{"guid": "585f1c74-ad74-470a-bf09-f608c5a31d85:3adc01e2-8e69-4329-849d-bb817edb01e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1", "spisova_znacka": "8Sžp/26/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/26/2013 z 24. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2014, sp. zn. 8Sžp/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1", "identifikacne_cislo": "1013200047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-1", "nazov": "§ 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3adc01e2-8e69-4329-849d-bb817edb01e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/26/2013\n1013200047\n24. 04. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1013200047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc., a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcov: 1. V.\nR., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, O., 2. H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, B. X, O., obaja zast. Advokátskou\nkanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickieviczowa 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti\nžalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie\nslobody 6, Bratislava, za účasti: Generálny investor Bratislavy, Záporožská 5, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21138/2012/2962 SV/z.62774/Ka zo dňa 7. novembra 2012, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 6/2013 - 88 zo dňa 12. júna\n2013, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 6/2013 - 88 zo dňa\n12. júna 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nKrajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/327-7/HLO zo dňa 5. júna 2012 podľa § 250j ods.\n2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte rozsudku len „O. s. p.\") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd dospel k záveru, že správne orgány, ktorým bola vec vrátená na opätovné konanie sa\ndôsledne neriadili záväzným názorom súdu. Správne orgány nie sú viazané len posledným súdnym\nrozhodnutím (sp. zn. 1S 39/2011), ale všetkými doposiaľ vydanými rozhodnutiami vo veci preskúmavania\nzákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného pri vyvlastňovaní častí predmetných pozemkov patriacich\nžalobcom. Zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a zrejmá neexistencia iného právoplatného rozhodnutia\nvo veci nemohla priviesť žalovaného resp. prvostupňový správny orgán k záveru o tom, že nie sú\nsplnené podmienky pre vyvlastnenie podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len\n„Stavebný zákon\"), a preto zamietnuť návrh pribratého účastníka na vyvlastnenie k predmetným častiam\npozemkov. V súčasnosti stavba stojí na cudzom pozemku, čo v kontexte predchádzajúcich správnych\nkonaní vo veci vyvlastnenia vytvára neprijateľný právny stav poškodzujúci žalobcov. Slovenská republika\nje právnym štátom, kde štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom\nustanoveným právom. Ústavný princíp pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých\nvlastníkov je spätý so zákonnými obmedzeniami tohto práva, ktoré musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Tento princíp platí aj pri najvýraznejšom zásahu do\nvlastníckeho práva, ktorým je vyvlastnenie. Tento zásah znamená trvalú zmenu vlastníckeho práva k\n\nveci v prospech iného vlastníka. Už v rozsudku č. k. 2S 125/2009 - 126 zo dňa 5. mája 2010 bol vyjadrený\nprávny názor, že samotné pojmy výstavba a správa nie je možné zužovať len na ešte nezrealizovanú\nvýstavbu, ale je potrebné ich vykladať aj v zmysle už uskutočnenej výstavby. Iný výklad je ústavne\nnekonformný a v rozpore s vyššie uvedenými atribútmi ústavnosti.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vyvlastniť možno len vtedy, keď je vyvlastňovanú\nvec možné použiť pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, t.j. v štádiu, kedy stavebník musí v\nstavebnom konaní preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemkom. Takýto nelogický výklad by\nmohol viesť k absurdnej situácii, kedy sa stráca význam preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu súdom v štádiu, kedy rozhodnutie o vyvlastnení už nadobudlo právoplatnosť a na\nzáklade neho potom konal stavebný úrad a vydal stavebné povolenie a prípadne sa stavba zrealizovala\na bola aj skolaudovaná, čo je v priamom rozpore s účelom správneho súdnictva poskytnúť účastníkom\nsprávneho konania ochranu ich práv, právom chránených záujmov pred nezákonným postupom a\nrozhodnutím správneho orgánu.