{"guid": "c098618d-2c33-4fe0-841d-4426274fab3d:912f8018-b311-4d09-bc44-401164e33829", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1", "spisova_znacka": "1Sžso/43/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/43/2013 z 10. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 1Sžso/43/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1", "identifikacne_cislo": "1013200326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/273-1994/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1994/273#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/912f8018-b311-4d09-bc44-401164e33829", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/43/2013\n1013200326\n10. 06. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200326.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36\n049 581, so sídlom Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, zast. : JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 18. júla 2013 č.k. 1S 44/2013-25, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júla 2013 č. k. 1S\n44/2013-25 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nA)\n1. Napadnutým rozhodnutím č. : DK 301/00003/2012/R zo dňa 18.12.2012 (viď administratívny spis)\npredsedníčka žalovaného ako oprávnený správny orgán v zmysle § 23 ods. 1 písm. e) zákona č.\n581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 581/2004 Z.\nz.“) postupom podľa § 77 a § 85h zák. č. 581/2004 Z. z. zmenila rozhodnutie Úradu pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. konania DK 301/00003/2012 z 18.05.2012 (ďalej na\núčely uznesenia len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že\nI. správne konanie vo veci nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods.\n2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení\nVšeobecnej zdravotnej poisťovne a o zariaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych\nzdravotných poisťovní (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 273/1994 Z. z.“) vo výške 0,2% za každý\ndeň omeškania v sume 89,09 € za obdobie 8.09.2004 - 12.05.2005 podľa ustanovenia § 30 ods. 1\npísm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej na účely uznesenia len „Správny poriadok“)\nzastavila, a ďalej\nII. správne konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania žalobkyňou vo výške 47,70 € za obdobie\n8.09.2004 - 12.05.2005 podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia tiež „OZ“) v spojitosti s ustanovením § 3\nnariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka\npodľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku taktiež zastavila.\nPodľa § 23 ods. 1 písm. e) zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení predseda úradu rozhoduje o\nrozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej\nkomisie.\n\nPodľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z..v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého správneho\nrozhodnutia na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62)\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 85h ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade\nnárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného\npoistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2004.\nPodľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa vymáha\npohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného\npoistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.\nPodľa § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore uvedenom znení úrad vydáva platobné výmery vo\nveciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo\noneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok\npodľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.\nPodľa § 517 ods. 2 OZ v hore uvedenom znení platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,\nmá veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku v hore uvedenom znení správny orgán konanie zastaví,\nak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.\n2. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplývajú nasledujúce\nhistorické súvislosti, ktoré, vzhľadom na ich vplyv na prejednávanú vec, je nutné uviesť.\nB)\n3. Žalobkyňa sa v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Lučenec domáhala voči odporcovi X., B.,\nJ. zaplatenia poplatku z omeškania s platením dlžného poistného na základe rozhodnutia - Platobného\nvýmeru vydaného subjektom PERSPEKTÍVA DZP v konkurze, Bratislava, číslo: 737/2004 zo dňa\n7.09.2004, a to správcom konkurznej podstaty tohto úpadcu X., ako rozhodnutia vydaného v správnom\nkonaní, podľa ustanovení § 18 ods. 9 zák. č. 273/1994 Z. z. (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné\npoistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4 uvedeného zákona.