanovenia odseku 1 písm. a/, zruší súd také\nrozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, i keby v konkrétnom prípade uložená pokuta nepresiahla miernejšiu\nhornú hranicu stanovenú ustanovením § 106 stavebného zákona.\" V preskúmavanej veci totiž konanie\nžalobcu pri realizácii predmetnej stavby nemožno právne kategorizovať podľa iného ustanovenia § 106,\nprípadne iného paragrafu stavebného zákona, preto krajský súd aj vo vzťahu k danému právnemu\n\nnáhľadu argumentáciou a contrario, posúdil rozhodnutia správnych orgánov v danej veci ako dôvodné\na zákonné.\nK žalobnej námietke týkajúcej sa určitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia, resp. rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nvzťahujúca sa na právnu kvalitu administratívnych rozhodnutí so zameraním sa na výrokovú časť\nrozhodnutí správnych orgánov (konkretizácia skutku v údajoch o mieste, čase a spôsobe porušenia\nprávnych povinností) síce na jednej strane akcentuje dôvodnosť požiadavky pre úplnú konkretizáciu\nadministratívneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, avšak na strane druhej\nnevylučuje, aby správny orgán pri konkretizácii správneho deliktu uviedol popri údajoch vo výrokovej\nčasti, ďalšie konkrétne údaje v odôvodnení administratívneho rozhodnutia. Správne orgány oboch\nstupňov si danú zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku splnili.\nDostatočným spôsobom objasnili aj skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodili sankčnú zodpovednosť\nvoči žalobcovi. V právnej konfrontácii odôvodnení administratívnych rozhodnutí správnych orgánov\noboch stupňov, je preto poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu SR, obsiahnutú v rozsudku\nNS SR č. k. 2Sžp/16/2011, neopodstatneným. Nielen žalovaný, ale aj správny orgán prvého\nstupňa totiž v odôvodneniach svojich rozhodnutí zreteľne a právne vyčerpávajúco poukázali na to,\nktoré skutočnosti považovali za dôležité pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti (pozornosť\nsústredili na odôvodnenie skutočností súvisiacich s porušením bodu č. 13 stavebného povolenia).\nVo výroku prvostupňového rozhodnutia pritom neabsentuje vecné, časové ani miestne vymedzenie\nadministratívneho deliktu (napr. rozsudok NS SR č. k. 6Sžo/133/2007 z 28. mája 2008).\nK námietke vytýkajúcej správnym orgánom administratívno-právny postih voči žalobcovi a ďalšiemu\nsubjektu , uviedol, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania sú rozhodnutia správnych orgánov\no vyvodení administratívnej zodpovednosti za správny delikt voči žalobcovi, u ktorého súd nezistil ?\nduplicitný právny postih resp. administratívne trestanie, pričom z obsahu administratívneho spisu\nnesporne vyplýva skutočnosť, že žalobca bol stavebníkom, ktorého povinnosťou je dodržiavať všetky\npodmienky vydaného stavebného povolenia a všeobecne záväzné právne predpisy, s poukazom\nustanovenie § 106 ods. 4 stavebného zákona.\nProti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu alebo\nzmení rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu\nvráti na ďalšie konanie a súčasne zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi.\nV odvolaní poukazoval, že: ,,nesúhlasí s názorom keď, krajský súd považoval skutkový stav za\ndostatočne zistený a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu za dostatočne preukázané s tým,\nže správne orgány procesne nepochybili.\nTvrdil, že z administratívneho spisu stavebného úradu, zo záznamu o kontrole vykonanej správnym\norgánom prvého stupňa dňa 28. júla 2011 je nepochybné, že stavebný materiál, ktorým bolo potrubie\nna nové teplovodné rozvody bol uložený vedľa stavebnej ryhy na pozemkoch, ktoré boli vyznačené v\noverenej projektovej dokumentácii ako pozemky, cez ktoré stavebný úrad povoľuje vedenie novej trasy\nteplovodných rozvodov.\nSúd prvého stupňa si pri preverovaní správnosti zisťovania skutkového stavu, týkajúceho vlastníctva k\ndotknutým pozemkom mechanicky osvojil závery z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 5Co/281/2011-107 z 30. septembra 2011, ktoré krajský súd bez ďalšieho dokazovania prevzal v\npredloženej zápisnici z vykonaného štátneho stavebného dozoru dňa 28. júla 2011, ktorý na podnet D.