{"guid": "aa96d9af-1cbc-4630-92f5-fd9b5091f4c1:72d0bfaf-4187-4cbd-8db9-bc143b4452fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1", "spisova_znacka": "5Sžf/145/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/145/2013 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 5Sžf/145/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1", "identifikacne_cislo": "1012200768", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-5", "nazov": "§ 250b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-69", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-70", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-22", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-27", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72d0bfaf-4187-4cbd-8db9-bc143b4452fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/145/2013\n1012200768\n27. 02. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200768.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., podnikajúceho pod obchodným menom\nKamil Plučinský, s miestom podnikania Železničná 144/32, Veľká Lomnica, IČO: 33 880 093,\nzastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom Stropkovská 48, Košice, adresa na\ndoručovanie Pribinova 8, Košice, proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom\nŠtefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/10481/2012-11 z\n20. februára 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013,\nč. k. 5S/151/2012-32, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta\n2013, č. k. 5S/151/2012-32 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil podľa § 250d ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie o žalobe o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného 20. februára 2012 č. MF/10481/2012-11. Týmto rozhodnutím žalovaný nevyhovel rozkladu\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. októbra 2011 č.\nMF/25551/1/2011-73 o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu býv. Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 1/225/15030-113145/2010/990813-r z 29. októbra 2010, ktorým bol potvrdený\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/20896/10/Čer zo 07. júla 2010, ktorým\nbol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.\ndecembra 2011(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 61.361,91 eura z dôvodu porušenia § 43 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nDPH“).\nDôvodom pre zastavenie konania v danom prípade bol nedostatok aktívne procesnej legitimácie\nna strane žalobcu, nakoľko na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu, ak ide o rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, je v zmysle § 250b ods. 5\nOSP oprávnený iba prokurátor.\nKrajský súd uviedol, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\npotrebné podať proti rozhodnutiu vo veci samej, teda rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, t. j. v danom\nprípade žalobca mal a mohol podať žalobu proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 1/225/15030-113145/2010/990813-r z 29. októbra 2010, ktoré právo nevyužil.\n\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods.\n1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zatavené.\nProti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.\nK nedostatku svojej aktívnej legitimácie citujúc ustanovenie § 250b ods. 5 OSP a § 27 ods. 2 zákona č.\n1153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) namietal,\nže z gramatického a ani systematického výkladu citovaných ustanovení však nevyplýva, že prokurátor je\njediným subjektom oprávneným podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení jeho\nprotestu a ani to, že iné subjekty nie sú aktívne legitimované na podanie takejto žaloby. S poukazom\nna ustanovenia § 247 ods. 1, § 250 ods. 1 OSP, rozhodnutia daňových orgánov ako aj § 24 zákona\no prokuratúre ako aj mal za to, že ako účastník správnych konaní, v ktorých boli vydané rozhodnutia\no jeho daňovej povinnosti a zákonnosť ktorých žiadal preskúmať, bol týmito rozhodnutiami a postupmi\nukrátený na svojich právach.\nK rozhodnutiu procesnej povahy, ktoré podľa neho krajský súd uvádza na strane 3 rozhodnutia, citoval\nustanovenie § 248 OSP poukazujúc na to, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora má okrem\nprocesnoprávnych účinkov dosah aj na sféru hmotných práv, lebo sa dotýka práv a povinností účastníka\nsprávneho konania.\nPodľa názoru žalobcu nie je možné vnímať izolovane iba procesné dôsledky rozhodnutí o nevyhovení\nprotestu prokurátora, keď naopak v prípade, ak by tomuto protestu vyhovené bolo, došlo by k zrušeniu\nrozhodnutí, ukladajúcim žalobcovi peňažné povinnosti.\nŽalobca mal teda za to, že nie je vylúčené, aby boli rozhodnutia, voči ktorým podal správnu žalobu,\nvrátane rozhodnutí správnych orgánov o nevyhovení protestu prokurátora a rozklade proti nemu,\npredmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, aj na\nzáklade žaloby podanej účastníkom konania.\nPodľa žalobcu ak má správne súdnictvo skutočne slúžiť „na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím\nsprávneho orgánu ukrátené na svojich právach“, tak ako to uvádza v odôvodení napadnutého uznesenia\naj Krajský súd v Bratislave, nemôže byť rozhodnutie správneho orgánu vylúčené zo súdneho prieskumu\nlen preto, že jeho vydaniu predchádzal protest prokurátora.\nŽiadal preto vydať vo veci „rozsudok“(?), ktorým odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z\n27. augusta 2013, č. k. 5S/151/2012-23 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zhodne s krajský súdom uviedol, že ani podľa\njeho názoru žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie Žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ak ide o rozhodnutie o nevyhovení protestu\nprokurátora nakoľko v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre 3 ustanovenia § 250b\nods. 5 OSP môže prokurátor podať do dvoch mesiacoch od dňa právoplatnosti rozhodnutia žalobu\no preskúmanie rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, pričom poznamenal, že\nprokurátor v uvedenej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora\nnepodal.