{"guid": "60b9ef51-ec9d-4913-b4af-30de62500148:aa6925b7-8ba6-4da1-984d-e49bc6b9cded", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1", "spisova_znacka": "8Sžo/41/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/41/2013 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 8Sžo/41/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1", "identifikacne_cislo": "1012201072", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. c) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346", "nazov": "zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-82.odsek-4.pismeno-g", "nazov": "§ 82 ods. 4 písm. g) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-82.odsek-4.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/346#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa6925b7-8ba6-4da1-984d-e49bc6b9cded", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/41/2013\n1012201072\n20. 08. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012201072.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nIng. Z. C., bytom C. XXXX/X, E., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so\nsídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb\nozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2. apríla 2012, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/108/2012-27 zo dňa 22. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. marca 2013, č. k.\n4S/108/2012-27 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2.\napríla 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 323,50 € do rúk jeho právneho\nzástupcu JUDr. Jozefa Pirkovského v lehote 15 dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. ŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2. apríla 2012, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-26-83/2011\nzo dňa 13. decembra 2011 o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, že správne orgány oboch stupňov\nv preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, preto ich rozhodnutia treba\npovažovať za správne a v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca svoj\nnávrh opiera o § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n(ďalej len „správny poriadok“), pričom z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2011 zo dňa 2. júna 2011 vyplýva, že dôvodom zrušenia\npersonálnych rozkazov č. 15 zo dňa 26. januára 2009, ktorým žalobcovi ukončili dočasné vyčlenenie\nna plnenie úloh Vojenskej polície dňom 20. januára 2009, personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej\npolície č. 180 zo dňa 27. januára 2009, ktorým žalobcu odvolali z funkcie vedúceho staršieho dôstojníka\n- špecialistu dňom 28. januára 2009 a personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 573\nzo dňa 27. januára 2009, ktorým mu zmenili miesto výkonu štátnej služby z Trenčína do Trebišova\na bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, bolo, že žalovaný\n\nv ich odôvodnení nerozviedol dostatočne východiská odôvodňujúce úvahu ministra obrany prípadne\nvedúceho služobného úradu, ktoré by umožnilo riadne preskúmať jeho postup v zmysle § 82 ods. 3 písm.\nb/ a § 82 ods. 4 písm. g/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že z uvedeného nevyplýva,\nže by predmetné personálne rozkazy boli vydané na základe nepravdivých dôkazov, alebo že by sa\nrozhodnutie dosiahlo trestným činom. Rovnako mal za nesporné, že personálny rozkaz č. 6125 zo dňa\n15. júna 2009 o ukončení služobného pomeru profesionálneho vojaka bezprostredne logicky nadväzoval\nna vyššie uvedené personálne rozkazy. Preto súd prvého stupňa zhodne s názorom žalovaného\npovažoval za moment začatia plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty deň po dni právoplatnosti\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2011\nzo dňa 2. júna 2011, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňom 22. júna 2011, teda o obnovu konania bolo\nmožné sa uchádzať najneskôr do 23. septembra 2011, ale len za podmienok stanovených podľa § 62\nods. 1 správneho poriadku, ktorých hmotnoprávne naplnenie nijako žalobca nepreukázal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie z\ndôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p., navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok\nsúdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal nesprávnosť záveru\nkrajského súdu, že dňom po dni doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2011 zo dňa 2. júna 2011 začala plynúť subjektívna trojmesačná\nlehota na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko uvedeným rozsudkom podľa žalobcu došlo len\nk zrušeniu vydaných nezákonných rozhodnutí. Mal za to, že samotné zrušenie rozhodnutí nemožno\npovažovať za meritórne rozhodnutie vo veci, z čoho vyplýva, že ako také nemôže zakladať dôvod pre\npodanie návrhu na obnovu konania. Poukázal na skutočnosť, že účastník konania až do vydania a\ndoručenia nového rozhodnutia, nemá možnosť vedieť, akým spôsobom správny orgán rozhodne, a či\nsú dané dôvody pre