\na W. vykonal správny orgán prvého stupňa a ktorú v konaní predložili D. a W., v ktorom bolo zistené,\nže žalobca ako stavebník porušili bod 13 stavebného povolenia neuložením stavebného materiálu na\npozemkoch, ku ktorým nemá vlastnícke alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby spôsobil škodu\nna cudzích pozemkoch. Týmto uznesením krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v N. č.\n10C/96/2011-30 z 30.6.2011 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým žalobca uložil povinnosť zdržať\nsa akejkoľvek ďalšej stavebnej činnosti na pozemkoch D. a W. Ako nepochybne vyplýva z rozhodnutí\nOS N. 10C/96/2011 a KS Košice 5Co/281/2011, predmetom konania bolo nariadenie predbežného\nopatrenia, pred začatím konania vo veci samej, kde bolo preukázané, že v čase rozhodovania o\n\nnariadení predbežného opatrenia, navrhovatelia označení, v tomto konaní, ku dňu 30. jún 2011 vlastnili\npozemky CKN 7408/3, 7476/2, 7476/3, 7476/6 a 7476/1, na ktorých žalobca začal vykonávať stavebnú\nčinnosť. Ako však nepochybne vyplýva zo zápisov v katastri nehnuteľností, až na pozemok CKN 7472/1,\nvšetky ostatné pozemky sú vytvorené z pozemkov, ktoré nadobudli navrhovatelia v tomto konaní najskôr\naž v roku 2009 a predtým patrili Mestu N.. Pozemok CKN 7471/1 vo vlastníctve D. bol vytvorený z\npôvodnej parc. č. EN 1684/2 vytvorenej zo združených pozemkov mpč. 1889/1, 1889/2, 1922/1, 1922/2\nv podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Notárska zápisnica N: 176/2008 zo dňa 21. apríla 2008,\nktorú predložila do konania KS Košice 5Co/281/2011 D. je dôkazom, že nadobudla kúpou pozemky na LV\nč. XXXX parc. č. 1889/1 ornú pôdu a parc. č. 1889/2 ornú pôdu, a je dôkazom, že mohla vlastniť, v čase\nvydávania stavebného povolenia pozemok CKN 7471/1, a teda predbežne osvedčila právny záujem na\nnariadení predbežného opatrenia. Doteraz však v žiadnom konaní dôkaz o tom, že D. skutočne vlastnila\nku dňu vydania stavebného povolenia (ku dňu 18. december 2008) pozemok CKN 7471/1, a že CKN\n7471/1 je totožná resp. vytvorená z mpč. 1889/1 a 1889/2, predložený nebol, a teda nebol predložený\nani dôkaz o tom, že žalobca postupoval v rozpore s podmienkami stavebného povolenia.\nK skutočnosti, že Slovenská republika - Obvodný úrad N., v čase vydávania stavebného povolenia,\nnevlastnil pozemok CKN 4012/2, ale ho vlastnilo Mesto N. zo zákona (č. 138/1991 Zb.), predložil žalobca\nlistinné dôkazy a túto skutočnosť je možné zistiť aj zo zápisov v katastri nehnuteľností, pričom touto\nžalobnou námietkou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, hoci sa týkala časti skutku.\nĎalšie pozemky uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vlastnilo Mesto N., ktoré so\nstavbou, na týchto pozemkoch, udelilo súhlas, a táto skutočnosť bola inšpekcii známa pri vydávaní\nrozhodnutia.\nZ uvedených dôvodov opakovane poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav v tom zmysle,\nže správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie smerujúce k preukázaniu vlastníctva dotknutých\npozemkov, ku dňu vydania stavebného povolenia, hoci túto námietku predkladal aj s podrobnou\nargumentáciou, s poukázaním na ustanovenie § 70 Stavebného zákona, podľa ktorého rozhodnutie o\npovolení stavby je záväzné nielen pre účastníkov, ale aj pre ich právnych nástupcov.\nUviedol, že k časti skutku týkajúceho sa spôsobenia škody na cudzích pozemkoch nebolo vykonané\nžiadne dokazovanie preto, trestnoprávny postih za predmetnú časť skutku nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní.\nPodľa zásady materiálnej pravdy upravenej v ustanovení § 3 ods. 5 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.\nsprávne orgány sú povinné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čomu zodpovedá objektívne\nzistenie skutkového stavu, nie nepresné ani skreslené, opierajúce sa o procesné návrhy len jedného z\núčastníkov, postupujúc podľa vyhľadávacej zásady.