{"guid": "14b93b98-161b-4876-a1dd-bdfc2d9a3ece:bbc9bff0-7267-47ee-9e6e-329d55d61930", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1", "spisova_znacka": "8Sžo/46/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/46/2013 z 18. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2014, sp. zn. 8Sžo/46/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1", "identifikacne_cislo": "1012200267", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2014-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/260", "nazov": "zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-5", "nazov": "§ 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/260#paragraf-7", "/SK/ZZ/2011/260#paragraf-9", "/SK/ZZ/2011/260#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbc9bff0-7267-47ee-9e6e-329d55d61930", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/46/2013\n1012200267\n18. 09. 2014\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200267.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ing.\nO. O., bytom Z. XX, C., zastúpenej Mgr. Vladimírom Šarnikom, advokátom so sídlom Západný rad 39,\nBratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám.\n1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MAGS SNM 55690/11-376631/41/Tk\nzo dňa 31. januára 2012, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/61/2012-56 zo dňa 13. marca 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/61/2012-56 zo dňa 13.\nmarca 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM\n55690/11-376631/41/Tk zo dňa 31. januára 2012, navrhovateľke právo na náhradu trov konania\nnepriznal a uložil jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 33 €.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavanej veci mal preukázané, že\nodporca rozhodnutím č. MAGS SNM 55690/11-376631/41/Tk zo dňa 31. januára 2012 podľa § 7 ods. 5,\n§ 9 ods. 5, za použitia § 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých\nnájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o\ncenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2011 Z. z.\") navrhovateľke nepriznal nárok\nna bytovú náhradu za dvojizbový nájomný byt č. X na Z. XX, C..\nPreskúmaním veci zistil, že tak v konaní pred odporcom, ako aj v konaní pred súdom nebola spornou\notázka prechodu vlastníckeho práva k bytovému domu na jeho terajších vlastníkov pani E. N. a pána\nZ. N.. Zároveň v súvislosti s podaním žiadosti navrhovateľky o priznanie nároku na bytovú náhradu\nnebola spornou ani otázka naplnenia predpokladov § 2 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., teda existencia\nvýpovede z nájmu predmetného bytu doručenej navrhovateľke a ani deklarácia majetku navrhovateľky\nv zmysle § 6 zákona č. 260/2011 Z. z.\nNámietku, spočívajúcu v tvrdení, že ak bola navrhovateľke daná platná výpoveď z nájmu bytu v zmysle\nzákona č. 260/2011 Z. z., nemožno pripustiť stav, kedy by nepriznanie nároku na bytovú náhradu tkvelo v\nnesplnení podmienok tohto zákona, súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že jedným, nie\n\nvšak jediným predpokladom priznania nároku na priznanie bytovej náhrady v zmysle zákona č. 260/2011\nZ. z. je existencia výpovede z nájmu bytu, daná a doručená nájomcovi (navrhovateľke) a obci (odporcovi)\nv zmysle § 3 cit. zákona. Existenciu takejto výpovede z nájmu bytu však odporca nemôže ovplyvniť, a\npreto je potrebné (zhodne s argumentáciou odporcu vyjadrenou v jeho vyjadrení k podanému návrhu)\nkonštatovať, že iba samotná existencia výpovede z nájmu bytu s odkazom na príslušné ustanovenie\nzákona č. 260/2011 Z. z. neznamená automatický vznik nároku na priznanie nároku na bytovú náhradu.\nO tomto nároku rozhoduje obec - odporca v konaní podľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. Podľa tohto\nzákona teda doručením žiadosti o priznanie nároku na bytovú náhradu začne konanie o jej priznanie, v\nktorom odporca žiadosť preskúma z pohľadu naplnenia všetkých formálnych a skutkových predpokladov\na po takto vykonanom dokazovaní vo veci vydá meritórne rozhodnutie (v danom prípade rozhodnutie\nnapadnuté podaným opravným prostriedkom). Na základe uvedeného dospel k záveru, že iba existencia\nvýpovede z nájmu predmetného bytu, doručená navrhovateľke s poukazom na príslušné ustanovenie\nzákona č. 260/2011 Z. z. nemôže automaticky znamenať oprávnenosť nároku na priznanie bytovej\nnáhrady navrhovateľke. Vyslovil, že v opačnom prípade by totiž konanie vlastníka bytového domu, resp.