\nVo vzťahu k námietke týkajúcej sa rozhodnutia o žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia aj na\nzostávajúcu časť pozemkov, krajský súd poukázal na svoj skorší rozsudok zo dňa 4. júla 2008,\nv ktorom bol žalovaný usmernený v tom zmysle, že je potrebné sa v správnom konaní zaoberať\nvyužiteľnosťou zvyškov pozemkov a to aj formou vypracovania znaleckého posudku. Správne orgány\nnepostupovali v intenciách tohto pokynu, hoci bol pre nich záväzný. Povinnosťou správneho orgánu\nkonajúceho o vyvlastnení, pokiaľ o to vyvlastňovaný požiada, je skúmať, či vyvlastní nehnuteľnosť\nlen v nevyhnutnom rozsahu alebo vyvlastnenie rozšíri. Skúma pritom, či by vlastník mohol využívať\nzostávajúcu časť pozemkov alebo obmedzené právo k pozemku, prípadne ich mohol využívať len\ns primeranými ťažkosťami. Spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s pokynom súdu vyjadrenom v\nskoršom rozsudku, teda že si vyžiadal stanovisko od navrhovateľa (pribratého účastníka), nepovažoval\nkrajský súd za dostatočný a právne relevantný pre náležité posúdenie žiadosti žalobcov o rozšírenie\nvyvlastnenia.\nÚspešným žalobcom priznal krajský súd náhradu trov konania vo výške 422,50 €.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 14. októbra 2013 odvolanie žalovaný\ndomáhajúc sa jeho zrušenia ako vecne nesprávneho.\nUviedol, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc zákonné ustanovenia zdôraznil, že z § 108\nods. 1 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že inštitút vyvlastnenia je možné využiť výlučne pre\nuskutočnenie stavieb alebo opatrení, t. j. v štádiu, kedy stavebník musí v stavebnom konaní preukázať\nvlastnícke alebo iné práva k pozemku pre získanie stavebného povolenia na stavbu. Účely uvedené v §\n108 ods. 2 Stavebného zákona možno použiť výlučne do budúcnosti, čo jasne vyplýva zo znenia § 108\nods. 1 Stavebného zákona, teda, že pozemky sú potrebné na uskutočňovanie stavieb, t.j. v čase pred\npovolením stavby alebo opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26. januára 2011. Právny názor krajského súdu by poprel podstatu citovaného\nnálezu. V konkrétnej veci sa jedná o stavbu, ktorá je už zrealizovaná a jej užívanie je právoplatne\npovolené, v dôsledku čoho nie sú splnené zákonné podmienky vyvlastnenia. Vydaním rozhodnutia o\nvyvlastnení pri absencii splnenia všetkých zákonných podmienok by zo strany správneho orgánu došlo\nk porušeniu zákona. V prípade, že ide o stavbu na cudzom pozemku vysporiadanie majetkovoprávnych\nvzťahov nie je možné riešiť inštitútom vyvlastnenia.\nV súvislosti s posúdením využiteľnosti zostávajúcich častí pozemkov žalovaný uviedol, že správne\norgány si v súlade s § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok\") vo vyvlastňovacích\nkonaniach zaobstarávajú podklady pre rozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania závisí od\nokolností konkrétneho konania. Žiaden predpis neukladá v konkrétnom prípade správnemu orgánu\npovinnosť zaobstarať si znalecký posudok, v ktorom by znalec konštatoval využiteľnosť zostávajúcej\nčasti pozemku. Ak dokáže správny orgán v konkrétnom vyvlastňovacom konaní zistiť využiteľnosť\nzostávajúcej časti pozemku, nie je možné od neho nevyhnutne požadovať, aby si v každom takomto\nkonaní zaobstarával vypracovanie znaleckého posudku. Správny orgán zistil, že zostávajúce časti\npozemkov sa dajú bez obmedzenia využívať rovnakým spôsobom a na účel, na ktorý sú určené (kód\n\n37 - pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, a teda\nžalobcovia ich nemohli iným spôsobom užívať ani pred vydaním územného rozhodnutia), pričom tieto\nna seba nadväzujú a o výmere 1094 m2 ich vo vzťahu k výmere častí pozemkov uvedenej v návrhu\nna vyvlastnenie nemožno označiť ako zvyškové parcely, ktoré nie je možné užívať alebo ich užívať\nlen s neprimeranými ťažkosťami. Žalovaný poukazujúc na skutkové a právne okolnosti predchádzajúce\nuskutočneniu stavby „Prepojenie komunikácie Harmincova ul. - Rázsochy\" uzavrel, že správne orgány\nsa dostatočne vysporiadali s otázkou využiteľnosti zostávajúcej často pozemkov, a preto nemožno\ntrvať na povinnosti obstarať si znalecký posudok, nakoľko by jeho obstaranie bolo nehospodárne a\nnadbytočné.