\nPri postihu za skutok spočívajúci v neuložení stavebného materiálu na vlastných pozemkoch bol správny\norgán prvého stupňa povinný vychádzať z nepochybne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa\nvlastníctva ku konkrétnym pozemkom ku dňu vydania stavebného povolenia, pri postihu za spôsobenú\nškodu mal správny orgán prvého stupňa minimálne zistiť, aká škoda bola spôsobená. Materiál bol totiž\nuložený na tých pozemkoch, na ktorých bola povolená stavba, konkrétne na pozemkoch zakreslených\nv projektovej dokumentácii, čo nepochybne vyplýva z administratívneho spisu stavebného úradu.\nZ uvedených skutočností považoval záver súdu prvého stupňa týkajúci sa správnosti a úplnosti\nzisťovania skutkového za nesprávny, keď v podanej žalobe navrhoval vykonať dokazovanie\noboznámením sa so spisom stavebného úradu Mesta N. č. 6183/2008-2 - Kp a č. 4317/201O-02-Kp\na i súd prvého stupňa navrhnutý dôkaz nevykonal. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sa\noboznámil iba s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa (str. 16 ods. 1\nrozsudku). Spis stavebného úradu obsahuje všetky podklady k vydaniu stavebného povolenia, včítane\nprojektovej dokumentácie a naprojektovanej trasy teplovodných rozvodov, dokumentuje celý postup\nod posúdenia žiadosti o vydanie stavebného povolenia, až po ?právoplatné skončenie konania má z\nhľadiska rozhodnutia o žalobe, nepochybne význam.\nNámietku nesprávneho právneho posúdenia predložil z dôvodu, že súd prvého stupňa aplikoval na\nzistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, resp. neaplikoval príslušnú právnu normu, keď prijal\nzáver, že porušenie č. 13 stavebného povolenia, spočívajúce v neuložení stavebného materiálu na\n\nvlastných pozemkoch alebo na pozemkoch, ku ktorým má iné právo vo vzťahu k právnym nástupcom\npôvodného účastníka stavebného konania (pôvodného vlastníka), t. z. za situácie, ak dôjde k zmene\nvlastníctva po vydaní stavebného povolenia a spôsobeniu škody na cudzom pozemku, je zmenou stavby,\nza ktorú je možné uložiť postih podľa § 106 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona.\nTvrdil, že uvedeným konaním nedošlo k zmene stavby v zmysle § 48 ods. 1 Stavebného zákona. Pri\nrealizácii stavby žalobca nepostupoval v rozpore so stavebným povolením a schválenou projektovou\ndokumentáciou práve v kontexte s ustanovením § 70 Stavebného zákona, ktoré mal súd prvého\nstupňa aplikovať pri rozhodovaní. Ako stavebník stavbu nezmenil, stavebný materiál (potrubie) uložil\nna pozemkoch vyznačených ako trasa nových teplovodných rozvodov v projektovej dokumentácii,\nlen po vydaní stavebného povolenia došlo k zmene v osobe vlastníkov pozemkov, túto situáciu rieši\nustanovenie § 70. V čase predkladania žiadosti o vydanie stavebného povolenia aj v čase povolenia\nstavby podľa dostupných informácií D. a W. neboli vedení ako vlastníci dotknutých nehnuteľností a\nhoci SR - ObÚ Košice bol vedený ako vlastník pozemku CKN 4012/2 bolo s poukazom na právny\nstav podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zrejmé, že tento pozemok v skutočnosti vlastní\nzo zákona Mesto N.. Projektová dokumentácia bola spracovaná tak, že trasa teplovodných rozvodov\nsmerovala cez pozemky Mesta N., ktoré s takto vedenou trasou prejavilo súhlas. V čase od vydania\nstavebného povolenia do samotnej realizácie stavby nedošlo len k zmene v osobe vlastníkov, ale aj k\nzmene v označení parcelných čísel pozemkov, z dôvodu vykonaných pozemkových úprav, čo vyplýva\nz údajov katastra, čo znamená, že žalobca neuložil stavebný materiál na iných pozemkoch, než ktoré\nboli uvedené v projektovej dokumentácii.\nPoukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva spadajúcu do trestnej oblasti, čl. 6,7\nDohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že\nkaždé konanie, ktoré je v rozpore s podmienkami stavebného povolenia je zmenou stavby a možno ho\npostihnúť podľa § 106 ods. 2 písm. b/ zákon 50/1976 Zb..