{"guid": "f73f660e-408f-4e89-b421-a46b821b8034:e1275b27-a97c-4193-a227-59bd39f216b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1", "spisova_znacka": "9Sžso/15/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/15/2013 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 9Sžso/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1", "identifikacne_cislo": "1012200512", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1275b27-a97c-4193-a227-59bd39f216b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/15/2013\n1012200512\n24. 09. 2014\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200512.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom\nso sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul.\n29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 01.02.2012 č. 10827-2/2012-BA\no zániku poistenia Gézu Bartalosa, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 21.novembra 2012, č. k. 15S/52/2012-43, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21.novembra 2012, č. k.\n15S/52/2012-43, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo 10827-2/2012-BA z 01.02.2012 z r u\nš u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 251,54 € na účet\nprávneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csákóa, vedený v UniCreditBank Slovakia, a.s. Rožňava\npod č.XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 21.novembra 2012, č.k.15S/52/2012-43, zamietol žalobu a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako odvolací správny\norgán v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne Topoľčany číslo\n32062-89 /2011-TO z 15.08.2011 toto rozhodnutie v nepatrnej časti zmenil a v prevyšujúcej časti\nodvolanie odmietol. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový orgán rozhodol, že A. dňom 31.08.2008\nzaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti. Krajský súd z administratívnych spisov žalovanej zistil, že vydaniu rozhodnutia\npredchádzala žiadosť Národného fondu zdravotného poistenia, Odboru pre medzinárodné záležitosti\na európsku integráciu (OEP Maďarsko) vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov spoločnosti\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, poskytnutých jej personálnou agentúrou so\nsídlom v Maďarsku. Podľa OEP Maďarsko by títo pracovníci, v danom prípade A., mali podliehať\nslovenskej legislatíve podľa čl.13 nariadenia Rady (EHS) č.1408/71, v dôsledku čoho bol poistný\nvzťah týchto pracovníkov v Maďarsku pozastavený a následne anulovaný s tým, že zamestnanie má\nbyť hlásené inštitúciám sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Pobočka kontrolou u zamestnávateľa\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o., zistila, že pracovníci boli pridelení v roku 2007 na základe zmluvy o\ndočasnom pridelení zo 14.05.2007, 15.12.2007 a 28.12.2007, v zmysle ktorej právo začať a ukončiť\n\nzamestnanie pracovníkov prináleží žalobcovi, ktorý je povinný platiť im mzdu a iné náležitosti. Z\nvykonanej kontroly odvodu poistného prvostupňový správny orgán zistil, že p.A. vykonával na území\nSlovenska v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o., pracovnú činnosť od 27.08.2007 do 31.08.2008\na preto rozhodol o zániku jeho poistenia dňom 31.08.2008. Žalobca namietal, že vzhľadom na to, že\npredpokladané trvanie práce, ktoré v skutočnosti neprekročilo 12 mesiacov, sa čl.13 ods.2 písm. a)\nnariadenia nepoužije. Krajský súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by príslušný maďarský\norgán v súlade s čl.11 ods.1 nariadenia vydal osvedčenie o tom, že by sa na p. Bartalosa vzťahovala\nlegislatíva Maďarska a teda, že by naďalej podliehal právnym predpisom tohto členského štátu únie. Za\ndanej právnej situácie podľa názoru krajského súdu žalovaná správne argumentovala uplatniteľnosťou\nslovenskej legislatívy a to tým viac, že v danom prípade nešlo o vyslanie na výkon práce do iného\nčlenského štátu, ale len o dočasné pridelenie.\nNa námietku žalobcu, že p.G.\nnevznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky podľa Zákonníka práce dňom 27.08.2007,\nkrajský súd poukázal na to, že je potrebné si uvedomiť, že p. Bartalos nebol v pracovnom pomere s\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o., ale so žalobcom, ktorým bol pridelený na výkon prác. Z tohto pohľadu\ntreba vykladať ustanovenie § 20 písm. a) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého\npreto p.G. vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti (podľa slovenskej legislatívy) momentom samotného vykonávania tejto činnosti,\nteda dňom 27.08.2007 a zaniklo dňom ukončenia jej vykonávania, t.j. dňom 31.08.2008 v uvedenej\nspoločnosti.