\nDlžná suma poistného bola odporcom uhradená dňa 12.05.2005, teda po lehote splatnosti vymeraného\npoistného, čím navrhovateľovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v zmysle\nustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n4. Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu preukazoval navrhovateľ Zmluvou o postúpení pohľadávky\nuzavretou medzi postupcom X., správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DZP v konkurze,\nBratislava a postupníkom, t. j. žalobkyňou zo dňa 7.07.2005, ktorou bola okrem iných prevedená na\nžalobkyňu pohľadávka spolu s príslušenstvom.\n5. Okresný súd Lučenec listom zo dňa 19.06.2009 vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila, či súhlasí s tým,\naby súd vydal platobný rozkaz tak, že bude priznaný len poplatok z omeškania v sume 89,09 € (0,2%\ndenne zo sumy dlžného poistného 181,07 € od 8.09.2004 do 12.05.2005), pretože úrok, ktorý žiadal z\npoplatku z omeškania, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.\n6. Žalobkyňa doručila Okresnému súdu Lučenec dňa 16.07.2009 odpoveď navrhovateľa, v ktorom\nuviedla, že nesúhlasí s tým, aby súd vydal platobný rozkaz tak, že navrhovateľovi prizná len poplatok\nz omeškania v sume 89,09 €, avšak už nie úrok z omeškania v sume 47,70 Eur v zmysle § 517 ods. 2\nOZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka.\n7. Žalobkyňa následne podala návrh doručený Okresnému súdu Lučenec dňa 26.06.2009. v ktorom\nsa domáhala voči odporcovi X.. Lučenec zaplatenia sumy 136,79 €. Návrh odôvodnila tým, že\nPERSPEKTÍVA DZP uložila odporcovi platobným výmerom č. 737/2004 zo dňa 7.09.2004 povinnosť\nzaplatiť dlžné poistné sume 181,07 € a platobným výmerom č. 738/2004 zo dňa 7.09.2004 povinnosť\nzaplatiť poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného vo výške 786,40 €.\n\n8. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 7.01.2010 konanie sp.zn. 6C/128/2009 zastavil s tým, že\npo právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\nnakoľko konajúci okresný súd nemá dostatok právomoci vo veci konať a rozhodnúť.\nOkresný súd, vychádzajúc z charakteru uplatneného nároku vyplývajúceho z ustanovení § 23 ods.\n2, 3 a 4 zák. č. 273/1994 Z.z. konštatoval, že uplatnený nárok vznikol ako následok oneskorenia\nplnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného. Tento charakter pohľadávky\nzostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú. Podľa\nustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z o zdravotných poisťovniach má právomoc rozhodnúť\no uplatnených nárokoch výlučne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému okresný súd\npo právoplatnosti uznesenia vec postúpil.\n9. Na základe odvolania (námietky obdobné s námietkami uvedenými nižšie pod bodom č. 13\nodôvodnenia v žalobe) následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. k. 14Co/46/2010-68 zo\ndňa 28.06.2010 napadnuté uznesenie potvrdil.\nV svojom rozhodnutí konštatoval, že postupujúci prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade\ns ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 O.s.p., keď konanie v\ndanej veci zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to nedostatok právomoci\nvšeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť a následne postúpiť vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou.\nC)\n10. Na tomto právnom základe prvostupňový orgán žalovaného dospel k názoru, že žalobkyňa nie\nje spôsobilá byť účastníkom konania, nakoľko je obchodnou spoločnosťou bez platného povolenia\nna vykonávanie verejného zdravotného poistenia a nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na\nvydanie platobného výmeru na poplatok z omeškania, ktorý vznikol podľa zák. č. 273/1944 Z. z.\nProti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa\n9.07.2012 upovedomil platiteľa poistného (pán Kisantal) o rozklade žalobkyne, ale ponúknutú možnosť\nsa k rozkladu vyjadriť menovaný nevyužil.\n11. Druhostupňový správny orgán žalovaného k požiadavke žalobkyne na základe stanoviska\nrozkladovej komisie, že je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru, zaujal\nrovnaké stanovisko ako prvostupňový správny orgán.\nBližšie argumenty obsahujúce dôvody pre svoje pozmeňujúce rozhodnutie neuviedol. V zmysle\npripojeného doručovacieho rozdeľovníka bolo napadnuté rozhodnutie doručené nasledujúcim\núčastníkom:\na) právny zástupca žalobkyne a\nb) X., B., XXX XX J..\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n12 Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 21.02.2013.