{"guid": "7a9d77fc-b32c-4e8d-aa03-be692ccc1a7b:ac585dde-6e71-44d3-a326-65598c1ec50b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1", "spisova_znacka": "6Sžp/25/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/25/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sžp/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1", "identifikacne_cislo": "1012211270", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b.odsek-1", "nazov": "§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-60", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac585dde-6e71-44d3-a326-65598c1ec50b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/25/2013\n1012211270\n19. 03. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1012211270.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : obchodná\nspoločnosť Heliopark 6, s.r.o., so sídlom Lomená 10, Košice 040 01, IČO : 45 361 606, právne\nzastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Pribinova 8,\n040 01 Košice, proti žalovanému : Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 20416/23012/2962 SV/z. 52426/Ra zo dňa 19. októbra 2012, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2536/2012-36 z 13. júna 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/2536/2012-36 z 13. júna 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) postupom podľa §\n250j ods. 2 písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil v záhlaví uvedené\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00621\nzo dňa 16. júla 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č.\n20416/23012/2962 SV/z.52426/Ra zo dňa 19. októbra 2012 potvrdil rozhodnutie č. 2012/00621 zo\ndňa 16. júla 2012, ktorým Krajský stavebný úrad v Košiciach vyhovel protestu prokurátora Okresnej\nprokuratúry v Michalovciach č. Pd 146/11-10 zo dňa 28. mája 2012 a zrušil protestom napadnuté\nrozhodnutie Stavebného úradu obce Hatalov č. 1935/2010 zo dňa 26. mája 2010. O trovách konania\nrozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania\npozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 € a z trov právneho zastúpenia určených\nv súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 489,05 €.\nKrajský súd odvolávajúc sa na ustanovenia § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“), § 11 ods. 1, 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene\nniektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2010 (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z. v\nznení platnom a účinnom do 30. apríla 2010“), § 11 ods. 1, 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a\no zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom od 1. mája 2010 (ďalej len „zákon č. 656/2004\nZ. z. v znení platnom a účinnom od 1. mája 2010“) a § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“ alebo „zákon o prokuratúre“) uviedol, že\n\nz obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že rozhodnutím Stavebného úradu obce Hatalov č.\n1935/2012 zo dňa 26. mája 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júla 2010, bola povolená stavba\n„Slnečná fotovoltaická elektráreň - FVE Hatalov 300 kW“, na parcele P. XXXX/X, XXXX/X k. ú. U. s tým,\nže právoplatnému povoleniu vyššie uvedenej stavby predchádzalo vydanie rozhodnutia Stavebného\núradu obce Hatalov č. 1386/2010, 113/2010 zo dňa 10. mája 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 17. mája 2010 o umiestnení predmetnej stavby (územné rozhodnutie), pričom návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia podal účastník konania (žalobca) dňa 29. marca 2010. Konštatoval ďalej, že\nrozhodnutím Stavebného úradu obec Hatalov č. 5980/2011 zo dňa 22. júna 2011, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 23. júna 2011, bolo povolené užívanie predmetnej stavby (kolaudačné rozhodnutie).\nOboznámiac, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach dňa 28. mája 2012 podal proti\nstavebnému povoleniu protest č. Pd 146/11-10 a navrhol stavebné povolenie ako nezákonné zrušiť z\ndôvodu, že podľa jeho názoru stavebným povolením boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 5, § 46\nzákona o správnom konaní a § 11 ods. 1 písm. a) ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a §\n58 ods. 1 a § 62 stavebného zákona dôvodil, že je nepochybné, že zákonom č. 142/2010 Z. z., , ktorý\nnovelizoval zákon č. 656/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2010 bolo novelizované aj znenie § 11 a to aj\nv časti, že stavať elektroenergetické zariadenia možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného\nzámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, to neplatí, ak ide o výstavbu energetického\nzariadenia, okrem iného aj na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým\ninštalovaným výkonom do 100 kW dodajúc, že právna úprava účinná do 30. apríla 2010 toto ustanovenie\nupravovala tak, že osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej\npolitiky, nie je potrebné, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým\ninštalovaným výkonom do 1 mW.