{"guid": "897485c1-3fd1-44f9-b1e6-270228f51d49:954af19f-1246-4546-a6b7-8a72d2f77d5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1", "spisova_znacka": "1Sžso/37/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/37/2013 z 15. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 1Sžso/37/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1", "identifikacne_cislo": "1012201745", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/954af19f-1246-4546-a6b7-8a72d2f77d5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/37/2013\n1012201745\n15. 04. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201745.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobkyne: Bc. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Námestie Osloboditeľov č. 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 30.05.2013 č. k. 1S 225/2012-79, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2013 č. k. 1S\n225/2012-79 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.p. SLV-PS-PK-88/2012 z 18.07.2012 (č.l 44) vydaným podľa § 84 ods. ods. 4 písm. a)\nzákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „zák. č. 328/2002 Z.z.“)\nžalovaný s prihliadnutím na ustanovenia § 40 ods. 1, § 43 ods. 1 a 2, § 39 a § 58 ods. 1 a 4 zák. č.\n328/2002 Z.z. a s poukázaním na § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. postupom podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie riaditeľa odboru sociálneho\nzabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.:\nSPC-OSZ-VZ-46.973-1/2012 z 23.03.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“)\npotvrdil a podané odvolanie zamietol.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni od 01.01.2012 priznaný invalidný výsluhový dôchodok\nvo výške 340,30 € mesačne. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa lekárskej\nsprávy posudkového lekára OZ SPC MV SR v Košiciach č.p.: SPC-OZ-PL-60/2012 zo dňa 23.02.2012\nzdravotný stav žalobkyne a s tým súvisiace ochorenie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby\npolicajta, z dôvodu splnenia podmienok uvedených v § 29 zák. č. 328/2002 Z.z., a bolo určené 30%\nzníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.\n\nKeďže podľa výroku posudkového lekára schopnosť žalobkyne vykonávať primerané civilné\nzamestnanie je znížená na 30%, má v súlade s citovanými ustanoveniami nárok na invalidný výsluhový\ndôchodok vo výške 60% z invalidného výsluhového dôchodku určeného podľa § 39 zák. č. 328/2002\nZ.z., na ktorý by mala nárok.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že po podaní odvolania žalobkyňou bol pre účely\nodvolacieho konania vypracovaný posudok hlavným posudkovým lekárom dňa 07.05.2012, ktorý potvrdil\nsprávnosť výroku posudku posudkového lekára, že odvolateľke sa priznáva 30% miera zníženia\nschopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.\nInvalidný výsluhový dôchodok sa určil vo výške dvojnásobku miery zníženia schopnosti vykonávať\nprimerané civilné zamestnanie, t.j. 60%, a preto má nárok na invalidný výsluhový dôchodok vo výške\n60% z invalidného výsluhového dôchodku určeného podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., na ktorý by mala\nnárok.\n4. Ďalej žalovaný konštatoval, že základom pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 60 zák. č.\n328/2002 Z.z. bol pre žalobkyňu najlepší priemerný mesačný služobný plat dosiahnutý v kalendárnom\nroku 2010, t.j. 945,27 € a podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. patrí policajtovi za 30 rokov trvania služobného\npomeru 60% základu zisteného podľa § 60 zákona, čo do základu 945,27 € predstavuje sumu 567,16\n€, čo zodpovedá invalidnému výsluhovému dôchodku podľa § 43 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. Keďže\nschopnosť odvolateľky vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená na 30%, jej invalidný\nvýsluhový dôchodok predstavuje v súlade s § 43 ods. 2 zákona 60% zo sumy 567,16 €, t.j. 340,30 €\nmesačne.\n5. Čo sa týka zisteného zdravotného stavu žalobkyne, t.j. skutkového stavu, hlavným posudkovým\nlekárom žalovaného, Ústredná lekárska komisia, bolo posúdené, v akej miere je znížená schopnosť\nžalobkyne vykonávať primerané civilné zamestnanie. Hlavný posudkový lekár v lekárskom posudku\nzo 07.05.2012 uviedol, že nie je pravda, že posúdenie miery schopnosti vykonávať primerané civilné\nzamestnanie, je v rozpore s lekárskymi správami v prílohe znaleckého posudku MUDr. O. a že neboli\nzohľadnené dve diagnózy.\nZdôraznil, že v časti „II. - posudok - choroba“ sú uvedené diagnózy špecifický tuberkulózny zápal pľúc\na pleury, a to nie samostatne, ale spoločne. Preto posudkový lekár sa rozhodoval na základe obidvoch\ndiagnóz, nielen jednej z nich.\n6. Posudkový lekár ďalej uviedol, že lekársky posudok sa nevydáva podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), ktorý platí pre civilných\nzamestnancov, ale podľa zák. č. 328/2002 Z.z.