{"guid": "f9105fc0-ac87-455c-bbc0-5ae323348faa:c23e4893-6a46-4f64-89ef-9665cac96735", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1", "spisova_znacka": "10Sžp/16/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/16/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 10Sžp/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1", "identifikacne_cislo": "1012210863", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c23e4893-6a46-4f64-89ef-9665cac96735", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/16/2013\n1012210863\n28. 05. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012210863.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.\naugusta 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2549/12-102\nzo dňa 23. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2549/2012-102 zo dňa\n23. októbra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.\naugusta 2012 bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o\nrozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým ministerstvo podľa § 65\nods. 1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe žiadosti Poľovníckeho združenia\nČertovica, Nižná a Vyšná Boca povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa\nhnedého na usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri Čertovica, pretože odpadol dôvod na konanie.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré uvedený právny\nnázor považovalo za nesprávny, preskúmal správne konanie a napadnuté rozhodnutie a zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23.\naugusta 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných\nčinností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v\npredmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny\norgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr\ndo 15. decembra 2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi\nnebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie\no povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť dňom 31. augusta\n2010. Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase zrealizoval a usmrtil jedného jedinca medveďa\nhnedého podľa podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí.\nAž na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/217/2010-190, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňom 21. februára 2012, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7430/2010-7.2\n(66/2010-rozkl.) zo dňa 28. júna 2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4079/2010-2.1 zo dňa\n16. apríla 2010, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že\nžalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na\nzáklade tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené\nrozhodnutie o povolení výnimky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, proti ktorému podal žalobca\nv zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa\n§ 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite.\nŽalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody\na jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách\nobčianskeho združenia. Keďže povolenú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého\nvo vyššie uvedenej lokalite žiadateľ zrealizoval, došlo nepochybne k zásahu do populácie uvedeného\nchráneného živočíšneho druhu, čomu sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil zabrániť.\nKrajský súd vyslovil názor, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez\nmeritórneho prerokovania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu\no povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody.\nDôsledkom postupu žalovaného je, že ani po pripustení účastníctva žalobcu v konaní sa správny\norgán v žiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z\npodmienok ochrany medveďa hnedého. Senát krajského súdu dospel k záveru, že práve z dôvodu, že na\nzáklade rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený živočích, má žalobca právo vecné prerokovanie\na rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo\nžalobcu z možnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval\na viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného živočícha\naj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sžp/3/2011) nemôže byť interpretované ako\nodpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretože takýto výklad by vo\nsvojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ku ktorému\nčasto dochádza až po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému\npodal účastník správneho konania žalobu na správny súd.\nAni uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemožno považovať\nza odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre\nzastavenie konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného\nsúdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo\ndoručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným\na vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť,\nže pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť\nuplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa\nktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí\naj napriek faktu, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ\nako aj správny orgán za právoplatné dňom 27. augusta 2010 a obaja sa oprávnene domnievali, že\n\nrozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času (najneskôr do 15. decembra 2010)\nplatnosť a de facto zaniklo.\nIII.\nOdvolanie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal najmä na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/6/2013 zo dňa 21. augusta 2013, z\nktorého podstatnú časť odôvodnenia odcitoval navrhujúc zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S 2549/12-102 zo dňa 23. októbra 2013 tak, že odvolací súd žalobu zamietne a trovy\nkonania žalobcovi neprizná.\nŽalobca naopak navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť argumentujúc tým, že boli porušené jeho\npráva účastníka konania v zmysle Aarhuského dohovoru a pre naplnenie jeho cieľov i pre ochranu jeho\npráv v tomto konaní je nevyhnutné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho\nkonania zákonným spôsobom neobchádzajúc ho formálnym rozhodnutím o zastavení konania z\ndôvodov, že odpadol dôvod na konanie.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 23. októbra 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 28. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky obdobný, ba až procesne identický prípad prerokovával a rozhodoval\npod sp. zn. 10Sžp/6/2013. Vzhľadom na to, že i žalobca i žalovaný sa odvolávajú hlavne na toto\nrozhodnutie odvolací súd hneď v úvode svojich dôvodov uvádza, že na tomto rozhodnutí trvá a nemá\nna ňom, čo meniť.\nPodľa § 82 ods. 9 písm. a) ZoPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod\nna konanie odpadol.\nPodľa § 89 ods. 3 písm. b) ZoPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím\nčasu, na ktorý bolo vydané.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. j) Správneho poriadku - správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný\nzákon.\nV prerokúvanom prípade okrem realizácie odstrelu chráneného živočícha, nebolo vydané v správnom\nkonaní jediné rozhodnutie. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho\nprieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal\nžalobca proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky, odboru ochrany prírody č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým sa\npovolila výnimka na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) ZOPK zo zákazov\nustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK v poľovnom revíri Čertovica. Minister rozhodnutie o zastavení\nkonania o rozklade odôvodnil tým, že lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda\nodpadol dôvod na ďalšie konanie.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na\nkonanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, je\nfakticky totožné s požiadavkou a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože\nzastavenie konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné\nudelenie výnimky. Vzhľadom na to, že k povoleniu výnimky a jej realizácie už došlo, rovnako nemožno\nnovým rozhodnutím nič na právach a povinnostiach žalobcu i žalovaného nič zmeniť.\nVyhovením žalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého konania a nielen konania o rozklade\nby nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného, a preto nemá\nopodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i keď je formálne, nie však vecne a\nobsahovo, nedostatočné.\nŽalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z\nhľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.\nZ týchto dôvodov považuje i odvolací súd rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade za\nzákonné.\nTakmer každý procesný právny predpis určuje poradie postupu dôvodov, pre ktoré je možné konanie\nzastaviť. Tak je tomu i v prípade zastavenia konania podľa § 82 ZOPK. Hneď ako prvý dôvod pred\nvšetkými ostatnými uvádza dôvod zastavenia konania, ak dôvod na konanie odpadol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dôvažok poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002: „Správnym konaním sa nazýva postup\nsprávnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny\npredpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných\npredpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie,\nprostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec\n- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.\nToto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie\n\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.\nAk teda zmysel konania odpadol, stratil sa aj význam, pre ktorý by malo byť v ďalšom konaní vydané\nnové rozhodnutie, ktoré by v odôvodnení mohlo obsahovať právne posúdenie námietok žalobcu, avšak\nvo výroku takého rozhodnutia by nenastala zmena a čo je podstatné, takým novým rozhodnutím by v\nkonkrétnom prípade nenastala zmena v právach a povinnostiach účastníkov konania.\nNie každé porušenie procesného predpisu má totiž za následok porušenie práv účastníka konania,\nnajmä nie vtedy, ak mu už nemožno vyhovieť vo veci samej.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol\npodľa § 250ja ods.3 v spojení s § 220 O.s.p..\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný\nnárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/2549/2012", "guid": "073f960a-d172-4a2a-a06c-2e7598f02955:943c6b48-f842-4ac0-9a65-54e75ec6b6fc", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}