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcov tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako\nvecne správny potvrdiť.\nVo vzťahu k výkladu Stavebného zákona poukázal na skorší rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S 125/2009 - 126 zo dňa 5. mája 2010, v ktorom bol vyslovený právny názor, že pojem uskutočňovania\nstavieb nemožno zužovať, ale je potrebné ho vykladať v súlade s § 108 ods. 2 Stavebného zákona.\nSamotné pojmy výstavba a správe nie je možné zužovať len na ešte nezrealizovanú výstavbu, ale je\npotrebné ich vykladať aj v z mysle už uskutočnenej výstavby. Žalovaný je ohľadne výkladu zákona\nviazaný právnym názorom súdu vysloveným v skoršom rozsudku. Žalovaný tento názor nerešpektoval\nignorujúc povinnosť podľa § 250ja ods. 4 O. s. p.\nK nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26. januára 2011, na ktorý poukazoval v\nodvolaní žalovaný, uviedol, že ústavný súd vychádzal z odlišného skutkového základu a venoval sa\nveci s odlišným meritom, posudzoval súlad zákonných ustanovení upravujúcich vyvlastnenie s právom\nna ochranu a nedotknuteľnosť vlastníctva. V žiadnej časti nálezu nebolo vyslovené, že dodatočné\nvyvlastnenie narúša podstatu práva na vlastníctvo a je v rozpore s Ústavou SR, ako to tvrdil žalovaný.\nÚstavný súd vyslovil názor podporujúci tvrdenia žalobcov, keď konštatoval, že nešetrné mocenské\nzásahy do práva na pokojné užívanie majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú aj v\nnapätí s ústavnou hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov. Práve takýto zásah predstavuje postup\nžalovaného ako aj krajského stavebného úradu, na základe ktorého došlo k vyvlastneniu pozemkov,\npričom následne boli všetky rozhodnutia o vyvlastnení zrušené a vznikol právny stav, že na pozemkoch\nvo výlučnom vlastníctve žalobcov stojí cudzia stavba zrealizovaná bez akéhokoľvek právneho titulu.\nPokiaľ šlo o vypracovanie znaleckého posudku vo veci posúdenia využiteľnosti zostávajúcich častí\npozemkov, žalobcovia považovali tvrdenia žalovaného za rozporné so skutočnosťou, keď krajský súd\nv skoršom rozsudku nevyslovil, že na posúdenie tejto otázky je relevantný výlučne znalecký posudok;\nkrajský súd vytkol žalovanému, že sa touto otázkou nezaoberal vôbec, ako ani formou znaleckého\nposudku. Krajský súd tým, že usmernenie zaoberať sa využiteľnosťou zostávajúcich častí pozemkov\nopätovne zahrnul do rozsudku, hoci žalovanému bola táto povinnosť uložená už v rozsudku č. k. 1S\n190/2007 - 48 zo dňa 4. júla 2008 len pripomenul túto jeho povinnosť, pretože žalovaný nerešpektoval\nprávny názor súdu vyslovený v rozsudku č. k. 1S 190/2007 - 48 zo dňa 4. júla 2008, ktorým bol viazaný,\nčím opätovne porušil § 250ja ods. 4 O. s. p. Žalovaný napádal právny názor súdu, ktorým bol viazaný\nuž na základe rozsudku zo dňa 4. júla 2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.\napríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. l O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250j ods. 7 O. s. p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\nPodľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len ,,vyvlastniť\").\nPodľa § 108 ods. 2 písm. f/ Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a\nsprávu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných\npredpisov,\nPodľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.\nAk možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.\nAk sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k\npozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku\nalebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený\npožiada.\nPredmetom súdneho prieskumu v tejto veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.21138/2012/2962\nSV/z.62774/Ka zo dňa 7. novembra 2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie\nKrajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/327/-7/HLO zo dňa 5. júna 2012, ktorým bol\nzamietnutý návrh pribratého účastníka zo dňa 12. apríla 2006 na vyvlastnenie vlastníckeho práva k\nčastiam pozemkov v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy na účely stavby „Prepojenie komunikácie\nHarmincova ul. - Rázsochy\", keď dospel k záveru, že vyvlastňovanie častí pozemkov medzičasom už\nzapísaných na LV v prospech navrhovateľa stratilo opodstatnenie. K návrhu žalobcov rozšíriť záber\nvyvlastňovaných pozemkov podľa požiadaviek žalobcov uviedol, že nevyvlastnené časti pozemkov sa\ndajú bez obmedzenia využívať rovnakým spôsobom ako pred vydaním právoplatného rozhodnutia o\numiestnení stavby, nakoľko na seba bezprostredne nadväzujú a v podstate tvoria jeden celok o výmere\n1094 m2.