{"guid": "4e89bfc9-f1b7-4d83-beb1-39b64e072368:537fb25c-337a-4795-861a-8eaac7c46d5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1", "spisova_znacka": "1Sžr/93/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/93/2013 z 9. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2014, sp. zn. 1Sžr/93/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1", "identifikacne_cislo": "1012201268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330", "nazov": "zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/537fb25c-337a-4795-861a-8eaac7c46d5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/93/2013\n1012201268\n09. 12. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201268.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,\nŠtúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava (pôvodne: Obvodný pozemkový úrad v\nBratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,\n2/ A. I., S. XX, I., 3/ U. I., I. X, I., 4/ A. I., Ul. M.. K. XX, S. J., 5/ A. I., I. X, I., 6/ O. I., L.. J. XX, I., 7/ O. L., J.\nXX, I., 8/ A. L., J. XX, I., 9/ U.. X. L., A. XX, I., 10/ A.C., J. XX, I., 11/ O. B., Y. XX, S., 12/ O. B., E.. S.. Z.\na Z. XXXX/XX, I., 13/ J. B., E.. S.. Z. a Z. XXXX/XX, I., 14/ O. B., J. XX, I., 15/ G. B., J. XX, I., 16/ C. G.,\nR. XX, I., 17/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, 18/ IMMOFIN Záhorská\nBystrica, Trenčianska 56/a, Bratislava, 19/ U.. O. O., J. XX, I., 20/ X.. K. D., A. X/XXXXX, I., 21/ W. D., Z.\nY. XX, I., 22/ O. D., J. X. X, I., 23/ A. P., J. XX, I., 24/ U.. O. P., D. X, I., 25/ C. A., D. E.. XX, U.., 26/ O. A.,\nK.. XXX, 27/ O.. O. A., J. X, I., 28/ G. A., I. X, Y., 29/ W. F., X. Xl/I., I., 30/ A.. C. F., X. XX, I., 31/ M. Z., L.. J.\nXX, I., 32/ C. Z., S. XX, I., 33/ O. X., J. XX, I., 34/ O.. A. X., L.. J. XXX, I., 35/ W. X., L.. J. XX, I., 36/ D. X.,\nI. XX, I., 37/ Y. X., I. XX, S., 38/ A. X., K. XX, I., 39/ A. S., G. X, I., 40/ A.. O. J., P. XX, I., 41/ P. J., G. XX,\nI., 42/ O. Y., K. XX, I., 43/ U.. O.C., L.. J. XX, I., 44/ Združenie účastníkov pozemkových úprav, Vidlicova\n4l/A, Bratislava, 45/ J-GEO, s.r.o., Kolmá 4, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 6118/801/08/TBA zo dňa 5.12.2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1S 191/2012-95 zo dňa 7.2.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 191/2012-95 zo dňa\n7.2.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave vyššie označeným uznesením s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 veta\nprvá O.s.p. zastavil konanie o žalobe prokurátora smerujúcej k preskúmaniu rozhodnutia žalovaného\nč. 6118/801/08/TBA zo dňa 5.12.2008, ktorým bolo podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb.\no pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradov a\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) nariadené\nvykonanie pozemkových úprav v k. ú. Y. I., lokalita B. G..\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemal právo na ich náhradu.\nZ odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplynulo, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým\nnevyhovel protestu prokurátora samo o sebe nezakladá, nemení, ani nezrušuje oprávnenia a povinnosti\nfyzických osôb a právnických osôb, je rozhodnutím procesnej povahy a preto podľa § 248 ods. 2 písm.\ne/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa súdu prvého stupňa, ak prokurátor podal podľa § 35\nods. 1 písm. b/ O.s.p. žalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v prípade, v ktorom sa\nnevyhovelo jeho protestu a ak to vyžaduje verejný záujem, tento návrh treba podať proti rozhodnutiu\n\nsprávneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo, alebo zrušovalo\noprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. Súd poukázal na Stanovisko správneho\nkolégia Najvyššieho súdu SR č. 70 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a v Zbierke rozhodnutí\nsúdov SR č. 4/2001, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. IV. Sž 95/2003 zverejnený\nv odbornom právnom časopise „Zo súdnej praxe“ v čísle 1 v roku 2005, v zmysle ktorých žalobu je\npotrebné podať na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni\nsprávneho konania. Krajský súd uviedol, že v danej veci žalobca napadol len prvostupňové rozhodnutie\nObvodného pozemkového úradu č. 6118/801/08/TBA zo dňa 5.12.2008, hoci Krajský pozemkový úrad\nv mimoodvolacom konaní č. 214/45/2009/ELE zo dňa 17.2.2009 zmenil výrok tohto prvostupňového\nrozhodnutia a na odvolanie 21 vlastníkov pozemkov proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu\nč. 214/45/2009/ELE zo dňa 17.2.2009 rozhodovalo v poslednom stupni Ministerstvo pôdohospodárstva\nč. 1920/2009-430 zo dňa 11.5.2009, ktoré potvrdilo rozhodnutie Krajského pozemkového úradu zo dňa\n17.2.2009.