\nPoukazujúc na to, že stavebné povolenie, ktoré je predmetom konania sa týka stavby elektrárne o\ninštalovanom výkone 300 kW a bolo vydané na základe rozhodnutia o umiestnení stavby vydané obcou\nHatalov pod č. 1386/2010, 113/2010 zo dňa 10. mája 2010 uviedol, že z administratívneho spisu mal\npreukázané, že vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby predchádzalo konanie o zmene územného\nplánu obce, predmetom ktorého bolo umiestnenie prevádzky fotovoltaickej elektrárne, pričom celé toto\nkonanie začalo na návrh žiadateľa, stavebníka (žalobcu) zo dňa 29. marca 2010 teda pred 1. mája 2010\na bolo v tom čase posudzované podľa právnej úpravy platnej v rozhodnom období, to znamená v období,\nkeď nebolo potrebné zabezpečovať osvedčenie o súlade investičného zámeru podľa § 11 zákona č.\n656/2004 Z. z.\nKonštatujúc, že zákon č. 142/2010 Z. z. vo svojom prechodnom ustanovení § 69e osobitne neupravil\nčasové pôsobenie novej právnej normy vo vzťahu k projektom, ktoré už prešli niektorým zo štádií\npovoľovacieho konania pred orgánmi štátnej stavebnej správy mal za to, že od 01.05.2010 boli správne\norgány povinné vyžadovať od stavebníkov energetických stavieb na výrobu elektriny zo slnečnej energie\ns celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR a\nto bez ohľadu na štádium rozpracovanosti projektu.\nPoukazujúc ďalej na to, že v zákone č. 142/2010 Z. z. absentovali akékoľvek relevantné prechodné\nustanovenia, ktoré by upravili právny režim už začatých konaní, pre ktoré sa osvedčenie vyžadovalo,\ndôvodil, že pre posúdenie potreby predloženia osvedčenia bol rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia\nstavebného úradu a preto, keďže stavebný úrad v prejednávanej veci vydal stavebné povolenie dňa\n26. mája 2010 (právoplatné dňa 1. júla 2010), malo byť jedným z podkladov, ktoré si mal obstarať pre\nrozhodnutie o stavebnom povolení, aj osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o súlade investičného\nzámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.\nNa druhej strane dôvodil, že pri posudzovaní zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia, postaveného\nna vyššie opísanom porušení zákona, s právnym poriadkom SR, považoval za rozhodujúce, že\npredmetná stavba energetického zariadenia prešla všetkými štádiami povoľovacieho procesu. V tejto\nsúvislosti uviedol, že žalobcovi bolo vydané na stavbu právoplatné stavebné povolenie a elektráreň bola\nprávoplatne skolaudovaná dňa 22. júna 2011 doplniac, že vydané rozhodnutie o stavebnom povolení\ni následné kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudli právoplatnosť a tým aj právnu záväznosť, založili\nžalobcovi ako stavebníkovi právo na realizáciu a užívanie tejto stavby a zhodnotenie svojej investície,\npričom tieto práva nadobudol žalobca v dobrej viere.\n\nPoukázal ďalej na skutočnosť, že konania podľa stavebného zákona sa spravujú právnym režimom\nsprávneho poriadku, ktorý určuje zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie\nsprávnemu orgánu (zásada vyhľadávacia), to znamená, že úlohou účastníkov je len pomáhať\nsprávnemu orgánu zaobstarať si potrebné poznatky a podklady o rozhodujúcich skutočnostiach a pokiaľ\nje správnemu orgánu určitý podklad známy alebo zistiteľný, je jeho povinnosťou si tento podklad obstarať\ndoplniac, že ak určitým podkladom disponuje účastník konania, prípadne ak právo ukladá účastníkovi\nv konaní predložiť určitú listinu a tento ju z vlastnej iniciatívy nepredloží, musí si ju správny orgán\nod účastníka konania vyžiadať alebo sa o to aspoň pokúsiť (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). V tejto\nsúvislosti tiež poukázal na to, že od správneho orgánu sa vyžaduje, aby poskytol (nielen) účastníkovi\nsprávneho konania pomoc a poučenia, aby tento, pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní\nujmu, pričom pokiaľ tak správny orgán neurobí a zaťaží tým konanie vadou, nesie zodpovednosť za\nprípadnú nezákonnosť rozhodnutia z toho vyplývajúcu.\nZ vyššie uvedených dôvodov konštatoval, že pokiaľ zákon vyžadoval pre potreby vydania stavebného\npovolenia na predmetnú stavbu osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, bolo povinnosťou\nstavebného úradu vyžiadať si takýto dokument od žalobcu a ak tak stavebný úrad neurobil a vydal\nžalobcovi stavebné povolenie bez tohto podkladu, nie je možné preniesť zodpovednosť za toto\nnedodržanie zákona výlučne na žalobcu. Dôvodil tiež, že s ideami právneho štátu, ku ktorému sa\nSlovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), je zásadne nezlučiteľné, aby jeden orgán štátu v\nstavebnom konaní pochybil a vydal rozhodnutie na základe neúplných podkladov a následne druhý\norgán tohto istého štátu v konaní o proteste prokurátora po dvoch rokoch od vydania chybného\nrozhodnutia zrušil toto rozhodnutie práve pre pochybenie prvého štátneho orgánu, naviac za situácie,\nkeď žalobca medzi tým stavbu v dobrej viere ukončil, právoplatne skolaudoval a uviedol do prevádzky.