{"guid": "0b7be9ef-3b2a-4a9d-9ada-e881cdbde74a:0b9b631e-4681-493a-807b-e954df3b396e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1", "spisova_znacka": "4Sžnč/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnč/3/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp. zn. 4Sžnč/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1", "identifikacne_cislo": "1013200357", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "nazov": "§ 250t ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b9b631e-4681-493a-807b-e954df3b396e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžnč/3/2013\n1013200357\n28. 01. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200357.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: JUDr. T. U., M., Q., právne zastúpenej\nJUDr. Milanom Cíbikom, advokátom v Bratislave, Tomášikova 4, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nŽalobou zo dňa 26.2.2013, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.2.2013, sa navhovateľka\ndomáhala konania podľa § 250t O.s.p. a nasl. proti nečinnosti správneho orgánu v konaní o náhradu\nza bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, vedenom pod č. KRPVO-799/2011.\nKrajský súd uznesením č. k. 5S/46/2013-36 zo dňa 17.9.2013 s poukazom na § 246 ods. 2 písm. b/\nO.s.p. postúpil žalobu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dôvodiac tým, že rozhodnutím č.p. SLVPS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 Ministerstvo vnútra SR zrušilo ku dňu 31.12.2012 niektoré rozpočtové\norganizácie, vrátane Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave. V zmysle § 21 ods. 13 zákona\nč. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, práva a povinnosti rozpočtových organizácií\nprešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nII\nŽaloba\nNavrhovateľka v žalobe uviedla, že dňa 11.2.2010 Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove v konaní pod č.p.\nKRP-302-5/VOS-2010 vydalo rozhodnutie vo veci npor. JUDr. T. U., rod. K. (zaradenej toho času vo\nfunkcii vyšetrovateľa II. oddelenia všeobecnej kriminality na odbore kriminálnej polície OR PZ Bratislava\nII), v konaní o náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením\nsúvisiacich s dopravnou nehodou zo dňa 19.11.2008.\nNásledne rozhodnutím Prezidenta PZ zo dňa 16.4.2010 pod č.p. PPZ-KA-PO-177-4/2010 v spojení\ns rozhodnutím Ministra vnútra SR pod č.p. SLV-PK-68/2010 zo dňa 23.6.2010 bolo vyššie uvedené\nprvostupňové rozhodnutie zrušené. KRPZ v Prešove, vnútorný odbor, podaním zo dňa 26.7.2010\nupovedomilo žalobkyňu o jej práve navrhovať dôkazy v predmetnej veci. Dňa 7.2.2011 bol spisový\nmateriál postúpený k prerokovaniu a rozhodnutiu KRPZ v Bratislave, pričom k dnešnému dňu nebolo\nvydané rozhodnutie v danej veci a to aj napriek tomu, že navrhovateľka o to vyslovene žiadala a to\n\naj prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 20.7.2011, na ktorý KRPZ v Bratislave zaujalo\nstanovisko, že právoplatné rozhodnutie prezidenta PZ zo 16.4.2010 pod č.p. PPZ-KA-PO-177-4/2010\npovažuje za konečné a v tejto veci už nebude ďalej konať. Navrhovateľka však namietala, že uvedené\nrozhodnutie prezidenta PZ nebolo meritórnym rozhodnutím v konaní o náhradu za bolesť a náhradu\núčelne vynaložených nákladov spojených s liečením, čo napokon vyplynulo aj z upovedomenia KRPZ\nv Prešove, vnútorný odbor, zo dňa 26.7.2010 pod zn. KRP-302-5/VO-S-2010, ako aj z oznámenia o\npostúpení spisu na KRPZ v Bratislave dňa 7.2.2011 na ďalšie konanie a rozhodnutie, ale najmä z povahy\nveci.\nNavrhovateľka ďalej uviedla, že dňa 7.10.2011 podala podnet na podanie upozornenia prokurátorom\npodľa § 28 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov za účelom\nodstránenia porušovania zákona zo strany KRPZ v Bratislave v konaní pod č. KRP-VO-799/2011.\nProkurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave však tomuto podaniu nevyhovel a nakoľko právny poriadok\nuž neposkytuje iný prostriedok nápravy za účelom odstránenia nečinnosti v konaní orgánu verejnej\nsprávy, domáhala sa navrhovateľka odstránenia nečinnosti návrhom podľa § 250t a nasl. O.s.p.