\nŽalobkyňa nesprávne spája posudzovanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s bodovým\nhodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je uvedená v zákone č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého navyšovanie miery môže byť len o 10%.\nBodové hodnotenie (či už úrazu alebo sťaženého spoločenského uplatnenia), je obsiahnuté v zákone č.\n437/2004 Z.z., kde sa už jednotlivé bodové hodnotenia postihnutí sčítavajú.\n7. Tiež v lekárskom posudku sa konštatuje, že posudkový lekár stanovil mieru schopnosti vykonávať\nprimerané civilné zamestnanie, hlavne na základe posledného kontrolného pľúcneho vyšetrenia (viď\nMUDr. X., M., 08.09.2011), v ktorom je zdokumentované funkčné pľúcne vyšetrenie - čo je základným\nkameňom pri stanovovaní posudkového záveru.\nZ neho vyplýva, že žalobkyňa má kombinovanú ventilačnú poruchu s prevahou reštrikcie stredného\nstupňa ireverzibilného typu a stredne ťažký stupeň hyperinflácie. Pri tomto stupni funkčnej poruchy\na s prihliadnutím ku komplikáciám je stanovenie 30% straty schopnosti vykonávať primerané civilné\nzamestnanie adekvátne.\n\n8. Hlavný posudkový lekár v závere uviedol, že žalobkyni sa priznáva 30% miera zníženia schopnosti\nvykonávať primerané civilné zamestnanie, invalidný výsluhový dôchodok sa určí vo výške dvojnásobku\nmiery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, t.j. 60% (§ 43 zákona č. 328/2002\nZ.z.) a žalobkyni bude okrem toho poskytnutá náhrada za stratu na služobnom plate podľa § 21 zák.\nč. 328/2002 Z.z.\nV lekárskom posudku zohľadnil nasledujúce diagnózy: tuberkulóza pľúc, bakteriologicky a histologický\nnegatívna, tuberkulózna pleutitída potvrdená bakteriologicky a histologický s fluidothoraxom, chronická\nobštrukčná pľúcna choroba s kombinovanou ventilačnou poruchou s prevahou reštrikcie stredne\nťažkého stupňa ireverzibilného typu a so stredne ťažkým stupňom hyperinflácie.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n9. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Krajský\nsúd v Bratislave žalobu zo dňa 19.09.2012.\n10. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že tvrdenie o zistenom znížení schopnosti vykonávať primerané\ncivilné zamestnanie na 30% je v rozpore s lekárskymi správami, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku\nč. 1/2011 zo dňa 12.12.2011, ktorý vypracoval znalec MUDr. Z. O., podľa ktorého trpí dvoma pľúcnymi\nochoreniami. Uvedené potvrdzuje jej prepúšťacia správa z oddelenia pneumológie a spizeológie NsP\nMichalovce.\n11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že záver znalca bol potvrdený aj expertom Svetovej zdravotníckej\norganizácie (WHO) pre TBC MUDr. U. S., CSc, ktorého odborný lekársky posudok tiež tvorí prílohu\nznaleckého posudku. Podľa žalobkyne jej schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie mala by\nbyť minimálne 50% a nie 30%, pretože trpí dvoma ochoreniami\n- TBC pľúc a\n- mimopľúcna forma TBC,\nčo správny orgán pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, a preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s §\n43 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z.\n12. Žalobkyňa v žalobe tiež argumentovala, že tuberkulóza dýchacieho ústrojenstva - počas aktívneho\nštádia ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého stupňa, alebo s komplikáciami, čo\nzodpovedá jej ochoreniu - pľúcna forma s diagnózou A 15.0., je v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 461/2003 Z.z.“), príloha č. 4, položka 3.1.\npísm. a), vyjadrené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 50 -75% a tuberkulóza iných\norgánov a systémov - počas aktivity ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého stupňa s\nkomplikáciami podľa položky 3.2. písm. a) prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., je vyjadrená mierou poklesu\nschopnosti zárobkovej činnosti od 50 - 75%, čo zodpovedá ochoreniu žalobkyne - mimopľúcna forma\nTBC - TBC pohrudnice s diagnózou A 15.6.\n13. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi a námietkami žalobkyne\nuvedenými v odvolaní, a preto obidve rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné.\nRovnako žalobkyňa obidve rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné a vydané v rozpore\ns § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5, tiež v rozpore s § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku a tiež sú v rozpore\ns § 43 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého by u nej dvojnásobok zníženia schopnosti policajta\nvykonávať primerané civilné zamestnanie bolo minimálne 50%, ale najviac 49% (čiže 49% x2 = 98%)\na nie len 60%.\n\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení z 12.11.2012 k žalobe uviedol, že znalecký posudok č. 1/2011 znalca MUDr.