\nTvrdil, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval ustanovenie § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku, keď\npovažoval konkretizáciu správneho deliktu za dostatočnú tak, že časť údajov bude uvedená vo výroku a\nčasť údajov v odôvodnení rozhodnutia, pričom je nesprávny záver súdu, že vo výroku prvostupňového\nadministratívneho rozhodnutia neabsentuje vecné, časové ani miestne vymedzenie deliktu. Vo výroku\nrozhodnutia je pritom uvedené, že k spáchaniu deliktu došlo pri stavbe na pozemkoch parc. č. ?4101,\n1861/289 a 4079/1 v k. ú. N.. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že správny delikt bol spáchaný na\núplne iných pozemkoch. V preskúmavanom rozhodnutí nebol uvedený modus operandi delikventa, ktorý\nvystihuje osobitosť deliktu tak, aby nebol zameniteľný s iným.\nRozsudok súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keďže\nsa súd nevysporiadal s podstatnými námietkami majúcimi rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, týmto\npostupom žalobcovi, ako účastníkovi, konania odňal možnosť konať pred súdom.\nTvrdil, že v odôvodnení sa súd nevysporiadal s námietkou vlastníctva k dotknutým pozemkom k 18.\ndecembru 2008 a zmeny vlastníctva, po vydaní stavebného povolenia, za aplikácie § 70 zákona\n50/1976 Zb. na daný právny stav, nevysporiadal sa s námietkou, že ďalší vlastník - Mesto N. udelil\nsúhlas k stavbe nových rozvodov na jeho nehnuteľnostiach a že SR - ObÚ Košice dotknutý pozemok\nnevlastnil. Správne orgány, ale ani súd prvého stupňa, sa v odôvodnení nevysporiadali s námietkou,\nže nebol preukázaný vznik škody uložením materiálu, pretože žiadna škoda vlastníkom pozemku\n(okrajová časť pozemku zarastená burinou) za niekoľko dní uloženia, nevznikla. Súd prvého stupňa sa\nnevysporiadal s námietkou, že rozhodnutie žalovaného je založené na základnom rozpore, keď žalovaný\naj správny orgán prvého stupňa na jednej strane konštatujú, že žalobca realizoval stavbu na základe\nstavebného povolenia a v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, ale súčasne na druhej strane\nkonštatuje, že žalobca menil stavbu v rozpore so stavebným povolením, naviac, keď dodávateľ stavby\n- spoločnosť REMONT s.r.o., táto spoločnosť uložila stavebný materiál na dotknutých pozemkoch a aj\ntejto spoločnosti bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 106 ods. 2 písm. b/, keď žalobca ako\nstavebník, so stavebným materiálom nemanipuloval.\nV prípade úspechu v odvolacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho\nkonania vo výške 70,00 eur zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, podľa vyhl. č.\n655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vo výške (60,07 e + 7,81) + 20% DPH 13,58, spolu 81,46 eur,\ncelkove 151,46 eur, resp. k náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania vo výške 2 x 70,00 eur\n\nzaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v hodnote 60,07 € za prevzatie zastúpenia,\nnapísanie žaloby, napísanie odvolania, t. z. 3 x 60,07 €, 3 x RP 7,81 €, spolu 203,64 € + 20 % DPH\n40,73 €, spolu 244,37 €, celkove 414,37€ trov konania.“\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 30. decembra 2013 a žiadal aby\nnapadnutý rozsudok NS SR ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd“ „odvolací súd“, § 10 ods. 2\nv spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil\n(§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 mil..\nSk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním.\nPodľa § 47 ods. 2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o\npovinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na\nplnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako\nsa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa §140 zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ak nie je výslovne\nustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 250d ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu\nso spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky\n1640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči\nrozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu\nsúdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť\npostupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.