\nNavrhovateľka vyjadrila názor, že príslušný štátny orgán porušuje povinnosť konať uloženú mu právnym\npredpisom a mala za to, že splnila pre postup súdu podľa § 250t ods. 1 O.s.p. a vyslovenie povinnosti\norgánu verejnej správy konať, všetky podmienky a vyčerpala všetky iné prostriedky na dosiahnutie\nnápravy tohto protiprávneho stavu.\nNavrhovateľka zdôraznila, že ústava štátne orgány nielen obmedzuje v tom, že môžu konať len v súlade s\nprávnymi predpismi, ale zároveň im týmto ukladá aj povinnosť postupovať v súlade s právnymi predpismi.\nPod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 O.s.p.),\nktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje\naktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a\nsúčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho\norgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na\nto, aby správny orgán rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe\nnávrhu účastníka, alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu. Táto nečinnosť sa prejavuje\nnajmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi, správny\norgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím vybaví listom alebo\ninformáciou, resp. zastaví konanie.\nNavrhovateľka poukázala i na ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého ak osobitný\nzákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania;\nvo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci\nrozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o\nrozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka\nkonania s uvedením dôvodov upovedomiť.\nNavrhovateľka konštatovala, že KRPZ v Bratislave svoje tvrdenie v liste zo dňa 1.8.2011 ničím\nnepodložilo a dodnes tak nerozptýlilo obavy, že koná svojvoľne, arbitrárne a protiprávne - a teda, že\nnevykonáva svoju právomoc spôsobom určeným v zákone.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa tvrdila, že v konaní o náhradu za bolesť a\nnáhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vedenom KRPZ v Bratislave pod č. KRPVO-799/2011 dochádza v dôsledku nečinnosti správneho orgánu k prieťahom v konaní a preto navrhla\nuložiť mu povinnosť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť v konaní\no náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením JUDr. T. U., rod.\nK., vedenom pod č. KRP-VO-799/2011.\nIII\nDoterajší postup a rozhodnutia správnych orgánov\nA/ Rozhodnutie KRPZ v Prešove\nKRPZ v Prešove rozhodnutím č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11.2.2010 o nároku navrhovateľky\nsúvisiacim so služobným úrazom, ktorý utrpela dňa 19.11.2008 o 12.30 hod. počas služobnej cesty do\n\nPrešova, navrhovateľke priznal podľa § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v znení neskorších predpisov, § 3 písm. a) a § 4 písm. a) Vyhlášky MVSR č. 265/2008\nZ.z. a s prihliadnutím na § 175 ods. 2 písm. a) a § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, náhradu za bolesť v rozsahu\n80%, t.j. vo výške 7.966,54 € a nepriznal podľa § 20 ods. 1 písm. c), § 23 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 100\nzákona č. 461/2003 Z.z. náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 1.120,91 €.\nKRPZ v rozhodnutí konštatovalo, že poškodená svojím konaním porušila povinnosť spolujazdca v\nzmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení\nneskorších predpisov byť počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom a poukázal i na závery\nznaleckého posudku, v zmysle ktorých v prípade, že poškodená i jej spolujazdkyňa by boli pripútané\nbezpečnostným pásom, rozsah poranení poškodenej by bol menší, vznikli by buď ľahšie poranenie alebo\nby poranení bolo menej.\nVzhľadom k uvedenému KRPZ v Prešove s poukazom na § 175 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z.\nčiastočne znížil zodpovednosť služobného úradu za služobný úraz na 80%, keďže bol zistený liberačný\ndôvod podľa § 175 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z na zbavenie sa zodpovednosti služobného\núradu za služobný úraz. Náhradu za bolesť odporca priznal podľa bodového ohodnotenia lekármi v\nzmysle príslušných právnych predpisov.\nNavrhovateľka požadovala aj o uhradenie účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo\nWelness Kováčová s.r.o., Kúpele Kováčová, vo výške 1.120,91 €, ktoré jej však nepriznal dôvodiac tým,\nže v odporúčaní odborných lekárov v lekárskych správach nebolo liečenie v Kováčovej odporučené.