{"guid": "a2f66269-d15f-473f-8884-2bd090d91fe1:3ddf5c4a-90a1-4bcc-baac-3c216d31371f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1", "spisova_znacka": "1Sžso/56/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/56/2013 z 9. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2014, sp. zn. 1Sžso/56/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1", "identifikacne_cislo": "1012201880", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "nazov": "§ 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ddf5c4a-90a1-4bcc-baac-3c216d31371f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/56/2013\n1012201880\n09. 12. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201880.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobkyne: Y. S., s adresou I. č. XX, XXX XX I., zast.: JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Račianska č. 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 03. septembra 2013 č. k. 5S 329/2012-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. septembra 2013 č.\nk. 5S 329/2012-34 m e n í tak, že žalobu zamieta.\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. MF/019426/2012-23-21. zo dňa 21.08.2012 vydaným ministrom financií Slovenskej\nrepubliky s oprávnením podľa § 84 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na\núčely tohto rozsudku tiež „zák. č. 328/2002 Z.z.“) žalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky značka: 5150/2012-SZ zo 04.07.2012, ktorým bol podľa ustanovení §\n105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom\nrozpočte na rok 2012 žalobkyni výsluhový dôchodok znížený od 01.07.2012 na sumu 660,85 € mesačne.\nPodľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňa vydania napadnutého\nrozhodnutia (04.07.2012) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového\nzabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.\nPodľa § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom (novelizovanom) znení dávky výsluhového\nzabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy\npríslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov\nzvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových\n\ntaríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov\npodľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba\npoberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených\nsilách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\n2. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že prvostupňové rozhodnutie, hoci to žalobkyňa\nnamietala, nie je retroaktívne, nakoľko bolo vydané na základe už účinného ustanovenia § 68 ods. 13\nzák. č. 328/2002 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 30.06.2012, t.j. ešte pred účinnosťou napadnutého\nrozhodnutia vydaného dňa 01.06.2012.\nTakýto postup Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol tiež podľa žalovaného plne v súlade s\nčl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v podanom odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré\nby poukázali na rozpor s právnymi predpismi a skutočným stavom v napadnutom rozhodnutí alebo iné\ndôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Krajský\nsúd v Bratislave včas žalobu zo dňa 15.10.2012.\n4. Zo žalobných dôvodov vyplýva, že výsluhový dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa\n01.06.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a postupom uvedeným v § 68 ods. 1 zák. č.\n328/2002 Z.z., právne účinného v čase rozhodovania. Podľa tohto ustanovenia, výsluhové dôchodky\npriznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného\nkalendárneho roka. Žalobkyňa uvádza, že prijatie neskoršej novely zákona, ktorá zásadným spôsobom\nzmenila rozhodné skutočnosti pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť dôvodom na zníženie\ndôchodku, pretože by išlo o retroaktivitu zákona.\n5. Podľa žalobkyne prvostupňový orgán bez akejkoľvek správnej úvahy odcitoval § 68 ods. 13 zák. č.\n328/2002 Z.z., ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku nebolo účinné. Toto\nustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012.\nV odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán odcitoval tiež § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z., s\npoukazom na to, že zákonom č. 185/2012 Z.z. sa valorizácia dôchodkov prepojila s valorizáciou. Z\nhľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretože tento valorizačný mechanizmus bude\nmôcť byť použitý do budúcnosti.\n6. Ďalej podľa žalobkyne je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, pretože žalovaný ho nepodložil\nžiadnou správnou úvahou, nezaoberal sa žiadnou námietkou uvedenou v odvolaní žalobkyne, čo je v\nrozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ani z jedného rozhodnutia nie je možné sa dozvedieť, na\nzáklade čoho usudzuje žalovaný a prvostupňový orgán, že bol priznaný výsluhový dôchodok vyšší ako\npatrí žalobkyni.\nToto tvrdenie vyvracia právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni zvýšený výsluhový\ndôchodok o sumu 3,05% v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi valorizáciu od 01.07.2012, pretože\nv roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobkyni zákonný nárok na zvýšenie\ndôchodku.\n7. Preto z procesného hľadiska podľa žalobkyne neexistoval dôvod na začatie konania o znížení\nvýsluhového dôchodku. Nemožno použiť ani § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002, pretože sa nerozhoduje o\npriznaní dávky, ale o priznaní valorizácie za príslušný rok.