{"guid": "b9d79fba-8f0b-4de1-bd35-6200ecc35b8f:9a542ff4-794f-4717-81e4-cc55a3505657", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1", "spisova_znacka": "2Sži/11/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/11/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 2Sži/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1", "identifikacne_cislo": "1012201524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a542ff4-794f-4717-81e4-cc55a3505657", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/11/2013\n1012201524\n18. 06. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201524.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so\nsídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36864421, so\nsídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému Krajský súd v Bratislave, so sídlom v Bratislave,\nZáhradnícka 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6216/12 z 2. augusta 2012,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/196/2012-43 z 30. mája\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/196/2012-43 z 30.\nmája 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 1S/196/2012-43 z 30. mája 2013 podľa\nustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku za žalobu.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku\nvýzvou z 29. apríla 2013, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu 6. mája 2013, podľa § 5 ods. 1 písm.\na/ a § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o SP“), vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka\nsúdnych poplatkov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „sadzobník“).\nŽalobca na túto výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval podaním označeným ako „odvolanie\nproti výzve/uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu“ doručeným krajskému\nsúdu 21. mája 2013. V tomto podaní žalobca argumentuje, že krajský súd pochybil, keď vydal výzvu na\nzaplatenie súdneho poplatku, pretože o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť\nuznesením, ktoré má byť odôvodnené podľa § 169 ods. 1 OSP. Keďže výzva odôvodnenie neobsahuje,\nje nepreskúmateľná. Ďalej žalobca v podaní argumentoval tým, že krajský súd ho nemal vyzývať na\nzaplatenie súdneho poplatku podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka, pretože žalovaný nie je orgánom\nverejnej správy, ale orgánom verejnej moci.\nKrajský súd k týmto námietkam žalobcu v napadnutom uznesení uviedol, že § 10 ods. 1 veta prvá zákona\no súdnych poplatkoch jasne hovorí o výzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku. Krajský súd\nteda postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, určil mu 10-dňovú lehotu\nna zaplatenie súdneho poplatku a poučil ho o následku nezaplatenia súdneho poplatku. Podľa názoru\nkrajského súdu, zákon o súdnych poplatkoch je vo vzťahu k OSP lex specialis, preto bol krajský súd\npovinný postupovať podľa zákona o súdnych poplatkoch. Je pravdou, že krajský súd je orgánom verejnej\n\nmoci. V predmetnej právnej veci však rozhodoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no slobode informácií“), teda v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Ak by Krajský súd v\nBratislave rozhodoval ako orgán verejnej moci, nebolo by jeho rozhodnutie preskúmateľné v správnom\nsúdnictve správnym súdom.\nZáverom krajský súd uviedol, že podľa § 19 zákona o slobode informácií možno podať opravné\nprostriedky, ktorými sa žiadateľ môže brániť proti odmietnutiu požadovanej informácie alebo nečinnosti\npovinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o žiadosti ustanovenej v § 17\ncit. zákona. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, že rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno\npreskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa považujú ustanovenia § 244 a nasl.\nOSP. Žalobca využil túto kompetenciu danú zákonom o slobode informácií a obrátil sa na správny súd o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval podľa zákona o slobode informácií v prenesenej\nkompetencii ako orgán verejnej správy. Nebolo teda možné podľa názoru krajského súdu aplikovať na\ntento prípad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 zo dňa 29. marca\n2007, na ktoré sa odvolával žalobca.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko považoval výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku za nesprávnu. Napadnuté uznesenie (bližšie neoznačené, pozn. odvolacieho súdu)\nneobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 OSP, a preto je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné.\nPodľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Podľa názoru žalobcu\nvšak Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy, jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím\norgánu verejnej správy; žalobca nežiadal o preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu verejnej\nmoci.\nNa základe ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií došlo podľa názoru žalobcu k rozšíreniu\nprávomoci všeobecných súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až § 19\ntohto zákona aj na orgány verejnej moci. Na druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu tohto\nrozšírenia do sadzobníka. Krajský súd nie je podľa názoru žalobcu oprávnený svojvoľne rozširovať okruh\núkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho\npoplatku za podanú žalobu na preskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy,\nktorým je o.i. aj žalovaný. Preto je žalobca toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nžalobu a zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok\nzaplatiť, nie je možné. K odvolaniu priložil fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP. Nenariadenie odvolacieho\npojednávania nebolo v rozpore s verejným záujmom.\nPokiaľ ide o posúdenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu, podľa názoru odvolacieho súdu je\npotrebné sa primárne zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa postavenia Krajského súdu v Bratislave\nako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\n\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp.zn. I. ÚS 191/92 zo dňa\n9.júna 1992).\nPojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci.\nPreto čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré\nbližšie špecifikuje § 2 zákona o slobode informácií tak, že ide o :\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon\no slobode informácií neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Správny poriadok\nv ustanovení § 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy,\norgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy. V predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa\nna úseku práva na prístup k informáciám.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy\ndruhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni\nokresné súdy.\nPodľa ods. 2 predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych\nveciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.\nPodľa ods. 3 krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa ods. 4 krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.\nKrajskému súdu však môžu vyplývať povinnosti konať a rozhodovať aj na základe iných právnych\npredpisov. O taký prípad ide aj v predmetnej právnej veci.\n\nOblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného práva, v tomto prípade správneho\npráva. Krajský súd v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu,\nale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom\nnázve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám,\nktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej\ndispozičnej sfére, podľa zákona o slobode informácií je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto\nprípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia: kým súd koná v rámci\nkompetencie podľa napr. citovaného ustanovenia § 7 zákona č. 757/2004 Z.z., správny orgán koná o\nsprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona o slobode informácií.\nS prihliadnutím na § 1 ods. 2 Správneho poriadku, § 244 ods. 2 OSP a zákon o slobode informácií\nje možné krajský súd definovať ako inú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne\nako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v\nsprávnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne spoplatnené podľa položky č. 10 písm.\na/ sadzobníka ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe\nžaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, vo výške 66 € (podľa právneho stavu účinného\ndo 30. septembra 2012, nakoľko žaloba bola podaná 20. augusta 2012).\nKrajský súd preto postupoval správne, keď žalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za\npodanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka. Žalobca bol súčasne poučený,\nže ak nebude poplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, krajský súd konanie zastaví podľa § 10\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 6. mája 2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva právnemu zástupcovi žalobcu do pozornosti celé ustanovenie §\n10 zákona o súdnych poplatkoch. Citované zákonné ustanovenie rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie\nsúdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou\nformou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na základe nich.\nVýzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi\nzasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo\ndovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania.\nNa druhej strane uznesenie (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku\nje účastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nNásledkom nezaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia je vymáhanie nezaplateného súdneho\npoplatku podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších\npredpisov, teda nie zastavenie konania.\n\nKrajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie OSP, pretože vzťah medzi zákonom o súdnych\npoplatkoch a OSP je založený na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo\nustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie); osobitným zákonom je zákon o súdnych\npoplatkoch a všeobecným zákonom je OSP. Preto nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval\nuznesením podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko neboli splnené taxatívne podmienky\nna jeho vydanie, ale správne žalobcu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, u\nktorej je následkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania.\nŽalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sám spôsobil\nzastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje,\nže jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti),\nnemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca je zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná advokát s právnickým vzdelaním.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 250b ods. 1, § 250d ods. 3 OSP, ako aj v súlade s § 10 ods. 1 zákona o\nsúdnych poplatkoch.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/196/2012-43 z 30. mája 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250 ja\nods. 2 posledná veta OSP.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov\nkonania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}