\nSprávne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti a práva a záujmy občanov a organizácií a v dôsledne vyžadovať plnenie povinností\n(§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny\nporiadok“).\nZakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní\nrozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na\nprejednávanú vec.\nVýrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a určujú sa v ňom konkrétne práva a\npovinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí\nrozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, a preto len výrok\nje záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Výrok musí byť formulovaný jasne,\nstručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať,\nmohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitostí, presnosti a\nzrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aj pri vydávaní rozhodnutia prvostupňového ako\n\naj odvolacieho orgánu, aby účastníci konania mohli jednoznačne a určite poznať konečný výsledok\nkonania.\nSprávny poriadok v citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je\npotrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné,\naby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá,\nmení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.\nĎalej odvolací súd poukazuje na to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom\ndelikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s\niným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných\nsprávnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.\nTo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a\nspôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok\nnemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to\nnajmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie\nprekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva\nna obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný\ndelikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie\nobdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné\nodmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.\nVýznam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do\npráv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis\nskutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená\na aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné\nexekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k\ntomu, aby nemohol byť zamenený s iným.\nV prejednávanej veci prvostupňový správny orgán a aj žalovaný, uvedené zásady určitosti a\nzrozumiteľnosti rozhodnutí nerešpektovali.\nOdvolací súd, po oboznámení sa s obsahom prvostupňového správneho rozhodnutia zistil, že vo\nvýroku skutok v zmysle vyššie citovaných zákonných kritérií, správny orgán prvého stupňa nevymedzil.\nV odôvodnení strana 2 druhý odsek, ho vyjadril slovami ,,Kontrolou na mieste stavby a kontrolou\npredložených dokladov dňa 28. júla 2011 bolo zistené, že stavebník TECO s.r.o., Rožňava nedodržal\npodmienku č. 13 stavebného povolenia - neuložil stavebný materiál na pozemkoch, ku ktorým má\nvlastnícke, alebo iné právo a pri uskutočňovaní stavby došlo k spôsobeniu škody na cudzom pozemku.\nZhotoviteľ uložil stavebný materiál na pozemkoch parc. č. 7476/3 (vlastník W.), 7472/1 (p. D.), 4012/2\n(ObÚ X.), 1684/1, 4038/1, 4018/1, 4046, 4070 (Mesto N.) a vykopal stavebnú jamu (ryhu) na pozemku\nparc. č. 7476/3, 7476/2, 7472/1 a 7408/3 (vlastníctvo p. D. a W.).“\nDruhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného, konštatuje, že bolo zistené\n„To, že ryha Vetvy 1a - prepojenie P. ul. na K. ul. bola vykopaná presne podľa trasy znázornenej v\noverenej projektovej dokumentácii odvolací orgán nespochybňuje, keďže na jednej strane je právoplatné\nstavebné povolenie, ktoré povoľuje stavbu na pozemkoch parc. č. 4101, 1861/289, 4079/1 v k.ú. N. a\nna strane druhej overená projektová dokumentácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto povolania,\navšak v ktorej je zakreslená trasa teplovodného rozvodu aj cez pozemky č. 7476/3, 7476/2, 7476/1,\n7408/3, 4012/2, 1684/1, 4038/1, 4018/1, 4046, 4070, 7476/3, 7472/1 v k.