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietol, že krajský súd nevyvodil žiadne\nzávery z toho, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na zistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol\npracovný pomer na území Slovenskej republiky. Pracovný pomer p. G. na území SR nikdy nevznikol\na preto mu tu nemohlo vzniknúť ani povinné poistenie. Jeho zamestnávateľom v hlavnom pracovnom\npomere bol žalobca. Ani zo znenia čl.13 ods.2 písm. a) nariadenia nie je možné dospieť k záveru, že\nsa na neho vzťahovala slovenská legislatíva, keď je nepopierateľné, že bol zamestnaný iba na území\nMaďarska a preto sa na neho predpisy Slovenskej republiky vzťahovať nemôžu. Aplikovateľnosť čl.13\nvylučuje ustanovenia čl.14/1a nariadenia.\nŽalobca namietol aj nesprávnosť záveru krajského súdu, že aplikácia ustanovenia čl.14/1a nariadenia\nje vylúčená z dôvodu, že zamestnanec nemal vystavený formulár E 101. V prípade osvedčenia ide totiž\naj v zmysle nariadenia o formalitu a ide o doklad, ktorý iba deklaruje určitý stav a v žiadnom prípade sa\ns jeho vydaním, resp. nevydaním nespája vznik, zmena alebo zánik nejakého právneho vzťahu a teda\njednoznačne nemá konštitutívny charakter.\nZ uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a súčasne žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania vo výške 161,76 €.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že v rozhodnutí a následne aj vo vyjadrení k žalobe\npodrobne zdôvodnila, prečo bolo nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu\nSlovenskej republiky,\nkeďže žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania\na p.A. ako jeho zamestnanec vykonával od 27.08.2007 do 31.08.2008 práce v spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, spol. s r.o. na základe zmluvy o dočasnom pridelení.\nSprávna komisia Európskych spoločenstiev v rozhodnutí č.181 z 13.12.2000 rozhodla, že príslušné\ninštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania sú povinné spolupracovať, čo súčasne vyžaduje ich\nviazanosť formulárom E101, pokiaľ ho príslušná inštitúcia nezruší alebo nevyhlási za neplatné. Hoci\nz čl.16 tohto rozhodnutia vyplýva, že prípustné je i vydanie formulára E101 aj so spätným účinkom,\nz Kódexu dobrej praxe, ktorý vychádza z bodu 10 tohto rozhodnutia súčasne vyplýva, že vysielaný\npracovník i vysielajúci podnik musia byť kedykoľvek schopní predložiť formulár E101, aby orgánom\nsociálneho zabezpečenia zúčastnených štátov umožnili vykonať nutné kontroly.\n\nKeďže dotknutým zamestnancom žalobcu formuláre E101 vydané neboli, na čo žalovanú upozornila\nOEP Maďarsko s tým, že vystavené ani nemôžu byť a nebola im udelená ani výnimka podľa čl. 17\nnariadenia, napriek tomu, že bydlisko zamestnanca i sídlo jeho zamestnávateľa sú na území Maďarska, v\noblasti sociálneho zabezpečenia sa na p. G. v období vykonávania práce na území Slovenskej republiky\nvzťahuje slovenská legislatíva. Žalobca nevyvinul žiadnu snahu usporiadať poistné vzťahy či už v\nmaďarskej alebo slovenskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia.\nZ uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len\n„nariadenie“).\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia sa články 14 až 17 vzťahujú na osobu zamestnanú na\núzemí jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko\nna území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby,\nktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaná\nrozhodnutím číslo 10828-2/2012-BA z 01.02.2012 potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne\nTopoľčany číslo 32062-4/2011-TO z 11.08.2011, ktorým bolo rozhodnuté, že p. A. dňom 27.08.2007\nvzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti. Z rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie pobočky bolo doručované p. Bartalosovi\nverejnou vyhláškou z dôvodu, že jeho pobyt je neznámy a nepodarilo sa zistiť jeho pobyt ani od účastníka\nkonania. Z administratívneho spisu žalovanej ani z jej vyjadrení nie je zrejmé, či uvedené rozhodnutie\nnebolo napadnuté žalobou a či vôbec bolo riadne doručené aj p. G. a teda či rozhodnutie o vzniku\npoistenia už nadobudlo právoplatnosť. Okolnosť, či p. Bartalosovi poistenie (podľa slovenskej legislatívy)\nvôbec vzniklo, je pritom významná pri posudzovaní zániku takého poistenia.\n\nŽalobou žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\njej pobočky o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a\n\npovinného poistenia v nezamestnanosti pánovi A., občanovi Maďarska, zamestnancovi žalobcu, s\núčinnosťou od 31.08.2008.\nV konaní bolo sporné, či zamestnanec žalobcu, ktorý vykonával na základe Zmluvy o dočasnom pridelení\npracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v období od 27.08.2007 do 31.08.2008, podliehal v\noblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom\nMaďarska.