{"guid": "8e85844c-9cd2-4004-a49c-f81893aeb279:aea82234-1b5a-468e-8336-c55e1c75ddd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1", "spisova_znacka": "3Sži/22/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/22/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1", "identifikacne_cislo": "1012201530", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránené podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aea82234-1b5a-468e-8336-c55e1c75ddd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/22/2013\n1012201530\n11. 02. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201530.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\nBratislava, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému:\nKrajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. Spr. 6210/12 zo dňa 01. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/280/2012-47 zo dňa 03. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/280/2012-47 zo dňa 03. septembra 2013 p o t v r d z u j e.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992\nZb.) zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.\nŽalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou doručenou právnemu zástupcovi žalobcu\ndňa 30.07.2013. Žalobca na túto výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval podaním označeným\nako „odvolanie proti výzve/uzneseniu“ doručeným krajskému súdu 05.08.2013. V tomto podaní žalobca\nargumentuje, že krajský súd pochybil, keď vydal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, pretože o\nuložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť uznesením, ktoré má byť odôvodnené\npodľa § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Keďže výzva odôvodnenie\nneobsahuje, je nepreskúmateľná. Ďalej žalobca v podaní argumentoval tým, že krajský súd ho nemal\nvyzývať na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov\nako prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb., pretože žalovaný nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom\nverejnej moci. Krajský súd k týmto námietkam žalobcu v napadnutom uznesení uviedol, že § 10 ods. 1\nveta prvá zákona č. 71/1992 Zb. jasne hovorí o výzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku.\nKrajský súd teda postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, určil mu 10dňovú lehotu na zaplatenie súdneho poplatku, poučil ho o následku nezaplatenia súdneho poplatku.\nZákon č. 71/1992 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku lex specialis, preto bol krajský súd\npovinný postupovať podľa zákona č. 71/1992 Zb. Je pravdou, že Krajský súd v Bratislave je orgánom\nverejnej moci. V predmetnej právnej veci však rozhodoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), teda v prenesenej kompetencii ako orgán\n\nverejnej správy. Ak by Krajský súd v Bratislave rozhodoval ako orgán verejnej moci, nebolo by jeho\nrozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve správnym súdom.\nII.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K dôvodu zastavenia konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku žalobca namietal, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu.\nNapadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p., preto je nepreskúmateľné.\nPodľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/\nžaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Podľa názoru\nžalobcu však Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy, jeho rozhodnutie preto nie je\nrozhodnutím orgánu verejnej správy; žalobca nežiada o preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale\norgánu verejnej moci. Na základe ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo k rozšíreniu\nprávomoci všeobecných súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až § 19\nzákona č. 211/2000 Z.z. aj na orgány verejnej moci. Na druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu\ntohto rozšírenia do sadzobníka súdnych poplatkov. Krajský súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať\nokruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie\nsúdneho poplatku za podanú žalobu na preskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej\nsprávy, ktorý je o.i. Krajský súd v Bratislave. Preto je žalobca toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok za žalobu a zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej\npovinnosti tento poplatok zaplatiť, nie je možné. K odvolaniu priložil fotokópiu rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007 z 29.03.2007.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konajúci prvostupňový súd posúdil predmetnú vec\nprávne správne, keď zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby v súlade\ns ustanovením § 10 zákona č. 71/1992 Zb. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. Nenariadenie odvolacieho pojednávania\nnebolo v rozpore s verejným záujmom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal posúdením povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu.\nV tomto prípade je potrebné primárne sa zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa postavenia Krajského\nsúdu v Bratislave ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92 zo dňa 9.\njúna 1992). Pojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj\nsúdnej moci. Preto čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky vychádza zo širokej koncepcie povinných\nosôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. tak, že ide o:\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa použijú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č.\n211/2000 Z.z. neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Správny poriadok v ustanovení\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\nKrajský súd v Bratislave má právomoc rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,\npreskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo\niných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Krajskému súdu však môžu vyplývať\npovinnosti konať a rozhodovať aj v iných oblastiach a na základe iných právnych predpisov. O taký prípad\nide aj v predmetnej právnej veci. Oblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného práva,\nv tomto prípade správneho práva. Krajský súd v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemá\npostavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že\nžalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na\nprístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má\nalebo nemá vo svojej dispozičnej sfére, podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je správnym (administratívnym)\norgánom. V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia: kým\nsúd koná v rámci kompetencie podľa čl. 141 až 148 Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov,\nsprávny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Túto\nskutočnosť zdôrazňuje aj to, že o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie nerozhodujú jednotlivé\nsenáty alebo samosudcovia krajského súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale o sprístupnení\nalebo nesprístupnení informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodujú orgány riadenia a správy\nsúdu (predseda, resp. podpredseda krajského súdu). S prihliadnutím na § 1 ods. 2 Správneho poriadku,\n§ 244 ods. 2 O.s.p. a zákon č. 211/2000 Z.z. je možné Krajský súd v Bratislave definovať ako inú\nprávnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne ako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné\nrozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne spoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka\nsúdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe\nžaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, v tomto prípade v čase podania žaloby na súd,\nvo výške 66 €.\n\nKrajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za podanú\nžalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (č.l. 35). Žalobca\nbol poučený, že ak nebude poplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa\n§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 30.07.2013. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky dáva žalobcovi do pozornosti celé ustanovenie § 10 zákona č. 71/1992 Zb.\nCitované zákonné ustanovenie rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením\nna zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami\nnezaplatenia súdneho poplatku na základe nich. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb.) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného\npodaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je\nzastavenie konania. Na druhej strane uznesenie (§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) na zaplatenie\nsúdneho poplatku je účastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nNásledkom nezaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia je vymáhanie nezaplateného súdneho\npoplatku podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších\npredpisov, teda nie zastavenie konania.\nKrajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku, pretože vzťah\nmedzi zákonom č. 71/1992 Zb. a Občianskym súdnym poriadkom je založený na zásade lex specialis\nderogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie);\nosobitným zákonom je zákon č. 71/1992 Zb. a všeobecným zákonom je Občiansky súdny poriadok.\nPreto nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.,\npretože neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie, ale správne žalobcu vyzval výzvou podľa\n§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., u ktorej je následkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie\nkonania. Žalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sám spôsobil\nzastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje,\nže jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno\nvykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca je zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, za ktorého koná advokát s právnickým vzdelaním.\nV správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania\ndruhostupňového rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) výnimku tvoria prípady vyplývajúce z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov alebo zo sankčných vecí (§ 250i\nods. 2 O.s.p.), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde. Zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká\nsprávneho súdnictva, kedy súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale preskúmava\nzákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov (§ 244 a nasl. O.s.p.).\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/280/2012-47 zo dňa 03.09.2013 ako vecne správne\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov\nkonania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}