{"guid": "0b75160f-c1ca-4c28-8f41-086b4b807d6f:aba08813-1cfc-45d8-8ce3-c7c238c98b36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1", "spisova_znacka": "8Sžf/115/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/115/2013 z 11. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. 8Sžf/115/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1", "identifikacne_cislo": "1012204539", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aba08813-1cfc-45d8-8ce3-c7c238c98b36", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/115/2013\n1012204539\n11. 12. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012204539.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: ZetaPark\ns.r.o., Pribinova 25, IČO: 44 783 809, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava,\nIČO: 36 713 066, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1139313/2012/885-r zo dňa\n27. augusta 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 979/12 56 zo dňa 24. apríla 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 979/12 - 56 zo dňa\n24. apríla 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/1139313/2012/885-r\nzo dňa 27.08.2012 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102303/5/548398/2012 zo dňa\n25.05.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“), keď uviedol, že nakoľko judikatúra SDEÚ\nmá povahu prameňa európskeho práva, pokiaľ z tejto vyplýva zásada nadradenosti európskeho práva\nnad právom vnútroštátnym (z rozsudku vo veci Costa v. Enel), ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo v\nrozpore s európskym právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať. Predmetom konania boli dva\nvnútroštátne predpisy, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej v texte rozsudku len „zák. o DPH“) a zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len\n„daňový poriadok“), ktoré neobsahujú osobitné a jednoznačné ustanovenie o tom, za aké obdobie sa má\npriznať úrok z daňového preplatku, ktorý správca dane vráti po lehote ustanovenej § 79 ods. 2 daňového\nporiadku, resp. od kedy sa tento úrok počíta. Podľa DPH smernice môžu jednotlivé členské štáty uvedenú\nproblematiku upraviť vo vnútroštátnom práve samostatne, pričom však musia dodržať základné zásady\nfungovania systému DPH, predovšetkým zásadu neutrality a proporcionality. Postupy na uplatnenie\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH upraveného v čl. 183 DPH smernice v zásade patria\ndo procesnej autonómie členských štátov, nič to však nemení na skutočnosti, že táto je vymedzená\nzásadami ekvivalencie a efektivity. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a\nv zásade ho nemožno obmedziť.\nKrajský súd poukazujúc na jednotlivé rozsudky SDEÚ dospel k záveru, že záver žalovaného o\nneoprávnenosti nároku na úrok od uplynutia všeobecnej 30 dňovej lehoty sa nepohybuje v rámci voľnosti\npriznanej členským štátom. K vráteniu nadmerného odpočtu bežne dochádza vo všeobecnej lehote (30\n\ndní), čo je lehota, ktorá je sama osebe v súlade s čl. 183 DPH smernice a povinnosť platiť úroky z\nomeškania z nevrátenej sumy vzniká po uplynutí tejto lehoty. Bolo by v rozpore s princípmi právneho\nštátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňové kontrola, bol vrátený nadmerný\nodpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel\nslúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej\nlehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Postup správcu dane a žalovaného tento\nzáver popierajúci bol neproporcionálny, neopodstatnený a nespravodlivý, znevýhodňujúci subjekt len na\ntom základe, že u neho bola vykonaná daňová kontrola.\nO trovách rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich\nnáhradu.\nProti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci krajskému súdu na ďalšie, alternatívne jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne.\nNamietal, že priznanie úroku z daňového nedoplatku je upravené v § 79 daňového poriadku, pričom\nvnútroštátna úprava, podľa ktorej nevrátený nadmerný odpočet v prípade začatia daňovej kontroly bude\nvrátený do 10 dní po jej skončení, nie je v rozpore s čl. 183 DPH smernice. Pri rozhodovaní o priznaní\núroku platiteľovi z dôvodu vrátenia nadmerného odpočtu jeden deň po lehote, správca dane priznal podľa\n§ 79 ods. 3 daňového poriadku úrok za jeden deň omeškania, čo bolo v súlade s právnym poriadkom\nSR ako aj právom únie. Krajský súd neuviedol konkrétnu primárnu ani sekundárnu normu, s ktorou\nby bola v rozpore vnútroštátna norma upravujúca DPH alebo priznanie úroku. Správca dane svojim\nkonaním neporušil zásadu daňovej neutrality a proporcionality, aplikoval platné a účinné ustanovenia\nvnútroštátnych predpisov, ktoré vychádzajú z primárnych a sekundárnych aktov Európskej únie. V\ndanom prípade neprišlo ku kolízii pôsobnosti vnútroštátnej normy s normou komunitárneho práva.\nDaňový úrad nemohol subsumovať v danej veci iné zákonné ustanovenie ako § 79 ods. 3 daňového\nporiadku. Cieľom vykonávania kontroly nevráteného nadmerného odpočtu je zabrániť neoprávnenému\nvyplateniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zamedziť daňovým únikom, Pokiaľ sú daňové\nkontroly vykonávané až po vrátení nadmerných odpočtov a kontrolou je zistené neoprávnené uplatnenie\nDPH, veľké množstvo daňových subjektov neoprávnene vyplatené nadmerné odpočty do štátneho\nrozpočtu nevráti. Spoločnosti sa stávajú nekontaktnými, sú zrušené v obchodnom registri ex offo, za\nkonateľov sú zapísané osoby, ktoré sú bezdomovcami.\nŽalovaný poukázal na to, že v rozsudku C-107/10 SDEÚ bral na zreteľ osobitosti bulharskej vnútroštátnej\núpravy, ktorá je odlišná od slovenskej právnej úpravy, a preto nemožno tento rozsudok aplikovať tak\nako uviedol krajský súd a daňové orgány nie sú oprávnené priznať a zaplatiť úroky po dobu výkonu\nkontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V danom prípade\nnebola rovnaká podstata s vecou, ktorá bola predmetom rozsudku C-107/10. Správca dane bol povinný\npo skončení kontroly vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia kontroly podľa §\n79 ods. 4 zák. o DPH. Rozsudok C-107/10 je potrebné vnímať v širšom kontexte. Súdny dvor podáva\nvšeobecný výklad komunitárneho práva, ktorý má všeobecnejšiu platnosť, pričom konečná aplikácia\nzávisí od posúdenia národného súdu. Rozhodnutia SDEÚ nie sú prameňom práva v pravom slova\nzmysle a nemôžu nahradiť formálne pramene práva. V európskom práve nemajú rozsudky SDEÚ\npovahu súdnych precedensov tak, ako v systéme common law. Žalovaný s odkazom na čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR uzavrel, že daňové orgány sú povinné konať v súlade s príslušnými platnými a účinnými\nzákonmi.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na povahu judikatúry SDEÚ a jej záväznosť, pričom SDEÚ\nzáväzne interpretuje pramene práva EÚ. Výklad pravidiel práva EÚ, ktorý SDEÚ podáva, vysvetľuje,\nobjasňuje a spresňuje význam a pôsobnosť týchto pravidiel tak, ako majú byť chápané a uplatňované\nod okamihu, keď nadobudli účinnosť. Každá aplikácia práva národným súdom musí byť eurokonformná,\nt.j. aj v súlade s judikatúrou SDEÚ. V prípade ak akýkoľvek štátny orgán aplikuje právo EÚ, má\npovinnosť ho aplikovať v súlade s judikatúrou SDEÚ a rozhodnutia SDEÚ a jednotlivé závery v nich\nuvedené sú pre takýto štátny orgán záväzné. Pokiaľ štátny orgán aplikuje zákonné ustanovenie bez\nprihliadnutia k záväzným právnym aktom EÚ záväzne interpretovaným SDEÚ, jedná a o porušenie\nzásady eurokonformného výkladu, ako aj postup svojvoľný a protiústavný s ohľadom na čl. 7 ods. 2\nÚstavy SR.\n\nK použiteľnosti rozsudku SDEÚ C-107/10 žalobca uviedol, že zámerom SDEÚ bolo poskytnúť záväznú\ninterpretáciu čl. 183 DPH smernice pre všetky prípady do budúcna a slovné spojenie „(pravidlo) bráni\nvnútroštátnej právnej úprave“ musí byť chápané tak, že bráni akejkoľvek vnútroštátnej úprave, nie iba\nbulharskej. Z odvolania nie je zrejmé, prečo žalovaný považoval bulharskú a slovenskú právnu úpravu\nza natoľko odlišné, keďže tieto sú vo vzťahu k mechanizmu vrátenia nadmerného odpočtu a spôsobu\nvýpočtu úroku z omeškania takmer identické - v oboch úpravách sú stanovené úroky z nevráteného\nnadmerného odpočtu, kombinácia dvoch spôsobov náhrady nadmerného odpočtu (prenesenie a\nvrátenie), lehota, v ktorej má byť nadmerný odpočet vrátený je podľa bulharskej úpravy 45 dní, podľa\nslovenskej úpravy 30 dní, bulharská úprava stanovuje, že nárok na úroky vzniká odo dňa skončenia\ndaňovej kontroly a k rovnakému záveru dospeli aj slovenské daňové orgány. Protiprávnosť postupu\nžalovaného nespočívala v aplikovaní vnútroštátnej normy, ktorá by bola v rozpore s právom EÚ, ale\nv nesprávnej interpretácii vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý žalovaný nevyložil eurokonformne,\nt.j. v súlade s ustanovením čl. 183 DPH smernice v zmysle jej záväzného výklade uskutočneného\nSDEÚ. Žalovaný v posudzovanej veci aplikoval správne ustanovenia právneho poriadku, ale pri ich\naplikácii postupoval nesprávne, keďže ich neinterpretoval v súlade s čl. 183 DPH smernice v zmysle\njej záväzného výkladu podaného SDEÚ. Povinnosťou štátnych orgánov je pri aplikácii vnútroštátneho\npráva je osvojiť si taký výklad, ktorý je v súlade s požiadavkami komunitárneho práva. Ak takýto výklad\nnie je možný, je príslušný štátny orgán povinný predmetné ustanovenie neaplikovať.