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc obsah odvolacích námietok dospel k záveru, že žalovaný\nneuviedol v podanom odvolaní dôvody, pre ktoré by bolo potrebné sa odchýliť od právneho názoru\nvysloveného v napadnutom rozsudku krajského súdu, s ktorého odôvodnením sa stotožnil a pre úplnosť\nlen dodáva:\nPokiaľ žalovaný poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26. januára 2011,\nje potrebné uviesť, že ústavný súd v citovanom náleze posudzoval súlad niektorých ustanovení zák. č.\n669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest\npre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1,\ns čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo veci riešenej v tomto náleze\npriamo dotknuté ustanovenia zákona prakticky legalizujú stavbu, ktorá by bola obvykle považovaná za\nneoprávnenú, tým, že umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez\nakéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku a bez súhlasu vlastníka pozemku, nakoľko\nzákonodarca preukázanie hmotnoprávneho titulu k pozemku odložil až na okamih kolaudácie.\nÚstavný súd konštatoval, že „napadnuté ustanovenia spôsobujú, že napriek neprebehnutiu, ba ani\nnezačatiu formálneho vyvlastnenia sa stavia. Z tohto pohľadu nie je problémom zákona o jednorazových\n\nmimoriadnych opatreniach vyvlastnenie, ale nevyvlastnenie - skutočnosť, že formálne vyvlastnenie\nalebo zmluvné zabezpečenie vlastníckeho alebo iného hmotného práva neprebehlo, prípadne ani\nnezačalo pred začatím výstavby. Na druhej strane počiatočné vyvlastnenie de facto a následný\nnormatívny a faktický tlak, ktorý vyvolávajú napadnuté ustanovenia na zabezpečenie vlastníckeho práva\nk pozemkom dodatočným formálnym vyvlastnením, vytvára vlastne vyvlastnenie priamo zákonom, čo\nústava nedovoľuje\" (bod 53 cit. nálezu).\nPokiaľ správne orgány aplikovali právny názor vyslovený v citovanom náleze ako dôvod pre zamietnutie\nnávrhu na vyvlastnenie, takýto postup nemožno považovať za správny. Je nepochybné, že vyvlastnenie\nv štádiu, kedy sa stavba už fakticky užíva musí predstavovať v právnom štáte mimoriadnu ojedinelú\nsituáciu, avšak nemožno neprihliadnuť na skutkové okolnosti danej veci, keď hoci návrh na vyvlastnenie\nbol podaný ešte pred začatím výstavby, dňa 12. apríla 2006, práve v dôsledku opakovaných pochybení\nsprávnych úradov, ich nekonaním v primeraných časových lehotách ako aj nerešpektovaním právneho\nnázoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave v skorších rozsudkoch, nebolo vyvlastňovacie konanie\nskončené pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.\nNajvyšší súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu ohľadne nedostatočného zisťovania\ntýkajúceho sa využiteľnosti ostatných častí dotknutých pozemkov. Správne orgány sa v rozpore\nso skoršími rozsudkami Krajského súdu v Bratislave relevantným spôsobom nezaoberali žiadosťou\nžalobcov, pričom je nepochybné, že z týchto rozsudkov nevyplýva, že by správne orgány boli nútené\nzaobstarať si výlučne znalecký posudok, avšak bolo potrebné sa touto žiadosťou zaoberať a skúmať\nďalšiu využiteľnosť dotknutých častí pozemkov, nie len formálne konštatovať ich využiteľnosť.\nZáverom najvyšší súd uvádza, že pokiaľ krajský stavebný úrad ako aj žalovaný v rozhodnutiach dôvodili,\nže časti pozemkov, o vyvlastnenie ktorých ide, boli už medzičasom zapísané v prospech navrhovateľa\nvyvlastňovacieho konania, je táto argumentácia v rozpore so skutočným stavom, keď z údajov katastra\nnehnuteľností je zrejmé, že dotknuté pozemky sú stále vo vlastníctve žalobcov.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O.\ns. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keď v odvolaní úspešný žalobca si ich náhradu neuplatnil\na ostatným účastníkom v tomto konaní nárok na náhradu trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/6/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}