{"guid": "21fc0505-a456-405f-958f-d96835f413b9:6f811015-814f-4718-891d-e0401d9fd1d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1", "spisova_znacka": "10Sžso/37/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/37/2013 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2014, sp. zn. 10Sžso/37/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1", "identifikacne_cislo": "1012211077", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "nazov": "§ 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "nazov": "§ 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f811015-814f-4718-891d-e0401d9fd1d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/37/2013\n1012211077\n12. 02. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012211077.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne: L.\nA., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom\nRačianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova\n5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/022162/2012-23-11\nzo dňa 28. septembra 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/2306/2012-32 zo dňa 7. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/2306/2012-32 zo dňa\n7. júna 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nÚtvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 5169/2012SZ zo dňa 04.07.2012 rozhodol, že podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002\nZ.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa žalobkyni\nod 01.07.2012 výsluhový dôchodok znižuje na sumu 664,53 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že dňa 30.06.2012 nadobudol účinnosť článok IV zákona č. 185/2012 Z.z., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.\no poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. odsekom\n13; týmto predpisom sa valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia prepojila s valorizáciou platov a\nteda dávky výsluhového zabezpečenia sa budú valorizovať iba v tom roku, v ktorom sa zvyšujú funkčné\nplaty o viac ako o 0%.\nMinister financií Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. MF/022162/2012-23-11 zo\ndňa 28.09.2012 rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 5169/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 potvrdil. Rozhodol\ntak s odôvodnením, že v podanom odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré by poukázali na\nrozpor s právnymi predpismi a skutočným stavom v napadnutom rozhodnutí alebo iné dôvody, ktoré by\npreukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nII.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa,\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov konania.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím Finančného\nriaditeľstva SR č. 2169/2012-SZ zo dňa 01.06.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. do 29.06.2012)\nzvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2012 na sumu 684,80\neur mesačne. Následne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z.z. zákona č. 328/2002 Z.z., účinnej od\n30.06.2012, vydal rozhodnutie č. 5169/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona\nč. 328/2002 Z.z., (účinného od 30.6.2012) znížil žalobkyni výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu\n664,53 eur mesačne.\nPodľa právneho názoru krajského súdu, prvé rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 2169/2012-SZ\nzo dňa 01.06.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym\nstavom, je zákonné a právoplatné. Bol teda nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti\nnovely č. 185/2012 Z.z.) vydal dňa 4. júla 2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobkyni za to isté\nobdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona po 30.06.2012. Argumenty žalovaného, že zmena\nnastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny charakter neobstoja, pretože toto rozhodnutie má\npodľa názoru súdu v časti zvýšenia (prípadne zníženia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter.\nTaktiež nemohla obstáť námietka žalovaného, že takéto prípady rieši § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002\nZ.z.. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože tu nejde o\nvýpočet dávky výsluhového dôchodku, ale o valorizáciu (zvýšenie). Zvýšenie výsluhového dôchodku\nbolo v čase rozhodovania prvostupňového orgánu dňa 01.06.2012 v súlade s vtedy platným právnym\nstavom. Pretože zákon č. 185/2012 Z.z. nemal žiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia, je\npotrebné vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.\nIII.\nVo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť\npre nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok súdu je\nnepresvedčivý, riadne neodôvodnený, pretože krajský súd iba skonštatoval, že rozhodnutie o zvýšení\nvýsluhového dôchodku má konštitutívny charakter bez toho, aby tento právny názor bližšie odôvodnil.\nV dôvodoch absentuje tiež konštatovanie, prečo na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 105\nods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z.\nĎalej uviedol, že v danej veci za rozhodujúcu právnu skutočnosť je potrebné považovať zmenu právnej\núpravy - zákon č. 185/2012 Z.z., ktorým sa s účinnosťou odo dňa 30. júna 2012 novelizovalo ustanovenie\n§ 68 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého je momentom, kedy nastávajú hmotnoprávne účinky\nvzniku nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku 1. júl príslušného kalendárneho roka. Nemožno\npreto súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že „v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali\nžalobkyni nárok na zvýšenie dôchodku“. Odkaz na predchádzajúci kalendárny rok (v danom prípade rok\n2011) obsiahnutý v citovanom ustanovení sa totiž vzťahuje výlučne na mechanizmus výpočtu zvýšenia\ndávky. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky\nvýsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac (§ 100 ods. 2 zákona č. 328/2002\nZ.z.) na jednej strane, a na určený výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas potrebný\nna vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, útvar sociálneho zabezpečenia Finančného\nriaditeľstva SR vydal rozhodnutie o zvýšení dávky v predstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde odo dňa 1.\njúla 2012 (tak ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný zákon), čomu zodpovedal výrok tohto\nrozhodnutia.\nMedzi vydaním rozhodnutia o zvýšení dávky a dátumom 1. júla 2012 (t. j. pred momentom, kedy mala\nnastať hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva na zvýšenie dávky) však\ndošlo k zmene príslušnej právnej úpravy. Do zákona č. 328/2002 Z.z. bol s účinnosťou odo dňa 30. júna\n2012 vložený § 68 ods. 13, z ktorého v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte\nna rok 2012 vyplynulo, že v roku 2012 sa dávky výsluhového zabezpečenia nezvyšujú. Je preto potrebné\n\nkonštatovať, že príslušná hmotnoprávna skutočnosť rozhodná pre vznik nároku na zvýšenie dávky\nnenastala a vyvodiť, že žalobkyni nevzniklo právo na zvýšenie jej výsluhového dôchodku. Napriek tomu\nexistovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav, ktorý (vzhľadom na zmenu relevantnej právnej\núpravy) nenastal. Takúto situáciu nemožno kvalifikovať inak, než že ide o stav contra legem, ktorý musí\nbyť príslušnými právnymi prostriedkami napravený.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Stotožnila sa s právnym názorom súdu, ktorý je založený na\ntom, že valorizácia a výsluhová dávka nie sú totožné právne inštitúty a preto ustanovenie § 105 ods. 7\nzákona nie je možné v tomto prípade použiť. Priznanie dávky výsluhového zabezpečenia je stav, kedy po\nsplnení zákonných podmienok sa účastníkovi v súlade so zákonom prizná konkrétna dávka výsluhového\nzabezpečenia. Predmetom konania je zvýšenie pôvodne priznanej dávky, pričom sa vychádza zo sumy,\nktorá zodpovedá výške dávky k 30. júnu. Nemôže byť sporné, že o priznanej dávke bolo právoplatne\nrozhodnuté. Pretože bola priznaná v súlade so zákonom a jej výška po predchádzajúcich valorizáciách\nzodpovedá sume ku dňu 30. júna, nie je možné začať konanie vo veci v zmysle § 105 ods. 7 zákona a\ndávku znížiť len z toho dôvodu, že došlo k účelovej zmene zákona.\nV ďalšej časti vyjadrenia podrobne rozoberá, prečo nie je možné súhlasiť so záverom žalovaného a má\nza to, že v danom prípade ide o zjavnú retroaktivitu, ktorá je neprípustná, keď neskorším zákonom, a\nto v čase, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky pre valorizáciu dôchodku a bolo už právoplatne\nrozhodnuté o nároku žalobkyne, boli spätne ustanovené iné hmotnoprávne podmienky, na základe\nktorých sa mal valorizovať (nevalorizovať) výsluhový dôchodok. Svojím rozhodnutím tak žalovaný\nako aj prvostupňový orgán zasiahol do práv žalobkyne, konkrétne do zákonného práva na zvýšenie\nvýsluhového dôchodku, ktoré jej bolo priznané právoplatným rozhodnutím ešte pred nadobudnutím\núčinnosti zákona č. 185/2012 Z.z. po splnení zákonných podmienok.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 07.06.2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 12. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nSúd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia č. 2169/2012SZ zo dňa 01.06.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 29. júna 2012) bol žalobkyni\nzvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. odo dňa 1. júla 2012 na sumu\n684,80 € mesačne.\n\nNásledne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z.z. zákona č. 328/2002 Z.z., účinnej odo dňa 30. júna\n2012, vydal rozhodnutie č. 5169/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č.\n328/2002 Z.z. (účinného odo dňa 30. júna 2012) znížil žalobkyni výsluhový dôchodok odo dňa 1. júla\n2012 na sumu 664,53 € mesačne.\nNa odvolanie žalobkyne z dôvodov zhodných so žalobnými námietkami, žalovaný dňa 28.09.2012 vydal\nrozhodnutie č. MF/022162/2012-23-11), ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil ako zákonné\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\nŽalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia oboch týchto rozhodnutí z dôvodu, že k zníženiu\nvýsluhového dôchodku o zvýšenie, o ktorom bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi, došlo bez\nprávneho dôvodu. S týmto právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené tým, že dňa 30. júna 2012 nadobudol\núčinnosť čl. IV zákona č. 185/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom\npoistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo doplnené\nustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. odsekom 13 (naviazané na štátny rozpočet).\nV zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z.z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa 30.\njúna príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 1. júla príslušného kalendárneho roka.\nPodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom odo dňa 30. júna 2012,\ndávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v\nktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej\ninformačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy\nprofesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa funkčné\nplaty, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u\nniektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1\naž 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo\nv ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\nPodľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa 1.\njanuára 2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012. Funkčné platy príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej\npolície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012.\nPodľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového\nzabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej\nsume, ako patrí.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nč. 5169/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012, ktorým\npodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného odo dňa 30. júna 2012) znížil žalobkyni výsluhový\ndôchodok odo dňa 1. júla 2012 na sumu 664,53 € mesačne.\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. (účinným odo dňa 30. júna 2012), bolo možné už priznané\n(zvýšené) dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z.z. (účinného do\ndňa 29. júna 2012), znížiť.\nV danom prípade krajský súd a žalobkyňa považujú zmenu žalobkyni priznanej valorizácie dávky\nvýsluhového zabezpečenia za neprípustnú z dôvodu všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity\nprávnych noriem.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal časovou\npôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27. októbra 2010 konštatoval, že.:\n„náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých opráv a legitímnym\n\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.:\nSprávní právo, obecná část. 7. vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie,\núčelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky\nodlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet\nochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd“.\nPodľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým právom nárok na\nkonkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však\nnedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok\nvo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by\nnebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci\nvšak nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s\ncharakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, ktorým sa zaoberá\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra\n2011: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je\nvýznamnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita\nje však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá\na nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený\nna skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\nOkrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky prislúcha vysloviť, či určitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je alebo nie je v dôsledku\nobsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.\nPodľa názoru odvolacieho súdu prijatá novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou odo dňa 30.\njúna 2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o\nretroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli\npočas platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobkyni naďalej patrí), no zároveň\nboli zmenené isté práva do budúcnosti.\nPrvostupňový orgán mal za to, že dňa 01.06.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku\nvo vyššej sume, a preto vydal dňa 01.06.2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky; toto jeho\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym predpisom, v tom čase platným a účinným, takže išlo\no rozhodnutie zákonné. Avšak právna úprava sa následne ku dňu 30. júna 2012 zmenila a naviazala\n\nzvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.\njúna 2012 teda žalobkyni nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto aj rozhodnutie\no znížení výsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe platného a účinného\nprávneho predpisu, preto je tiež zákonné, a nebolo vydané bez existencie právneho dôvodu, ako sa\ndomnieva žalobkyňa. Navyše žalovaný postupoval aj v súlade s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č.\n382/2002 Z.z., podľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume,\nako patrí.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 220 O. s.\np. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nOdvolací súd ešte poznamenáva, že ak krajský súd považoval ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č.\n185/2012 Z.z. účinného odo dňa 30. júna 2012 za protiústavné, mal v prerokúvanej veci postupovať\npodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a predložiť vec na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky, pretože sám nie je oprávnený vysloviť rozpor všeobecného právneho predpisu so zákonom,\nústavou alebo medzinárodnou zmluvou. Správny orgán by predsa ani po zrušení jeho rozhodnutia\nv ďalšom konaní nemohol rozhodnúť v rozpore s platným a účinným všeobecne záväzným právnym\npredpisom.\n\nV.\nOdvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. tak,\nže účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný nemá na\nich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}