\nVo vzťahu k potrebe vykonávania daňových kontrol žalobca túto nespochybnil, avšak dočasným\nzadržaním nadmerného odpočtu správcom dane vzniká daňovému subjektu hospodárske\nznevýhodnenie a finančné riziko, ktorý stav je s ohľadom na ustálenú judikatúru SDEÚ neprijateľný.\nHospodárske znevýhodnenie a finančné riziko musia byť kompenzované zaplatením úrokov z\nomeškania z nevráteného nadmerného odpočtu za celú dobu zadržania finančných prostriedkov.\nZáverom žalobca navrhol, pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok C-107/10 nie je\nv danom prípade možné aplikovať, aby konanie bolo prerušené v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p.\na podaná prejudiciálna otázka ohľadne výkladu čl. 183 DPH smernice.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <O.>. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 11.12.2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPredmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1139313/2012/885-r zo\ndňa 27.08.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102303/5/548398/2012 zo\ndňa 25.05.2012, ktorým priznal žalobcovi úrok zo sumy nadmerného odpočtu vo výške 120 636,35 € za\nzdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 32,90 €.\nPodstatou právneho posúdenia v danej veci je určenie dňa, od ktorého je potrebné priznávať úrok z\nnevyplateného nadmerného odpočtu, pokiaľ sa v lehote na jeho vrátenie začne daňová kontrola. Žalobca\nmal za to, že úrok patrí už po uplynutí všeobecnej lehoty 30 dní, bez ohľadu na prebiehajúcu daňovú\nkontrolu, žalovaný zastával názor, že úrok patrí až za obdobie po skončení daňovej kontroly.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nNajvyšší súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj s jeho podrobným\nzdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza:\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti\nsvojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev\na Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPodľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej\nv odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku\nzo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku\npodľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nnedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania.\nSprávca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane\neviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho\nzaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch\noneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak\nsa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.\nPodľa § 79 ods. 1 zák. o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,\nodpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období\ns výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet\nalebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)\nza zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na\núčely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane\nza príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem\ndane pri dovoze tovaru.\nPodľa § 79 ods. 6 zák. o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\nodseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od\nskončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného\nodpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí\na vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v\nlehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a\nprávoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený\nv právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ\nneumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.