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že pri podaní žaloby došlo k podstatnému procesnému pochybeniu,\nnakoľko bola podaná proti rozhodnutiu Okresného pozemkového úradu č. 6118/801/08/TBA zo dňa\n5.12.2008, t.j. voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý nekonal v poslednom stupni a z\nuvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenia § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. konanie o žalobe prokurátora\nzastavil.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa\nna nové konanie.\nŽalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu a zdôraznil, že nariadenie pozemkových úprav,\nku ktorému došlo rozhodnutím obvodného pozemkového úradu, sa uskutočnilo v jednostupňovom\nsprávnom konaní, pretože v zmysle § 8 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. proti rozhodnutiu o nariadení\npozemkových úprav nie je odvolanie prípustné. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ukončila jedna\netapa pozemkových úprav, t.j. skončilo správne konanie o ich nariadení s tým, že toto rozhodnutie\nsa ako jednostupňové stalo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v zmysle § 247 ods. 3 O.s.p.\nOpačný záver podľa žalobcu nemožno vyvodiť ani zo znenia § 247 ods. 2 O.s.p., pretože toto sa jednak\ntýka právoplatnosti rozhodnutia po vyčerpaní riadnych (nie mimoriadnych) opravných prostriedkov a\npredovšetkým táto povinnosť sa na správnu žalobu prokurátora vôbec nevzťahuje, pretože prokurátor,\nkeďže nie je účastníkom pôvodného správneho konania, nemá žiadnu možnosť ovplyvniť nastúpenie\ninštančného postupu v ňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5\nSžo/15/2011 z 29.9.2011).\nŽalobca v súvislosti s tým, zdôrazňujúc, že Krajský pozemkový úrad zmenil žalobou napadnuté\nrozhodnutie v mimoodvolacom konaní, uviedol, že konanie správneho orgánu vo veci samej a konanie\nsprávnych orgánov v mimoodvolacom konaní predstavovalo v danej veci dve samostatné, i keď\nbezprostredne nadväzujúce a súvisiace konania. Podstatný rozdiel oproti odvolaciemu konaniu však\nspočíval v tom, že zrušením mimoodvolacieho rozhodnutia správneho orgánu (či už druhostupňového\nalebo súčasne i prvostupňového) sa ex lege obnovujú účinky zmeneného alebo zrušeného rozhodnutia\nvydaného správnym orgánom vo veci samej. Z tohto pohľadu má preto rozhodnutie obvodného\npozemkového úradu v dôsledku toho, že bolo vydané v jednostupňovom správnom konaní a nadobudlo\nprávoplatnosť, povahu rozhodnutia orgánu konajúceho v poslednom stupni.\nV nadväznosti na vyššie uvedené žalobca uviedol, že iný záver nevyplýval ani zo stanoviska správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 124/00 z 30.11.2001, podľa ktorého prokurátor\nmá správnu žalobu „podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania,\nktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb\".\nDodal, že jednak toto stanovisko prioritne riešilo inú otázku, a to, či predmetom správnej žaloby\nprokurátora má byť rozhodnutie vydané správnym orgánom vo veci samej alebo rozhodnutie správneho\norgánu o nevyhovení protestu prokurátora a tiež termín „posledný stupeň“ je potrebné vykladať\nsystematicky a teleologicky s akcentom na zmysel a účel správneho súdnictva.\n\nŽalobca ďalej uviedol, že znenie návetia § 250j ods. 2 O.s.p. umožňuje správnemu súdu zrušiť podľa\nokolností okrem žalobou napádaného rozhodnutia aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ak\nvšak bola žaloba podaná len proti rozhodnutiu správneho orgánu vydanému v mimoodvolacom konaní,\nmožno v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. zrušiť len rozhodnutie odvolacieho, prípadne i prvostupňového\nmimoodvolacieho orgánu, nie však aj rozhodnutie vydané správnym orgánom vo veci samej. Inak\npovedané, ak by žalobca podal správnu žalobu len proti nezákonnému mimoodvolaciemu rozhodnutiu\nsprávneho orgánu, ktorým bolo zmenené nezákonné rozhodnutie vo veci samej, v prípade jej\nvyhovenia by nedosiahol sledovaný cieľ, pretože by došlo k obnoveniu protiprávneho stavu založeného\nrozhodnutím správneho orgánu vydaným vo veci samej.