{"guid": "6fbab7d2-f93a-4c3a-979e-bb67347a63b5:1fa670da-dd24-4cca-840e-159d51a89f09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1", "spisova_znacka": "10Sžso/20/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sžso/20/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1", "identifikacne_cislo": "1012201964", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "nazov": "§ 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "nazov": "§ 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/511/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/511/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-2011/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68", "/SK/ZZ/2011/511#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fa670da-dd24-4cca-840e-159d51a89f09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/20/2014\n1012201964\n10. 12. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201964.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Mgr. D. L.,\nO., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02\nBratislava, proti žalovanému Ministerstvu financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/020475/2012-23-24 zo dňa 24.08.2012, konajúc\no odvolaniach žalovaného aj žalobcu (v časti o náhrade trov konania) proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/256/2012-32 zo dňa 21. novembra 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2012-32 zo dňa\n21. novembra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nMF/020475/2012-23-24 zo dňa 24.08.2012, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva SR č. 5238/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie. Útvar\nsociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky svojim rozhodnutím rozhodol, že\npodľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 3 zákona č.\n511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa žalobcovi od 01.07.2012 výsluhový dôchodok znižuje\nna sumu 563,28 € mesačne.\nPodľa právneho názoru krajského súdu, prvé rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 2238/2012-SZ\nzo dňa 05.06.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym\nstavom, je zákonné a právoplatné. Bol teda nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti\nnovely č. 185/2012 Z. z.) vydal dňa 04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobcovi za to isté\nobdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona po 30.06.2012. Argumenty žalovaného, že zmena\nnastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny charakter neobstoja, pretože toto rozhodnutie má\npodľa názoru súdu v časti zvýšenia (prípadne zníženia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter.\nTaktiež nemohla obstáť námietka žalovaného, že takéto prípady rieši § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.\nz.. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože tu nejde o výpočet\ndávky výsluhového dôchodku, ale o valorizáciu (zvýšenie). Zvýšenie výsluhového dôchodku bolo v\nčase rozhodovania prvostupňového orgánu dňa 05.06.2012 v súlade s vtedy platným právnym stavom.\nPretože zákon č. 185/2012 Z. z. nemal žiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia, je potrebné\nvychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem. Krajský súd taktiež dal\n\nza pravdu aj ďalšej námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má plniť niekoľko funkcií.\nPredovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\nrozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú\nrozhodnutia prípadne preskúmavať, keď napokon riadne a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť i\nzbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi\nv konaní priznal právo na ich náhradu v sume 244,53 €. Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho\nzastúpenia podľa § 11 ods. 4 a § 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 489,06 €. Tarifnú\nodmenu vyčíslenú sumou 489,06 € krajský súd krátil o polovicu na sumu 244,53 €, pričom dôvod hodný\nosobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že na súd bolo podaných viac ako 80 žalôb\nproti rozhodnutiam žalovaného v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, všetkých žalobcov\nprávne zastupoval právny zástupca žalobcu, čo sa nepochybne premietlo do úspory času spojeného s\ntouto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie.\nVo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť\npre nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok súdu je\nnepresvedčivý, riadne neodôvodnený, pretože krajský súd iba skonštatoval, že rozhodnutie o zvýšení\nvýsluhového dôchodku má konštitutívny charakter bez toho, aby tento právny názor bližšie odôvodnil.\nV dôvodoch absentuje tiež konštatovanie, prečo na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 105\nods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.. Ďalej uviedol, že v danej veci za rozhodujúcu právnu skutočnosť\nje potrebné považovať zmenu právnej úpravy - zákon č. 185/2012 Z. z., ktorým sa s účinnosťou\nodo dňa 30.06.2012 novelizovalo ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého je\nmomentom, kedy nastávajú hmotnoprávne účinky vzniku nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku\n01. júla príslušného kalendárneho roka. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že „v roku 2011\nnastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobcovi nárok na zvýšenie dôchodku“. Odkaz na\npredchádzajúci kalendárny rok (v danom prípade rok 2011) obsiahnutý v citovanom ustanovení sa\ntotiž vzťahuje výlučne na mechanizmus výpočtu zvýšenia dávky. Vzhľadom na periodicitu vyplácania\npredmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na\nbežný kalendárny mesiac (§ 100 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.) na jednej strane, a na určený výplatný\ntermín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane\ndruhej, útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva SR vydal rozhodnutie o zvýšení dávky v\npredstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde odo dňa 01.07.2012 (tak ako to ustanovoval v tom čase platný a\núčinný zákon), čomu zodpovedal výrok tohto rozhodnutia. Medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení dávky\na dátumom 01.07.2012 (t. j. pred momentom, kedy mala nastať hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa\nspája vznik subjektívneho práva na zvýšenie dávky) však došlo k zmene príslušnej právnej úpravy. Do\nzákona č. 328/2002 Z. z. bol s účinnosťou odo dňa 30.06.2012 vložený § 68 ods. 13, z ktorého v spojení\ns § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 vyplynulo, že v roku 2012 sa\ndávky výsluhového zabezpečenia nezvyšujú. Je preto potrebné konštatovať, že príslušná hmotnoprávna\nskutočnosť rozhodná pre vznik nároku na zvýšenie dávky nenastala a vyvodiť, že žalobcovi nevzniklo\nprávo na zvýšenie jeho výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo rozhodnutie, ktoré deklarovalo\nprávny stav, ktorý (vzhľadom na zmenu relevantnej právnej úpravy) nenastal. Takúto situáciu nemožno\nkvalifikovať inak, než že ide o stav contra legem, ktorý musí byť príslušnými právnymi prostriedkami\nnapravený.\nProti rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania podal aj žalobca v zákonnej lehote\nodvolanie z dôvodu, že pri krátení trov konania súd nepostupoval v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.. Vo\nsvojom odvolaní žalobca uviedol, že moderačné právo súd uplatňuje len vo výnimočných prípadoch, a\nvtedy, ak účastník konania z dôvodu jemu známych spôsobí neodôvodnenosť nákladov alebo vtedy, ak\nsú tú sociálne, zdravotné dôvody na strane účastníka konania, ktoré po zhodnotení všetkých súvisiacich\nskutočností odôvodňujú záver, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody, pre ktoré súd pristúpil\nku kráteniu trov konania, nie sú na strane žalobcu a je evidentné, že nezákonný stav zakladajúci podanie\nžaloby a vyvolanie súdneho sporu bol vyvolaný výlučne žalovaným. Rozsudkom v časti trov konania je\nžalobca nútený podieľať sa na trovách konania v rovnakej výške ako žalovaný, ktorý spor vyvolal. Za\n\ndôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať dôvody, ktoré uviedol súd. Preto navrhuje\nodvolaciemu súdu, aby rozsudok v časti trov konania zmenil.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Stotožnil sa s právnym názorom súdu, ktorý je založený\nna tom, že valorizácia a výsluhová dávka nie sú totožné právne inštitúty a preto ustanovenie § 105\nods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. nie je možné v tomto prípade použiť. Priznanie dávky výsluhového\nzabezpečenia je stav, kedy po splnení zákonných podmienok sa účastníkovi v súlade so zákonom\nprizná konkrétna dávka výsluhového zabezpečenia. Predmetom konania je zvýšenie pôvodne priznanej\ndávky, pričom sa vychádza zo sumy, ktorá zodpovedá výške dávky k 30. júnu. Nemôže byť sporné,\nže o priznanej dávke bolo právoplatne rozhodnuté. Pretože bola priznaná v súlade so zákonom a jej\nvýška po predchádzajúcich valorizáciách zodpovedá sume ku dňu 30. júnu, nie je možné začať konanie\nvo veci v zmysle § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. a dávku znížiť len z toho dôvodu, že došlo k\núčelovej zmene zákona. V ďalšej časti vyjadrenia podrobne rozoberá, prečo nie je možné súhlasiť so\nzáverom žalovaného a má za to, že v danom prípade ide o zjavnú retroaktivitu, ktorá je neprípustná, keď\nneskorším zákonom, a to v čase, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky pre valorizáciu dôchodku a\nbolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu, boli spätne ustanovené iné hmotnoprávne podmienky,\nna základe ktorých sa mal valorizovať (nevalorizovať) výsluhový dôchodok. Svojím rozhodnutím\ntak žalovaný ako aj prvostupňový orgán zasiahol do práv žalobcu, konkrétne do zákonného práva\nna zvýšenie výsluhového dôchodku, ktoré mu bolo priznané právoplatným rozhodnutím ešte pred\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 185/2012 Z. z. po splnení zákonných podmienok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 21.11.2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 10.12.2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250ja ods. 7 O. s. p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Na základe tohto zákonného\nustanovenia najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso\n35/2013 zo dňa 12.02.2014, ktorého text uvádza v tomto odôvodnení.\n\nV zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa 30.\njúnu príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01. júla príslušného kalendárneho roka.\nPodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom odo dňa 30.06.2012, dávky výsluhového\nzabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy\npríslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov\nzvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa funkčné platy, stupnica platových\ntaríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov\npodľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba\npoberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených\nsilách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\nPodľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa\n01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012. Funkčné platy príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej\npolície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.\nPodľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového\nzabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej\nsume, ako patrí.