{"guid": "24585c44-e5db-4342-ab02-a28e1d0a70e5:a1c39b56-56f4-4fee-872b-24b786ff2756", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1", "spisova_znacka": "2Sžo/40/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/40/2013 z 21. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2014, sp. zn. 2Sžo/40/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1", "identifikacne_cislo": "1012200408", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2014-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1c39b56-56f4-4fee-872b-24b786ff2756", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/40/2013\n1012200408\n21. 05. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200408.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nStredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo kultúry\nSlovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. MK-3322/2011-51/17405 zo dňa 16. decembra 2011 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 5S 82/2012-27 zo dňa 30.04.2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 82/2012-27 zo dňa 30.\napríla 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3322/2011-51/17405 zo dňa 16. decembra\n2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu - pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, Bratislava číslo\nPÚ-11/1103-5/7804/BAT z 18.10.2011, ktorým správny orgán podľa § 15 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov\n(pamiatkový zákon) vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň, Ul. republiky č. 5, súp.č. 998,\n010 47 Žilina, okres Žilina, k.ú. G. s objektovou skladbou /1 budova administratívna, parc. č. 1823/1\na /2 ciachovňa, parc. č. 1823/3, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve\nStredoslovenskej energetiky a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina.\nPo preskúmaní predmetného rozhodnutia a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru,\nže neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nMal za to, že neobstojí námietka žalobcu, že posúdenie predmetného objektu kultúrnej pamiatky\nbolo subjektívne, jednou osobou. Poukázal na to, že pamiatkový úrad je zo zákona oprávnený\nposudzovať odborné otázky pri vyhlasovaní veci za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle pamiatkového\nzákona a to prostredníctvom svojich odborných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vypracúvajú\npodklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, v odôvodnených prípadoch v spolupráci\ns vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami.\nZo spisového materiálu zistil, že podklad pre vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu\npamiatku vychádza zo zisťovania autorky, ktorá vypracovala odborný dokument, ako aj z odbornej\nliteratúry. Predmetná kultúrna pamiatka bola identifikovaná ako „Areál Stredoslovenskej energetiky,\na.s.\" situovaný v centre mesta neďaleko Námestia Andreja Hlinku. Svojou vstupnou administratívnou\n\nbudovou predstavuje dominantu uličnej zástavby formujúcej sa v prvej polovici 20. storočia. Stavba má\narchitektonický výraz obdobia vzniku stavby, zachovalé obvodové fasády spolu so strechou, niektoré\nokenné výplne a konštrukcie. Budova ciachovne má zachované exteriérové fasády a celkové dispozičné\nčlenenie objektu. Interiéry budov sú po nedávnej rekonštrukcii (preto nie sú predmetom ochrany\npodľa zákona). Predmetom ochrany oboch budov je ich urbanistické začlenenie do prostredia, celkové\narchitektonické stvárnenie - hmota a objem stavieb, architektonické a konštrukčné riešenie, výška\nobjektov, tvar striech, pôvodná tektonika - členenie a proporcie fasád, architektonické a materiálové\nriešenie fasád, pôvodné členenie výplní stavebných otvorov fasád, pôvodné materiálové a farebné\nriešenie, dispozičné riešenie, zachovalé pôvodné stavebné a konštrukčné prvky. Areál elektrárne slúžil\nod svojho vzniku ako výrobný podnik elektrárenského priemyslu, v druhej polovici 20. storočia v súvislosti\ns premiestnením výrobnej časti a rozvodu elektriny do časti mesta Pri Rajčianke slúžili budovy elektrární\nna ulici Republiky administratíve. Budova administratívna situovaná pozdĺž ulíc Republiky a Kukučínovej\npredstavuje významnú a cennú funkcionalistickú architektúru z roku 1941 - 1943, dielo renomovaných\narchitektov nadregionálneho významu F. E. O. a F. E.. Krajský súd mal za to, že pamiatkový úrad\ndostatočne špecifikoval význam a výnimočnosť nehnuteľností pri jednotlivých pamiatkových hodnotách.\nĎalšiu námietku žalobcu, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je nejasný a mätúci,\na to v tom, ako je elektráreň a administratívna budova označená, posúdil krajský súd ako irelevantnú.\nUviedol, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedené, že sa vyhlasuje za\nnárodnú kultúrnu pamiatku elektráreň, Ulica republiky č. 5, súp. číslo 988, 010 47 Žilina, okres Žilina,\nk.ú. G. s objektovou skladbou 1. budova administratívna, parc. č. 1823/1 a 2. ciachovňa, parc. č. 1823/3,\nzapísané na liste vlastníctva číslo XXXX. Krajský súd mal zato, že toto označenie\nje identické a\nnezameniteľné. Uviedol, že vo výroku sa uvádzajú dva objekty: budova administratívna a ciachovňa,\npod spoločným názvom elektráreň na Ulici republiky č. 5, súp. č. 998 Žilina. Krajský súd sa stotožnil s\ntvrdením žalovaného, že elektráreň je technický termín, odborný výraz, názov používaný v odbornom\nnázvosloví na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorým sa špecifikujú domy resp. nehnuteľnosti\nindustriálneho charakteru podľa pôvodného určenia, ktoré sú v zmysle § 2 ods. 2 pamiatkového zákona\nnositeľmi pamiatkových hodnôt. Krajský súd mal ďalej za to, že prvostupňový správny orgán postupoval\nv súlade so zákonom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci; rozhodnutie obsahovalo všetky\npredpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (správny poriadok). Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito, stručne\na plne vyjadroval vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Žalovaný postupoval pri\nrozhodovaní o odvolaní v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu a mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa vyvodil správny právny záver\na preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne\norgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke aj správne posúdili; napadnuté\nrozhodnutie aj postup žalovaného bol z pohľadu dôvodov žaloby v súlade so zákonom a námietky\nžalobcu neodôvodnili zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť v celom\nrozsahu. V odvolaní zopakoval dôvody žaloby ako aj odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Uviedol,\nže nerozporuje právo pamiatkového úradu posudzovať odborné otázky pri vyhlasovaní vecí za národnú\nkultúrnu pamiatku prostredníctvom svojich odborných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vypracúvajú\npodklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s\nvedeckými pracoviskami SAV a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. Uviedol ďalej, že má za to,\nže krajský súd nezohľadnil ním tvrdené skutočnosti a to že podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych\norgánov oboch stupňov bolo len subjektívne vyhodnotenie jedného pracovníka Krajského pamiatkového\núradu Žilina, pracovisko Martin, ktorý vykonal len vonkajšiu ohliadku budovy a subjektívne usúdil a\nzhodnotil význam administratívnej budovy tak, že administratívna budova podľa jeho názoru ozvláštňuje\nUlicu republiky v Žiline. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdí, že rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby sa\nvzali do úvahy a spoľahlivo preverili všetky relevantné okolnosti súvisiace s administratívnou budovou\na ciachovňou, vrátane skutočností, že obidve budovy vo vnútri nemajú žiadnu technológiu. Na základe\nuvedených skutočností mal žalobca za to, že žalovaný nedostatočne špecifikoval význam a výnimočnosť\nnehnuteľností pri jednotlivých pamiatkových hodnotách. Ďalej žalobca namietal tú skutočnosť, ako sa\nkrajský súd vyporiadal s jeho námietkou, že výrok v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa je\nnejasný a mätúci. Zotrval na vyjadreniach, že na jednej strane žalovaný považuje nehnuteľnosť za\nbudovu čo má mať pamiatkovú hodnotu ako elektráreň bez toho, aby nehnuteľnosť bola elektrárňou\n\nv pravom slova zmysle (neobsahuje žiadnu technológiu ani priestorové usporiadanie objektu ako\nelektrárne) a na druhej strane hodnotí ako významnú radovú zástavbu okolí administratívnej budovy.\nZopakoval, že administratívna budova bola postavená technologicky ako elektráreň, pričom už niekoľko\ndesaťročí v budove nie je umiestnená žiadna technológia a budova je určená len na administratívne\núčely (kancelárske priestory) resp. na bývanie (byty) v lokalite mesta Žilina, kde sa nachádzajú budovy\nlen s takýmto účelom. Poukázal aj na to, že ministerstvo nevzalo do úvahy, že v minulosti boli mestské\nulice situované úplne inak ako je tomu v súčasnosti, keď ulica (verejná komunikácia) prechádzala priamo\nmedzi budovami, ktoré sú predmetom konania, a v súčasnej dobe je to z vonkajšej strany budovy.\nPokiaľ sa týka stavebnotechnického vyhotovenia administratívnej budovy, táto sa svojím výrazom vôbec\nnelíši od okolitých stavieb na Ulici republiky v Žiline. Vo výroku rozhodnutia je vyhlásená za národnú\nkultúrnu pamiatku elektráreň na Ulici republiky 5 v Žiline, pričom elektráreň ako objekt (funkčný celok)\nvôbec fyzicky neexistuje a nie je ani zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. G.. Na liste vlastníctva\nje objekt označený ako dom. Rovnako je, podľa názoru žalobcu, nesprávne ako súčasť tohto objektu\npovažovaná jeho prístavba na Ulici republiky, ktorá bola zrealizovaná v neskoršom období šesťdesiatych\naž osemdesiatych rokov (v roku 1966 prístavba dispečingu, v roku 1977 nadstavba dispečingu a v roku\n1995 nadstavba zo strany Kukučínovej ulice). Pôvodná budova teda nezahŕňa celú stavbu objektu na\npozemku parc. č. 1823/1, ale len jej pomernú časť, čo vôbec nebolo pri rozhodovaní vzaté do úvahy.