\nVyjadril názor, že domáhanie sa prípadnej nápravy v pokračujúcom mimoodvolacom konaní sa javí\nako nanajvýš otázne a to predovšetkým z toho dôvodu, že právny názor zaujatý správnym súdom v\nrozhodnutí o zrušení mimoodvolacieho rozhodnutia (mimoodvolacích rozhodnutí) sa týka v zásade len\npreskúmavaného rozhodnutia. Ak má byť teda ochrana poskytovaná zo strany správneho súdnictva\nrealizovaná relevantne a konzekventne, mali by prokurátor, resp. fyzická alebo právnická osoba podať\nsprávnu žalobu tak voči rozhodnutiu správneho orgánu vydanému vo veci samej, ako i voči rozhodnutiu\nmimoodvolacieho orgánu, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zmenené, pričom z dôvodu skutkového\na právneho súvisu ako i hospodárnosti by začaté súdne konania mohli byť spojené. Pokiaľ by však\nsprávny súd bez ďalšieho v takomto prípade konanie o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu\nvo veci samej vždy zastavil a správnej žalobe smerujúcej proti mimoodvolaciemu rozhodnutiu by\nbolo vyhovené, žalobcovi by sa jednoznačne odoprel prístup k súdu, pretože v dôsledku uplynutia\nprekluzívnej dvojmesačnej lehoty by tento stratil možnosť súdnej ochrany voči obnoveným účinkom\nrozhodnutia vydaného vo veci samej.\nĎalej argumentoval, že výsledkom konania o proteste prokurátora môže totiž byť len zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, pretože zmenu ako takú možno dosiahnuť až v pokračujúcom konaní vo\nveci samej. Pri mimoodvolacom konaní však môže príslušný správny orgán preskúmavané rozhodnutie\nnielen zrušiť ale i priamo zmeniť, pričom zrušením zmeňujúceho rozhodnutia správnym súdom sa\nobnovujú účinky rozhodnutia správneho orgánu vydaného vo veci samej. Automatické zastavenie\nkonania o správnej žalobe podanej voči rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej by preto malo za\nnásledok nahradenie efektívnej ochrany poskytovanej správnym súdom neistou a súdne nevynútiteľnou\nochranou realizovanou správnymi orgánmi v mimoodvolacom konaní. Dodal tiež, že ak je predmetom\nsúdneho prieskumu rozhodnutie vydané v mimoodvolacom konaní, nemožno ním zmenené alebo\nzrušené rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej považovať za rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje\nznenie § 245 ods. 1 O.s.p., pretože sa nejedná o rozhodnutie záväzné pre mimoodvolacie správne\norgány a tiež pre preskúmanie tohto rozhodnutia existuje určený zákonný postup daný v druhej\nhlave piatej časti O.s.p. Opačný záver by tiež znamenal prelomenie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty\nstanovenej v § 250b ods. 1 a 5 O.s.p., len v rámci ktorej možno podať správnu žalobu a ktorej zameškanie\nnemožno odpustiť.\nŽalobca vyjadril názor, že podstatou správneho súdnictva ako i netrestného dozoru prokuratúry je\nvytváranie efektívneho systému kontroly zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov v\nnadväznosti na materiálne chápanie právneho štátu. Takýto prístup však absentoval vo výklade zaujatom\nkrajským súdom. Prílišné formalistické a reštriktívne vnímanie prístupu k správnemu súdu v podstate\nneguje význam tohto inštitútu. Poukázal na to, že ak „...určitá interpretačná hypotéza vedie k výsledku,\npodľa ktorého by sa iné pravidlá stali neaplikovateľnými, neúčelnými alebo by stratili svoju funkciu,\nje nutné takúto interpretáciu pokiaľ možno zavrhnúť, pretože je vysoko nepravdepodobné, že by\nniekto chcel vydať neaplikovateľné alebo inak neúčelné ustanovenie...“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 A 6/2001-49 z 27.1.2005).\nPodľa žalobcu nemožno výklad krajského súdu považovať ani za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky). Účastník právnych vzťahov má na úseku administratívneho práva pri\ndomáhaní sa ochrany svojich práv a povinností v podstate voľbu medzi návrhom (žalobou) na správny\nsúd (čl. 46 ods. 2 ústavy) alebo podnetom na prokuratúru, majúcu vo vzťahu k svojej pôsobnosti\npostavenie iného orgánu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. I keď prokuratúra prioritne chráni objektívne\nprávo, s jej ingerenciou môže byť spojená aj ochrana subjektívnych práv účastníkov správneho konania,\ntak ako je tomu aj v tomto prípade. Vytváranie procesných prekážok nemajúcich oporu v zákone má\npreto charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) aj voči tým účastníkom konania, ktorých\nsubjektívnym právam správna žaloba prokurátora poskytuje ochranu.\n\nZdôraznil, že vykonanie pozemkových úprav má nesporný dopad na vlastnícke právo k pozemkom.\nVýsledkom pozemkových úprav je totiž zánik vlastníctva k pôvodnému pozemku (pozemkom) a jeho\nvznik k novovytvorenému pozemku (pozemkom). I keď nariadenie, či povolenie pozemkových úprav má\nvo všeobecnosti len charakter procesného rozhodnutia vydávaného v rámci jednej z viacerých etáp,\nv ktorých sa pozemkové úpravy uskutočňujú, jedná sa o rozhodnutie v danej veci právne zásadné.