\nPoškodená absolvovala kúpeľnú liečbu v zariadení MV SR ARCO Trenčianske Teplice.\n\nB/ Rozhodnutie Prezídia PZ\nVyššie označené rozhodnutie KRPZ v Prešove bolo mimo odvolacieho zrušené rozhodnutím Prezídia\nPZ č. PPZ-KA-PO-177-4/2010 zo dňa 16.4.2010, vydaným z podnetu odboru sociálneho zabezpečenia\nSRĽZ MV SR.\nV rozhodnutí bolo konštatované, že rozhodnutie KRPZ o náhrade za bolesť poškodenej bolo vydané\nbez spoľahlivo zisteného stavu veci, nesprávne stanoveného rozsahu zodpovednosti služobného úradu\nza služobný úraz a nesprávne vypočítanej sumy dávky\nRozhodnutie vydalo KRPZ bez náležitého zisteného skutkového stavu, pri absencii znaleckého posudku\nznalca z odboru cestnej dopravy, ktorý by zodpovedal viaceré podstatné otázky týkajúce sa rozsahu\npoškodení zdravia v prípade zapnutého bezpečnostného pásu.\nVýška priznanej náhrady za bolesť bola v rozhodnutí KRPZ vypočítaná nesprávne, nakoľko po vypočítaní\nsumy náhrady za bolesť v slovenských korunách sa táto zaokrúhlila zo sumy 292.117,-Sk na sumu\n300.000,-Sk, čo bolo v rozpore s vtedy platným ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa\nktorého sa táto suma mala zaokrúhliť na celé desiatky korún smerom nahor. Z uvedenej sumy mal byť\nurčený percentuálny podiel náhrady za bolesť, ktorá sa mala podľa § 11 Vyhlášky MV SR č. 65/2008\nZ.z. prepočítať na eurá a zaokrúhliť na euro cent smerom nahor.\nC/ Rozhodnutie MV SR\nMV SR rozhodnutím č.p. SLV-PK-68/2010 zo dňa 23.6.2010 zamietlo odvolanie navrhovateľky proti\nrozhodnutiu Prezídia PZ o zrušení rozhodnutia KRPZ v Prešove.\nNavrhovateľka v odvolaní žiadala o doplnenie dokazovania, a to hlavne pribratím znalca z odboru\ncestnej dopravy a o opätovné rozhodnutie vo veci samej. Ku skutočnosti, že v čase nehody nebola\n\npripútaná bezpečnostným pásom uviedla, že po nasadnutí do služobného cestného vozidla zistila,\nže zámok zabezpečovacieho pásu na jej mieste bol poškodený do takej miery, že riadne upevnenie\nzabezpečovacieho pásu v tomto zámku bolo nemožné. Teda funkčnosť zabezpečovacieho pásu bola\ntýmto absolútne znemožnená. Z toho dôvodu ani nemohla byť týmto pásom zabezpečená. Tvrdila, že\nuvedenú skutočnosť uviedla aj v jej predchádzajúcich výpovediach, pričom oprávnený orgán sa s týmto\nvôbec nevysporiadal.\nMVSR v rozhodnutí konštatovalo, odvolateľke bolo napadnuté rozhodnutie Prezídia doručené dňa\n27.4.2010, čo potvrdila aj svojim podpisom na doručenke do vlastných rúk. Lehota na podanie\nodvolania začala odvolateľke plynúť dňom 28.4.2010 a posledným dňom zákonom stanovenej 15dňovej lehoty na podanie odvolania tak bol deň 12.5.2010. Príslušnému prvostupňovému správnemu\norgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, bolo odvolanie doručené až dňa 14. 5. 2010, t.j. dva\ndni po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Odvolateľka tým, že napriek riadnemu poučeniu\nnepodala odvolanie v požadovanej 15-dňovej lehote, zmeškala lehotu na jeho podanie, v dôsledku\nčoho napadnuté rozhodnutie nadobudlo dňom 12.5.2010 právoplatnosť. O odpustenie zmeškania lehoty\nodvolateľka vo svojom odvolaní nepožiadala. Odvolanie teda smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu.\nBez ohľadu na uvedenú formálnu skutočnosť bolo oneskorené odvolanie preskúmané odvolacím\norgánom v súlade s ustanovením § 60 SP z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu\nalebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak neboli zistené žiadne zákonné dôvody,\npre ktoré by bolo potrebné voči napadnutému právoplatnému rozhodnutiu uplatniť niektorý z uvedených\nmimoriadnych opravných prostriedkov. Naopak, preskúmaním oneskoreného odvolania bolo zistené, že\nzrušenie rozhodnutia riaditeľa KRPZ v Prešove č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11.2.2010 v rámci\nmimo odvolacieho konania z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, bolo dôvodné a zákonné,\nnakoľko uvedené rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako to vyžaduje\nustanovenie § 46 zákona.\nC/ Ďalší postup správnych orgánov\nKRPZ v Prešove podaním zo dňa 26.7.2010 pod č. KRP-VO-Š-302-11/2010 oznámilo navrhovateľke,\nže dňom od 12.7.2010 bolo začaté nové konanie vo veci náhrady za bolesť v súvislosti s dopravnou\nnehodou zo dňa 19.11.2008 a zároveň bola navrhovateľka upovedomená o jej práve navrhovať dôkazy\na ich doplnenie v predmetnej veci.