\nKonštatujúc, že je nesporné, že zákon č. 656/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2010 stanovil, že\njedným z podkladov pre územné konanie, stavebné konanie i pre konanie o pripojenie zariadenia na\nvýrobu elektriny k prenosovej alebo distribučnej sústave, je osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR\no súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky uviedol, že faktom je aj to,\nže žalobca takýto doklad v stavebnom konaní nepredložil a stavebný úrad rozhodol o povolení stavby\nbez vydaného osvedčenia.\nV danom prípade však mal za to, že zrušenie stavebného povolenia na predmetnú stavbu pre absenciu\njedného z úradných podkladov, po právoplatnej kolaudácii stavby, jej uvedení do prevádzky a po\nzačatí výroby ekologickej elektrickej energie, je za daných okolností krajne nespravodlivé a prieči sa\nprincípom právneho štátu, pretože popiera princíp právnej istoty, ochranu dôvery v právny poriadok\na v zákonnosť a správnosť právoplatných rozhodnutí orgánov štátu a celkom rezignuje na ochranu\ndobromyseľne nadobudnutých práv a tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je založené na ústavne nekonformnom\nvýklade aplikovaných ustanovení zákona č. 656/2004 Z. z. i zákona č. 153/2001 Z. z. V tejto\nsúvislosti ďalej dôvodil judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá vychádza zo zásady prednosti ústavne\nkonformného výkladu, z ktorej vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných\nmetód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten,\nktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciou ústavou garantovaných práv fyzických\nalebo právnických osôb (II. ÚS 148/06, m.m. tiež III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS\n207/07, IV. ÚS 95/08 atď.).\nUviedol ďalej, že v súvislosti so skúmaním naplnenia účelu právnej úpravy nedodržanej pri povoľovaní\npredmetnej energetickej stavby bolo potrebné uvážiť, či chýbajúce osvedčenie bolo pre žalobcu\ndosiahnuteľné a či dlhodobá koncepcia energetickej politiky vo všeobecnosti vylučovala podporu pre\ninvestičné zámery podobné žalobcovmu a dodal, že napriek tomu, že orgánom kompetentným pre\nvydávanie osvedčení je Ministerstvo hospodárstva SR, je tej mienky, že zrušenie stavebného povolenia\npre chýbajúce osvedčenie by bolo v danom štádiu realizácie projektu namieste len v prípade, že\nžalobcov zrealizovaný zámer by bol v zjavnom rozpore s dlhodobou koncepciou štátnej energetickej\npolitiky. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že týmto skutočnostiam však správne orgány v konaní\no proteste prokurátora nevenovali pozornosť a vychádzali výlučne z formálneho textu zákona, bez\nzváženia opísaných hľadísk.\nZáverom uviedol, že zrušenie stavebného povolenia pre nedoloženie osvedčenia Ministerstva\nhospodárstva SR, v štádiu úplného dokončenia projektu výstavby energetického zariadenia a začatia\n\nprodukcie elektrickej energie, znamená nielen zamedzenie realizácie zjavne dlhodobo pripravovaného\nekologického projektu, ale najmä vedie k takému zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu,\nktorý je celkom neprimeraný k zákonnej požiadavke, ktorá nebola v konaní o vydanie stavebného\npovolenia dodržaná pokračujúc, že napadnuté rozhodnutie taktiež znamená spochybnenie legality\npredmetnej stavby a zásah do vlastníckych oprávnení žalobcu, najmä vo vzťahu k užívaniu stavby,\nnakladaniu s jej produkciou i k prípadnému disponovaniu so stavbou a zastal názor, že štát má\nnepochybne dostatok nástrojov, aby presadil svoju energetickú politiku bez toho, aby prostriedkami\ndozoru prokuratúry vystavoval žalobcu nutnosti žiadať o dodatočnú legalizáciou stavby postavenej\nv dobrej viere, na základe právoplatného stavebného povolenia a po splnení všetkých technických\npožiadaviek kladených na výstavbu.\nZ vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vychádzali pri\nvyhodnotení splnenia podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia z nesprávneho právneho\nposúdenia verejného záujmu na zrušení stavebného povolenia na vyššie označenú stavbu, ktorý za\ndaných okolností neexistoval a preto postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP rozhodnutia oboch\nstupňoch zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán viazaný\nprávnym názorom súdu.