\nVzhľadom k majoritnému vlastníctvu pozemkov nachádzajúcich sa v určenom obvode pozemkových\núprav v k. ú. Y. I. - lokalita B. G. zo strany žiadateľa akciovej spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica by\ntotiž možnosti ostatných minoritných pozemkových vlastníkov ovplyvniť výsledok pozemkových úprav\nboli v zmysle § 11 ods. 23 a § 13 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. len marginálne. Keďže vlastnícke\nprávo je základným ľudským právom a pozemkové úpravy, ktoré sú predmetom podanej správnej\nžaloby prokurátora, by boli nesporne spôsobilé negatívne toto vlastnícke právo zasiahnuť, nemôže byť\npreskúmanie ich zákonnosti vylúčené zo súdneho prieskumu ani s odkazom na znenie druhej vety čl.\n46 ods. 2 ústavy.\nNa záver žalobca uviedol, že úlohou prokuratúry v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o\nprokuratúre je vykonávať svoju pôsobnosť tak, aby ochrana zákonnosti a práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických, právnických osôb a štátu bola okrem iného aj dôsledná a účinná. Z tohto dôvodu\ns poukázaním na opísané skutočnosti preto generálna prokuratúra podala po nevyhovení protestom\nprokurátora na krajský súd správnu žalobu nielen proti rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva (sp.\nzn. 5S/2544/2012) ale aj proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu (sp. zn. 1 S/191/2012) a\nnásledne tiež navrhla spojenie oboch týchto vecí zmysle § 246c ods. 1 a § 112 ods. 1 O.s.p.\nIII.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spojení s § 250s\nO.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spojení s § 250l\nods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h/\nO.s.p. a vrátiť mu vec na nové konanie.\nPredmetom odvolacieho konania bolo uznesenie krajského súdu o zastavení konania o žalobe\nprokurátora, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného 6118/801/08/TBA zo dňa\n5.12.2008 o nariadení pozemkových úprav v k. ú. Y. I., lokalita B. G., v zmysle ustanovení zákona č.\n330/1991 Zb., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania\npreskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.\nZo spisového materiálu vyplynulo, že konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/191/2012\nsa začalo na základe žaloby prokurátora podanej podľa § 35 ods. 1 písm, b/ v spojení s\nustanoveniami druhej hlavy piatej časti O.s.p. Žalobou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. 6118/801/08/TBA zo dňa 5.12.2008 o nariadení vykonania pozemkových úprav v k. ú. Y. I., lokalita B.\nG., podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a\nza podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 247 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).\nPri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto\nhlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).\n\nPredmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti\nktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3).\nV zmysle § 249 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou (ods. 1). Prokurátor pri\npodaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej\nviere boli čo najmenej dotknuté (ods. 3).\nPodľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho\nkonania a správny orgán podľa odseku 4 (teda ako žalovaný vystupuje správny orgán, ktorý rozhodoval\nv poslednom stupni).\nPodľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Osobitným prípadom je tu\npreskúmanie správneho rozhodnutia na základe žaloby prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p.,\nteda v prípadoch, keď správny orgán nevyhovel protestu prokurátora.\nProtest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods.\n2 písm. a/ zákona o prokuratúre) a slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov\nverejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto\ndozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním\nprotestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán, ktorý\nrozhodnutie vydal, má dve možnosti - buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu\nvyhovie iba čiastočne.\nV prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov\nkonania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny\nopravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku) a v preskúmavacom konaní pred súdom je\npredmetom preskúmania len zákonnosť rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a to z hľadiska,\nči protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. Súdom možno samozrejme preskúmať aj\nrozhodnutia vydané po tom, čo správny orgán protestu prokurátora vyhovel.