\n\nB)\n8. Žalovaný prostredníctvom stanoviska zaslaného k žalobe navrhoval žalobu zamietnuť a nepriznať\nnáhradu trov konania.\nC)\n9. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 247 a\nnasl. O.s.p. na pojednávaní, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obidve rozhodnutia je potrebné\nzrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (zrušovací dôvod uvedený\nv ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku).\n\n10. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 až 3, § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002\nZ.z. (do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z., t.j. do 29.6.2012), § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. (po\núčinnosti novely č. 185/2012 Z.z., t.j. od 30.6.2012) a § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. a so zdôraznením\nskutočnosti, že k zákonu č. 185/2012 Z.z. neboli prijaté žiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia,\nmusel krajský súd vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.\n\n11. Pri tomto svojom postupe aplikujúc čl. 1 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky vyslovil právny\nnázor, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.06.2012 o valorizácii výsluhového\ndôchodku bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné.\nBol teda nezákonný postup žalovaného, že následne (po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z.) vydal dňa\n04.07.2012 rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobkyni za to isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo\nznenia zákona po 30.6.2012.\n12. Krajský súd argumenty žalovaného, že zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo iba deklaratórny\ncharakter, odmietol s odôvodnením, že toto rozhodnutie má v časti zvýšenia (prípadne zníženia)\nvýsluhového dôchodku konštitutívny charakter.\nTaktiež podľa krajského súdu nemohla obstáť námietka žalovaného, že takéto prípady rieši § 105 ods.\n7 zák. č. 328/2002 Z.z. Podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na tento\nprípad, pretože tu nejde o výpočet dávky výsluhového dôchodku, ale o valorizáciu (zvýšenie). Zvýšenie\nvýsluhového dôchodku bolo v čase rozhodovania prvostupňového orgánu dňa 01.06.2012 v súlade s\nvtedy platným právnym stavom.\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.09.2013 (č.l. 42) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný\nv úvode podrobne opísal konania, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\n14. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. vyslovil nesúhlas s názorom\nžalobkyne, že právny predpis, ktorý nebol účinný v čase rozhodovania vo veci samej, nemôže zmeniť\nprávne pomery žalobkyne, ak jej bolo priznané právo individuálnym správnym aktom, vydaným v súlade\ns právnymi predpismi platnými v čase rozhodovania o jej nárokoch.\n\nNaopak‚ s dôrazom na zabezpečenie právnej istoty žalovaný uviedol, že zákonodarca uložil príslušnému\nútvaru sociálneho zabezpečenia vydávať v každom jednotlivom prípade aj individuálne správne akty - t.j.\nrozhodnutia s deklaratórnou povahou. Uvedená deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového\ndôchodku pritom nevyplýva len zo samotnej dikcie § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. ale aj z iných jeho\nsystematicky, logicky a obsahovo prepojených ustanovení.\n\n15. Tiež žalovaný upozornil, že vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť,\nže opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac (§ 100 ods.\n2 zák. č. 328/2002 Z.z.) na jednej strane a na určený výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci)\na čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej útvar sociálneho zabezpečenia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v\npredstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde od 01.07.2012 (tak, ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný\nzákon), čomu zodpovedal podľa žalovaného aj výrok tohto rozhodnutia.\n\n16. Žalovaný sa tiež nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že žalované rozhodnutie je nepreskúmateľné.\n\n17. Záverom žalovaný návrhom adresovaným iba Krajskému súdu v Bratislave navrhol zamietnuť v\nplnom rozsahu žalobu.\nB)\n18. Z vyjadrenia žalobkyne z 31.10.2013 (č.l. 49) k vyjadreniu žalovaného vyplýva jednoznačný názor,\nže žalovaný sa nezaoberá dôvodmi žaloby, kde sú popísané konkrétne skutkové okolnosti, od ktorých\nžalobkyňa odvodzuje nezákonnosť rozhodnutia, spolu s právnou argumentáciou.\n\n19. Tvrdenie žalovaného, že útvar sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie v predstihu s tým, že\naž dňa 01.07.2012 nastala hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva na\nzvýšenie dávky, žalobkyňa odmietla s poukazom, že nemá oporu ani v právnych predpisoch.\nPodľa žalobkyne hmotnoprávnou skutočnosťou na valorizovanie výsluhového dôchodku sú skutočnosti,\nna základe ktorých vzniká nárok na zvýšenie dôchodku. Týmito skutočnosťami majú byť priemerný\nmedziročný nárast miezd, priemerný medziročný rast spotrebiteľských cien.