\n13. Vo svojej žalobe najmä uviedla, že\n- pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný v inom konaní podľa § 8a O.s.p. požiadal Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a žalovaným, na čo Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky prostredníctvom uznesenia sp.zn. 6 Rks 1/2010 z 21.04.2010 konštatoval, že\n„.... na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods.2 zákona č.\n273/1994 Z.z.... je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou...\n.... charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili\nna iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. má právo\nrozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou .....\n...... pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať\no právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom\ndohľadu nad verejným zdravotným poistením, preto tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o\nuplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil ... ak orgán zákonom určený na výkon\ndohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení,\n\nporušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb,\nktorých záležitosti je povolaný riešiť“,\ns čím však nekorešponduje postup žalovaného podľa § 30 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku o\nzastavení konania bez meritórneho prejednania veci,\n- poukázala na text z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 255/2010 z 30.06.2011:\n„orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii\nzákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný\nsúd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ\nto vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych\nprincípov.“, pričom argumentovala, že sa zastavením konania ocitla v situácii, že neexistuje orgán,\nktorý by jej vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu právu žalobkyne, čo je v rozpore nielen\ns princípmi právneho a demokratického štátu ale aj s Európskym dohovorom o ľudských právach a v\nneposlednom rade aj Ústavou Slovenskej republiky, hoci podľa ustanovenia § 18 zák. č. 581/2004 Z.z. je\npráve žalovanému daná pôsobnosť vo veciach verejného zdravotného poistenia a výlučne žalovanému\nprináleží vydávať platobné výmery,\n- z argumentácie žalovaného je možné na jednej strane vyvodiť záver, že nie je prípustné vzhľadom\nna verejnoprávny charakter pohľadávok, aby sa žalobkyňa stala majiteľom pohľadávok na poistnom a\npoplatku z omeškania a aby si žalobkyňa úhradu takejto pohľadávky ponechala pre vlastnú potrebu, no\nna strane druhej uvádza, že ak by ich nadobudla predpísanými platobnými výmermi, tak by si ich pre\nsvoju vlastnú potrebu ponechať mohla.\nŽalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že\no v konaní vedenom pod sp.zn. 1 Obo 1/2011 vo veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa,\na.s. proti žalobkyni o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky rozhodol tak, že zmenil napadnutý rozsudok prvého stupňa a žalobu\nzamietol. V danom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež za preukázané, že došlo\nk platnému postúpeniu pohľadávok a pritom ani jedna z týchto postúpených pohľadávok nebola\npredpísaná platobným výmerom.\no postúpenie pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP bolo odsúhlasené právoplatným a vykonateľným\nopatrením konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 7K 70/01 zo dňa 22.06.2005,\no rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 10/2009 a 2 Obo 11/2009 zo\ndňa 27.05.2009, ktoré obsahovali obdobnú právnu argumentáciu ako rozhodnutie žalovaného, avšak\nnálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 182/2010-44 z 20.10.2010 boli obidve\ncitované súdne rozhodnutia zo dňa 27.05.2009 zrušené ako ústavne nekonformné,\n- žalovaný tým, že žalobkyňu vylúčil z okruhu účastníkov tým, že nie je zdravotnou poisťovňou, zvolil\npríliš formalistický prístup bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, čím podľa názoru žalobkyne inter alia došlo\nk rozpore s princípmi spravodlivosti.\n- Žalobkyňa považuje za nevyhnutné uviesť aj to, že pohľadávky, ktoré boli na žalobkyňu postúpené\nvznikli PERSPEKTÍVE DZP. Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú pohľadávkami, ktoré\nvznikli a na ktoré uvedenej poisťovni PERSPEKTÍVA DZP vznikol nárok. Preto sa žalobkyňa domnieva,\nže v dôsledku postupu žalovaného sa dlžníci PERSPEKTÍVY DZP dostali do výhodnejšej pozície\noproti všetkým ostatným poistencom iných zdravotných poisťovní, nakoľko iné zdravotné poisťovne sú\noprávnené poistné a poplatky z omeškania vymáhať, no v prípade bývalých poistencov PERSPEKTÍVA\nDZP, ktorí si svoje zákonné povinnosti riadne a včas nesplnili, sa zjavne jedná o poskytnutie, platobnej\nimunity' zo strany žalovaného, v dôsledku čoho de facto dochádza k hromadnému odpusteniu dlhov\ndlžníkom PERSPEKTÍVA DZP.