\nNa uvedené podanie reagovala navrhovateľka podaním zo dňa 19.8.2010, v ktorom opätovne\npoukazovala na nefunkčnosť bezpečnostného pásu v služobnom vozidle a na skutočnosť, že týmto sa\nsprávne orgány nezaoberali.\nPodaním č.p. KRP-VO-799/2011 zo dňa 1.8.2011 KRPZ v Bratislave oznámilo navrhovateľke, že Minister\nvnútra SR svojím rozhodnutím č.p. SLV-PK-68/2010 zo dňa 23.6.2010 odvolanie poškodenej zamietol a\nrozhodnutie Prezidenta PZ potvrdil z dôvodu jeho oneskoreného podania; jeho doručením poškodenej\ntak rozhodnutie Prezidenta PZ nadobudlo právoplatnosť, čím bolo právoplatné rozhodnutie riaditeľa\nKR PZ v Prešove č.p.: KRP-302-5/VO-Š-2010 zrušené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti KRPZ v\nBratislave konštatovalo, že rozhodnutie prezidenta PZ č.p. PPZ-KA-PO-177-4/2010 zo dňa 16.4.2010 je\nkonečné a v konaní preto nemožno ďalej pokračovať. Uviedlo, že vec bola týmto právoplatne skončená a\npreto v nej nemožno ďalej konať, resp. vydať rozhodnutie bez predchádzajúceho zrušenia právoplatného\nrozhodnutia oprávneným orgánom, resp. súdom. Dodalo, že bolo irelevantné, že nesprávnym postupom\nKRPZ v Prešove bol dňa 7.2.2011 uvedený spis postúpený k prerokovaniu a rozhodnutiu na KRPZ\nv Bratislave. Táto skutočnosť bola KRPZ v Prešove oznámená pod č.p. KRP- VO- 275/ 2011 zo dňa\n28.2.2011 a zároveň mu bol spis z uvedených dôvodov vrátený.\nD/ Podnet navrhovateľky na prokuratúru\nPodaním zo dňa 7.10.2011 sa navrhovateľka obrátila na Krajskú prokuratúru v Bratislave s podnetom\nna podanie upozornenia prokurátora podľa § 28 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov s tým, že doteraz v samotnom konaní nebolo rozhodnuté o tom, či má alebo nemá\nnárok na náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a ak áno\nv akej výške, pokiaľ ide o dopravnú nehodu zo dňa 19.11.2008.\n\nKrajský prokurátor podaním zo dňa 23.11.2011 pod č. Kd 294/11-9 konštatoval, že že správny orgán\npo preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhoduje vo veci samej, pričom pôvodné\nrozhodnutie môže len zmeniť, alebo zrušiť. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť\nalebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť. Musí ísť pritom o také porušenie zákona,\nktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Zrušenie takéhoto rozhodnutia prichádza do úvahy\nnajmä vtedy, ak sa ním nezákonne uložila povinnosť alebo ak sa rozhodlo v prospech účastníka konania\na objektívne právo to vôbec nepripúšťa. V daných prípadoch sa vo veci nevydáva ďalšie rozhodnutie.\nZ uvedeného, ako aj z vyššie citovaných ustanovení zákona podľa prokurátora vyplynulo, že KRPZ\nv Bratislave postupovalo v súlade so zákonom, keď oznámilo, že označené právoplatné rozhodnutie\nprezidenta Policajného zboru považuje za konečné a preto v konaní nemožno ďalej pokračovať.\nProkurátor vyslovil názor, že z procesného hľadiska v danom prípade neexistuje zákonná možnosť na\nzačatie nového konania o náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s\nliečením bez zrušenia rozhodnutia prezidenta Policajného zboru súdnou cestou.\nIV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods.\n2 písm. b/ O.s.p. na konanie o podanom návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy po\noboznámení sa s obsahom návrhu ako i s predloženým administratívnym spisom, preskúmajúc vec bez\nnariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.), dospel k záveru, že návrh nebol dôvodný.\nV predmetnej právnej veci sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti príslušnému orgánu konať\nvo veci náhrady za bolesť a náhrady učelne vynaložených nákladov s liečením v súvislosti s dopravnou\nnehodou, ktorá sa stala dňa 19.11.2008 po tom, čo pôvodné rozhodnutie o náhrade bolo zrušené mimo\nodvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku (ďalej len „SP“).