\nZ. O. zo dňa 12.12.2011 neriešil otázku určenia zníženia miery schopnosti vykonávať primerané civilné\nzamestnanie, ktoré je pre rozhodnutie zásadná. Po podaní odvolania žalovaného preskúmal závery\nposudku posudkového lekára z 23.02.2012, ktoré v plnom rozsahu potvrdil.\nŽalovaný súčasne poukázal na ust. § 248 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú\nrozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti.\n15. Podľa žalovaného zák. č. 461/2003 Z.z. vo veci určenia percentuálnej miery poklesu zárobkovej\nčinnosti nie je možné u žalobkyne aplikovať, pretože zák. č. 328/2002 Z.z. uvedenú problematiku rieši\nodlišne ako zák. č. 461/2003 Z.z., pričom poukázal na ust. § 43 ods. 1 a § 43 ods. 2 a § 60 ods. 1 a\n3 zák. č. 328/2002 Z.z.\nPodľa § 43 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. invalidný výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho\nvojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 50%, sa\nurčuje rovnako ako výsluhový dôchodok podľa § 39.\nPodľa § 43 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. invalidný výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho\nvojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20%, ale\nnajviac o 49%, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku podľa odseku 1 vo výške percentuálneho\npodielu zodpovedajúceho dvojnásobku zníženia schopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka\nvykonávať primerané civilné zamestnanie.\nPodľa § 60 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,\númrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného\nmesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych\nrokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2na u profesionálneho vojaka\npodľa odseku 4.\n16. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ďalej objasňoval výpočet invalidného výsluhového dôchodku.\nZákladom pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 60 zák. č. 328/2002 Z.z. bol pre žalobkyňu najlepší\npriemerný mesačný služobný plat dosiahnutý v kalendárnom roku 2010, ktorý predstavuje sumu 945,27\n€. Podľa § 39 cit. zákona patrí policajtovi za 30 rokov trvania služobného pomeru 60% základu zisteného\npodľa § 60 zákona, t.j. suma 567,16 €.\nToto zodpovedá invalidnému výsluhovému dôchodku podľa § 43 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. (je rovnaký\nako výsluhový dôchodok, na ktorý by žalobkyni vznikol nárok, ak by jej služobný pomer trval 30 rokov,\nalebo ak by žalobkyni bola schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie znížená najmenej o\n50%).\n17. Avšak žalovaný zdôraznil, že keď schopnosť žalobkyne vykonávať primerané civilné zamestnanie\nje znížená iba na 30%, nebolo možné v jej prípade postupovať podľa § 43 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z.\na priznať jej invalidný výsluhový dôchodok v plnej výške hore vypočítanej sumy, t.j. 567,16 €.\nPreto s prihliadnutím na zníženú mieru schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie iba na 30%,\nktorá sa v súlade s § 43 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. násobí dvojnásobkom, invalidný výsluhový dôchodok\npotom predstavuje finančné vyjadrenie vo výške 340,30 € mesačne (30% x 2 = 60% zo sumy 567,16 €).\n18. Žalovaný ďalej uviedol, že nielen napadnuté ale aj prvostupňové rozhodnutie je vydané v súlade\ns ustanoveniami zákona, žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí vyporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami, na ktoré žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala, a preto navrhol žalobu\nv plnom rozsahu zamietnuť.\n\nC)\n19. Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, a následne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\n20. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. a obsah administratívneho spisu krajský súd\nkonštatoval, že v dôsledku existencie choroby z povolania posudková lekárka plk. MUDr. C. Z. v\nlekárskej správe - posudku zo dňa 23.02.2012 uviedla, že žalobkyni bola určená zdravotná kvalifikácia\n„D-nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta“' a že poškodenie zdravia žalobkyne je v súvislosti s\nvýkonom štátnej služby policajta, lebo spĺňa podmienky ustanovené v § 174 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nnakoľko k poškodeniu jej zdravia došlo pri výkone štátnej služby.\nPodľa posudkovej lekárky žalobkyňa je invalidná podľa § 44 zák. č. 328/2002 Z.z., lebo v dôsledku\nchoroby z povolania nie je spôsobilá vykonávať službu v policajnom zbore a jej schopnosť vykonávať\nprimerané civilné zamestnanie je v dôsledku choroby z povolania znížená o 30%, teda je znížená viac\nako 20%, dátum vzniku invalidity určila od 01.01.2012. Tieto závery v odvolacom správnom konaní\npotvrdil hlavný posudkový lekár MUDr. P. I..