\njeho právny úkon (výpoveď z nájmu bytu) nahrádzalo konanie a v konečnom dôsledku aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu, t.j. obce (odporcu). Takýto stav pokladal za zjavne neprípustný a v rozpore nielen so\nzákonom, ale aj so základnými zásadami právneho štátu.\nZa neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď\npodľa navrhovateľky nemožno pripustiť stav, kedy by nájomcovia bytového domu mali práva na priznanie\nnároku na bytovú náhradu iba vtedy, ak by druhá polovica bytového domu ostala vo vlastníctve odporcu.\nUviedol, že každému štátnemu orgánu, ktorému príslušná právna norma zveruje rozhodovanie v rozsahu\ndaného právneho predpisu, prislúcha vykladať si obsah takejto právnej normy, pochopiteľne v intenciách\nprávnej normy a túto aplikovať na prejednávanú vec. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, ktorý\nštátny orgán vo veci koná, na vec aplikovanú právnu normu je potrebné vykladať v jej intenciách (vo\nvzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu je táto zásada vyjadrená v § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní). Z uvedeného vyvodil, že akýkoľvek výklad právnej normy nemôže byť v rozpore s\njej obsahom, teda výklad (a aplikácia) danej právnej normy nemôže v konečnom dôsledku rozširovať\njej znenie - v opačnom prípade by takýto výklad nahrádzal činnosť zákonodarcu. Mal za to, že právny\nnázor navrhovateľky vo svojej podstate presahuje úmysel zákonodarcu ako aj text samotného zákona,\nsvojím obsahom je „nad zákonom\", a preto takýto názor nie je možné akceptovať.\nVyslovil, že zo zisteného stavu veci v prejednávanej veci je nesporným, že bytový dom, v ktorom sa\nnachádza predmetný byt, bol po jeho znárodnení vo vlastníctve odporcu, pričom jeho polovica bola\nvydaná pánovi A. E. ako oprávnenej osobe podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.\nNásledne prešlo vlastníctvo k nej na aktuálnych vlastníkov (pani E. N. a pán Z. N.). Druhá polovica\nbytového domu ostala vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré ju kúpnou\nzmluvou v roku 1996 previedlo na pána A. E.. Následnými prevodmi sa jej vlastníkmi stali aktuálni\nvlastníci (pani E. N. a pán Z. N.). Ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z. z. (15.09.2011) boli teda\nvlastníkmi celého bytového domu pani E. N. a pán Z. N..\nĎalej krajský súd poukázal na znenie § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z., z ktorého vyplýva, že\nzákonodarca v ňom rieši otázku, ktorých bytov v domoch sa cit. zákon (v tomto konkrétnom ustanovení)\ntýka, teda na ktoré byty sa vzťahuje. Uviedol, že ide o dva prípady. Prvým je prípad, kedy bol bytový dom\nvydaný v celosti oprávnenej osobe v rámci prijatých reštitučných zákonov bez ohľadu na skutočnosť, či\nho oprávnená osoba ku dňu účinnosti zákona (15.09.2011) stále vlastní, alebo ho vlastnia jej dedičia,\nalebo tretia osoba, ktorá ho od právnych nástupcov oprávnenej osoby nadobudla. S ohľadom na\nuvedené konštatoval, že tento okruh bytových domov sa zjavne netýka prejednávanej veci, pretože\nbytový dom nebol navrátený do vlastníctva oprávnenej osoby (pána A. E.) v celosti, ale iba v jednej\npolovici. M. je prípad, kedy bol bytový dom vydaný oprávnenej osobe iba v určitej časti (v danom prípade\nv podiele jedna polovica), pričom zvyšná časť bytového domu je vo vlastníctve obce a tento stav musí\ntrvať k 15. septembru 2011, teda ku dňu účinnosti zákona. Ako ďalšiu podmienku zákon č. 260/2011 Z.\nz. stanovuje existenciu nájmu bytu v takomto dome podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a\nto ku dňu 15. septembru 2011. Nie je pritom rozhodujúce, či aktuálne vlastníctvo časti bytového domu\nsvedčí priamo oprávnenej osobe, či jej dedičom, alebo ich právnym nástupcom.\n\nAplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie na prejednávanú vec súd prvého stupňa dospel k záveru,\nže zákon by sa na predmetný byt vzťahoval iba vtedy, ak by jedna polovica bytového domu (ktorá nebola\nvydaná oprávnenej osobe - reštituentovi pánovi A. E.) bola min. ku dňu 15. septembru 2011 vo vlastníctve\nodporcu. Avšak zo zisteného stavu veci vyplýva, že odporca svoj spoluvlastnícky podiel (jedna polovica\nbytového domu) previedol v roku 1996 na inú osobu. Je pritom irelevantnou skutočnosťou, že touto\nosobou bol pán A. E. (oprávnená osoba vo vzťahu k jednej polovici bytového domu), ktorý tento svoj\nspoluvlastnícky podiel previedol na terajších vlastníkov bytového domu, čoho dôsledkom sú aktuálne\nvlastníkmi celej nehnuteľnosti.