{"guid": "11d155b5-53c7-4258-940d-d21651aaff64:496c9072-19f5-448a-9b0e-b1782dec9125", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201527.2", "spisova_znacka": "2Sdo/15/2014", "identifikacne_cislo": "1012201527", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2014-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c1"}], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/496c9072-19f5-448a-9b0e-b1782dec9125", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201527.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201527.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201527.2/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sdo/15/2014\n1012201527\n19. 06. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201527.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.\nr. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich\nPaľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Krajskému súdu\nv Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsp. zn. Spr. 6213/12 z 02. augusta 2012, o podaní žalobkyne smerujúcom proti uzneseniu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 29. januára 2014, sp. zn. 7Sži/11/2013, v konaní o odvolaní žalobkyne proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 03. septembra 2013, č. k. 5S/279/2012-40, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov\n\nnemá\n\nprávo\n\nna náhradu trov tohto konania.\n\nodôvodnenie:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 29. januára 2014, sp. zn.\n7Sži/11/2013 podľa § 250ja ods. 3 (veta druhá) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a\n§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z 03.\nseptembra 2013 č. k. 5S/279/2012-40 o zastavení konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia\nním napadnutého rozhodnutia žalovaného Dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho\npoplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších predpisov.\nPodaním došlým krajskému súdu 24. marca 2014, posudzovaným podľa jeho obsahu, sa žalobkyňa\ndomáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konal ako súd dovolací, a aby uznesenie odvolacieho\nsúdu ako aj krajského súdu zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie a rozhodnutie;\nzároveň žiada o odklad vykonateľnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní podania dospel k záveru, že konanie o tomto podaní\nje potrebné zastaviť.\nPodľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa.\nOpravný prostriedok je v konaní podľa V. časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené\n(§ 246c ods. 1 veta druhá OSP).\n\nNavyše proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcom podľa V. časti\nOSP nie prípustný žiadny opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).\nZ uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nie je súdom dovolacím.\nPodaním sa žalobkyňa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského\nsúdu vo veci, na konanie a rozhodnutie ktorej sa vzťahujú ustanovenia V. časti OSP (správne súdnictvo),\nv ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc\nkonať.\nNajvyšší súd preto podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konanie o podaní žalobcu\nmusel zastaviť pre nedostatok právomoci konať vo veci.\nUvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom\nsúdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho\nkonania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to,\nže: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú\nčistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné\nprávo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne\nsúdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola\nverejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne\nsúdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie\nnajvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že\nsprávne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (k\ntomu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08 - www.concourt.sk).\nO trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP, lebo konanie bolo zastavené.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}