\n21. S prihliadnutím na vyššie uvedený skutkový stav a s poukazom na ustanovenia § 39, § 40 ods. 1,\n§ 42, § 43 ods. 1 a 2, § 44, § 84 ods. 1, § 85 ods. 1 písm. g) a h) a § 102 zák. č. 328/2002 Z.z. krajský\nsúd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\nPredovšetkým krajský súd zdôraznil to, že posudkový lekár je povinný v lekárskom posudku vysporiadať\nsa so všetkými lekárskymi správami od ošetrujúcich lekárov žalobkyne, v ktorých bol prijatý konkrétny\ndiagnostický záver, ako aj so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou, z ktorého je zrejmé,\nakými ochoreniami žalobkyňa trpí. V prípade, že sa s diagnostickými závermi ošetrujúcich lekárov\nv predložených lekárskych správach a v znaleckom posudku nestotožní, resp. podľa jeho názoru\nneodôvodňujú priznanie vyššej miery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, je\nposudkový lekár povinný vysporiadať sa s týmito skutočnosťami, uviesť dôvod neakceptovania tohto\ndiagnostického záveru a prípadný rozpor medzi lekárskymi správami, znaleckým posudkom odstrániť.\n22. Podľa krajského súdu samotné konštatovanie hlavného posudkového lekára, „že aj keď diagnózy:\nšpecifický tuberkulózny zápal pľúc a pleury síce nie sú uvedené samostatne, posudkový lekár sa\nrozhodoval na základe obidvoch diagnóz, nielen jednej z nich“ nie je postačujúce, pretože v celkovom\nposudku určenie miery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie žalobkyňou, nemá\noporu v ochoreniach žalobkyne, na základe ktorých bola stanovená.\nAj keď v zmysle ust. § 102 písm. g) zák. č. 328/2002 Z.z. sa pri posudzovaní stavu, či sa stala žalobkyňa\ninvalidná v dôsledku choroby z povolania a v akej miere je znížená jej schopnosť vykonávať primerané\ncivilné zamestnanie, nepostupuje podľa zák. č. 461/2003 Z.z., posudkový lekár je podľa krajského\nsúdu povinný v lekárskom posudku riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere zníženia\nschopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.\n23. Preto krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ich\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nIII.\nOdvolanie žalovaného/ stanoviská\nA)\n\n24. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.07.2013 (č.l. 90) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný\nuviedol ako odvolací dôvod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že napadnutý rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nS poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, po citácii § 40 ods. 1, § 42, § 44, 85 ods. 1 písm. i) zák. č. 328/2002 Z.z. žalovaný vyzdvihol\nzáver lekárskej správy posudkových lekárov, že schopnosť žalobkyne vykonávať primerané civilné\nzamestnanie je v dôsledku choroby z povolania znížená o 30 %.\n25. Čo sa týka znaleckého posudku, z jeho záverov podľa žalovaného vyplýva, že jeho predmetom bolo\nvyjadriť sa k otázke náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť, ktoré však\nžalovaný v predmetnom konaní neriešil a o týchto nárokoch žalobkyne v tomto konaní nerozhodoval.\nNaopak, predmetom konania u žalovaného bolo rozhodovanie o žiadosti žalobkyne o priznanie\ninvalidného výsluhového dôchodku.\n26. Čo sa týka možnej aplikácie ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. o percentuálnej miere poklesu\nzárobkovej činnosti vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, žalovaný\nna základe porovnania predmetu úpravy zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 328/2002 Z.z. dospel k záveru,\nže uvedené ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. u žalobkyne nie je možné aplikovať práve z dôvodu tej\nskutočnosti, že ustanovenia zákona predmetnú problematiku riešia iným spôsobom ako ustanovenia\nzák. č. 461/2003 Z.z.\n27. Ďalej sa žalovaný vyjadril k právnemu základu, o ktorý sa opieral výpočet výšky priznaného\ninvalidného výsluhového dôchodku.\n28. Záverom žalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že sa žaloba zamieta.\nB)\n29. Z vyjadrenia žalobkyne (č.l. 96) z 02. augusta 2013 vyplýva, že žalovaný sa vlastnými tvrdeniami\ndostáva do rozporov, pričom sa obmedzuje v svojich tvrdeniach iba na dve lekárske správy posudkových\nlekárov.\nNielenže tieto správy sú v rozpore s ďalšími lekárskymi správami, ktoré sú v spise, a ktoré tvoria prílohu\nznaleckého posudku, ktorý vyhotovil MUDr. Z. O., ale sú tiež v rozpore s prílohou č. 4 zák. č. 461/2003\nZ.z. (minimálna miera poklesu zárobkovej činnosti je v zmysle citovaných bodov u žalobkyne 50%).\n30. Ďalej žalobca upozornil aj na právny rozpor, t.j. že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s §\n43 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z.