ú. N., ktoré nie sú zahrnuté\nv stavebnom povolení.“\nĎalej konštatuje, že „Zodpovednosť za právny delikt podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976\nZb. je konštruovaná na báze objektívne zodpovednosti bez liberačných dôvodov, t. j. účastník konania\nzodpovedá za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Vzhľadom k vyššieuvedenému máme za to, že\núčastník konania už pri žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal poctivý a odborný vzťah k správnemu\norgánu a k prerokúvanej veci, nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah ku všetkým dotknutým pozemkom,\ncez ktoré vedie trasa teplovodu, čo v konečnom dôsledku viedlo k spáchaniu správneho deliktu, t.j.\n\nuloženie stavebného materiálu a vykopanie ryhy na cudzích pozemkoch, pričom miera jeho zavinenia\nbola Inšpektorátom Košice, v predmetnom konaní, správne posúdená a zohľadnená vo výške uloženej\npokuty.“\nV stavebnom povolení stavebný úrad určil v bode 13 podmienky pre dokončenie stavby podľa § 66\nzákona č. 50/1976 Zb., ktoré sú formulované ,,Stavebný materiál môže byť uložený výlučne na pozemku,\nku ktorému má stavebník vlastnícke, alebo iné právo, ktorého k tomu oprávňuje, stavbou nesmie byť\nobmedzené užívanie komunikácie. Stavebník je povinný dbať o to, aby uskutočnením stavby nedošlo k\nspôsobeniu škody na cudzom pozemku alebo stavbe“.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že zákonodarca v zákone č. 50/1976 Zb. v § 43 ods. 1 a nasl.\nvymedzuje pojem stavenisko, ktoré definuje ako priestor na uskladňovanie stavebných výrobkov,\ndopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby“, a v ust. § 66 v ods. 3 písm.\ne/, ako súčasť záväzných podmienok uskutočňovania stavby, zákonodarca počítal s vymedzením\nnevyhnutného rozsahu pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska.\nS poukazom na tieto zákonné ustanovenia, vo väzbe na vymedzenie bodu 13 stavebného povolenia,\nbolo povinnosťou správneho orgánu vyhodnotiť skutkové okolnosti postupu žalobcu tak, aby bolo\nzrozumiteľne, jednoznačne zrejmé, či ,,uloženie stavebného materiálu na cudzích pozemkoch“ súvisí\nzo samotnou fyzickou realizáciou diela- zhotovovaním stavby povolenej stavebným povolením č.\n6183/2008-002-Kp z 18. decembra 2008 vydaným Stavebným úradom Mesto N., ktorým bola povolená\nstavba ,,Centrálny zdroj tepla na Biomasu, kotolňa K-108, sídlisko JUH na pozemkoch KN-C 4101,\n1861/289 a 4079/1 v k.ú. N.“, alebo skutkové vymedzenie postupu žalobcu, ktoré v správnom konaní\nhodnotili správne orgány, treba posudzovať ako postup, v súvislosti s využívaním staveniska § 43 ods.\n1 zákona č. 50/1976 Zb.\nV rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, podľa odvolacieho súdu, uvedené\nskutkové okolnosti nie sú, určite a jednoznačne formulované, ani z výroku a ani z dôvodov správnych\nrozhodnutí nie je jednoznačne preukázané, či protiprávne konanie žalobcu spočíva vo vykopaní\nstavebnej jamy ,,ryhy“ na cudzích pozemkoch, ktoré nie sú identické s pozemkami uvedenými v\nstavebnom povolení (v projektovej dokumentácií) a uložením konkrétneho stavebného materiálu, do\nvykopanej jamy ,,ryhy“, alebo či posudzovaný postup žalobcu ,,uloženie stavebného materiálu“ súvisí\nlen z uložením materiálu v rámci staveniska stavby.\nV ďalšom konaní, správne orgány vyhodnotia aký určujúci charakter má bod 13 stavebného povolenia,\nči sa týka priamej - teda fyzickej realizácie zhotovenia diela - realizácie stavby alebo upravuje len\npodmienky upravené v § 43 zákona č. 50/1976 Zb. a teda súvisí len s realizáciou zariadenia staveniska.\nSprávne orgány budú povinné ďalej vyhodnotiť pojem ,,uloženie stavebného materiálu“ vo väzbe na\nkonkrétne skutkové zistenia postupu žalobcu, ktorý sa mu kladie za vinu.