\n\n20. Na druhej strane žalobkyňa uznala, že rozhodnutia v sociálnom zabezpečení majú deklaratórny\ncharakter, pretože deklarujú skutočnosti, na základe ktorých dochádza k priznaniu dávky, či úprave dávky\nsociálneho zabezpečenia, avšak za konštitutívnu považuje tú časť rozhodnutia, ktorá autoritatívnym\nspôsobom priznáva konkrétnemu subjektu, v tomto prípade žalobkyni, konkrétnu výšku, konkrétne\nzvýšenie.\n\n21. Z uvedených dôvodov žalobkyňa nezmenila svoj právny názor na to, že obe rozhodnutia, proti ktorým\nsmeruje žaloba, sú nezákonné z dôvodov uvedených v žalobe a preto nie je dôvod na zmenu petitu,\nči späťvzatia žaloby.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade so\nzákonom a je vecne správne, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa 220 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, že žalobu postupom podľa 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n\n23. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd čiastočne stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym\norgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a ktoré navyše nie sú medzi účastníkmi sporné.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či výšku sociálnej dávky\nprávoplatne priznanú správnym orgánom je možné zmeniť z dôvodu neskoršej zmeny právneho stavu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\ninterpretáciou ustanovenia § 68 a s tým súvisiacich temporálnych účinkov iných ustanovení zák. č.\n328/2002 Z.z.\nJadrom napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepochybne výkladový dôraz na legislatívnu zmenu\n(nepriama novela zákona č. 328/2002 Z.z. bola vykonaná zákonom č. 185/2012 Z.z, ktorým bol\nnovelizovaný zákon č. 580/2004 Z.z.), ktorá bola vykonaná v časovej súvislosti s pôvodným rozhodnutím\nz 01.06.2012 o priznaní výšky výsluhového dôchodku.\nPodľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa 30. júna\npríslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01. júla príslušného kalendárneho roka.\nPodľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa\n01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012. Funkčné platy príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej\npolície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.\n\n25. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného,\nnajvyšší súd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho\nzabezpečenia značka: 2150/2012-SZ zo dňa 01.06.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v znení\ndo 29.06.2012) bol žalobkyni zvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. odo\ndňa 01.07.2012 na sumu 681,01 € mesačne.\nNásledne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z. z. zák. č. 328/2002 Z.z. (účinnej odo dňa 30.06.2012),\nvydalo rozhodnutie č. 5150/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.\nz. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobkyni výsluhový dôchodok odo dňa 01.07.2012 na sumu\n660,85 € mesačne.\n\n26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne\na potvrdil hore uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.07.2012 o znížení\nvýsluhového dôchodku žalobkyne odo dňa 01.07.2012 na sumu 660,85 € mesačne.\n\n27. Najvyšší súd kladie vo svojej rozhodovacej praxi vysoký dôraz na predvídavosť práva ako imanentnú\nsúčasť právneho štátu. Preto v záujme udržania právnej istoty vychádza pri svojom rozhodovaní aj z už\nvykonanej rozhodovacej súdnej činnosti.\nJe nepochybné, že v obdobnej veci Najvyšší súd vydal dňa 29.10.2013 rozsudok sp. zn. 4Sžso/28/2013,\npodľa ktorého (ďalej je v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. citovaná časť uvedeného rozsudku relevantná\npre prejednávanú vec):\n„Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zn. 4319/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 o znížení\nvýsluhového dôchodku na sumu 543,88 € mesačne.\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné už priznané (zvýšené)\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z.z. (účinného do 29.06.2012),\nznížiť.\nV danom prípade krajský súd a žalobkyňa považujú zmenu žalobkyni priznanej valorizácie dávky\nvýsluhového zabezpečenia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre ňu znamená zníženie sumy v porovnaní\ns pôvodnou právnou úpravou.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal časovou\npôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27. októbra 2010 konštatoval, cit.:\n„náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých opráv a legitímnym\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.:\nSprávní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie,\núčelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky\nodlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet\nochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd“.\nPodľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým právom nárok na\nkonkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však\nnedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok\nvo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by\nnebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci\nvšak nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s\ncharakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.\nPrijatá novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity,\nv našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou\nnovelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona\n(výsluhový dôchodok žalobkyni naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.