\nTiež s citáciou ustanovenia § 85 ods. 1 písm. g) zák. č. 328/2002 Z.z. vyslovil nesúhlas s názorom\nžalovaného, že znalecký posudok znalca MUDr. Z. O. nerieši zásadnú otázku, ale sa vyjadruje len k\notázke náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť. Najmä poukázal na to, že\nznalec podrobne rozpísal nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a v závere svojho znaleckého posudku\npotvrdil dve diagnózy, ktorými žalobkyňa trpí - pľúcnu a mimopľúcnu tuberkulózu.\nPodľa § 85 ods. 1 písm. g) zák. č. 328/2002 Z.z. lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je\nposúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a\nposúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po\nskončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov.\n\n31. Tiež žalobkyňa zdôraznila, že znalec potvrdil trvalé nepriaznivé dôsledky na životné úkony\npoškodenej, na uspokojenie jej životných a spoločenských potrieb, alebo na sťaženie, či dokonca\nznemožnenie výkonu svojho povolania.\nV súvislosti s uvedeným citovala poslednú vetu na str. 10 posudku a súčasne v prílohe pripojila iný\nznalecký posudok, v ktorom sa znalec MUDr. L. O. stotožnil so závermi posudku MUDr. Z. O.. Na\nuvedenom základe vyslovila názor, že „Vzhľadom na hore uvedené tvrdenia znalcov, o nepriaznivom\nzdravotnom stave a obmedzených možnostiach žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ťažko\nuveriť žalovanému, že jej schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku choroby\nz povolania znížená len 30%.“\n32. K námietke o aplikácii § 248 písm. b) O.s.p. na prejednávanú vec žalobkyňa uviedla, že nepodala\nžalobu na preskúmanie lekárskych posudkov rezortného lekára.\nS námietkou o nemožnosti aplikácie zák. č. 461/2003 Z.z. v prejednávanej veci žalobkyňa nesúhlasila\na označila ju za zmätočnú.\n33. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne\nsprávny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vo výroku vecne správne,\na preto napadnutý rozsudok postupom podľa 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, že žalobu\npodľa 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n35. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie\núčastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n36. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum\nvecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o\nzrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne\nv medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nzrušujúcimi námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn. 6\n\nSžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009 či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n37. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj\nžaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n38. Ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup\nje možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného.\n39. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n40. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\ninterpretáciou ustanovenia § 39, § 40 ods. 1, § 42, § 43 ods. 1 a 2, § 44, § 84 ods. 1, § 85 ods. 1\npísm. g) a h) a § 102 zák. č. 328/2002 Z.z. Jadrom zrušujúceho rozsudku krajského súdu je nepochybne\nnedostatočne zistený skutkový stav veci (viď bod č. 23), čo krajský súd výslovne vyjadril uvedením §\n250j ods. 2 písm. c) O.s.p. vo výrokovej časti rozsudku.\nNásledne v odôvodnení krajský súd niektoré vybrané konštatovania hlavného posudkového lekára\ncharakterizoval ako nie postačujúce (viď bod č. 22), nakoľko v celom posudku určenie miery zníženia\nschopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie žalobkyňou nemá oporu v ochoreniach žalobkyne,\nna základe ktorých mala byť stanovená.\n41. Takisto krajský súd vytkol žalovanému (viď bod č. 21), že posudkový lekár si nesplnil svoju povinnosť\nv lekárskom posudku riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere zníženia schopnosti\nvykonávať primerané civilné zamestnanie.\n42. Nakoľko právnym základom zrušujúceho rozsudku krajského súdu je titul obsiahnutý v ust. §\n250j ods. 2 písm. c) O.s.p. je nutné oprávnenosť tohto užitia tohto titulu, vzhľadom na protikladnú\nargumentáciu účastníkov, preveriť.\nNajvyšší súd sa prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyjadril k obsahu zrušujúceho\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., a to aj z pohľadu súdneho prieskumu rozhodnutí v oblasti\nlekárskych vied. Pritom kládol vysoký dôraz na zachytenie skutkového stavu prostredníctvom písomných\npodkladov zhromažďovaných správnym orgánom prostredníctvom administratívneho spisu. Napríklad\nprostredníctvom rozsudku 1 Sžso/33/2010 z 22.03.2011 vyslovil nasledujúce právne názory:\n\n„Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter\nsprávneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.)\nnapadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia\nskutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1\nveta druhá O.s.p,), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na\nsúdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na\nzrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nJe celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by\nmalo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume\nsprávnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne\nrelevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia).\nV správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na to,\naby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu\nžalobca sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia\nbežne nedisponujú.“\n43. Vyššie prezentované názory ďalej Najvyšší súd rozviedol prostredníctvom iného rozsudku (sp. zn. 1\nSo/57/2012 z 13. augusta 2013) nasledovne tak, že vymedzil vo všeobecnej rovine tri úrovne vadných\nzistení skutkového stavu, ktoré je nedostačujúce na (právne) posúdenie veci:\n„Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým\nstavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako\nnedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Uvedená\nvada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach,\na to:\ni. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom\nomylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s\nriadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne\nvyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe\nnepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných\núdajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo\niii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym\npredpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými\nv ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/).“\n44. Potom z citovaného textu judikátu vyplýva pre správne súdnictvo potreba, aby konajúci súd\nvyužívajúc zrušovací titul obsiahnutý v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. konkretizoval úroveň\nvadnosti zistení skutkového stavu za účelom, aby správny orgán, ako účastník súdneho prieskumu, bol\nzákonným spôsobom poučený o svojich pochybeniach a bol mu naznačený spôsob nápravy.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva (viď najmä bod č. 21), že posudkový\nlekár sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými lekárskymi správami od ošetrujúcich lekárov\nžalobkyne, ako aj so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou. Pre Najvyšší súd sa potom javí,\nže záver krajského súdu smeroval k nedostatočnosti zisťovania skutkového stavu, lebo mu predložené\ndôkazné prostriedky žalovaný mal nesprávne vyhodnotiť.\n\n45. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd oboznámil s obsahom prvostupňového (č.p.: SPC-OZPL-60/2012 z 23.02.2012), ako aj odvolacieho posudku (č.p.: SPC-OZ-PL-33-004/2012 zo 07.05.2012)\na dospel k záveru, že uvedené posudky spĺňajú obsahové a formálne náležitosti, ktoré na ne kladie\nustanovenie § 85 ods. 1 a 4 zák. č. 328/2002 Z.z. Pritom v oblasti posudzovania nároku na dávky\nvýsluhového zabezpečenia predstavuje lekársky posudok základný podklad rozhodnutia na lekárske\nzachytenie skutkového stavu.\nĎalej Najvyšší súd, po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného z 18.07.2012,\ndospel k záveru, že žalovaný sa iba neobmedzil na formálne prevzatie niektorých záverov z lekárskych\nspráv, ale zaoberal sa tam tvrdenými skutkovými argumentmi (str. 3 až 4) a vyvodil z nich právne závery.\nPreto Najvyšší súd nemohol označiť skutkový stav zistený posudkovými lekármi žalovaného ani ako\nnelegálne, ani ako nedostatočne či neúplne zistený, hoci žalobkyňa poukazovala na tvrdený rozpor s\npripojeným znaleckým posudkom vypracovaný znalcom MUDr. Z. O. dňa 12.12.2011.\nPodľa § 85 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je\na) kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti\npolicajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 7 ods. 3 a posúdenie\nsúvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby,\nb) kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného, ak je potrebné overiť\npodozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak bolo kontrolou osôb uvedených v § 80 ods. 3\nzistené podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak je to potrebné na posúdenie ďalšieho trvania\ndočasnej neschopnosti policajta,\nc) posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby\nz povolania,\nd) kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia,\ne) posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového\nzabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,\nf) posúdenie predĺženia podpornej doby,\ng) posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru\na posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po\nskončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov,\nh) posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v\nakej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona,\ni) kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku a poberateľa invalidného\ndôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá.\n46. Ďalej v súvislosti s procesom riadnej aplikácie práva a námietkou žalobkyne týkajúcou sa využitia\nustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. na prejednávanú vec invalidného výsluhového dôchodku Najvyšší súd\nz vyššie citovaného rozsudku (sp. zn. 1 So/57/2012) zdôrazňuje tieto právne názory:\n„Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, že je nemysliteľné bez znalosti konkrétnej právnej oblasti (v\nprejednávanej veci ustanovení platných predpisov práva sociálneho zabezpečenia, a to nielen z\npohľadu vnútroštátneho, ale aj medzinárodnoprávneho) vymedzovať skutkový stav. Z uvedeného\nvyplýva vzájomná (recipročná) previazanosť skutkového stavu a právnej subsumcie v tom duchu, že\nskutkový stav má minimálne tak významný vplyv na voľbu konkrétneho právneho ustanovenia ako\nprávne ustanovenie na riadne posúdenie právneho stavu.\nSkutkový stav v sociálnych dávkových konaniach je svojim rozsahom, ako aj obsahom výslednou\nmozaikou zloženou z jednotlivých skutočností o zdravotnom a inom stave žiadateľa získaných v procese\n\ndokazovania vedeného najmä podľa ustanovení § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. Pri žiadosti o zvýšenie\nraz priznaného invalidného dôchodku sa najmä zisťujú, resp. preverujú skutočnosti získané v procese\nlekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z.)\npreukazujúce naplnenie hypotézy ustanovenia § 70, resp. § 71 zák. č. 461/2003 Z.z.“\n47. Ako bolo vo vyššie citovanom texte rozsudku naznačené, skutkový stav preddeterminuje výber\nkonkrétnej právnej normy, a následný proces oboznamovania sa s obsahom uvedenej právnej normy\npôsobí opačne na skutkový stav, t.j. zisťujú sa skutočnosti dovtedy opomenuté.\nV súvislosti s uvedeným, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje spor o možnú aplikáciu zák. č.\n461/2003 Z.z. (najmä jeho prílohy č. 4) a použiteľnosti znaleckého posudku, ktorý primárne vyhodnotil\nzdravotný stav žalobkyne za účelom zistenia podkladov pre bolestné a sťaženie, je nutné ustáliť vplyv\nobidvoch právnych predpisov na prejednávanou vec.\n48. Zákonodarca rozsah svojej normotvornej činnosti s regulačným vplyvom na spoločenské\nvzťahy vymedzuje prostredníctvom úvodných ustanovení právneho predpisu. Z porovnania úvodných\nustanovení zák. č. 328/2002 Z.z. a zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva vzťah limitovanej\nsubsidiarity (viď § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.) bez pripustenia legislatívnej konkurencie (ktorej sa\ndomáha žalobkyňa svojou argumentáciou), pričom zák. č. 328/2002 Z.z. plní úlohu špeciálneho zákona\n(viď osobitný adresát ako špeciálny subjekt sociálno-právnych vzťahov) vo vzťahu k zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý je svojim charakterom všeobecným predpisom.\nPreto je celkom neopodstatnená argumentácia žalobkyne, keď sa dovoláva v prípade žiadosti o\nvýsluhový invalidný dôchodok, ktorý spadá do špeciálnej oblasti výsluhového zabezpečenia policajtov\n(v jej prípade § 40 až 43 zák. č. 328/2002 Z.z.) a ktorý z tohto dôvodu nie je vôbec regulovaný\nprostredníctvom právnych noriem zakomponovaných do zák. č. 461/2003 Z.z.\nPodľa § 1 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a\nprofesionálnych vojakov, ktoré tvorí\na) nemocenské zabezpečenie,\nb) úrazové zabezpečenie,\nc) výsluhové zabezpečenie a\nd) služby sociálneho zabezpečenia.\nPodľa § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah\nsociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho\npoistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a\nkonanie vo veciach sociálneho poistenia.\n49. S uvedeným záverom súvisí aj polemika účastníkov podporovaná krajským súdom okolo\npoužiteľnosti znaleckého posudku na prejednávanú vec. Najvyšší súd už viackrát judikoval svoj právny\nnázor (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Szd/3/2009 z 03.11.2009) na využiteľnosť znaleckého\nposudku v agende so skutkovým stavom založeným na odbornom medicínskom posúdení:\n„Obdobne myšlienka žalovaného, že krajský súd nesprávne konal, keď rozhodol, že rozpor medzi dvoma\nrozdielnymi listinnými dôkazmi má odstrániť žalovaný a to tak, že nariadi znalecké dokazovanie súdnym\nznalcom, resp. príslušným ústavom, pri ktorej žalovaný vychádzal z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., nie je\nsprávna. Na jednej strane je pravdou, že nie je v určitých prípadoch viazaný skutkovým stavom zisteným\nsprávnym orgánom, avšak krajský súd adresoval žalovanému prostredníctvom svojho odôvodnenia\ninformáciu, že skutkový stav nebol zistený vôbec (existencia protikladných odborných zistení), a preto\nmu rozhodnutie vrátil na ďalšie konanie za účelom zistenia skutkového stavu. Ako už bolo vyššie\nodôvodnené, táto situácia mohla nastať zásluhou žalovaného aj počas súdneho konania.