{"guid": "bf59f6de-5f40-4d64-bdb9-1b7a48c8e58e:20723068-b6f3-4d05-b8ec-972a2ddb7515", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1", "spisova_znacka": "2Sži/24/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/24/2013 z 5. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2014, sp. zn. 2Sži/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1", "identifikacne_cislo": "1012201327", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2014-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20723068-b6f3-4d05-b8ec-972a2ddb7515", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/24/2013\n1012201327\n05. 02. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201327.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova\n25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom\nGrösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6176/12 zo dňa 26. júna\n2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/228/2012-31 zo dňa 27.\naugusta 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/228/2012-31 zo dňa\n27. augusta 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nUznesením č. k. 5S/228/2012-31 zo dňa 27. augusta 2013 Krajský súd v Bratislave zastavil konanie, v\nktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6176/12 zo dňa 26. júna 2012\no nesprístupnení informácie požadovanej žalobcom. Dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie\nsúdneho poplatku zo strany žalobcu (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nKrajský súd odvolávajúc sa na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. a položku 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v odôvodnení napadnutého\nuznesenia poukázal na to, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo\nvýške 66 € pod následkom zastavenia konania, výzvou doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa\n25. júna 2013. Žalobca na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval len podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 9. júla 2013, označeným ako „Odvolanie voči výzve/uzneseniu o uložení povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok za žalobu“, v ktorom argumentoval tým, že súd pochybil, keď vydal výzvu na\nzaplatenie súdneho poplatku, pretože o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť\nuznesením. Toto uznesenie musí byť podľa žalobcu odôvodnené podľa § 169 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a keďže odôvodnenie neobsahuje, je nepreskúmateľné. Ďalej\nargumentoval tým, že súd nemal vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 10 písm. a/\nsadzobníka súdnych poplatkov, pretože žalovaný nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom verejnej\nmoci. Žalobca namietal, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich\nsúdnemu poplatku, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007. Krajský súd k uvedenému podaniu žalobcu uviedol, že zákon č.\n71/1992 Zb., konkrétne § 10 ods. 1 veta prvá, hovorí jasne o výzve (nie o uznesení) na zaplatenie\nsúdneho poplatku, preto súd postupoval správne, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku\nza podanie žaloby, pričom mu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia určil lehotu na zaplatenie\n10 dní od doručenia výzvy a poučil ho o následku nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie\n\nkonania (§ 10 ods. 1 veta druhá zákon č. 71/1992 Zb.). Súd bol povinný postupovať podľa zákon č.\n71/1992 Zb., ktorý je vo vzťahu k OSP lex specialis. Proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku nie je\nprípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie je prípustné až proti tomuto uzneseniu\no zastavení konania. Vo vzťahu k námietke že krajský súd nie je orgánom verejnej správy, a teda žalobca\nnemá poplatkovú povinnosť, krajský súd poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade rozhodoval\nkrajský súd (žalovaný) v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy, pričom v prípade, ak by\nrozhodoval ako orgán verejnej moci, ako tvrdí žalobca, jeho rozhodnutie by nebolo preskúmateľné\nsúdom v správnom súdnictve. V zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) rozhodnutie o\nodmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa považujú\nustanovenia § 244 a nasl. OSP. Žalobca využil túto kompetenciu danú zákonom o slobode informácií\na obrátil sa na správny súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval podľa zákona o\nslobode informácií v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Nebolo teda možné aplikovať\nna tento prípad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007, na ktoré sa\nodvoláva žalobca.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací\nsúd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zotrval na svojom názore\nprezentovanom už v prvostupňovom konaní, že o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí\nbyť rozhodnuté uznesením. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku žalobca považuje za nesprávnu s\nohľadom na to, že predmetné uznesenie neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 OSP, a preto\nje nepreskúmateľné.\nPodľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/\nžaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Krajský súd v Bratislave však\nnie je orgánom verejnej správy, jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy\na žalobca preto nežiada o preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu verejnej moci. Na\nzáklade ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií došlo k rozšíreniu právomoci všeobecných\nsúdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až 19 zákona o slobode informácií\naj na orgány verejnej moci. Na druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu tohto rozšírenia do\nsadzobníka súdnych poplatkov. Podľa žalobcu súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku\nza podanú žalobu na preskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy, ktorý je o.\ni. Ústavný súd Slovenskej republiky (pravdepodobne mal žalobca na mysli Krajský súd v Bratislave).\nPreto je žalobca toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu a zastaviť konanie\npre nezaplatenie súdneho poplatku bez existencie zákonnej povinnosti tento poplatok zaplatiť, nie je\nmožné, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007 z\n29. marca 2007.\nŽalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne\nstanovená poplatková povinnosť za podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré vydal\norgán verejnej moci postupom podľa ustanovenia § 16 až 19 zákona o slobode informácií, a preto mal\nza to, že mu bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju\nnemal. Z uvedeného dôvodu namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a rovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods.\n1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho\nmedziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (m.m. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. marca 2006).\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konajúci súd vec správne právne posúdil, keď\nkonanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\n\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje\nskutočnosti spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie uznesenia krajského súdu a nemožno mu preto\npriznať úspech.\nPri posúdení dôvodnosti odvolania bolo potrebné sa prioritne zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou\nsa postavenia žalovaného - Krajského súdu v Bratislave, ako povinnej osoby podľa zákona o slobode\ninformácií.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92 z 9. júna\n1992).\nPojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci.\nPreto čl. 26 ods. 5 ústavy vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2\nzákona o slobode informácií tak, že ide o :\na) štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\nb) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\nc) právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\nd) iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (k tomu pozri Hendrych, D.\na kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon\no slobode informácií neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Správny poriadok\nv ustanovení § 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy,\norgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy. V predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa\nna úseku práva na prístup k informáciám.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy\ndruhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni\nokresné súdy.\n\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých\nobčianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého\nstupňa.\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z . krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom\nstupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 7 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to\nustanovia osobitné zákony.\nKrajskému súdu však môžu vyplývať povinnosti konať a rozhodovať aj na základe iných právnych\npredpisov. O taký prípad ide aj v predmetnej právnej veci.\nOblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného práva, v tomto prípade správneho\npráva. Krajský súd v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu,\nale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom\nnázve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám,\nktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej\ndispozičnej sfére, podľa zákona o slobode informácií je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto\nprípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia: kým súd koná v rámci\nkompetencie podľa napr. citovaného ustanovenia § 7 zákona č. 757/2004 Z. z., správny orgán koná o\nsprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona o slobode informácií.\nS prihliadnutím na § 1 ods. 2 správneho poriadku, § 244 ods. 2 OSP a zákon o slobode informácií\nje možné krajský súd definovať ako inú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne\nako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v\nsprávnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku Rozhodovanie o\nžalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne\nspoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je\nustanovené inak, vo výške 66 € (podľa právneho stavu účinného do 30. septembra 2012, nakoľko žaloba\nbola podaná dňa 9. júla 2012).\nKrajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za podanú\nžalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov (č. l. 21). Žalobca bol\npoučený, že ak nebude poplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 1\nzákona o súdnych poplatkoch zastaví.\nPrávny zástupca žalobcu výzvu prevzal 25. júna 2013. Najvyšší súd dáva žalobcovi do pozornosti celé\nustanovenie § 10 zákona o súdnych poplatkoch, v ktorej právnej norme zákonodarca rozlišuje medzi\nvýzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty\nodlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na základe nich.\nVýzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi\nzasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je\nuloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva\nzo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na\nňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).\n\nNa druhej strane uznesením (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku\nsa účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené\nna prípady, kedy:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nUznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona\nvyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k\nsituácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval.\nIde o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr.\npredbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná.\nRizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť\nvymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a\nvymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.\nV danom prípade nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch, keďže neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie. Správne teda\nžalobcu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej je v prípade\nnezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods.\n1 zákona o súdnych poplatkoch sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov\nvo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca je\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná advokát s právnickým vzdelaním.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu nedošlo vo\nvzťahu k žalobcovi k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu (Čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k\nporušeniu Čl. 12 ods. 1 a Čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy a postup a rozhodnutie krajského súdu bolo vydané\nv súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorých dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP\na účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému\nnáhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/228/2012", "guid": "6cacbfb6-6bf2-4757-a410-1b87156d71e5:cb7ca3e2-19fa-43d7-8fea-f4ac95bb6271", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}], "citovane_v": []}