\nB)\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013 uviedol, že\npostupoval v súlade so Správnym poriadkom.\n15. K námietke žalobkyne, že rozhodol o zastavení správneho konania, žalovaný zdôraznil súlad s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Rks 1/2010 z 21.04.2010, v odôvodnení\nktorého uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci.\n16. Čo sa týka merita veci, žalovaný poukázal na to, že zák. č. 273/1994 Z. z. prostredníctvom svojho\nustanovenia § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z\nomeškania za tam ustanovených podmienok.\n\nKeďže právna úprava zák. č. 273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku\nzdravotnej poisťovne, avšak neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania\nplatobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, postupovaná pohľadávka mala byť\npredpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola\nprávne vymožiteľná.\n17. Žalovaný taktiež zotrval na svojom argumente, že žalobkyňou uplatňovaná pohľadávka na poplatku\nz omeškania v sume 89,09 Eur za obdobie od 8.09.2004 do 12.05.2005 nebola na žalobkyňu správcom\nkonkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP vôbec postúpená.\nC)\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je z nižšie uvedených dôvodov potrebné zamietnuť.\n19. S poukazom na ust. § 23 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 273/1944 Z.z. [podľa odvolacieho súdu išlo o chybné\noznačenie relevantného predpisu krajským súdom, nakoľko v predmetnej veci nie je možné Nařízení\nministra spravedlnosti č. 273/1944 Sb. o dalším zjednodušení řízení před soudy sociálního pojištění\naplikovať; obdobná poznámka platí aj pri citácii § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. správneho poriadku],\n§ 85h ods. 1, 2 a 3, § 77 ods. 1, § 77a ods. 1 až 4, § 2 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z., § 31 ods. 2 a § 32 ods.\n1 Správneho poriadku krajský súd predovšetkým právne vyhodnotil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo\ndňa 7.07.2005 a ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobkyne.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k totožným záverom ako správne orgány\na konštatoval, že vydaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nebol porušený zákon.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanovisko žalovanej\nA)\n20. Svoje odvolanie zo dňa 13.08.2013 (č.l. 38) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobkyňa\nodôvodnila tým, že\n- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v nadväznosti\nna ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.),\n- súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie §\n205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\n21. Základom odvolania je námietka žalobkyne, že opakovane poukazuje na už viackrát cit citované\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Rks 1/2010. Napriek uvedenému\nargumentu žalobkyne, ktorý je pre danú vec z hľadiska legitimácie žalobkyne kľúčový, sa krajský súd s\naktívnou legitimáciou nevysporiadal riadne.\nĎalej sa žalobkyňa vo svojom veľmi podrobnom odvolaní vyjadrila k nemožnosti postúpenia pohľadávky\nna žalobkyňu. Vzhľadom na ďalej vyslovené závery sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol\nzaoberať uvedenými odvolacími námietkami, ktorých relevanciu by mal vyhodnotiť krajský súd v ďalšom\nkonaní.\n22. Záverom žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec krajskému súdu vrátiť na ďalšie konanie\nspolu s priznaním náhrady trov konania.\nB)\n23. Prostredníctvom svojho podania z 27.08.2013 (č.l. 53) sa žalovaný\n- stotožnil s rozsudkom krajského súdu,\n- zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2013 v plnom rozsahu a\n- poukázal na doplnenie stanoviska zo dňa 4.06.2013 o rozsudok Najvyššieho údu Slovenskej republiky\nsp.zn. 7Sžso/20/2012 zo dňa 24.04.2013.\n\n24. Záverom navrhol, aby konajúci súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne\nsprávny potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, a po vykonaní neverejnej porady senátu dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch) k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na procesných vadách, a z uvedeného\ndôvodu ho postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.\n26. Ako už Najvyšší súd vyššie uviedol (viď bod č. 11), účastníkmi pôvodného správneho konania nebola\niba žalobkyňa ale aj osoba, ktorej sa spor medzi žalovaným a žalobkyňou priamo dotýka v jej právach\npostúpením predmetnej pohľadávky, t. j. pán X.. Preto aj správne žalovaný na obidvoch stupňoch s touto\nosobou konal.