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia č. 2238/2012-SZ\nzo dňa 05.06.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do 29.06.2012) bol žalobcovi zvýšený\nvýsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. odo dňa 01.07.2012 na sumu 580,47 €\nmesačne. Následne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z. z. zákona č. 328/2002 Z. z., účinnej odo dňa\n30.06.2012, vydal rozhodnutie č. 5238/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č.\n328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový dôchodok odo dňa 01.07.2012\nna sumu 563,28 € mesačne.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5238/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým\npodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový\ndôchodok odo dňa 01.07.2012 na sumu 563,28 € mesačne.\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným odo dňa 30.06.2012), bolo možné už priznané (zvýšené)\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. z. (účinného do dňa\n29.06.2012), znížiť.\nV danom prípade krajský súd a žalobca považujú zmenu žalobcovi priznanej valorizácie dávky\nvýsluhového zabezpečenia za neprípustnú z dôvodu všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity\nprávnych noriem.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal časovou\npôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010 konštatoval, že.:\n„náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých opráv a legitímnym\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.:\nSprávní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie,\núčelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky\nodlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet\n\nochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd“.\n\nPodľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým právom nárok na\nkonkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však\nnedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok\nvo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by\nnebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci\nvšak nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s\ncharakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, ktorým sa zaoberá\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra\n2011: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je\nvýznamnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita\nje však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá\na nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený\nna skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\nOkrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky prislúcha vysloviť, či určitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie je v dôsledku\nobsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.\nPodľa názoru odvolacieho súdu prijatá novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou odo dňa 30.06.2012\nnevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu\nnepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas\nplatnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli\nzmenené isté práva do budúcnosti.\nPrvostupňový orgán mal za to, že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku\nvo vyššej sume, a preto vydal dňa 05.06.2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky; toto jeho\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym predpisom, v tom čase platným a účinným, takže išlo\n\no rozhodnutie zákonné. Avšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala\nzvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa\n30.06.2012 teda žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto aj rozhodnutie\no znížení výsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe platného a účinného\nprávneho predpisu, preto je tiež zákonné, a nebolo vydané bez existencie právneho dôvodu, ako sa\ndomnieva žalobca. Navyše žalovaný postupoval aj v súlade s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č.\n382/2002 Z. z., podľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume,\nako patrí.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 220 O. s.\np. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nNajvyšší súd v súvislosti s uvedeným prípadom poukazuje aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. 595/2014 zo dňa 15.10.2014; sp. zn. III. 596/2014 zo dňa 15.10.2014 a sp. zn. III.\n597/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorými odmietol sťažnosti sťažovateľov proti rozhodnutiam NS SR sp. zn.\n4Sžso/28/2013, 4Sžso/29/2013, 4Sžso/30/2013, ktoré po právnej ako aj skutkovej stránke sú totožné s\ndaným prípadom, ako zjavne neopodstatnené.\nOdvolací súd ešte poznamenáva, že ak krajský súd považoval ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č.\n185/2012 Z. z. účinného odo dňa 30.06.2012 za protiústavné, mal v prerokúvanej veci postupovať podľa\n§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a predložiť vec na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky, pretože sám nie je oprávnený vysloviť rozpor všeobecného právneho predpisu so zákonom,\nústavou alebo medzinárodnou zmluvou. Správny orgán by predsa ani po zrušení jeho rozhodnutia\nv ďalšom konaní nemohol rozhodnúť v rozpore s platným a účinným všeobecne záväzným právnym\npredpisom.\nVzhľadom k tomu, že najvyšší súd sa v predmetnom prípade zaoberal meritom veci, pričom zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol, stalo sa odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o trovách\nkonania bezpredmetným.\nOdvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 a\n2 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný\nnemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/256/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}