\nSamotné rozhodnutie zo dňa 04.07.2012 je iba deklaratórnym rozhodnutím. Deklaratórne rozhodnutia\nautoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex\ntunc, teda od okamžiku kedy týmto aktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade\nzanikli. Prvostupňový orgán mal za to, že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového\ndôchodku vo vyššej sume a preto vydal rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 o zvýšení výsluhovej dávky,\navšak právna úprava sa ku dňu 30.6. 2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na\nzvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda žalobkyni nevzniklo\nprávo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Napriek tomuto tu existovalo rozhodnutie o zvýšení, ktoré\nbolo v rozpore s platným právnym stavom. Tento rozpor bol odstránený rozhodnutím zo dňa 04.07.2012,\nktoré na samotných existujúcich právnych vzťahoch sa nič nezmenilo.\n.........\n\nPreskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade s právnymi predpismi. Je nepochybné, že suma\nvýsluhového dôchodku priznaná žalobkyni rozhodnutím z 30.05.2012 bola vyššia než aká patrila na\nzáklade zákona č. 185/2012 Z.z. účinného od 30.06.2012 (ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 68\nzákona č. 382/2002 Z.z.). Keďže k zmene právnej úpravy došlo predtým, než nastala právna skutočnosť\ns ktorou sa spája vznik nároku na zvýšenie dávky výsluhového dôchodku (01.07.2012), treba súhlasiť\nso žalovaným, že táto právna úprava nemá retroaktívny charakter.“\n\n28. V tejto súvislosti bol prostredníctvom iného rozsudku Najvyššieho súdu (sp. zn. 10Sžso/57/2013\nzo dňa 05.11.2014) zdôraznený rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou s nasledovnou citáciou\nrelevantného textu rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2011:\n„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou\ndemokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však\nnezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a\nnepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na\nskutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\n\n29. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na princíp prezumpcie ústavnosti, ktorý je imanentnou súčasťou\nprávneho štátu (viď čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. len Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky prislúcha vysloviť, či určitá právna norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale\nnie je v dôsledku obsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte\nneprípustná.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje obsah uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 595/2014, sp. zn. III. ÚS 596/2014 a sp. zn. III. ÚS 597/2014, všetky zo dňa 15.10.2014,\nktorými odmietol sťažnosti sťažovateľov proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/28/2013,\n4Sžso/29/2013 a 4Sžso/30/2013, ktoré po právnej ako aj skutkovej stránke sú totožné s daným\nprípadom, ako zjavne neopodstatnené.\n\n30. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd poukazuje na to, že prvostupňový orgán mal za to, že dňa\n01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume, a preto vydal v mesiaci\n\njún 2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky. Toto jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym\npredpisom, v tom čase platným a účinným, takže išlo o rozhodnutie zákonné.\nAvšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového\ndôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda\nžalobkyni nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto aj rozhodnutie o znížení\nvýsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe platného a účinného právneho\npredpisu, preto je tiež zákonné, a nebolo vydané bez existencie právneho dôvodu, ako sa domnieva\nžalobkyňa. Navyše žalovaný postupoval aj v súlade s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.\nz., podľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.\n31. Na základe hore uvedených argumentov je preto Najvyšší súd oprávnený vysloviť právny názor, že\nnovela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou odo dňa 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity,\nv našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou\nnovelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona\n(výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.\nV.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobkyne a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí 4Sžso 28/2013\nzo dňa 29.10.2013 ako aj sp. zn. 10Sžso 57/2013 zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil\nžiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované\nv § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,\nnajmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96,\npoprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\n33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1\nO.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.\n\n34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho\nzabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade\ns ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie\nnariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/329/2012", "guid": "34a0b915-cadf-4386-b8f1-dc9315a224ef:9856f3ee-ec8a-45a2-8f26-93b778506504", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}