{"guid": "85bb8ca9-f825-4346-9e84-bb5002302ab3:8bce240e-7e7c-40e6-9b67-b26671cac767", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1", "spisova_znacka": "3Sžo/23/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/23/2014 z 2. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2014, sp. zn. 3Sžo/23/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1", "identifikacne_cislo": "1012207621", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2014-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bce240e-7e7c-40e6-9b67-b26671cac767", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/23/2014\n1012207621\n02. 12. 2014\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012207621.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske\nzoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, právne zastúpený JUDr. Ivetou\nRajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6891/2012-1.10 (64/2012-rozkl.) zo dňa 23. augusta\n2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1743/2012-84 zo\ndňa 03. decembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/1743/2012-84 zo dňa 03. decembra 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6891/2012-1.10 (64/2012-rozkl.) zo dňa 23.08.2012,\nktorým bolo zastavené konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva,\nživotného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 4252/2010-2.1 zo dňa 19.07.2010 z\ndôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Platnosť prvostupňového administratívneho rozhodnutia uplynula\ndňa 15.12.2010, a preto bolo potrebné konanie o rozklade podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002\nZ.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) zastaviť.\nPrvostupňovým administratívnym rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35\nods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom\nrevíri obce Poniky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posliedkou a postriežkou na lokalite\nVozárka a Bujakova Lúka, časť Ponická Huta alebo do 15.12.2010 postriežkou na daných lokalitách.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zákonným predpokladom podania správnej\nžaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím,\nktoré je nezákonné. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie\nvýnimky na odstrel medveďa hnedého. Krajský súd konštatoval, že keďže bola výnimka k odstrelu\npovolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2010 alebo do 15.12.2010, tak nebolo zrejmé, aká\nujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia\ndoby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd mal za to, že žalobca nepreukázal\nukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania.\n\nĎalej v odôvodnení krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vyhovelo požiadavke\na cieľom žalobcu pri ochrane chráneného živočícha - medveďa hnedého, pretože zastavením konania\nsa znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku aj prípadné právoplatné udelenie výnimky.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď\nžalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie v celosti podľa § 30 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“). V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikát NS SR č. R 103/2011. Ďalej uviedol, že\nneobstojí argument žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového\nrozhodnutia, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.06.2012 (po uplynutí\ndoby udelenej výnimky) a žalobca podal voči nemu rozklad. Na záver skonštatoval, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, na ktorý odkazoval\nžalobca, nie je možné aplikovať, lebo žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/\na f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo 17.04.2012. Opätovne uviedol, že bol ukrátený na svojich právach\nnedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že predmetné rozhodnutie\nnemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo doručené všetkým účastníkom konania, konkrétne\nžalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že prvostupňový orgán nepostupoval\nzákonne ani správne, keď opatril prvostupňové rozhodnutie doložkou právoplatnosti. Žalobca navrhol\nzmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov celého súdneho konania.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\npotvrdiť. Uviedol, že konanie žalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti\nprocesnému postupu žalovaného v danom konaní. Uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom na uplynutie\nlehoty povolenej výnimky žalobca nemôže dosiahnuť svoj cieľ, pre ktorý bolo toto mimovládne združenie\nzaložené, t.j. zlepšenie stavu životného prostredia. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s deklarovanými\nprincípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody\na podľa názoru žalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného,\nnie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Žalovaný uviedol, že žalobca en bloc napáda\nsvojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu\nštátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania,\nnakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva\nvylučuje akýkoľvek individuálny prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, že je\nnepochybné, že žalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci,\nkeď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu\npodľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie v\nspojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu, že rozhodnutie vydané podľa tohto\nzákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že\nžalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie\nkonanie, nemožno v nijakom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu.\nŽalovaný považoval za potrebné poukázať na to, že ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové\nrozhodnutie, vystavil by žiadateľa situácii, že prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na\nzáklade existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu podľa\nzákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa\n17.12.2002. K žalobcovmu opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011\nžalovaný zhodne so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu poukazuje na to, že predmetný\nrozsudok nie je možné použiť, pretože sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie žaloby, pričom\nžalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný považuje za zavádzajúce tvrdenie\nžalobcu, že konajúci súd vo všetkých konaniach vykonal dopyt na žalovaného ohľadom realizácie resp.\n\nnerealizácie povolenej výnimky. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2S/1764/12 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/31/2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona\nzastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\nPodľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca\nplatnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.\nZ obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu - Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a\nregionálneho rozvoja SR, odboru ochrany prírody č. 4252/2010-2.1 zo dňa 19.07.2010, ktorým sa\npovolila výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zákona\nč. 543/2002 Z.z. zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. v poľovnom\nrevíri obce Poniky z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Žalobca sa domáhal neudelenia výnimky na\nusmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem smeroval k ochrane tohto živočícha.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je\nskutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd\nmusí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má\nza to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení\nrozkladového konania, keďže žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho\npráv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť\nvýhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že\nkonanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie výnimky v zmysle § 89 ods.\n2 zákona č. 543/2002 Z.z.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia správny orgán rozhodoval výlučne podľa zákonov platných v čase povoľovania predmetnej\nvýnimky, nakoľko zákon č. 543/2002 Z.z. nepriznával mimovládnym organizáciám postavenie účastníka\nkonania. Tento právny stav týkajúci sa účastníctva konania mimovládnych organizácií v správnych\n\nkonaniach pretrvával až do 30.11.2011. Na základe právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/294/2010-115 zo dňa 07.12.2011, podľa ktorého je LZ VLK účastníkom\nkonania, začalo Ministerstvo životného prostredia SR v uvedenej veci opätovne konať a doručilo právnej\nzástupkyni LZ VLK meritórne prvostupňové rozhodnutie č. 4252/2010-2.1 zo dňa 19. júla 2010.\nNajvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo 24. júna 2014, uverejneného\nna jeho webovej stránke <http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-snj-72-2013.pdf> zastáva\nnázor, že neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet\nkonania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto\nmôže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania.\nZa daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie\npredmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa\nhnedého podľa § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo\nvydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. potom nemá predmet konania, lebo takýmto\npredmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho\nkonania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť\nzanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na\nktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred\nprávoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu\npodaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci\no rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či\nrozklad zamietnuť.\nNajvyšší súd SR poukazuje na to, že samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval\npre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore\nso zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán\nmusia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti\ntak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady\nkonania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby\numožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech\na bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3\nSprávneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu\no tom, že správne konanie malo byť zastavené v zmysle § 30 Správneho poriadku. Najvyšší súd\nuvádza, že tvrdenie žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je\nničím podložené ani preukázané a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého\nsubjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný\nnárok.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/1743/2012", "guid": "77e92a86-866f-483f-9c4e-b5636528a04b:cd344f60-0d0e-4cb1-b336-3c0c82ca04c8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}