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených\nv ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) OSP majúc za to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nNestotožniac sa s názorom krajského súdu, že zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nedoloženie\nosvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „osvedčenie ministerstva“) v\nštádiu úplného dokončenia projektu výstavby energetického zariadenia a začatia produkcie elektrickej\nenergie znamená nielen zamedzenie realizácie zjavne dlhodobo pripravovaného ekologického projektu,\nale najmä vedie k takému zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, ktorý je celkom\nneprimeraný k zákonnej požiadavke, ktorá nebola v konaní o vydanie stavebného povolenia dodržaná\npoukázal na to, že súd prvého stupňa nemal dôvod posudzovať ako dlho prebiehala realizácia\npredmetného projektu a aj na základe tejto úvahy rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého\nrozsudku.\nRovnako nestotožniac sa s názorom krajského súdu, že zrušenie stavebného povolenia pre chýbajúce\nosvedčenie by bolo v danom štádiu realizácie projektu namieste len v prípade, že žalobcom zrealizovaný\nzámer by bol v zjavnom rozpore s dlhodobou koncepciou štátnej energetickej politiky uviedol, že\nposúdenie, či predmetný projekt je alebo nie je v súlade s dlhodobou koncepciou štátnej energetickej\npolitiky nemôže byť predmetom posudzovania zo strany súdu, nakoľko táto je plne v kompetencii\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky a práve chýbajúce osvedčenie je dokladom o súlade\ninvestičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.\nNamietajúc, že v danom prípade nešlo o sporný výklad zákona, ale o aplikáciu v rozhodujúcom čase\nnovelizovaného zákona č. 656/2004 Z. z. vo väzbe na ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb., ako aj zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) poukázal na ustanovenie § 46 správneho poriadku, z ktorého vyplýva zásada zákonnosti\nzahrňujúca aj požiadavku súladu rozhodnutia správneho orgánu s ústavnými zákonmi, zákonmi a\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\nPoukázal tiež na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku zhodne s názorom\nKrajského stavebného úradu v Košiciach (ďalej len „krajský stavebný úrad“) konštatoval, že žalobca\npotrebný doklad t. j. osvedčenie ministerstva v stavebnom konaní nepredložil a stavebný úrad rozhodol\nbez potrebného dokladu a napriek stotožneniu sa so zisteným skutkovým stavom veci argumentoval\nnekonformným výkladom zákona o energetike z jeho strany doplniac, že súd prvého stupňa mu kladie\nza povinnosť zvážiť, či chýbajúce osvedčenie bolo pre žalobcu dosiahnuteľné a či dlhodobá koncepcia\nenergetickej politiky vo všeobecnosti vylučovala podporu pre investičné zámery podobné žalobcovmu.\nSúhlasiac s tvrdením súdu, že správny orgán si mal vyžiadať doplnenie potrebných dokladov poukázal\nzároveň na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov, v súlade s ktorých platí nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo v Zbierke\n\nzákonov uverejnené sa stalo známym každému, koho sa to týka a teda žalobcu ako stavebníka Slnečnej\nfotovoltaickej elektrárne - FVE Hatalov 300 kW sa bez najmenších pochybností zákon o energetike týkal,\na preto povinnosť predložiť osvedčenie ministerstva mu bola známa a napriek tomu si túto povinnosť pri\npredkladaní žiadosti o stavebné povolenie predmetnej stavby nesplnil. V tejto súvislosti poukázal aj na\nskutočnosť, že v žalobnom návrhu žalobca namietal hlavne skutočnosť, že návrh na vydanie stavebného\npovolenia a návrh na vydanie územného rozhodnutia bol podaný dňa 29. marca 2010, a teda v tom\nčase nebol stavebný úrad oprávnený požadovať od žiadateľa osvedčenie o súlade investičného zámeru\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky dodajúc, že toto tvrdenie žalobcu bolo účelové, nakoľko\nžalobcova žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 5. mája 2010, čo považoval súd prvého stupňa\nza dostatočne preukázané.\nPoukázal na to, že konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním a rozhoduje sa v ňom o tom,\nči bol rozhodnutím správneho orgánu v čase jeho konania a rozhodovania porušený zákon alebo iný\nvšeobecne záväzný právny predpis doplniac, že v danom prípade podnet na prokuratúru pre porušenie\nzákona podal regulátor energetickej politiky - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého pôsobnosť je\nupravená zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\nOdvolávajúc sa na ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 140a ods. 1 písm. a), § 140b\nods. 1 stavebného zákona v spojení s novelizovaným znením § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 13 zákona o\nenergetike zdôraznil, že stavebný úrad neposúdil navrhovanú stavbu elektrického zariadenia v súlade s\ncitovanými ustanoveniami a predmetnú stavbu povolil rozhodnutím č. 1935/2010 zo dňa 26. mája 2010\nbez podkladu potrebného pre rozhodnutie dodajúc, že ide o energetické zariadenie na výrobu elektrickej\nenergie zo slnečnej energie na pozemku mimo zastaveného územia obce, s výkonom 300kW.