\nĎalej dal žalovaný do pozornosti súdu, že žalobca mal možnosť napadnúť žalobou na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n1/225/15030-113145/2010/990813-r z 29. októbra 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/20896/10/Čer zo 07. júla 2010, t. j. rozhodnutia\nnapadnuté protestom prokurátora. Nakoľko žalobca lehotu na podanie žaloby zmeškal, snaží sa\ntúto neodstrániteľnú podmienku konania odstrániť tým, že si prisvojuje právo na podanie žaloby o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Uvedená právomoc pritom v\nzmysle príslušných ustanovení OSP patri výlučne prokurátorovi.\nMal za to, že krajský súd svoje rozhodnutie náležíte a podrobne odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca\nopakuje iba argumenty, ku ktorým sa už podrobne vyjadrili a krajský súd sa s nimi náležité vysporiadal\nv odôvodnení rozhodnutia, žalovaný už nepovažoval za potrebné sa k nim opakovane vyjadriť.\n\nNavrhol odvolaciemu súdu v zmysle § 219 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 250ja ods.\n2 veta prvá).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV preskúmavanej veci je spornou nielen otázka možnosti preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ale aj včasnosti podania žaloby podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho\nporiadku a aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu po nevyhovení protestu prokurátora.\nV súvislosti s touto otázkou najvyšší súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť vzťah žaloby\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a protestu prokurátora. Podľa zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“) sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov\nsúdom správny poriadok považuje za mimoriadne opravné prostriedky [spolu s obnovou konania a\npreskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ktoré sú v predmetnej právnej veci bez právneho\nvýznamu)]. Z pohľadu správneho práva procesného ide teda o dva rovnocenné mimoriadne opravné\nprostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu vydanému správnym\norgánom.\nProtest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 správneho poriadku a v zákone o prokuratúre\nkonkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Keďže správny poriadok expressis\nverbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku\na zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre.\nZ pohľadu zákona o prokuratúre je inštitút protestu prokurátora osobitným opravným prostriedkom\n(k tomuto ponímaniu sa v ostatnom čase prikláňa aj súdna prax) slúžiacim predovšetkým na\nnápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým\nrozhodnutím.\nProtest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo\nvzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými znakmi konania o proteste prokurátora sú\nnasledovné skutočnosti: - prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli\nzaložené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, - nejde\no návrhové konanie, t. j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo\nna základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže protest prokurátora smerovať aj proti\nvôli účastníka, - protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, - správny\n\norgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne vyhovieť alebo ho postúpi\nsvojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa, prípadne vedúcemu ústredného\norgánu štátnej správy, výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora, - proti\nrozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie\no odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní, - ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v\nodseku 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie\nzákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon, - vykonateľnosť rozhodnutia, proti\nktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak\nvšak bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon\nrozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, - ak\nbezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/ nerozhodne\no proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona sa má za to,\nže protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.\nProtest prokurátora je teda procesným úkonom prokurátora , na základe ktorého môže orgán,\nktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto\norgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie\no návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na\nformálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej (pozri k tomu\nbližšie napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/1998 zo 04. marca 1998).\nPodaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom.\nZákladným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné\nrozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba\nzdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi\núčastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka a to aj vtedy, ak dal k takému konaniu\npodnet.\nNa druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako osobitný opravný\nprostriedok je upravený v ustanovení § 70 správneho poriadku a druhej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku ako rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide\no návrhové konanie, ktoré je priamo závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej\nklauzule vyjadrenej v ustanovení § čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd; OSP však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje\nrozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať\npri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú\npredmetom preskúmavania súdom, vyjadrenú v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 OSP. Musí\nísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté.\nAktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická\nosoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3\nOSP).\n\nRozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým\nsa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby ani sa\npriamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka (pozri k tomu bližšie\nnapríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31. januára\n2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/95/03 zo dňa 30. októbra 2003).\nRozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo osebe\nrozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým\nje nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné\nprávoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím\no nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom\nuplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra\nmateriálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá.\nPreto ustanovenie § 250b ods. 5 OSP dáva prokurátorovi v prípadoch negatívneho rozhodnutia o\nproteste prokurátora právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby\npri splnení uvedenej podmienky a v určenej lehote. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej\nalebo právnickej osoby nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (pozri k tomu bližšie napríklad Babiaková, E.: Protest prokurátora a správne súdnictvo.\nIn Justičná revue č. 3/2006, s. 520 - 528).\nNa základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je zo strany účastníka správneho konania potrebné podať proti\nrozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Tým bude splnená\njedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína\nplynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej\nzmeškanie nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP). V predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky,\nčoho následkom bol postup podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP, t. j. zastavenie konania.\nNaproti tomu Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 5 OSP poskytuje prokurátorovi\nlehotu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým\nnebolo vyhovené jeho protestu. Táto žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vo veci samej (stanovisko\nsprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R\n70/2001). V prípade, že by toto právo mal aj žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení § 250b\nods. 5 OSP výslovne uvedené. Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby, kým prokurátorovi\nzačína lehota na podanie žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu\nprokurátora (nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva zachovaná\nlehota na podanie žaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP, t. j. dva mesiace od právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu vo veci samej. Z uvedeného je potom treba prijať záver, že žalobca\nnemohol podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, pretože je viazaný\nlehotou uvedenou v ustanovení § 250b ods. 1 OSP, ktorej uplynutie je neodpustiteľné. V dôsledku toho\nnemôže žalobca podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej po negatívnom rozhodnutí\nsprávneho orgánu o proteste prokurátora z dôvodu uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto súdna\nprax ustálila (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04. marca 2009 sp.\nzn. 6Sžo/138/2008 a z 20. júla 2011 sp. zn. 6Sžp/7/2011), že fyzické a právnické osoby nie sú aktívne\nlegitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade\nrozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade\npatrí iba prokurátorovi.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\n„právo na súd“ ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať\nrôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým\n\nspôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho\ntieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje\nprimeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (pozri napríklad rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041 z 29. júla 1998; uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 218/07-14 zo 04. októbra 2007).\nPreto skúmajúc, či postupom krajského súdu nemohla byť žalobcovi odňatá možnosť domáhať sa na\nsúde ochrany svojich práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, najvyšší súd poukazuje\nna to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje, a že „práva\npatria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú\no ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou\nstarostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,\naby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva\nmajetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných procesných práv,\nktorým bolo v danom prípade podanie správnej žaloby podľa § 247 a nasl. OSP. Aj účastník správneho\nkonania si musí v prvom rade sám ochrániť svoje práva najprv v správnom konaní a po jeho skončení\n(prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok) má možnosť podania správnej žaloby\npodľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nV predmetnej právnej veci bolo jednoznačné preukázané, že žalobca mal reálnu možnosť využiť\nefektívny prostriedok nápravy - podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu vo veci samej, t. j. rozhodnutiu\nbýv. Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/225/15030-113145/2010/990813-r z 29. októbra\n2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/20896/10/\nČer zo 07. júla 2010, teda rozhodnutiu, ktoré zakladalo, menilo alebo rušilo práva a povinnosti\nžalobcu, prípadne sa dotýkalo jeho právom chránených záujmov, na základe druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Túto možnosť však žalobca nevyužil, čím zmeškal lehotu na podanie\nžaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 OSP.\nPreto žalobca nevyužijúc svoje právo podať správnu žalobu na súd si sám svojom nečinnosťou\nspôsobil, že jeho vec - žaloba proti rozhodnutiu býv. Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n1/225/15030-113145/2010/990813-r z 29. októbra 2010 nebola súdom v správnom súdnictve prejednaná\na rozhodnutá, túto jeho nečinnosť nemožno nahradiť využitím inštitútu protestu prokurátora, ktorému\nnebolo vyhovené. Krajský súd by mohol pristúpiť ku skúmaniu porušenia práv žalobcu rozhodnutím\nžalovaného a následne prípadne i rozhodnutiami daňových orgánov len na základe žaloby podanej\nprokurátorom, ako oprávneným subjektom v prípade nevyhovenia protestu, nie však na základe žaloby\npodanej žalobcom.\nVychádzajúc z uvedených skutočností najvyšší súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní\nza právne irelevantné a stotožniac sa s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013, č. k. 5S/151/2012-23 ako vecne\nsprávne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 OSP ods. 1 a 2 potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobcovia boli v konaní neúspešní a žalovanému trovy konania nevznikli a ani zo zákona nemá na\nich náhradu nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/151/2012", "guid": "0c20be38-3991-4239-b636-936beab0ca4e:0ff437f4-2919-45fb-be47-2489754fd6f0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}