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní\nneuviedol nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia krajského súdu a následne\nrozhodnutia ministerstva, aby odvolanie žalobcu boli zamietnuté a rozhodnutie krajského súdu\npotvrdené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s\n§ 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 156\nods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy\nalebo povinnosti týchto osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú\nsúdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 249 ods. 2 OSP žaloba musí okrem všeobecných\nnáležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá,\nvyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí\nnezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. Zákon kladie na obsah\nžaloby okrem všeobecných podmienok (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta) aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo obsiahnuté v citovaných zákonných ustanoveniach\n§ 249 ods. 2 OSP. Žaloba musí preto okrem označenia napadnutého rozhodnutia, označenia všetkých\núčastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (vrátane osôb zúčastnených na\nkonaní), presného označenia výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä, ak rozhodnutie pozostáva z\nviacerých výrokov), obsahovať aj konkrétne žalobné dôvody - 2 v čom žalobca vidí nezákonnosť\nrozhodnutia F a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Zo žaloby musí byť pre súd\njasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia, že dotknutým\nrozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Za osobitnú náležitosť žaloby preto treba považovať aj\nkonkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí\niba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti,\nz ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu\ntvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu\npredpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti\n\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť\nžalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom\nsúdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a\núplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom\nsúdnictve o to významnejšia, že podľa § 25oh ods. 1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania\na žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\nnemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty (§ 250b ods. 1 druhá veta OSP).\nAko vyplýva z uvedeného, súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej\nsprávy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v\nžalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď\nžalobca môže žalobné dôvody meniť, ale rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.\nPo uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti\nnapadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného a ani na pojednávaní. K žalobným\nbodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby súd v správnom súdnictve nemôže prihliadnuť.\nTo znamená, že je výlučne vecou žalobcu, aby určil medze súdneho prieskumu a to tak po stránke\nkvantitatívnej ako aj kvalitatívnej. Iba v lehote podľa § 250b ods. 1 OSP je možné rozšíriť rozsah\nnapadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby\no ďalšie výroky, ale aj rozšírenie žalobných dôvodov, to znamená uvedenie ďalšieho rozporu so zákonom\nalebo uvedenie ďalšieho porušenia práva žalobcu.\nPredmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov pri\nrozhodovaní podľa § 15 ods. 1 pamiatkového zákona v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 pamiatkového\nzákona.\nZ obsahu pripojených administratívnych spisov mal najvyšší súd za preukázané, že Pamiatkový úrad\nSlovenskej republiky rozhodnutím číslo PÚ-11/1103-5/7804/BAT z 18.10.2011 podľa § 15 ods. 1 v spojení\ns ustanovením § 2 ods. 2 pamiatkového zákona vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň,\nUl. republiky č. 5, súp.č. 998, 010 47 Žilina, okres Žilina, k.ú. G. s objektovou skladbou /1 budova\nadministratívna, parc. č. 1823/1 a /2 ciachovňa, parc. č. 1823/3, zapísané na liste vlastníctva č.\nXXXX, ktoré sú vo vlastníctve Stredoslovanskej energetiky a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina.\nToto rozhodnutie napadol odvolaním žalobca a žalovaný ho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku\nrozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania (č. MK-3322/2011-51/17405\nzo dňa 16. decembra 2011) zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nNámietky odvolania sú v podstate totožné s námietkami žaloby a týkajú sa spôsobu odborného\nposudzovania pri vyhlasovaní kultúrnej pamiatky podľa pamiatkového zákona. Z celého obsahu žaloby\na odvolania nevyplýva tvrdenie žalobcu, ako boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nžalobcu rozhodnutiami správnych orgánov v danej veci priamo dotknuté, aj keď takéto tvrdenie má byť\nnáležitosťou žaloby ae podstatou súdneho preskúmavacieho konania (§ 244 ods. 3 v spojení s § 249\nods. 2 OSP).\nAni najvyšší súd nezistil porušenie zákona pri vyhlasovaní národnej kultúrnej pamiatky - elektráreň,\nUl. republiky č. 5, súp.č. 998, 010 47 Žilina, okres Žilina, k.ú. G. s objektovou skladbou /1 budova\nadministratívna, parc. č. 1823/1 a /2 ciachovňa, parc. č. 1823/3, zapísané na liste vlastníctva č.\nXXXX, ktoré sú vo vlastníctve Stredoslovanskej energetiky a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina.\nS tvrdeniami žalobcu, ako sú uvedené v odvolaní, sa v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal\nkrajský súd. Preto možno len zopakovať, že správny orgán neporušil zákon, keď ako podklad pre\nvyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku vychádzal zo zisťovania autorky,\nktorá vypracovala odborný dokument, ako aj z odbornej literatúry. Takisto označenie národnej kultúrnej\npamiatky zodpovedá odbornému názvosloviu, používanému na úseku ochrany pamiatkového fondu.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219\nods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu\nnepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}