\nV druhom prípade (keď správny orgán protestu nevyhovel) sa účastníci nemôžu domáhať preskúmania\nrozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože takéto\nrozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť\nfyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo\npovinností netýka. Zákon však v tomto prípade priznal prokurátorovi právo domáhať sa preskúmania\nzákonnosti pôvodného správneho rozhodnutia, teda toho, ktoré neúspešne napadol protestom, na\nzáklade prokurátorskej žaloby pred súdom (§ 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250 ods. 6 a § 250b ods.\n5 O.s.p.).\nRozhodnutie, ktorého prieskumu sa žalobca domáhal, bolo zmenené v mimoodvolacom konaní\nrozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 214/45/2009/ELE z 17.2.2009 a toto\nbolo následne v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej\nrepubliky č. 1920/2009-430 z 11.5.2009.\nKrajský súd konanie o žalobe zastavil dôvodiac tým, že žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho\norgánu v poslednom stupni.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že\nžaloba smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu a že žalobca ako žalovaného neoznačil správny\norgán, ktorý konal v poslednom stupni.\nRozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa § 2 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 8 zákona č. 330/1991 Zb.\nZ ustanovení § 2 ods. 2 a § 8 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. je zrejmé, že riadny opravný prostriedok\nproti rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. c/ prípustný nie je.\nKonanie, ktorého výsledkom bolo vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia o nariadení pozemkových\núprav, bolo teda jednoinštančné. Rozhodnutia vydané v jednoinštančnom správnom konaní podliehajú\nsúdnemu prieskumu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. v zmysle § 247 ods. 3 O.s.p. (teda\nza podmienok vyplývajúcich z ods. 1 a 2 tohto ustanovenia) a na strane žalovaného v preskúmavacom\nsúdnom konaní vystupuje orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, v predmetnej veci teda žalovaný.\nKrajský súd nesprávne argumentoval tým, že uvedené rozhodnutie bolo v mimoodvolacom konaní\nzmenené a teda nebolo konečné. Tu však treba zdôrazniť skutočnosť, že konanie o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch nie je pokračovaním pôvodného konania vo veci, netvorí s ním jeden\ncelok. Konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch (obnova konania, mimoodvolacie konanie) je\nosobitným konaním, ktoré v podstate možno považovať aj za druh dozoru správneho orgánu vyššieho\nstupňa nad činnosťou podriadeného správneho orgánu. Takéto konanie sa pritom môže začať buď ex\noffo alebo aj z podnetu iného subjektu a nemusí to byť len účastník pôvodného konania. Smeruje vždy\nproti právoplatnému rozhodnutiu. Naproti tomu konanie o riadnych opravných prostriedkoch (odvolanie,\nrozklad) priznáva účastníkovi konania právo domáhať sa nápravy neprávoplatného rozhodnutia\nprvostupňového orgánu, ktoré z určitých dôvodov nepovažoval za správne či zákonné. Toto právo patrí\nvýlučne účastníkovi konania a jeho využitie je zároveň jednou z podmienok vyplývajúcich z ustanovenia\n§ 247 ods. 2 O.s.p. pre to, aby sa mohol domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia podľa piatej časti\nO.s.p. Pokiaľ správne rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom osobitný predpis proti nemu podanie\nriadneho opravného prostriedku nepripustil, nie je vylúčené zo súdneho prieskumu, pokiaľ sú splnené\npodmienky v zmysle § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. - teda pokiaľ takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\na ide o rozhodnutie, ktorým mohli byť fyzické osoby dotknuté na svojich právach.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách vyššie\nuvedeného a konanie o žalobe prokurátora zastavil po nesprávnom právnom posúdení veci po tom, čo\nna predmetnú vec neaplikoval správne zákonné ustanovenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu a\nvzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 250ja ods. 3\nposledná veta v spojení s § 221 O.s.p. z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nOdvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov\nodvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}