\nOd vyhodnotenia týchto skutočností potom bude závisieť správne formulovanie skutkového vymedzenia\nsprávneho deliktu, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie odvolacieho správneho\norgánu neobsahuje v skutkovej vete výroku rozhodnutia, ani v dôvodovej časti identifikačné vymedzenie\nsprávneho deliktu, a preto nedostatočnou špecifikáciou skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu,\nsú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Súčasne rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu, je nedostatočne zdôvodnené, keď v nich absentuje\nvyhodnotenie určujúceho charakteru bodu 13 stavebného povolenia, vo väzbe na posudzované konanie\nžalobcu, čím boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nedostatok\ndôvodov.\nPod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál\nsprávneho orgánu k danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby nevznikli\n\npochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve\nnepredloží spis, je na mieste rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.\nOdvolací súd zrušil rozhodnutie žalovaného, aj z dôvodu, že súčasťou predloženého administratívneho\nspisu nebol kompletný spis mesta N. (ďalej len „stavebného úradu“) č. 6183/2008-02-Kp a\nč. 4317/2010-02-Kp, ktorým bolo vydané stavebné povolenie, v rozpore s ktorým mal žalobca\nkonať. Odvolací súd je toho názoru, že spis stavebného úradu mal byť súčasťou predloženého\nadministratívneho spisu, na základe ktorého mali správne orgány v posudzovanej veci konať a rozhodnúť\na bol povinný rozhodnúť aj prvostupňový súd.\nPostupom podľa § 250ja ods. 3 prvá veta O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 O.s.p. a vec mu vrátil na konanie\na rozhodnutie v naznačenom smere.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 vetá prvá O.s.p. a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Žalobca si uplatnil\nv odvolaní proti rozsudku krajského súdu zo dňa 2. decembra 2013 trovy konania vo výške zaplateného\nsúdneho poplatku z podanej žaloby a odvolania 2x 70 eur a súčasne trovy právneho zastúpenia za 3\núkony právnej pomoci, prevzatie, príprava, podanie žaloby a podanie odvolania. 1úkon právnej pomoci\nvyčíslil vrátane režijného paušálu (60,07 € +7,81 € + 13,58 €) a DPH v sume 81,46 eur. Celkove si trovy\nprávneho zastúpenia uplatnil vo výške 244,37 eur, 2x súdny poplatok vo výške 140 eur a celkové trovy\nkonania špecifikoval vo výške 413,37 eur. K vyčísleniu trov konania nepripojil právny zástupca žalobcu\ndoklad, že je registrovaný ako platca DPH.\nSúd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech trovy prvostupňového konania, ktoré pozostávajú zo\nzaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby 70 eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych\nslužieb, ktoré si uplatnil žalobca v podaní z 2. decembra 2013 za 2 úkony právnej pomoci prevzatie a\npríprava zastúpenia a podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 11 ods. 1a vyhlášky) 1 úkon, vo výške\n60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur spolu vo výške 67,88 eur za 2 úkony právnej pomoci 135,76 eur\n(odvolací súd bol viazaný výškou uplatneného úkonu právnej pomoci žalobcom).\nCelkové trovy prvostupňového konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 135,76 eur a\nsúdny poplatok z podanej žaloby 70 eur.\nKeďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený žalobca má právo aj na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Trovy odvolacieho konania boli priznané vo výške uplatneného súdneho poplatku z odvolania\nvo výške 70 eur a vo výške trov právneho zastúpenia 1 úkon právnej pomoci za podanie odvolania 60,07\neur + režijný paušál vo výške 7,81 eur spolu 67,88 eur s poukazom na ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky\núčinnej od 1. júla 2013.\nNakoľko právny zástupca žalobcu v konaní nepreukázal, že je registrovaný pre DPH uplatnených 20% z\npriznanej odmeny a náhrady, tak ako si uplatnil žalobca v písomnom podaní zo dňa 2. decembra 2013,\nodvolací súd nepriznal.\nCelkové súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 2x po 70 eur spolu\n140 eur a na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vo výške\n60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál spolu 67,88 eur za 3 úkony právnej pomoci vo výške 203,64 eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}