\nN. na uvedené sa krajský súd stotožnil s právnym názorom odporcu a aj jeho výkladom ustanovenia § 2\nods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z., preto pokladal za správne, keď odporca navrhovateľke nepriznal\nnárok na bytovú náhradu z dôvodu, že neboli naplnené podmienky aplikácie citovaného zákonného\nustanovenia, nakoľko bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt nebol ku dňu účinnosti zákona,\nteda k 15. septembru 2011 v spoluvlastníctve obce (odporcu). Naopak za nesprávny pokladal výklad\ntohto zákonného ustanovenia prezentovaný navrhovateľkou v návrhu, podľa ktorého nie je rozhodujúcou\nskutočnosťou, že oprávnená osoba (pán A. E.), ktorej bola jedna polovica bytového domu vydaná, sa\nstala vlastníkom aj zvyšnej polovice bytového domu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej odporcom\npred účinnosťou zákona (t.j. k 15.09.2011), resp. nesprávny je názor navrhovateľky, že rozhodujúcou\nje skutočnosť, že pán A. E. sa stal v konečnom dôsledku vlastníkom bytového domu v celosti. Takéto\nvýlučné vlastníctvo pána A. E. (resp. jeho právnych nástupcov) bytového domu by bolo rozhodujúcim\niba vtedy, ak by vzniklo (bolo navrátené) v rámci vydania bytového domu v celosti podľa osobitných\npredpisov (reštitučných zákonov).\nZáverom krajský súd poukázal na zmenu predmetného zákona zákonom č. 355/2012 Z. z. s účinnosťou\nod 23. novembra 2012 a to aj vo vzťahu k ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z., čím\ndošlo podľa súdu k odstráneniu diskriminácie nájomníkov v predmetných bytových domoch. Podľa\nsúdu uvedená novela zákona odstránila spornú právnu prekážku pre aplikovanie zákona aj na prípad\nnavrhovateľky, ktorá si podala predmetnú žiadosť vo veci bytovej náhrady.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 205\nods. 2 písm. a/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\"), navrhujúc, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/61/2012-56 zo dňa 13. marca 2013 ako vecne\ni právne nesprávny podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zruší v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie\nodporcu č. MAGS SNM 55690/11-376631/41/Tk zo dňa 31. januára 2012, vec mu vráti na ďalšie konanie\nso záväzným právnym názorom a súčasne navrhovateľke prizná náhradu trov konania. Namietala, že\nodporca i prvostupňový súd nepriznanie bytovej náhrady odôvodnili svojvoľným výkladom § 2 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z., keď videli dôvod nepriznania bytovej náhrady navrhovateľke (ako\nnájomcovi bytu) v rôznych tituloch nadobudnutia vlastníctva bytového domu zo strany A. E.. Krajskému\nsúdu vyčítala, že výklad zákona tak, ako ho urobil súd prvého stupňa je neprípustný aj z dôvodu, aby\nneprišlo k závažnej diskriminácii jednak skupiny vlastníkov bytových domov ako aj nájomcov bytov v\nbytových domoch. Interpretáciu súdu ma charakter nevydareného pokusu o gramatický výklad, ktorý je\nokrem logickej nekoherentnosti, aj v rozpore so zmyslom právnej normy a v podstate odopiera ochranu\nvšetkým priamym adresátom uvedenej právnej normy.\nPoukázala na skutočnosť, že po novelizácii zákona č. 260/2011 Z. z., v súvislosti s ktorou poukázal\nna novelizované znenie § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Vzhľadom na uvedené mala za to, že niet\npochýb o splnení podmienok, stanovených v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z., z ktorého\nustanovenia vyvodila zámer zákonodarcu tento zákon aplikovať aj na prípady bytov v domoch, kde\njeho časť bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní oprávnená\nosoba. Zdôraznila, že v prejednávanej veci nehnuteľnosť ako celok vlastnila oprávnená osoba. Podotkol,\nže zákon bližšie neriešil spôsob vzniku takéhoto výlučného vlastníctva, teda nevylučoval následné\nnadobudnutie nehnuteľnosti od obce oprávnenou osobou. Preto pokladala podanú žiadosť o bytovú\nnáhradu za dôvodnú.\n\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/61/2012-56 zo dňa 13. marca 2013 v plnom rozsahu potvrdil. Uviedol, že odvolanie\nnavrhovateľky považuje za nedôvodné. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a s\nprávnym názorom v ňom vysloveným. Mal za to, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, svoj\nrozsudok riadne odôvodnil, zrozumiteľne uviedol, akými úvahami sa riadil a posúdil zistený skutkový\nstav v zmysle zákonnej úpravy citovanej v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že v deň vydania\npreskúmavaného rozhodnutia rozhodol správny orgán v súlade s platnou právnou úpravou, zákonom\nč. 260/2011 Z. z., podľa ktorej navrhovateľka nespĺňala podmienky uvedené v § 2 ods. 1 tohto zákona.\nZároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/62/2012-76 z 13. júna\n2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave je potrebné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu správneho orgánu, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na bytovú\nnáhradu za trojizbový nájomný byt o podlahovej ploche bytu 91,72 m2 nachádzajúci sa v dome s.č.\nXXXX postavenom na pozemku registra „C\" parc. č. 1642/1, k. ú. K. Z., v C. - K. Z. na Z. ulici č. XXXX/\nXX na prvom poschodí, číslo bytu 3, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zákona\nč. 260/2011 Z. z. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, a či rozhodnutie\nneobsahuje vadu, na ktorú súd prihliadne z úradnej povinnosti.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných\noprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej\nosobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou oprávnená\nosoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla,\na v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto\nzákona trvá.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ môže\nvypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm.\na/, ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov\na začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená\nvýpoveď.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od\nprenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza\nbyt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.\nPodľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady (ďalej\nlen ,,konanie\") je príslušná obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Ak\ndošlo k dohode podľa § 5 ods. 4, na konanie je príslušná obec, ktorá má zabezpečiť bytovú náhradu.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách na vec sa\nvzťahujúcich právnych noriem a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov\nsúd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke správne a rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu č. MAGS SNM 55690/11-376631/41/Tk zo dňa 31. januára 2012 potvrdil.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Keďže sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom obsiahnutým\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v\nsúlade s § 219 ods. 2 O.s.p.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 2 zákona č.\n260/2011 Z. z. konkretizuje nájomné vzťahy, ktoré vznikli na základe zmeny práva osobného užívania\nbytu na nájom podľa § 871 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zákon zužuje svoju pôsobnosť len na\ntaké byty, ktoré zároveň boli vydané oprávneným osobám podľa reštitučných zákonov. Dôvodom je, aby\nsa vysporiadali nájomné vzťahy, ktoré boli založené pred vydaním nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom,\nktoré aj po zmene vlastníctva bytov naďalej trvajú a ktoré sú chránené zákonom. V odseku 1 písm. a/ sa\nriešia prípady, ak celý dom bol vydaný v reštitúciách oprávnenej osobe, prípadne viacerým oprávneným\nosobám, ako aj domov, kde časť vlastní oprávnená osoba a časť obec. Zároveň do pôsobnosti zákona\npatria aj byty, kde oprávnená osoba alebo jej dedičia previedli dom s bytmi alebo časť domu inej osobe,\nteda k účinnosti zákona už nie sú jeho vlastníkmi. Preto odvolací súd s ohľadom na zistený stav veci,\nkeď odporca v roku 1996 previedol svoj spoluvlastnícky podiel, teda jednu polovicu bytového domu na\ninú osobu, konštatuje, že podmienky uplatnenia § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z. z. nie je\nmožné pokladať za splnené, nakoľko bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt ku dňu účinnosti\nzákona (teda k 15.09.2011) nebol v spoluvlastníctve odporcu.\nVychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s poukazom\nna § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal a\nodporcovi náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/61/2012", "guid": "d929c7c5-a064-449d-826e-82b86a3be413:e5ba8403-38e5-40a3-833e-13a54db9df20", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}