Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/16/2013 z 27. 5. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 10Sžp/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1 Najvyšší súd | 10Sžp/16/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1 | 2014-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c23e4893-6a46-4f64-89ef-9665cac96735 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžp/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpeného JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.
augusta 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2549/12-102
zo dňa 23. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2549/2012-102 zo dňa
23. októbra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky

Rozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.
augusta 2012 bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o
rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým ministerstvo podľa § 65
ods. 1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe žiadosti Poľovníckeho združenia
Čertovica, Nižná a Vyšná Boca povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa
hnedého na usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri Čertovica, pretože odpadol dôvod na konanie.

II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré uvedený právny
názor považovalo za nesprávny, preskúmal správne konanie a napadnuté rozhodnutie a zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.
augusta 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.



Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných
činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v
predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny
orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr
do 15. decembra 2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi
nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie
o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť dňom 31. augusta
2010. Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase zrealizoval a usmrtil jedného jedinca medveďa
hnedého podľa podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí.

Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/217/2010-190, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 21. februára 2012, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7430/2010-7.2
(66/2010-rozkl.) zo dňa 28. júna 2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4079/2010-2.1 zo dňa
16. apríla 2010, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že
žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na
základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené
rozhodnutie o povolení výnimky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, proti ktorému podal žalobca
v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa
§ 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite.

Žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody
a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách
občianskeho združenia. Keďže povolenú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého
vo vyššie uvedenej lokalite žiadateľ zrealizoval, došlo nepochybne k zásahu do populácie uvedeného
chráneného živočíšneho druhu, čomu sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil zabrániť.

Krajský súd vyslovil názor, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez
meritórneho prerokovania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu
o povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody.
Dôsledkom postupu žalovaného je, že ani po pripustení účastníctva žalobcu v konaní sa správny
orgán v žiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z
podmienok ochrany medveďa hnedého. Senát krajského súdu dospel k záveru, že práve z dôvodu, že na
základe rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený živočích, má žalobca právo vecné prerokovanie
a rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti
prvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo
žalobcu z možnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval
a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného živočícha
aj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sžp/3/2011) nemôže byť interpretované ako
odpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretože takýto výklad by vo
svojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ku ktorému
často dochádza až po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému
podal účastník správneho konania žalobu na správny súd.

Ani uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemožno považovať
za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre
zastavenie konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného
súdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo
doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným
a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť,
že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa
ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí
aj napriek faktu, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ
ako aj správny orgán za právoplatné dňom 27. augusta 2010 a obaja sa oprávnene domnievali, že



rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času (najneskôr do 15. decembra 2010)
platnosť a de facto zaniklo.

III.

Odvolanie

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal najmä na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/6/2013 zo dňa 21. augusta 2013, z
ktorého podstatnú časť odôvodnenia odcitoval navrhujúc zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S 2549/12-102 zo dňa 23. októbra 2013 tak, že odvolací súd žalobu zamietne a trovy
konania žalobcovi neprizná.

Žalobca naopak navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť argumentujúc tým, že boli porušené jeho
práva účastníka konania v zmysle Aarhuského dohovoru a pre naplnenie jeho cieľov i pre ochranu jeho
práv v tomto konaní je nevyhnutné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho
konania zákonným spôsobom neobchádzajúc ho formálnym rozhodnutím o zastavení konania z
dôvodov, že odpadol dôvod na konanie.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,

ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení
s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie 23. októbra 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 28. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.



Najvyšší súd Slovenskej republiky obdobný, ba až procesne identický prípad prerokovával a rozhodoval
pod sp. zn. 10Sžp/6/2013. Vzhľadom na to, že i žalobca i žalovaný sa odvolávajú hlavne na toto
rozhodnutie odvolací súd hneď v úvode svojich dôvodov uvádza, že na tomto rozhodnutí trvá a nemá
na ňom, čo meniť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZoPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZoPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Podľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku - správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný
zákon.

V prerokúvanom prípade okrem realizácie odstrelu chráneného živočícha, nebolo vydané v správnom
konaní jediné rozhodnutie. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho
prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal
žalobca proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, odboru ochrany prírody č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým sa
povolila výnimka na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) ZOPK zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK v poľovnom revíri Čertovica. Minister rozhodnutie o zastavení
konania o rozklade odôvodnil tým, že lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda
odpadol dôvod na ďalšie konanie.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na
konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, je
fakticky totožné s požiadavkou a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože
zastavenie konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné
udelenie výnimky. Vzhľadom na to, že k povoleniu výnimky a jej realizácie už došlo, rovnako nemožno
novým rozhodnutím nič na právach a povinnostiach žalobcu i žalovaného nič zmeniť.

Vyhovením žalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého konania a nielen konania o rozklade
by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného, a preto nemá
opodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i keď je formálne, nie však vecne a
obsahovo, nedostatočné.

Žalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z
hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.

Z týchto dôvodov považuje i odvolací súd rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade za
zákonné.

Takmer každý procesný právny predpis určuje poradie postupu dôvodov, pre ktoré je možné konanie
zastaviť. Tak je tomu i v prípade zastavenia konania podľa § 82 ZOPK. Hneď ako prvý dôvod pred
všetkými ostatnými uvádza dôvod zastavenia konania, ak dôvod na konanie odpadol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dôvažok poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002: „Správnym konaním sa nazýva postup
správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny
predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných
predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie,
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec
- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.
Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie



sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

Ak teda zmysel konania odpadol, stratil sa aj význam, pre ktorý by malo byť v ďalšom konaní vydané
nové rozhodnutie, ktoré by v odôvodnení mohlo obsahovať právne posúdenie námietok žalobcu, avšak
vo výroku takého rozhodnutia by nenastala zmena a čo je podstatné, takým novým rozhodnutím by v
konkrétnom prípade nenastala zmena v právach a povinnostiach účastníkov konania.

Nie každé porušenie procesného predpisu má totiž za následok porušenie práv účastníka konania,
najmä nie vtedy, ak mu už nemožno vyhovieť vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol
podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 220 O.s.p..

V.

Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný
nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.