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku\n- na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán A. činnosť na území Slovenskej\nrepubliky od 27.08.2007 do 31.08.2008. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár E 101, na základe\nktorého by tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý\nby zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom\nštáte, v ktorom vykonával činnosť. Na podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na\npána A. sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia od 27. augusta 2007 právny poriadok Slovenskej\nrepubliky s odkazom na článok 13 (2) (a) nariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo,\nurčujúce uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu práce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne\na úplne zistila skutočný stav veci. V administratívnom spise chýba pracovná zmluva uzatvorená medzi\nžalobcom a zamestnancom žalobcu, ktorá by preukazovala deň vzniku pracovného pomeru ako aj\ndohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä skutočnosť, na\núzemí ktorého členského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez objasnenia uvedenej\nskutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok (upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000) vysloviť záver, podľa\nktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil formulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho\nzáklade dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve vysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje\nprávny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 (ďalej len „rozhodnutie správnej komisie č. 181“) bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo\nvhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca po\njej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nŽalovaná naviac svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť konať pred správnym\norgánom zamestnancovi žalobcu pánovi A. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 22.08.2011, číslo 32578-98/2011-TO bol uvedenému\nzamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že účastník konania\nnemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo doručované verejnou\nvyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\n\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení).\nV administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu Národného fondu\nzdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/09, v ktorom pod číslom 3\nje uvedený aj pán A. spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka nemohol byť preto\npre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy a preto neboli splnené podmienky na ustanovenie\nopatrovníka a doručovanie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo o zániku poistenia, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta prvá zmenil,\nrozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c) a e) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie..\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom. Žalovaná\nv spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia si vyžiada\npotvrdenia o registrácii uvedeného zamestnanca, prípadne jej právoplatnom zrušení a odkedy k\ntomu došlo, preverí, či prípadné zrušenie registrácie nebolo následne maďarským súdom zrušené. Z\nadministratívneho spisu vyplýva (č. l. 29 a č. l. 30), že poistný pomer iného zamestnanca žalobcu na\nzáklade rozhodnutia maďarského súdu nebol zrušený, a preto bude tiež potrebné overiť si uvedenú\nskutočnosť v prípade A.. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemohla rozhodnúť tak, aby\npredchádzala dvojitému poisteniu a plateniu poistného z rovnakého titulu v dvoch štátoch Európskej\núnie, resp. tomu, že by poistenie nevzniklo ani v jednom štáte.\nO náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224\nods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov za úkony, ktoré účelne\nvynaložil na uplatnenie práva, ktoré právny zástupca vyčíslil podaním doručeným odvolaciemu súdu\n29. septembra 2014.\nAdvokátovi patrí odmena, ktorá predstavuje:\n-za 3 úkony právnej pomoci á 127,17 € podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ( príprava\na prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby z 29. februára 2012, účasť\nna pojednávaní dňa 7.11. 2012 ), to je 381,51 € - za jeden úkon právnej pomoci 31,79 € (účasť\nna vyhlásení rozhodnutia na KS v Nitre 21.11.2012) podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č.\n655/2004 Z. z. v spojení s § 20c vyhl. č. 655/2004 Z. z. - 4 x režijný paušál 7,63 €, to je 30,52\nza jeden úkon právnej pomoci 43,39 € (ďalšia porada s klientom 1.2. 