\nV čase rozhodovania príslušné KRPZ v Prešove priznalo náhradu za bolesť v rozsahu 80% a\nnepriznalo náhradu liečebných nákladov. Uvedené rozhodnutie bolo mimo odvolacieho konania zrušené\nrozhodnutím Prezídia PZ z dôvodu, že pred vydaním rozhodnutia KRPZ nebol náležité zistený skutkový\nstav o rozsahu liberácie služobného úradu (určenie rozsahu zodpovednosti služobného úradu v rozsahu\n80% považoval za neodôvodnené) a tiež pre chybu vo výpočte náhrady za bolesť spočívajúcu v\nnesprávnom neokrúhľovaní sumy pri prepočte zo slovenských korún na euro. Zrušujúce rozhodnutie\nnapadla navrhovateľka odvolaním, ktoré MVSR vyhodnotilo ako oneskorene podané a ani v rámci\nautoremedúry nezistilo dôvody pre obnovu konania, resp. zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,\nvo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania,\nprimeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.\nSúd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh\nsúd zamietne.\nPodľa § 65 SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať\nsprávny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§\n58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej\nosobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\nSprávny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore\nso zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri\nzrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej\ndotknuté (ods. 2).\n\nPri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase\nvydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne\nzmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo (ods. 3).\nPrávo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto\nprávo sa však netýka iba konania na súde, ale aj v konaní pred inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach\na záväzkoch fyzických a právnických osôb. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces\npodlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti O.s.p.\nNečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná\n(je pasívny), hoci podľa zákona je povinný konať. To znamená, že v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p.\nmožno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď\nobsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgán konať. Nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach napriek absencii zákonnej alebo faktickej prekážky\nv konaní a rozhodovaní správneho orgánu. Takéto nekonanie však musí byť v rozpore s konkrétnym\nzákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité\nprocesné úkony a rozhodovať. Tento záver vyplýva aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, napr.: sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09.\nV predmetnej veci sa súd nestotožnil s názorom navrhovateľky o splnení všetkých predpokladov pre\nkonanie o nečinnosti správneho orgánu. Ako bolo vyššie uvedené, predpokladom pre konanie podľa\n§ 250t a nasl. O.s.p., okrem iného, je aj povinnosť správneho orgánu určitým spôsobom konať či\nrozhodnúť, vyplývajúca priamo zo zákona. Treba zdôrazniť, že rozhodnutie o nároku navrhovateľky bolo\nzrušené v mimoodvolacom konaní uskutočnenom podľa § 65 a nasl. SP. Tieto zákonné ustanovenia na\nrozdiel od napr. odvolacieho konania upraveného v § 53 a nasl. SP alebo obnovy konania upravenej\nv § 62 a nasl. SP neukladajú príslušnému orgánu povinnosť, resp. neoprávňujú ho k tomu, aby po\nzrušení vrátil vec na konanie správnemu orgánu, ktorý zrušené rozhodnutie vydal. Rozhodnutie v\nmimoodvolacom konaní možno len zmeniť alebo zrušiť. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o\nzrušení správneho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní sa konanie končí. Ďalšie konanie po takomto\nzrušení správneho rozhodnutia možno začať na základe nového návrhu zo strany navrhovateľky s\nprihliadnutím na plynutie lehoty. Nemožno však uložiť príslušnému správnemu orgánu povinnosť\npokračovať v konaní o nárokoch navrhovateľky, pokiaľ táto povinnosť nevyplýva priamo zo zákona.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pre vyhovenie návrhu navrhovateľky podľa § 250t a nasl.\nO.s.p. neboli splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko neexistuje zákonné ustanovenie upravujúce\nďalší postup správneho orgánu po zrušení rozhodnutia v mimoodvolacom konaní spočívajúci vo vrátení\nveci pôvodnému správnemu orgánu a v jeho povinnosti znovu vo veci konať.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval návrh za dôvodný a preto ho zamietol podľa § 250t\nods. 4 O.s.p.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že\nnavrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}