\n27. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej judikatúry (najmä uznesenia sp.zn. 1Sžr 72/2012 z\n13.11.2012) zdôraznil, že na základe teleologického výkladu nižšie uvedeného ustanovenia § 250 ods. 1\nO.s.p. je nepochybné, že vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom súdnom konaní podľa Druhej hlavy\n5. časti O.s.p. zabezpečiť takú ochranu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by\nmohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, že týchto účastníkov priberie do konania aj bez\nnávrhu.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\n28. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách\ncitovaného zákonného ustanovenia, pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva\nskutočnosť, že hoci odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala len žalobkyňa,\núčastníkom správneho konania bol aj ďalší subjekt, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu\na hoci táto osoba prvostupňové rozhodnutie nenapadla odvolaním a ani sa nedomáhala prieskumu\nsprávneho rozhodnutia súdnou žalobou, bola jednoznačne účastníkom správneho konania, ktorej práva\nby prípadným zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté (viď\ndefinícia účastníctva v zmysle § 14 Správneho poriadku).\n29. Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a\nktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia), mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného\nzákonného ustanovenia a zabezpečiť im minimálnu vedomosť o tom, že súdny prieskum začal, ako\nprebieha a s akým právnym dopadom aj pre iného účastníka skončil.\n30. Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na\nsúdny proces tomuto účastníkovi, ktorí ním bol aj v správnom konaní a ktorý právo byť účastníkom\npreskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250 ods. 1 O.s.p., a teda mu odňal možnosť konať pred\nsúdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n31. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\n32. Okrem uvedenej procesnej vady musí Najvyšší súd zdôrazniť, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal\ns námietkami žalobkyne, keď poukazovala na argumenty uvedené Najvyšším súdom v uznesení sp.zn. 6\nRks 1/2010 a v rozsudku sp.zn. 7 Sžso/20/2012, ktorý bol pripojený k doplneniu žalovaného zo 4.06.2013\n(č.l. 21a).\n\n33. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp.zn. 1 So\n59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti\nale aj prvostupňový správny súd pri ďalšom súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov (napríklad žalovaného) je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším\nsúdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy\núčastníkov alebo ako oficiality z jeho činnosti (§ 121 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú\nv zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre\nsprávny orgán (žalovaného), ale aj pre konajúci krajský súd v zmysle § 226 O.s.p. v spojení s čI. 144\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n34. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd\nvýslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala,\nt.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu\nakceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou\nústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či (výnimočne aplikácia úplnej apelácie) zo zistenia\nodlišného skutkového stavu alebo autoritatívne vyvolané prijatím protichodného zjednocovacieho\nstanoviska Najvyšším súdom.\nAk tak dotknuté orgány neučinia, potom svojim postupom vyvolajú vadu, ktorá má podstatný vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na\nktorú musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných\nustanovení prihliadnuť.\nV.\n35. Vzhľadom na hore uvedené Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa §\n250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 O.s.p. z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\n36. Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal.\nPovinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o pribratí do preskúmavacieho konania účastníka\nkonania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. a v ďalšom konaní sa riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu\nvyslovenými v hore citovaných rozhodnutiach ako aj zvážiť dôvodnosť ďalšej argumentácie žalobkyne\ns doplňujúcim obsahom.\n37. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov\nodvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.\n38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/44/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}