2013) podľa § 11 ods. 4,\n§ 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 20c vyhl. č. 655/2004 Z. z. -za jeden úkon právnej\npomoci 130,17 € podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (podanie odvolania z 2. 2. 2013)\n-2 x režijný paušál 7,81 €, to je 15,62 € - za jeden úkon právnej pomoci 64 € (účasť na vyhlásení\nrozhodnutia 24.9.2014) -1 x režijný paušál 8,04 €\nOdvolací súd žalobcovi z vyúčtovanej odmeny nepriznal náhradu za úkon právnej pomoci - písomné\nstanovisko k vyjadreniu žalovaného z 1. októbra 2013 z dôvodu, že tento úkon právnej pomoci nepokladá\nza účelne vynaložený. V písomnom stanovisku žalobca neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti,\nktoré by neboli tvrdené už v žalobe.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa\nnáhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n\nDôvody hodné osobitného zreteľa videl Najvyšší súd Slovenskej republiky najmä\nv tom, že v\nprejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní (ďalšie napr. 9Sžso/51/2013, 9Sžso/33/2013,\n9Sžso/37/2013, 9Sžso/53/2013, 1Sžso/10/2013, 1Sžso/13/2013, 10Sžso/11/2013, 10Sžso/13/2013),\nktoré sú skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcu v\npredchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu, čo do\nrozsahu aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane pri svojom rozhodovaní\no výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na povinnosť právneho zástupcu riadne plniť\nprocesné povinnosti žalobcu, a to najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov konajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky požadovanú náhradu trov\nkonania a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1/5 z celkovej sumy 705,04 € čo zodpovedá\nsume 141 €.\nAdvokát vyčíslil aj trovy cestovného a náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní na Krajskom súde\nv Nitre dňa 7. novembra 2012a vyhlásení rozhodnutia na Krajskom súde v Nitre dňa 21. novembra 2013.\nJedna spiatočná cesta z Rožňavy do uvedeného miesta meria 2 x 244 km = 488 km. Spotreba vozidla\nje 9,8 litra PHM po 1,499 €, amortizácia po 0,183 € za každý ubehnutý kilometer. Výšku cestovného\nuplatnil v sume 2 x 160,99 €, t. j. 321,98 (§ 16 ods. 4 vyhlášky).\nNáhradu za stratu času účtoval advokát za stratu času na ceste z Rožňavy do Nitry a späť za účasť na\npojednávaní dňa 7. novembra 2012 a vyhlásení rozhodnutia dňa 21. novembra 2013. Jedna spiatočná\ncesta z Rožňavy na uvedené miesto trvá 2 x 7 za začatú polhodinu strávenú cestovaním, pri jednej ceste\nje to 14 polhodín. Náhrada za stratu času v uvedenej veci predstavuje 14 x 13,01 € = 182,14 € x 2\n= 364,28 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky).\nNajvyšší súd žalobcovi priznal cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s pojednávaním na\nkrajskom súde v Nitre dňa 7. novembra 2013, vzhľadom na to, že sa na krajskom súde v ten istý\nzúčastnil na ďalších 4 pojednávaniach vo výške 1/5, t. j. v sume 32,20 € /cestovné/ a 36,42 € , /náhrada\nza stratu času/, t. j. spolu 68,62 €.\nCestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s vyhlásením rozhodnutia na krajskom súde v Nitre\ndňa 21. novembra 2012 najvyšší súd žalobcovi nepriznal, keďže cestovné a náhrada za stratu času v\nsúvislosti s týmto pojednávaním už boli žalobcovi priznané v plnej výške v konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Nitre pod sp. z. 15S/40/2012 dňa 21. novembra 2012.\nNáhrada za cestovné a náhrada za stratu času za účasť na vyhlásení rozhodnutia na odvolacom súde\ndňa 24. septembra 2014 bola advokátovi priznaná v plnom rozsahu vo veci vedenej na Najvyššom súde\nSR pod spisovou značkou 9Sžso/51/2013.\nNáhrada trov právneho zastúpenia na súde prvého a druhého stupňa, cestovného a náhrada za stratu\nčasu predstavuje spolu sumu 209,62 € + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 41,92 €, čo činí spolu\n251,54 €.\nTakto priznaná výsledná suma náhrady trov konania 251,54 € podľa odvolacieho pokrýva reálne\nnáklady a možný prínos právneho zastupovania v týchto opakovaných veciach.\nCelkovú výšku priznaných trov konania v sume 251,54 € je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa, vedený v UniCredit Bank Slovakia, a. s. Rožňava č. XXXXXXXXXX/XXXX do\ntroch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods.1 v spojení s § 160 ods.1 O.s.p.).\nŽalobca uplatnil aj náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 €. Konanie vo veciach\nsociálneho poistenia je od poplatku oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch.\nV zmysle § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný\nplatiť a o tomto vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok\nprevzal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}