\nZáverom poukázal na to, že z dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je jednoznačne\npreukázané, že rozhodnutie stavebného úradu o povolení uvedenej stavby bolo potrebné zrušiť ako\nnezákonné a postup krajského stavebného úradu, ako aj žalovaného bol plne v súlade so zákonom\ndoplniac, že vlastnícke právo k stavbe nie je dotknuté zrušením stavebného povolenia na predmetnú\nstavbu.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril, tak, že navrhoval aby, Najvyšší súd SR, napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods.\n2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorý postupom podľa §\n59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie obchodnej spoločnosti Heliopark 6, s.r.o., so sídlom\nLomená 10, Košice (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie č. 2012/00621 zo dňa 16. júla 2012 (ďalej aj\n„prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým Krajský stavebný úrad v Košiciach (ďalej aj „prvostupňový\nsprávny orgán“) vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach č. Pd 146/11-10 zo\ndňa 28. mája 2012 a zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce Hatalov č. 1935/2010 zo dňa 26. mája\n2010, právoplatné dňa 1. júla 2010, s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1, § 60 ods. 1 a 2 a § 62\nstavebného zákona, § 3 ods. 1 a 5 a § 46 správneho poriadku a § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 13 zákona č.\n656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia prvostupňového správneho\nrozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia stavebného\núradu č. 1935/2010 zo dňa 26. mája 2010 bolo pochybenie stavebného úradu, ktorý napriek tomu, že\nišlo o stavbu, ktorá je elektroenergetickým dielom a teda stavebník mal k žiadosti o vydanie stavebného\npovolenia (podaného dňa 5. mája 2010) doložiť v súlade s § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a\no zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 142/2010 Z. z. osvedčenie o súlade investičného zámeru\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR, vydal stavebné povolenie.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č.\n142/2010 Z. z. účinného od 1. mája 2010 stavať elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie,\npotrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného\nplynného uhľovodíka (ďalej len \"energetické zariadenie\") možno iba na základe osvedčenia o súlade\ninvestičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky (ďalej len \"osvedčenie\"). To neplatí,\nak ide o výstavbu energetického zariadenia na\na) výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým inštalovaným výkonom do\n100 kW,\nb) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré využíva iný primárny energetický\nzdroj ako je slnečná energia,\nc) výrobu plynu,\nd) distribúciu elektriny a distribúciu plynu, ktoré bude prevádzkovať prevádzkovateľ sústavy do úrovne\nvysokého napätia v prípade, že ide o elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa\nzabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na\nvymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia alebo siete v rámci časti vymedzeného územia.\n\nPodľa § 11 ods. 3 citovaného zákona osvedčenie vydáva na základe písomnej žiadosti žiadateľa\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky.\nPodľa § 11 ods. 13 citovaného zákona osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné\nkonanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k\ndistribučnej sústave. Osvedčenie na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom\npre vydanie povolenia na podnikanie v energetike podľa § 5 a 6. Osvedčenie pre zariadenie pre\nkombinovanú výrobu sa posudzuje aj podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 60 ods. 1 stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia\nneposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo\nak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka,\naby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného\nrozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.\nPodľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\nči dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného\nprostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na\nvýstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán\nverejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie\npodľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má\nnaň nadväzovať alebo s ním súvisí.\nPodľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona\nstanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\nZ obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis týkajúci sa stavebného\nkonania, mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preukázané, že žalobca žiadosť\no stavebné povolenie podal na Obecnom úrade obce Hatalov dňa 5. mája 2010. Z uvedeného preto\nnesporne vyplýva, že stavať energetické zariadenie, v danom prípade „Slnečnú fotovoltaickú elektráreň\n- FVE Hatalov s výkonom 300 kW“ bolo možné iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ktoré malo byť podľa § 11 ods. 13 zákona o energetike\núčinného od 1. mája 2010 dokladom pre stavebné konanie. Uvedenú skutočnosť správne konštatoval\nv odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvého stupňa.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 153/2001 Z. z.“ alebo „zákon o prokuratúre“) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy\nfyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom\nzáujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej\npôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek\nvplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb a štátu.\n\nNajvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 18. marca 2010 sp. zn. 8Sžo/440/2009 vo vzťahu k ustanoveniu §\n249 ods. 3 OSP konštatoval nasledovné : „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby\nprokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality\nvýsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“\nAj napriek tomu, že v danom prípade nejde o žalobu prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b) OSP,\nnajvyšší súd posudzoval aj v danom prípade mieru zásahu napadnutého rozhodnutia do práv žalobcu\nnadobudnutých v stavebnom konaní v dobrej viere (§ 249 ods. 3 OSP).\nJe nesporné, že v danom prípade stavebný úrad vydaním stavebného povolenia bez toho, aby\nstavebník (žalobca) predložil v súlade s ustanovením § 11 ods. 13 zákona o energetike účinného od\n1. mája 2010 osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky\npochybil. Uvedenú skutočnosť najvyšší súd nijako nespochybňuje. Otázkou však je, či za pochybenie\nstavebného úradu má znášať dôsledky stavebník (žalobca), ktorý, veriac v požadovanú odbornú úroveň\nzamestnancov stavebného úradu, požiadal o vydanie stavebného povolenia a v súlade s vydaným\nstavebným povolením stavbu aj uskutočnil do jej finálneho štádia - vydania kolaudačného rozhodnutia.\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal žalobcovi dňa 21. septembra 2011 potvrdenie o pôvode\nelektriny z obnoviteľných zdrojov energie číslo : 0895/2011/PoP-OZE podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona č.\n309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že ide o projekt\npodporujúci ochranu životného prostredia.\nNajvyšší súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že správne orgány vôbec nevenovali\npozornosť tomu, či žalobcov zrealizovaný zámer by bol v zjavnom rozpore s dlhodobou koncepciou\nštátnej energetickej politiky a postupovali prísne formalisticky berúc zreteľ iba na splnenie zákonných\npodmienok pre vydanie stavebného povolenia bez posúdenia následkov zrušenia stavebného povolenia\ndo jednotlivých práv žalobcu, najmä vo vzťahu k užívaniu stavby a súčasnému nakladaniu s jej\nprodukciou.\nPodľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 3 ods. 2 správneho orgánu, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nUstanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku zakotvuje vyhľadávaciu zásadu, podstatou ktorej je, že\nzodpovednosť za podklady pre rozhodnutie správneho orgánu nesie konajúci správny orgán. Preto,\nv danom prípade, pokiaľ stavebník nepredložil stavebnému úradu osvedčenie o súlade investičného\nzámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, bolo povinnosťou stavebného úradu tento podklad\npre vydanie rozhodnutia od stavebníka vyžiadať.\nJe nepochybné, že stavebník (žalobca) svojím konaním spôsobený stav nijako nezavinil. Preto, aj z\ntohto dôvodu, ho nemožno za pochybenie stavebného úradu sankcionovať v podobe nutnosti žiadať o\n\ndodatočnú legalizáciu stavby a v podstate preniesť tak zodpovednosť stavebného úradu za nezákonnosť\nstavebného konania na stavebníka.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd zastal názor, že súd prvého stupňa nepochybil, keď\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z\ndôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, plne sa\nstotožniac s odôvodnením napadnutého rozsudku. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok postupom\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, keďže si trovy odvolacieho konania neuplatnil a v súvislosti s odvolaním žalovaného\nmu ani žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP) .\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/2536/2012", "guid": "9aae3573-8695-4d3a-a4d6-03aa2fa46b35:5157f568-f188-4f43-8929-6c860fe03397", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}