\n\nNielen štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava - zákonodarná moc, 6. hlava - výkonná moc, 7.\nhlava - súdna moc) ale aj z čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vyplývajú ústavné limity jednotlivých zložiek\nštátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný\nzáver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej\nvedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v\noblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným\nzáverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností.\nTakýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície\npreskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli\nvyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom\nobsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.\nRovnako s námietkou žalovaného, že v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a\nže prípadné závery o nižšej úrovni odbornej spôsobilosti osôb oprávnených na výkon dohľadu\noproti znalcom nemajú oporu v zákone, ani v zákonnom predpise, nemôže Najvyšší súd súhlasiť.\nPredovšetkým Najvyššiemu súdu neprislúcha hodnotiť a ani krajský súd nikdy nepodporil žiadne\nmyšlienky o nedostatočnej odbornej úrovni odborníkov žalovaného, ktorí v správnom konaní vyslovili\nodborný záver. Zásadnou úlohou žalovaného je preukázať nezávislosť takýchto odborníkov na\nžalovanom (napr. neexistenciou pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu) a ďalej vyhodnotiť ich\nhodnovernosť v dokazovaní. Táto hodnovernosť je však v tomto konaní spochybnená, lebo ani význam\nznaleckého posudku nemôže byť v kontexte dokazovania znižovaný.\nNavyše, štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských\nčinností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany.\nPritom ich zaväzuje pri výkone činnosti povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou\ntrestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a\nspôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia, hoci ich akademické tituly nedosahujú\nspoločenskej úrovne iných odborníkov v ich odbore alebo odvetví.“\n50. Najvyšší súd musí v súvislosti s vyššie uvedenými závermi zdôrazniť, že prípustnosť znaleckého\nposudku, resp. iného písomne zachyteného úkonu znaleckej činnosti je z procesného hľadiska\nmerané jeho využiteľnosťou, t.j. či spĺňa kritérium odborného posúdenia skutočností významných pre\nrozhodnutie vo veci samej.\nZ obsahu znaleckého posudku č. 1/2011 vypracovaného znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie: Choroby z povolania, Mgr. MUDr. Z. O. MPH, Levoča (č.l. 17) vyplýva jeho úloha (tá je následne\npodrobne vymedzená v 4 otázkach), aby pre zadávateľa (právny zástupca žalobkyne) posúdil správnosť\nposúdenia a odškodnenia priznanej choroby z povolania.\n51. Avšak predmetom súdneho prieskumu nie sú právne otázky riadnej aplikácie právnych noriem\nna odškodnenie bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, ale právne závery\nvyplývajúce z posúdenia jej žiadosti o priznanie invalidného výsluhového dôchodku.\nNavyše musí Najvyšší súd nesúhlasiť s formuláciou 4. otázky, ktorá presahuje rámec znaleckej činnosti,\nnakoľko požiadavka na vystavenie lekárskeho posudku znalcom zasahuje v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy\ndo zákonného oprávnenia lekárskej posudkovej činnosti zverenej v zmysle § 85 zák. č. 328/2002 Z.z.\nkonkrétnym úradným osobám.\n52. Na uvedenom základe si potom Najvyšší súd nemohol osvojiť argumentáciu krajského súdu, že\nskutkový stav v prípade žalobkyne nebol dostatočne zistený.\nObdobne ani argumenty žalobkyne v jej stanovisku nevyhodnotil ako relevantné.\nV.\n\n53. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle predpisov sociálneho\nzákonodarstva (vrátane § 47 Správneho poriadku). Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n54. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1 Sžso/33/2010 alebo 1 So/57/2012, pri ktorých Najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n55. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení\n§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j\nods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n56. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov\ntohto konania nevzniklo.\n57. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho\nzabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade\ns ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie\nnariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/225/2012", "guid": "8a2a9599-5af1-477b-a2f7-e815564113ae:a3c5f1d4-3861-48cb-9c5e-9074c51177aa", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}