\nPodľa čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané\nzdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel\nbuď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.\nDaňové orgány sú nepochybne oprávnené v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začať daňovú\nkontrolu a peňažné prostriedky vrátiť až po jej skončení (do 10 dní). Žalovaný však stotožňuje nárok\n\nna vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a nárok na úrok z takto zadržiavaných\nfinančných prostriedkov, pričom takýto postup nevyplýva ani zo zák. o DPH ani z daňového poriadku a\nnaviac je v rozpore s judikatúrou SDEÚ citovanou krajským súdom.\nDPH smernica je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát nielenže záväzná, ale má v zmysle\nčl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Všetky vnútroštátne orgány\naplikujúce právo sú povinné toto vykladať eurokonformne, t.j. v súlade s právom únie. Pokiaľ ustanovenie\nvnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokonformne, je orgán aplikujúci právo toto ustanovenie\nnepoužiť. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej daňové orgány vydali preskúmavané\nrozhodnutia bola v rozpore so záväznou interpretáciou čl. 183 DPH smernice vyplývajúcej z judikatúry\nSDEÚ.\nNajvyšší súd poukazuje na zodpovednosť členského štátu za dodržiavanie európskeho práva, pričom\nz judikatúry SDEÚ vyplýva, že k porušeniu práva EÚ môže dôjsť, okrem rozhodnutia orgánu verejnej\nmoci, aj rozhodnutím súdnej moci, a to prijatím súdneho rozhodnutia, ktoré jasne protirečí judikatúre SD\n(pozri rozsudok z 30.09.2003, Köbler v. Rakúsko, C-224/01, ECR 2003, s. 10239, ods. 56).\nŽalovaným namietaná odlišnosť bulharskej právnej úpravy, ktorá bola predmetom prejudiciálneho\nkonania, výsledkom ktorého bol rozsudok C-107/10, je irelevantná. SDEÚ v konaní o prejudiciálnej\notázke neposkytuje výklad práva jednotlivých členských štátov, ale vykladá právo únie, tak aby jeho\naplikácia bola jednotná. Nemožno očakávať, že pokiaľ únia umožnila procesne autonómne upraviť\npostup pri uplatnení nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, všetky právne úpravy v jednotlivých\nčlenských štátoch budú totožné.\nSúdny dvor v dotknutom rozsudku uviedol (body 51, 55):\n„Pokiaľ ide o takú právnu úpravu, ktorá podmieňuje povinnosť bulharského daňového orgánu zaplatiť\núroky ukončením konania o daňovej kontrole, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora je\nvýpočet úrokov dlžných zo strany štátu, ktorý ako okamih, od ktorého plynie lehota, neprevzal deň, keď\nby mal byť nadmerný odpočet DPH obvykle nahradený podľa smernice o DPH, v zásade v rozpore s\npožiadavkami článku 183 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok Molenheide a i., už citovaný,\nbody 63 a 64).\n...uplatnenie právnej úpravy vo veci samej vedie nielen k tomu, že zdaniteľná osoba nemôže počas\nznačného obdobia, a to približne ôsmich mesiacov, disponovať finančnými prostriedkami vo výške\nnadmerného odpočtu DPH, ale tiež zbavuje zdaniteľnú osobu nároku na úroky, ktorý jej obvykle vzniká\nna základe tejto právnej úpravy. ...právna úprava ponecháva daňovým orgánom možnosť začať daňovú\nkontrolu kedykoľvek, dokonca aj tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH,\nčím umožňuje značné predĺženie lehoty na toto vrátenie, a zároveň odloženie dátumu, od ktorého vzniká\nnárok na úroky z omeškania z nevrátenej sumy.“\nZ uvedeného je nepochybné, že dotknutá bulharská úprava v porovnaní s úpravou slovenskou,\nvzhľadom na jej aplikáciu daňovými orgánmi, nevykazuje také rozdiely, že rozsudok SDEÚ C-107/10\nby bolo potrebné odmietnuť ako na danú vec sa nevzťahujúci. Naviac pokiaľ súdny dvor považoval už\nobdobie približne ôsmich mesiacov, počas ktorého nemôže zdaniteľná osoba disponovať finančnými\nprostriedkami, za značné, v zmysle slovenského práva môže byť táto lehota ešte dlhšia, keďže daňová\nkontrola môže trvať až jeden rok, a preto nevyplatenie nadmerného odpočtu DPH ovplyvňuje zdaniteľnú\nosobu ešte výraznejšie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave a nepovažujúc námietky žalovaného za spôsobilé spochybniť jeho\nsprávnosť, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil,\npričom v podrobnostiach naň poukazuje.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže úspešný\nžalobca ich v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývali\na žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}