podanie návrhu na obnovu konania. Doplnil, že subjektívna lehota pre podanie\nnávrhu na obnovu konania v súlade s § 63 ods. 3 správneho poriadku preto jednoznačne začína plynúť\naž po doručení nových rozhodnutí. Za začiatok plynutia lehôt „pre jednotlivé rozhodnutia“ pokladal dni\ndoručenia rozhodnutia č. OÚ-18-22/2011 zo dňa 13. októbra 2011, rozhodnutia riaditeľa Vojenskej polície\nč. RVP-28-51/2011 zo dňa 23. septembra 2011 a rozhodnutia riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky č. PÚ-26-51/2011 zo dňa 23. septembra 2011. Zdôraznil, že z uvedeného\ndôvodu, aj ak by bolo posúdené, že až deň postúpenia návrhu na obnovu konania, teda 14. novembra\n2011, treba považovať za deň doručenia návrhu, bola by subjektívna trojmesačná lehota na podanie\nnávrhu na obnovu konania zachovaná, avšak ani s takýmto posúdením podľa žalobcu nie je možné sa\nstotožniť, keďže podanie podané v lehote aj na nepríslušný orgán je potrebné považovať za podanie\nvčas. Taktiež namietal, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je nedostatočné, nakoľko\nprávne úvahy a závery súdu sú v ňom veľmi stručné. Preto je podľa žalobcu možné rozhodnutie súdu\nprvého stupňa považovať za nepreskúmateľné. V uvedenom videl porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4S/108/2012-27 zo dňa 22. marca 2013 ako vecne správny potvrdiť, nakoľko\nprvostupňový súd postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom a vydal vecne správny a zákonný\nrozsudok. Súhlasil s názorom krajského súdu, že z priebehu konania nijako nevyplýva a žalobca\nani doposiaľ nijako nepreukázal, že by zrušené rozhodnutia boli vydané na základe nepravdivých\ndôkazov, alebo že by sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Zdôraznil, že zrušené rozhodnutia\nnemožno v žiadnom prípade považovať za nepravdivé dôkazy, pričom pri posudzovaní podmienok\nna splnenie obnovy konania musí konajúci orgán, a aj súd, vychádzať zo skutkového a právneho\nstavu v čase vydania rozhodnutia. Pokladal za evidentné, že zrušené rozhodnutia vychádzali zo\nskutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o jednotlivých personálnych opatreniach, ktoré sú\nobsahom týchto rozhodnutí. Súčasne poukázal na znenie § 63 ods. 3 správneho poriadku, s ohľadom\nna ktoré uviedol, že žalobca sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel nadobudnutím právoplatnosti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/121/2009-40, 1S/122/2009-40, 1S/123/2009-40 zo dňa 10.\nfebruára 2011 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011,\n3Sžo/20/2011 zo dňa 2. júna 2011, teda 22. júna 2011, keď uvedenými rozsudkami boli personálne\nrozkazy zrušené. Ďalej uviedol, že rozhodnutím o zastavení konania č. PÚ-26-51/2011 zo dňa 23.\nseptembra 2011 len riaditeľ Personálneho úradu konštatoval, že nakoľko žalobca nie je v služobnom\npomere profesionálneho vojaka, vo vzťahu k nemu už v ďalšom konaní nemôže byť realizované ani\n\njedno zo súdom zrušených personálnych opatrení. Dodal, že uvedené rozhodnutie vecne nič neriešilo,\na teda sa z neho nemohol žalobca nič nové dozvedieť a od jeho vydania nemohli ani začať plynúť\nlehoty. Mal za to, že lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňom nasledujúcim\npo dni právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/121/2009-40, 1S/122/2009-40,\n1S/123/2009-40 zo dňa 10. februára 2011 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2011 zo dňa 2. júna 2011, teda 23. júna 2011. Z uvedeného\nvyvodil, že návrh na obnovu konania mal žalobca podať vecne príslušnému správnemu orgánu najneskôr\ndo 23. septembra 2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\n(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.\n2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. augusta 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súd je rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods.\n3 O.s.p.).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci, sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o-KS/92/2006 z\n20. júna 2006, sp. zn. 2Sžo/83/2007 z 25. júna 2008, sp. zn. 2Sžo/133/2007 z 1. augusta 2008).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\nŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2. apríla 2012, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-26-83/2011 zo dňa\n13. decembra 2011 o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych orgánov, ktorými\nbolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka.\nDňa 28. októbra 2011 bolo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky doručené podanie žalobcu\nzo dňa 25. októbra 2011, označené ako „Žiadosť o navodenie právneho stavu“, v ktorom tento\nuvádza, že akceptuje rozhodnutie č. OÚ 18-22/2011 zo dňa 13. októbra 2011 o zastavení konania\nvo veci odvolania žalobcu z funkcie vedúceho staršieho dôstojníka - špecialistu oddelenia logistiky\nEkonomicko-technického odboru riaditeľstva Vojenskej polície. Ďalej uviedol, že rozhodnutie riaditeľa\n\nPersonálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-26-51/2011 zo dňa 23. septembra\n2011 vo veci zmeny miesta výkonu štátnej služby z doterajšieho miesta výkonu štátnej služby Trenčín\ndo miesta výkonu štátnej služby Trebišov, ktorým bolo toto konanie zastavené, vníma tak, že právne\nje na pôvodnej funkcii v štruktúre riaditeľstva Vojenskej polície. Doplnil, že pokladá za protizákonné\nakceptovať personálne rozkazy, ktoré boli vydané po odvolaní žalobcu z uvedenej funkcie, nakoľko\ntieto obsahovo a aj významovo nadväzovali na zrušené personálne rozkazy. Vychádzajúc z uvedeného\npovažoval aj ukončenie služobného pomeru žalobcu ako profesionálneho vojaka dňom 30. júna 2009 za\nprotizákonné, dávajúc súčasne do pozornosti, že vo veci rozhodol nekompetentný orgán, teda riaditeľ\nPersonálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky personálnym rozkazom č. 6125 zo dňa 15.\njúna 2009. S ohľadom na uvedené žiadal o prijatie opatrení, ktoré povedú k „nastoleniu právneho stavu“\nv súvislosti s ukončením služobného pomeru žalobcu.\nSprávny orgán prvého stupňa dňa 13. decembra 2011 rozhodnutím č. PÚ-26-83/2011 o podaní žalobcu\nzo dňa 25. októbra 2011 rozhodol tak, že obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru profesionálneho vojaka na základe právoplatného personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho\núradu č. 6125 zo dňa 15. júna 2009 nepovoľuje, nakoľko dospel k záveru, že žalobca podal návrh na\nobnovu konania, doručený správnemu orgánu dňa 14. novembra 2011, po márnom uplynutí trojmesačnej\nsubjektívnej lehoty. Preto v zmysle § 63 ods. 3 správneho poriadku nebolo možné obnovu konania\npovoliť. Konštatoval, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011,\n3Sžo/20/2001 zo dňa 2. júna 2011, ktorým tento zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 1S/21/2009, 1S/22/2009, 1S/23/2009 zo dňa 10. februára 2011 v napadnutej časti tak, že zrušil\npersonálny rozkaz ministra obrany Slovenskej republiky č. 15 zo dňa 26. januára 2009 a personálny\nrozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 573 zo dňa 27. januára 2009 a veci vrátil žalovaným na ďalšie\nkonanie.\nRozhodnutím č. ŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2. apríla 2012 rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu\nproti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že podané odvolanie zamietol a rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že riaditeľ Personálneho\núradu nesprávne určil začiatok plynutia trojmesačnej lehoty, a to od právoplatnosti vyššie uvedeného\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uviedol, že návrh na obnovu konania mal žalobca\npodať vecne príslušnému správnemu orgánu najneskôr do 23. septembra 2011, teda dňom nasledujúcim\npo dni právoplatnosti označeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko výlučne\ntento rozsudok zakladal dôvod pre vydanie nových rozhodnutí.\nŽalobca predovšetkým namietal nesprávnosť záveru žalovaného, ako aj súdu prvého stupňa, že dňom\nrozhodujúcim pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania je deň právoplatnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2001\nzo dňa 2. júna 2011, pričom uvedeným rozsudkom došlo len k zrušeniu vydaných rozhodnutí, ktorá\nskutočnosť samotná, však nemôže byť podľa žalovaného považovaná za meritórne rozhodnutie vo veci,\na teda ako také nemôže zakladať dôvod pre podanie návrhu na obnovu konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu\na správnych orgánov oboch stupňov, ktoré poukázali na to, že dňom rozhodujúcim pre začiatok\nplynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania je deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011, 3Sžo/20/2001 zo dňa 2. júna 2011, nakoľko\nvýlučne tento rozsudok zakladal dôvod pre vydanie nových rozhodnutí.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že správny orgán nepostupoval v súlade s § 19 ods. 3\nv spojitosti s § 63 ods. 2 správneho poriadku, keď opomenul žalobcu vyzvať, aby odstránil nedostatky\npodania zo dňa 25. októbra 2011, v ktorom absentovala základná náležitosť podania, teda z neho nebolo\nzrejmé, čo žalobca navrhuje. Správny orgán sa následne, posudzujúc podanie podľa jeho obsahu ako\nnávrh na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, v\nrozpore s cit. ustanoveniami správneho poriadku nezaoberal absenciou zákonných náležitostí návrhu na\n\nobnovu konania v zmysle § 62 a nasl. správneho poriadku, keďže uvedené podanie žalobcu neobsahuje\ndôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.\nPodľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a\norgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Túto pomoc\nposkytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada\nje premietnutá v § 3 ods. 3 ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia\nsú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia fyzickým osobám a právnickým osobám,\naby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ustanovenie § 19 ods. 3 správneho\nporiadku predstavuje špecifickú formu pomoci účastníkovi správneho konania. Jej podstata spočíva v\nodstraňovaní nedostatkov podania, ak nemá predpísané náležitosti.\nRozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom v súvislosti s nedostatkami podania nie je absolútny.\nJeho relativizácia spočíva v tom, že\n- táto pomoc sa poskytuje účastníkovi konania, t. j. až po začatí konania,\n-obsahom pomoci sú predovšetkým procesné práva a povinnosti, ktorých uplatňovanie má vplyv na\npostavenie účastníka konania a jeho správny procesný postup,\n- rozsah poučenia musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu, avšak nemá nahrádzať pomoc\nposkytovanú na zmluvnom základe advokátom.\nOdstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s\nfyzickými osobami a právnickými osobami. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom\nje vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov.\nZákon vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov\npodania. Ak nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje aj ochrana verejných záujmov, treba vychádzať z\nprezumpcie priority záujmov účastníka.\nV jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni nedostatky\npodania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu na tento účel určí\nprimeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší\npriebeh konania.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nnepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, keď neprihliadol na námietku žalobcu vznesenú v\nodvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, spočívajúcu v jeho tvrdení, že „za začiatok\nplynutia lehôt pre jednotlivé rozhodnutia pokladá dni doručenia rozhodnutia č. OÚ-18-22/2011 zo dňa\n13. októbra 2011, rozhodnutia riaditeľa Vojenskej polície č. RVP-28-51/2011 zo dňa 23. septembra 2011\na rozhodnutia riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. PÚ-26-51/2011 zo\ndňa 23. septembra 2011“. Nie je možné stotožniť sa s postupom žalovaného, ktorý v rozpore s § 19 ods.\n3 správneho poriadku, v situácii kedy v podaní účastníka konania absentuje označenie dôvodu obnovy\nkonania a skutočností svedčiacich o tom, že návrh je podaný včas, bez súčinnosti s účastníkom sám\ntieto náležitosti vymedzil a konštatoval, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania\nzačala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/18/2011, 3Sžo/19/2011,\n3Sžo/20/2001 zo dňa 2. júna 2011. Preto dospel k predčasnému záveru, že návrh žalobcu na obnovu\nkonania je oneskorene podaný a obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\nnepovolil. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou\nnezákonnosti postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, na ktorú skutočnosť bol odvolací súd povinný\nprihliadnuť.\n\nOdvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu,\nvrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že v priebehu správneho konania došlo zo strany\nsprávnych orgánov k závažným pochybeniam, pretože správne orgány v rozpore s § 19 ods. 2 správneho\nporiadku opomenuli odstrániť vady podania žalobcu zo dňa 25. októbra 2011, v konaní postupovali\nbez súčinnosti s účastníkom konania. Rovnako tak sa nevysporiadali s jeho námietkou, týkajúcou sa\nnesprávneho určenia začiatku plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že rozhodnutie\nžalovaného je nezákonné, pretože tento svojím postupom odňal možnosť žalobcovi konať pred\nsprávnym orgánom.\nÚlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní dostatočne zistiť skutočný stav, najmä bude za týmto\núčelom potrebné postupom v súlade s § 19 ods. 2 v spojitosti s § 63 ods. 2 správneho poriadku\nodstrániť vady podania zo dňa 25. októbra 2011 a následne na tomto základe rozhodnúť, či sú v\nprejednávanej veci splnené zákonné predpoklady na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka. Ďalej bude povinnosťou žalovaného zistené skutočnosti\na z nich plynúce závery, za dôsledného dodržania procesného postupu v zmysle správneho poriadku,\npodrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak,\nže preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. ŠbPO-147/2-122/2012 zo dňa 2. apríla\n2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu\ntrov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie\na prípravu zastúpenia a za podanie žaloby zo dňa 6. júna 2012 vo výške 2 x 127,16 € podľa § 11 ods.\n4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.) vo\nvýške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2012 bol vo výške 763,00 € a režijný paušál 2 x 7,63 €.\nTaktiež bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom DPH, priznaná uplatnená DPH zo základu\n269,58 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 20% v sume 53,92 €.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 323,50 € (269,58 € + 53,92 €), ktoré\nje žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.\nToto rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}